Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 1, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/137/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114214407
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114214407.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: G. A., bytom Q. XX, proti odporcovi: Y. práce,

sociálnych vecí a rodiny K., so sídlom v K., ul. M.R.V. XX, IČO: XXXXXXXX, o zaplatenie 100.000 eur,
sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 23.06.2014 bolo Okresnému súdu Trenčín doručené podanie navrhovateľa, ktorým navrhoval, aby
súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť mu odškodnenie 100.000 eur, čo predstavuje sumu, o ktorú
oberie úrad svojou matematikou všetkých sociálne slabých občanov Slovenska, pri uplatňovaní nového

princípu práce za dávku v hmotnej núdzi. Podanie odôvodnil najmä tým, že dňa 20.06.2014 mu bola
doručená výzva na účely § 10 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Mal vyznačiť či prijíma ponúkanú prácu,
alebo ju odmieta. Úrad sa mu formou hrubého písma v poučení mal vyhrážať, že ak nenastúpi do nimi
uvedenej práce, tak mu bude znížená dávka v hmotnej núdzi o 61,60 eur. Rozhodnutím úradu zo dňa
17.12.2013 mu bola priznaná dávka v hmotnej núdzi v sume 118,30 eur. Má za to, že úrad mu chce
zobrať o 0,90 eura viac, ako mu má poskytovať v rámci hmotných dávok podľa § 23 zákona o pomoci v
hmotnej núdzi. Ďalej poukázal na to, čo sa učili na základnej škole o kapitalizme a štrajku. Štát ho chce

obrať prostredníctvom úradu o jeho dávku v hmotnej núdzi, ktoré sú i tak pre neho nepostačujúce a v
porovnaní so štátmi EÚ až dehonestujúce pre človeka v hmotnej núdzi. Je hanbou štátu, ak podmieňuje
vyplácanie sociálnych dávok neplatenou prácou. Nech zruší dávky v hmotnej núdzi. Keď je to dávka, tak
potom prečo pracovať, to tu už bolo. Teraz sa deje to, že dávka má byť podmienená súhlasom s prácou
a vykonávaním práce, ktorá ešte len nastane. Týmto je porušený princíp dávky. Žaluje UP,SV a Rodiny
za nezákonné konanie proti jeho osobe, za zastrašovanie znížením dávky a vohnanie do väčšej núdze,
za väčší postih za nepracovanie úradom nariadených prác, než je jeho dávka, za porušovanie princípu

dávky, za porušovanie jeho práv v zmysle zákonníka práce o odmene za prácu.

K podaniu navrhovateľ pripojil okrem listov a rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín
aj rovnopis svojho odvolania proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa
01.08.2014, v ktorom ako odvolateľ uviedol, že zákon, ktorý uplatňuje štát a jeho úrad je nedôstojný,
neetický, vadný, vytvorený hlúpymi a chorými hlavami, čakajúci na ústavnom súde na zrušenie. Nakoľko
súsúdypoplatnépolitickejmoci,budeeštenápravachvíľutrvať.Akoobčanmáprávopodľaústavyprávo

na odmenu za prácu. Zúčastňuje sa práce na pokyn starostu cez obecný rozhlas. Nemieni ju vykonávať
ako nútenú prácu. Jedná sa o zotročovanie občana, dejinný návrat späť. Fašisti počas druhej svetovej
vojny a toľko kritizovaného Slovenského štátu brali ľudí na nútené práce do Nemecka a toto je podobná
forma pomoci. Ani dnes nestačia sociálne dávky v hmotnej núdzi na prežitie a sme nútení kradnúť vsupermarketoch, spôsobom zožrať a nechytený odísť. Je za to, aby sa sociálna dávka v hmotnej núdzi
rovnala minimálnej mzde. Bolo mu zobrané z dávky v hmotnej núdzi za mesiac júl 61,60 eura. Z toho
vyplýva, že hodinová odmena v júli činila cca. 1,925 eura na hodinu. Pracovalo sa 4 hodiny denne, čo je

príjem necelých 8 eur. Takto sa pracovalo 8 dní, ktoré boli aj tropické. Tzv. zamestnávateľ neposkytoval
ani jedlo a pitie. Museli otročiť viac ako 4 hodiny denne. Tu sa prejavil štát ako vypočítavá sviňa. Lebo
pracovník musel vypiť 3 litre tekutín, a prácou sa zvýšila spotreba energie tela. Musel si zvýšiť príjem
jedla, určite mu nestačilo 8 eur, ktoré dostal za 4 hodiny práce. Sociálna sieť je dotrhaná. Preto žiada o
vrátenie sociálnej dávky v hmotnej núdzi za mesiac júl v sume 61,60 eur v roku pána 2014. V závere

uviedol, že neverí súdom, bude mu potešením sa vo veci znova vyjadriť a argumentovať za robotnícku
triedu, meniacu sa na otrokov. Nakoniec súdy sú tiež posluhovačmi moci a platený štátom. Sľubuje
navariť guľáš a nakŕmiť jedenkrát bezdomovcov pri Váhu, ktorí si nevybavili sociálne dávky v hmotnej
núdzi alebo o ne nejako prišli a nechtiac potrhali záchrannú sociálnu sieť.

Dňa 11.09.2014 bolo súdu doručené ďalšie podanie navrhovateľa datované dňom 11.11.2014, v ktorom

uviedol, že Úrad ÚPSVaR Bratislava odbor pomoci v hmotnej núdzi zobral svojim rozhodnutím celú
dávky v hmotnej núdzi pre jednotlivca (respektíve viac o 0,9 eura). Žiada súd v rámci už podanej žaloby
o preskúmanie rozhodnutia. Štát pomocou Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci
v hmotnej núdzi Špitálska 8, psč 81267 Bratislava mu zamieta odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa
25.07.2014 /TN/OPHN/SOC/2014/38422-0005/ a rozhodnutie potvrdzuje. Nevyplácanie mzdy za prácu

je trestný čin, odobranie celej dávky pre jednotlivca v hmotnej núdzi je neetické, nezákonné vzhľadom k
našej ústave. Je viditeľný nepomer hodín, ktoré pracuje a hodín, po ktoré má ostať živý. Spolu s týmto
podaním súdu doručil aj rovnopis rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci
v hmotnej núdzi zo dňa 21.08.2014.

Po výzve súdu na doplnenie podania bolo dňa 21.10.2014 súdu doručené písomné podanie
navrhovateľa, v ktorom okrem iného uviedol, že žaluje toho, kto robí problémy a to principiálne. Ak
pán magister nevie tak ten, v ktorého úradnom jazyku je žaloba napísaná /slovensky pod vedením
prezidenta Kisku/. Ďalej uviedol, že pán magister má za blbcov svojich kolegov na podateľni, ktorí mu
dali potvrdenie o návrhu začatia konania proti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín. Stálo ho to

asi 10 minút čakania, kým sa poradili hore. Výrok súdu, by mohol byť zhrnutím zo všetkých jeho návrhov,
ktoré už podal, a to pod názvom rozsudok súdu alebo petit. Žiadal navyše do petitu doplniť, že žalobcovi
bude vyplatená nemajetková ujma 100.000 eur aj preto, že na vlastné náklady cestoval do úradu vrátiť
všetky šeky na vyplácanie dávky v hmotnej núdzi, na ktoré už nemal nárok po vydaní rozhodnutia o
odňatí z 1.9.2014 v sume 55,80 eura, čo ho šokovalo ako štát nakladá s jeho daňami. Vysmiali ho,

že si šek nezoberú nepotvrdia prevzatie veď, sa im peniaze vrátia. Aj sa vrátili, no ďalší mesiac ho
šekom obťažovali znova. Okrem ujmy nemajetkovej by sa jednalo síce nie o ujmu no o zisk majetkový,
no v konečnom dôsledku tiež o nemajetkovú ujmu zo šoku konania úradov. Počet ľudí, ktorí poberajú
od štátu prostredníctvom úradu dávku v hmotnej núdzi, ako postrehol v slovenskej televízii je 180.000.
Keď každému ohlásili z úradu zobratie dávky v hmotnej núdzi o 90 centov väčšiu, tak sa jedná o sumu

162.000 eur. Rozdelí sa so štátom cca na polovicu čo je cca 100.000 eur požadovanej nemajetkovej
ujmy. Navrhuje, aby štát zverejnil prostredníctvom žalovaného úradu presné čísla k dátumu podania
žaloby a toto predloží ako podklad na výpočet nemajetkovej ujmy. Záverom okrem iného uviedol, že si
myslí, že úplne a vyčerpávajúco doplnil podanie a hlavne vysvetlil úradu, ktorý má rozhodnúť vo veci.

Súd uznesením zo dňa 24.10.2014 podanie navrhovateľa zo dňa 23.06.2014 v spojení s jeho doplnením
zo dňa 11.09.2014 a 21.10.2014 odmietol a zároveň podanie zo dňa 11.09.2014 postúpil Krajskému
súdu v Trenčíne ako vecne a miestne príslušnému na konanie ohľadne tohto podania, ktoré podľa
jeho obsahu bolo žalobou na preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Toto uznesenie súdu
vo výroku, ktorým podanie navrhovateľa odmietol, bolo na základe odvolanie navrhovateľa odvolacím

súdom dňa 04.02.2015 zrušené a vec bola súdu vrátená na ďalšie konanie. Podľa pre súd záväzného
právneho názoru odvolacieho súdu je z podaní navrhovateľa zrejmé čoho a proti komu sa domáha.

Po tomto zrušení uznesenia, súd doručil návrh s jeho doplneniami odporcovi. Dňa 08.07.2015 bolo súdu
doručené písomné podanie odporcu, v ktorom sa vyjadril k návrhu navrhovateľa. V ňom uviedol, že

všetky postupy a rozhodnutia odporcu v súvislosti s navrhovateľom sú v súlade s platnými zákonmi
Slovenskej republiky. Preto navrhuje, aby bol návrh navrhovateľa zamietnutý.Za účelom rozhodnutia o návrhu súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili účastníci konania, a
na ktorom súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: výzvou na preukázanie
požadovaných skutočností zo dňa 16.06.2014, rozhodnutím ÚPSVaR Trenčín zo dňa 17.12.2013,

rozhodnutím ÚPSVaR Trenčín zo dňa 16.02.2012, rozhodnutím ÚPSVaR Trenčín zo dňa 09.07.2014,
rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 21.08.2014 a rozhodnutím ÚPSVaR
Trenčín zo dňa 29.09.2014.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že všetko napísal v podaní. Dostal papier na sociálne dávky 60,50

eur, keď mu došiel o pár mesiacov neskôr ďalší papier na základe jeho žiadosti, so spätnou platnosťou
tam bola uvedená suma 61,60 eur. Tento výmer mu došiel až potom, čo mu oznámili, že bude potrestaný.
Úrad práce ho zastrašoval, neinformoval ho vopred, dozvedel sa to až ex post po novej dávke, nútil
ho pracovať. Pozeral televíziu a aj ministra, ktorý povedal, že sa to bude týkať až 180.000 ľudí. Nebol
si istý týmito číslami, preto podal aj žiadosť do Bratislavy cez súd, aby túto skutočnosť zistil. Myslí si,
že bol úradom práce v Trenčíne zastrašovaný. V minulosti išlo o sumu 118,30 eur, dnes je to suma

117,50 eur. V tejto sume sú zahrnuté dávky na bývanie a stravu. Keď sa človek nezúčastní prác, tak mu
v podstate zoberú dávku na stravu. Zľakol sa, že bude dlžný ďalšiemu človeku. Bratovi je dlžný 6.000
eur, rovnako bývalej manželke 1.530 eur. Je nezamestnaný už 7 rokov, pracoval v štátnom podniku
Letecké opravovne Trenčín, pričom bol z práce vyhodený. Súd v tomto konaní musí vziať do úvahy aj
jeho minulosť, takisto to, že bol ženatý, a že má dlhy. Myslí si, že mal nespravodlivý súd, a že neprávom

prišiel o prácu, pričom jeho zamestnávateľom bol štát.

Odporca na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie
na úrade práce. Takisto mu vznikol aj nárok na sociálne dávky a to na dávku v hmotnej núdzi,
príspevok na bývanie a pod.. Nárok navrhovateľa bol posúdený a následne dňa 17.12.2013 odporca

vydal rozhodnutie o priznaní dávky v hmotnej núdzi vo výške 118,30 eur. Následne bola prijatá, resp.
nadobudla účinnosť nová právna úprava, na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie odporcu o znížení
dávky v hmotnej núdzi o sumu 1,10 eur. Takisto na základe novej právnej úpravy bolo zavedené, že
poberateľ dávky je povinný odpracovať aktivačné práce, aby sa mu nekrátila dávka. Aktivačná práca
bola navrhovateľovi ponúknutá a bol vyzvaný na prijatie tejto práce a jej odpracovanie. Takisto bol

upozornený na to, čo sa stane v prípade, ak ponúknutú prácu odmietne. Navrhovateľ ponúknutú prácu
odmietol, v dôsledku čoho odporca rozhodol dňa 09.07.2014 o krátení pomoci v hmotnej núdzi na sumu
117,40 eur. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na
základe odvolania navrhovateľa. Odporca nijakým spôsobom navrhovateľa nezastrašoval, navrhovateľ
bol riadne upovedomovaný.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Rozhodnutím odporcu zo dňa 16.02.2012 bol navrhovateľ zaradený do evidencie uchádzačov o
zamestnanie.

Rozhodnutím odporcu zo dňa 17.12.2013 bola navrhovateľovi na základe zákona č. 599/2003 Z.z. o
pomoci v hmotnej núdzi priznaná preddavkovo dávka a príspevky v sume 118,30 eur mesačne od
01.12.2013. Tieto pozostávali z dávky pre jednotlivca v sume 60,50 eur, z príspevku na zdravotnú
starostlivosť v sume 2 eur a z príspevku na bývanie v sume 55,80 eur.

Výzvou zo dňa 16.06.2014 odporca vyzval navrhovateľa, aby sa dňa 26.06.2014 dostavil k odporcovi
na aktivačné centrum a na priloženom predpísanom tlačive vyznačil, či ponúkanú prácu prijíma alebo
ju odmieta. Zároveň ho upozornil, že ak ponuku práce odmietne alebo na výkon akceptovanej práce
nenastúpi, dávka pomoci v hmotnej núdzi sa zníži o sumu 61,60 eur.

Rozhodnutím odporcu zo dňa 09.07.2014 bola navrhovateľovi znížená pomoc v hmotnej núdzi na sumu
117,40 eur mesačne od 01.06.2014. Odporca v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že v mesiaci jún
2014 prehodnotil u navrhovateľa trvanie nároku na príspevok na bývanie.

Rozhodnutím odporcu zo dňa 25.07.2014 bola navrhovateľovi znížená pomoc v hmotnej núdzi na sumu
55,80 eur od 01.07.2014, pretože navrhovateľ dňa 26.06.2014 neprijal ponuku vykonávania pracovných
činností v rozsahu 32 hodín pre obec Selec na obdobie od 01.07.2014 do 31.12.2014. Dávka bola
znížená o sumu 61,60 eur. Toto rozhodnutie bolo rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodinyso sídlom v Bratislave potvrdené ako súladné so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi, a to na základe
odvolania, ktoré proti rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ.

Rozhodnutím odporcu zo dňa 29.09.2014 bola navrhovateľovi odňatá pomoc v hmotnej núdzi v sume
55,80 eur mesačne od 01.09.2014, pretože navrhovateľ v dôsledku svojho príjmu prestal spĺňať zákonné
podmienky na pomoc v hmotnej núdzi.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Na základe zisteného skutkového stavu súd vec právne posúdil takto:

Súd rozhoduje v občianskom súdnom konaní okrem iného aj o splnení povinnosti odporcu, ktorá vyplýva
zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Pre takéto rozhodnutie súdu musí byť v konaní
preukázané, že existuje právna povinnosť odporcu v čase rozhodnutia súdu. Takýto záväzok vyplýva
podľa citovaného § 489 Občianskeho zákonníka buď z právneho úkonu, napríklad zo zmluvy, ďalej zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone. V prípade,
že sa nejedná o takto vzniknutý záväzok, nie je možné domáhať sa práva na plnenie, a teda nie je možné
rozhodnúť o splnení povinnosti odporcu. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebola preukázaná povinnosť
odporcu na zaplatenie žalovanej sumy navrhovateľovi, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Na základe vykonaného dokazovania nemá súd za preukázanú povinnosť odporcu zaplatiť
navrhovateľovi náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy v sume 100.000 eur. Povinnosť odporcu na
zaplatenie žalovanej sumy navrhovateľovi nevyplýva zo zákona, z právneho vzťahu, z porušenia práva
alebo iných skutočností uvedených v zákone. Podaný návrh navrhovateľa nemá žiadny právny základ.
Odporca ako orgán verejnej moci voči navrhovateľovi uplatňoval zákonným spôsobom svoju právomoc.

Súd v konaní nemal za preukázaný žiadny nesprávny úradný postup alebo to, že by odporca vo vzťahu k
navrhovateľovi vydal nezákonné rozhodnutie. Ak by tomu tak aj bolo, mohol by si navrhovateľ uplatňovať
svoje práva zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci iba voči Slovenskej
republike (nie proti odporcovi) a na súde iba za dodržania zákonného postupu, ktorý je ustanovený v
zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov (súd poukazuje najmä § 16 ods.4 uvedeného zákona).

Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze PL.ÚS 8/2014
zo dňa 27.05.2015 rozhodol, že návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na
vyslovenie nesúladu § 10 ods.3 až 11 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi s dotknutými

článkami Ústavy Slovenskej republiky, zamietol. Preto možno navyše konštatovať aj to, že zákon, ktorý
odporca aplikoval v správnom konaní, ktorého účastníkom bol navrhovateľ, je v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky, pričom súd v občianskom súdnom konaní podľa tretej časti Občianskeho súdneho
poriadku, nemá právomoc rozhodovať o správnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Pritom navrhovateľ odôvodňoval právo na nemajetkovú ujmu tým, že došlo k nezákonnému konaniu

proti jeho osobe, k zastrašovaniu znížením dávky a vohnaniu do väčšej núdze, k porušovaniu princípu
dávky, že na vlastné náklady cestoval do úradu odporcu vrátiť všetky šeky na vyplácanie dávky, na ktorú
už nemal nárok.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože odporca
bol v konaní plne úspešný. Vzhľadom k tomu, že odporca si v konaní právo na náhradu trov konania
neuplatnilazobsahuspisumužiadnetrovykonaniaaninevyplývajú,súdodporcovináhradutrovkonania

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.