Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416201841
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6416201841.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa:

AB 1 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, 1077XX, Holandské kráľovstvo, registračné číslo:
560 07 043, zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11,
Trenčín proti odporcovi: I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. Q. Č.. XXX/XX/XX, Ž. L. Y. o návrhu na
zaplatenie sumy 309,73 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 71,25,- € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne
odo dňa 19.02.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 309,73
€ s príslušenstvom titulom nesplatenej časti poskytnutého úveru.

Odporca k návrhu navrhovateľa uviedol, že nespochybňuje existenciu zmluvného vzťahu s právnym
predchodcom navrhovateľa, pripustil, že poskytnutý úver z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie

neuhradil v celej výške.
Navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa sa určeného pojednávania na deň 30.6.2016 napriek
doručenému predvolaniu nezúčastnili, neúčasť ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa.

Súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a právneho zástupcu
navrhovateľa, pričom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový
a právny stav:

Z predloženej Úverovej zmluvy súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176 (ďalej len „právny predchodca“) uzavrel
dňa 23.01.2014 s odporcom zmluvu o úvere (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej zmluvy
poskytol odporcovi úver vo výške 419 €. Ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravené tlačivo

s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov zmluvných strán,
zamestnania klienta, sumy a výplaty úveru a poistenia úverových splátok. Z obsahu zmluvy o úvere
vyplynulo, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia,a.s. (ďalej len „úverové podmienky“) a odporca svojim podpisom potvrdzuje, že je s nimi oboznámený
a prejavuje súhlas byť nimi viazaný.

Podľa predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad odporca čerpal sumu úveru vo výške 419 € a na
splatenie úveru uhradil spolu sumu 347,75 €. ( čl. 38-39 spisu ).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“),
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti :

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je len
čiastočne dôvodný.

Predloženou zmluvou o úvere mal súd preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom. V konaní nebolo sporným, že uzavretá zmluva o
úvere je spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej
uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny

vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a zároveň ustanovenia § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností).

Uzavretú zmluvu o úvere bolo potrebné podriadiť aj pod právny režim Zákona o spotrebiteľských

úveroch, ktorý zákon v ustanovení § 1 ods. 2 určuje, že spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme úveru. Navyše právny predchodca navrhovateľa uzavrel zmluvu o úvere ako veriteľ poskytujúci
spotrebiteľské úvery v rámci svojho podnikania a odporca zmluvu o úvere uzavrel ako fyzická osoba
- spotrebiteľ.

Súd podrobil spornú zmluvu súdnej kontrole a vykonaním dokazovania dospel k záveru, že zmluva o
spotrebiteľskomúvereneobsahujevšetkynáležitostizmluvyospotrebiteľskomúveretak,akotietourčuje
ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f), a k) Zákona o

spotrebiteľských úveroch.). V zmluve nie je jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom dojednané kedy
nastane konečná splatnosť úveru, keď zmluva ustanovuje jeho splatnosť 24 mesiacov po poskytnutí
úveru, do 15. dňa v poslednom mesiaci. Pre posúdenie doby trvania zmluvy bolo potom rozhodujúce
dojednanie o splatnosti prvej splátky, ktorá splatnosť bola dojednaná „po mesiaci od dátumu poskytnutiaúveru“. Z obsahu zmluvy ale nevyplýva presný dátum čerpania úveru, preto pre spotrebiteľa nemohla byť
v čase uzavretia zmluvy zrejmá doba trvania zmluvy o úvere, a teda ani termín konečnej splatnosti úveru.
Zmluva neobsahuje ani údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, dojednaná

je len celková suma splátok bez bližšej špecifikácie aká časť splátky bude použitá na zaplatenie istiny,
úroku resp. poplatky navrhovateľa.

Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí sa úver s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) Zákona
o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ má preto nárok len na

zaplatenie rozdielu sumy čerpaného úveru a zaplatených splátok.

Keďže navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 419 € a odporca na jeho splatenie preukázateľne
zaplatil celkovo sumu 347,75 €, navrhovateľ má vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a
bezpoplatkovosť ním poskytnutého úveru voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy 71,25 € (419 € -
347,75 € = 71,25 €) s príslušenstvom.

Nakoľko predmetom konania bolo zaplatenie sumy 309,73 € s príslušenstvom, súd čo do zvyšku návrh
navrhovateľa zamietol.
Odporca je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd prisúdil navrhovateľovi aj úrok z omeškania

vo výške 5,05 % ročne zo sumy 71,25 € od 19.02.2016 do zaplatenia. Odporca sa so zaplatením dlhu
dostal do omeškania podľa § 563 Občianskeho zákonníka dňa 18.02.2016, t. j. dňom nasledujúcim po
dni prevzatia návrhu na začatie konania. Hoci navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania vo výške
29,99 € a úrok z omeškania od 11.08.2015, dôvodnosť návrhu v tejto časti nepreukázal. Navrhovateľ
síce predložil súdu výzvu k splateniu celého dlhu, pripojený poštový podací hárok nepreukazoval, kedy

mala byť táto výzva odporcovi doručená. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 19.02.2016 predstavovala 0,05 % ročne,
navrhovateľovi tak vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 5,05 % (0,05 % + 5 % = 5,05 %).
Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej

len „nariadenie“) v znení účinnom ku dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktoré určuje, že výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na

náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).