Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/205/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815207116
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815207116.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného F., zastúpeného U. proti povinnej Y., o vymoženie
istiny 2.540,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza, č.k. 15Er/1438/2015-31 zo dňa 19. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil. Súdnemu exekútorovi G.. U..
U. L., F.. náhradu exekučného konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo
dňa 15.03.2015 domáhal vykonania exekúcie voči povinnej pre vymoženie istiny vo výške 2.540,17 Eur
s prísl., na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IBB0310166 zo
dňa 30.07.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.08.2010 a vykonateľnosť

dňa 03.09.2010. Z exekučného spisu vedenom na tamojšom súde pod
sp. zn. 16Er/1258/2011 v prospech oprávneného F. I., s.r.o., IČO XX XXX XXX, Q. XXX/A, W. proti
povinnej Y. P., nar. XX.XX.XXXX, C., o vymoženie istiny 2.540,17 Eur s
prísl., na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IBB0310166
zo dňa 30.07.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.08.2010 a vykonateľnosť dňa 03.09.2010,

mal súd preukázané, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
v zmysle § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) zamietnutá z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom
uznesením Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/1258/2011-59 zo dňa 11.07.2011, ktoré nadobudlo v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 19CoE/513/2011-83 zo
dňa 29.12.2011 právoplatnosť dňa 01.02.2012. Následne bolo exekučné konanie zastavené v zmysle

§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku účinného v čase začatia konania uznesením Okresného súdu
Prievidza, č.k. 16Er/1258/2011-93 zo dňa 21.08.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2012. Z
uvedeného vyplýva, že exekučným titulom je ten istý Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IBB0310166 zo dňa
30.07.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.08.2010 a vykonateľnosť
dňa 03.09.2010, ako v tomto konaní, sp. zn. 15Er/1438/2015. Okresný súd Prievidza v odôvodnení

uznesenia, č.k. 16Er/1258/2011-59 zo dňa 11.07.2011 okrem iného uviedol, že rozhodcovská doložka v
zmluve, uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ inicioval
vočispotrebiteľovirozhodcovskékonanie, aktoráneboladojednanáindividuálne,súdpovažujeza
neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu je absolútne neplatná.
Zdôvoduabsolútnejneplatnostirozhodcovskejdoložkynemoholbyťnapodkladetakejtodoložkyvydaný
rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc

eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia §
54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúrusúdov vyššieho stupňa, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného vyplýva, že konanie vedené
pod sp. zn. 16Er/1258/2011 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako v tomto konaní,

sp. zn. 15Er/1438/2015 a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je
aj vymáhaný nárok oprávneného, resp. časť nároku oprávneného voči povinnému. Podľa § 103 zákona
č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) kedykoľvek počas konania prihliada súd
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods.
1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie

zastaví. Podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať
znova. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je
existencia právoplatného rozhodnutia o veci prekážkou toho, aby sa o rovnakej veci opätovne konalo

a rozhodovalo (prekážka res iudicata). O prekážku res iudicata ide vtedy, ak sú súčasne splnené tri
podmienky: 1. - začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, 2.
- začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a 3. - o tej istej veci. O rovnakú vec ide tam,
kde sa medzi tými istými účastníkmi konania rozhoduje o nároku, ktorý sa opiera o ten istý právny
dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. V exekučnom konaní o rovnakú vec ide

napr. vtedy, ak sa ten istý oprávnený domáha voči tomu istému povinnému vymoženia pohľadávky,
na základe totožného exekučného titulu, pričom v predchádzajúcom exekučnom konaní súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor
exekučného titulu so zákonom, t. j. exekučný titul vyhlásil za nespôsobilý exekučný titul. Pokiaľ ide o
okruh účastníkov, konanie sa týka tých istých účastníkov aj vtedy, ak na mieste niektorého z účastníkov

je jeho právny nástupca (univerzálny alebo singulárny). Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei
iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v
zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté,
bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už
právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o

procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nie dvakrát o tej istej veci. Keďže
v tomto exekučnom konaní, sp. zn. 15Er/1438/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky
oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo
svojomskoršomuznesení,č.k.16Er/1258/2011-59zodňa11.07.2011jednoznačnekonštatoval,ženieje
spôsobilým exekučným titulom, súd je toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej

veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p. Podaním návrhu na
vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekučného konania. V zmysle
§ 47 ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má
však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu
účelne vynaložených hotových výdavkov. Súdny exekútor bol dňa 29.10.2015 vyzvaný na

uplatnenie trov exekučného konania a upozornený na možnosť ich nepriznania v prípade neuplatnenia
v stanovenej lehote. Predmetnú výzvu súdny exekútor prevzal dňa 04.11.2015. Do dnešného dňa na
ňu nereagoval a z uvedeného dôvodu súd náhradu trov exekučného konania súdnemu exekútorovi
nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Podané odvolanie odôvodnil
podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) O.s.p. Uviedol,
že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom
návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že
súdnemu exekútorovi udelí poverenie alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Poukázal na to, že

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku
právoplatne rozhodnutej veci. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej
by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený
výkon už právoplatne rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o ktorom
by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca

v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by
bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že podľa ustanovení § 44 ods. 2 prvá veta a druhá veta Exekučného
poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. V tomto štádiu konaniavšak súd nie je oprávnený rozhodovať o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal
s otázkou o udelení, resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Tiež
uviedol, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne

nové dokazovanie skutkového stavu, pričom oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným
dôkazom. Exekučný súd mu teda uprel právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím
zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. V súvislosti
s uvedeným poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II.
ÚS 499/2014. Zároveň citoval časť odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave,

č.k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012 a č.k. 18CoE/635/2011-36 zo dňa 30.11.2012. Zastával
právny názor, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže
bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho
postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinného, svojím konaním a svojou vôľou bez toho,
aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. III. ÚS 23/2013, ako aj nálezy, sp. zn. III. ÚS 153/07 a sp. zn. III. ÚS 171/06. Vytýkal súdu prvého

stupňa, že v predmetnom konaní sa nezaoberal procesnou situáciou, keď v prvom rade
mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
ale predmetným uznesením zastavil exekučné konanie, čo je v rozpore so zákonom. Zastával názor, že
súd prvého stupňa exekúciu predčasne zastavil, čím mu odňal jeho právo konať pred súdom. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávaniaodvolaciehosúdupodľa§214ods.2O.s.p.adospelkzáveru, ženapadnutéuznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom doručeným na exekútorský úrad U.. G.. U. L., F..

dňa 30.03.2015 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie istiny vo výške 2.540,17
Eur s príslušenstvom, a to na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava, sp. zn. IBB0310166
zo dňa 30.07.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.08.2010 a vykonateľnosť dňa 03.09.2010.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom

exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnej ten istý
rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí, č.k. č.k.
16Er/1258/2011-59 zo dňa 11.07.2011 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne,
č.k. 19CoE/153/2011-83 zo dňa 29.12.2011 uviedol, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve
uzavretej medzi oprávnený a povinnou, na podklade ktorej oprávnený inicioval voči

povinnej rozhodcovské konanie, nebola dojednaná individuálne a považoval ju za neprijateľnú (nekalú)
podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu za absolútne neplatnú. Z dôvodu absolútnej
neplatnosti rozhodcovskej doložky nemohol byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský
rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z týchto dôvodov súd žiadosť o
udelenie poverenia zamietol. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku

rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa, sp. zn. 16Er/1258/2011 vyplýva, že oprávnený sa
na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava, sp. zn.

IBB0310166 zo dňa 30.07.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.08.2010 a vykonateľnosť dňa
03.09.2010, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie 2.540,17 Eur s príslušenstvom,
a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 17.03.2011. V uvedenej exekučnej veci
súd prvého stupňa uznesením, č.k. 16Er/1258/2011-59 zo dňa 11.07.2011 žiadosť súdneho exekútora o
udeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietolzdôvodu,žerozhodcovskádoložka,naktorejzaložil

rozhodcovský súd svoju právomoc vo veci rozhodnúť, je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej
zmluvy a preto neplatná. Toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v
Trenčíne, č.k. 19CoE/513/2011-83 zo dňa 29.12.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 01.02.2012.Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konaniezastaví.Akvecnespadádoprávomocisúdov,aleboakmápredchádzaťinékonanie,súdpostúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho /iné
rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy/. V tejto súvislosti odvolací

súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek
počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda
vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti

a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,

ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú
podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na
ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že
Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je

potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje,
že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto
striktnéhozákazujenevyhnutnéposúdiť,čosarozumierozhodnutímvovecisamejvexekučnomkonaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je

predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už medzi tými istými účastníkmi
v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného, uplatneného
návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. Toto predchádzajúce
exekučnékonanieskončiloprávoplatnýmuznesenímsúduprvéhostupňaužhorecitovanéhoVuvedenej
exekučnej veci dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá založila právomoc

rozhodcovského súdu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je neplatná. Z dôvodu absolútnej
neplatnosti rozhodcovskej doložky, nemohol byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský
rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Preto súd prvého stupňa v danej exekučnej vecizamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zamietnutia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následného zastavenia
exekučného konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16Er/1258/2011,
nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie tak pre toto exekučné konanie,
ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého

exekučného titulu predstavuje prekážku rei iudicatae. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej
veci podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní
nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.