Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/162/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914210709
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7914210709.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. proti
odporcovi 1/ N. J., T.. XX.XX.XXXX H. G. XX, Y. X., U.. Č.. I. XXX/XX, H. 2/ N. J., T.. XX.XX.XXXX
H. G. XX, Y. X. U.. Č.. I. XXX/XX, H. obaja zast. JUDr. Stela Očenášová, advokátka za účasti
vedľajšieho účastníka VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Šafárikovo nám.
7, Bratislava, IČO: 42 362 962 zast. JUDr. Bohdan Jakubis, advokát v konaní o zaplatenie 10.372,59
Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I, Súd konanie v časti 8.452,36 Eur s príslušenstvom zastavuje.

II, Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu
147,71 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 21.05.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III, V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

IV, Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade trovy konania vo výške
358,97 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V, Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporcovia 1,2 sa návrhom doručeným súdu dňa 12.12.2012 domáhali, aby súd zrušil rozhodcovský
rozsudok sp. zn. II/2012-2867 zo dňa 29.10.2012 Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie a zaviazal odporcu na náhradu trov konania. Zároveň navrhli odložiť vykonateľnosť
predmetného rozhodcovského rozsudku. Okresný súd Trebišov rozsudkom č. 14C/261/2012-116 zo

dňa 26.03.2013 rozhodol tak, že zrušil Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácieč.II/2012-2867zodňa 29.10.2012aodložilvykonateľnosťRozsudkuStálehorozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie č. II/2012-2867 zo dňa 29.10.2012. Rozhodnutie v spojení
s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 2Co/287/2013-152 zo dňa 24.04.2014 nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.06.2014.
V odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Košiciach súd uviedol, že aj keď boli porušené ostatné
podmienky rozhodcovskej zmluvy, platí, že zrušenie rozhodcovského rozsudku sa opiera o ust. §40 ods.

1 písm. c, a na základe toho potom po právoplatnosti rozsudku súd pokračuje v konaní podľa ust. §43
ods. 1 OSP.Navrhovateľ (v pôvodnom konaní odporca) sa návrhom doručeným Stálemu rozhodcovskému súdu dňa
15.05.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcov na zaplatenie sumy 10.372,59 Eur s príslušenstvom
a na náhradu trov konania s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť

ostatných odporcov.
Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa a.s. /ďalej
navrhovateľ/ a odporcovia dňa 16.06.2004 uzatvorili Zmluvu č. 552019105, ktorej súčasťou sú
Všeobecné obchodné podmienky SLSP a.s.. Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporcom úver,
podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania a ďalšie náležitosti boli

upravené v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach.
Ku dňu postúpenia pohľadávky 18.12.2008 pohľadávka navrhovateľa predstavovala sumu 10.372,59
Eur, ktorá pozostávala z istiny 7.931,67 Eur, riadneho úroku 0 Eur, úroku z omeškania 2.440,92 Eur a
ostatného príslušenstva 0 Eur.

Podaním doručeným súdu dňa 15.10.2014 vzal navrhovateľ návrh čiastočne späť a žiadal, aby súd

odporcovspoločneanerozdielnezaviazalnazaplateniesumy1.920,23Eur,ktorápredstavuje13splátok
splatných od 21.05.2008 do 21.05.2009 s úrokom z omeškania zo splátok splatných od 21.05.2008,
špecifikovaným v podaní.

Podaním doručeným súdu dňa 23.09.2014 oznámil vstup do konania vedľajší účastník na podporu

odporcov. K predmetu konania sa nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

Zmluvou o splátkovom úvere č. 0552019105 zo dňa 16.06.2004 sa navrhovateľ (právny predchodca
Slovenská sporiteľňa a.s.) zaviazal, že poskytne dlžníkovi úver po splnení nasledovných podmienok:
výška úveru 200.000 Sk, druh úveru - spotrebný bez účelu, výška úrokovej sadzby - 10,80% ročne,
poplatok za poskytnutie úveru - 3.000 Sk z výšky úveru splatný v deň podpisu zmluvy, poplatok za
správu 40 Sk mesačne, výška splátky 4.450 Sk (147,71 Eur), periodicita splátok mesačne k 20. dňu v

mesiaci, splatnosť prvej splátky 20.07.2004, konečná splatnosť úveru 20.05.2009, splatnosť úrokov - v
posledný deň kalendárneho mesiaca, ročná percentuálna miera nákladov 12,73%. Súd sa oboznámil
so Všeobecnými obchodnými podmienkami.
Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok k 18.12.2008 súd zistil, že predmetom postúpenia bola
suma 10.372,59 Eur, z toho istina 7.931,67 Eur a úroky z omeškania 2.440,92 Eur. Súd sa oboznámil

s platobnou históriou odporcov.

Z výpovede odporcu 1 súd zistil, že sú si vedomí s manželkou, že zobrali úver a že ho neuhradili,
preto ak sa naskytla možnosť úhrady dlhu formou splátok, tak s tým súhlasili. V ostatnom sa stotožnil
s prednesom svojho právneho zástupcu.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľa ust. §96 ods. 1,2,3 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť

návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca
so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia
pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu
skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva

alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Nakoľko navrhovateľ po čiastočnom späťvzatí návrhu žiadal, aby súd zaviazal odporcov na zaplatenie
sumy 1.920,23 Eur, ktorá zodpovedala 13 splátkam splatným od 21.08.2008 do 21.05.2009, súd z toho
usúdil (nakoľko to navrhovateľ presne nešpecifikoval), že navrhovateľ vzal návrh na začatie konania
späť v časti 8.452,36 Eur, ktorá pozostáva zo sumy 2.440,92 Eur titulom úroku z omeškania a sumy

6.011,44 Eur titulom istiny.
Nakoľko navrhovateľ vzal čiastočne návrh späť pred začatím pojednávania, ktoré bolo vytýčené na
16.10.2014, súd vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa podľa citovaného ustanovenia konanie
v časti 8.452,36 Eur s príslušenstvom, zastavil /výrok I/.Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu zostala suma 1.920,23 Eur s príslušenstvom, ktorá
zodpovedala 13 splátkam splatným od 21.08.2008 do 21.05.2009.

Podľa ust. §2 písm. b, zák. č. 258/2001 Zz o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy t.j. do 30.06.2006 /ďalej zákon/, Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom.
Podľa ust. §4 ods. 1 cit. zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná.
Podľa ust. §4 ods. 2 písm. a,g cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať: a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to
možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých

výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa ust. §2 písm. d, cit. zákona, Na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou
nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol založený záväzkový
vzťah týkajúci sa poskytnutia úveru, ktorý sa mal spravovať obchodnými podmienkami a obchodným
zákonníkom.
V prejednávanej veci vznikol záväzok odporcu zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej podľa ust.

§497 ObchZ, ktorá je podľa ustanovení §261 ods. 6 ObchZ tzv. absolútnym obchodom, ktorý sa riadi
bez ohľadu na povahu účastníkov ustanoveniami časti tretej ObchZ. Aj napriek svojej povahy výlučného
obchodného záväzku je však zmluva o úvere s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán
tejto zmluvy nebol podnikateľom, zmluvou spotrebiteľskou v zmysle §52 a nasl. OZ.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. §52 (znenie v
čase uzavretia zmluvy). Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa §55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. Tento právny predpis

v ust. §2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme. Veriteľom v zmysle ust. §3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osoba
poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý navrhovateľom túto
charakteristikuspĺňa.Súčasťouzmluvyoúverebolibezakýchkoľvekpochybnostívšeobecnépodmienky
poskytnutia úveru, ktoré odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet

spotrebiteľov. Navrhovateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného
registra) a nebolo preukázané, aby úver poskytol odporcovi za účelom výkonu zamestnania, povolania
alebo podnikania.

Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy o úvere (16.06.2004), súd pri posudzovaní obsahu zmluvy o

úvere nemohol aplikovať kogentné ustanovenia limitujúce výšku odplaty pri spotrebiteľských úveroch
podľa ust. §3 ods. 10 a 11 zák. č. zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ktoré nadobudli
účinnosť dňom 01.01.2008 a v zmysle ust. nar. vlády č. 238/2008 Zz, ktoré nadobudli účinnosť dňom01.07.2008. Rovnako na predmetný vzťah nedopadá ust. §53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (účinnosť
od 01.01.2008).

Po oboznámení sa s obsahom zmluvy mal súd za preukázané, že zmluva obsahovala zákonom
predpísané náležitosti, pričom konkrétne v danom prípade bola dohodnutá RPMN vo výške 12,73%. Z
uvedeného dôvodu sa poskytnutý úver v súlade s ust. §4 ods. 3 cit. zákona nepovažuje za bezúročný.

V zmysle zmluvných dojednaní účastníkov bol odporca povinný splatiť úver 6.638,78 Eur formou

mesačných splátok vo výške 147,71 Eur počnúc 20.07.2004, posledná splátka bola splatná 20.05.2009.
V konaní nebolo preukázané, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy pred lehotou konečnej splatnosti úveru.
Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.920,23 Eur s príslušenstvom, pričom
predmetná suma zodpovedala neuhradeným splátkam v počte 13, splatných počnúc 21.05.2008 až do
21.05.2009.

Podľa ust. §5b zák. č. 250/2007 Zz o ochrane spotrebiteľa, Orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ust. §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľaust.§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. §103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh (§565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Vzhľadom na právne posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov konania mal súd za to, že nárok

navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.772,52 Eur zodpovedajúcej splátkam splatným od 21.05.2008 (po
147,71 Eur) do 21.04.2009 je premlčaný.
Súd prihliadol ex offo na premlčanie nároku navrhovateľa a z uvedeného dôvodu návrh navrhovateľa
čo do výšky 1.772,52 Eur zamietol /výrok III/. Mal za to, že navrhovateľovi začala plynúť premlčacia
doba počnúc dňom 21.05.2008 (pri prvej splátke) a dňom 21.04.2009 (pri splátke č. 12), uplynula dňom

21.05.2011 (pri prvej splátke) a dňom 21.04.2012 (pri splátke č. 12). Návrh bol (rozhodcovskému) súdu
doručený dňa 15.05.2012, teda po uplynutí premlčacej doby.

Súd priznal navrhovateľovi nárok na sumu 147,71 Eur zodpovedajúcej splátke splatnej dňa 21.05.2009
(splátka č. 13), nakoľko iba ohľadne tejto splátky mal za to, že nie je premlčaná. Nakoľko v konaní nebolo

preukázané, že odporcovia uvedenú sumu navrhovateľovi uhradili, súd v tejto časti návrhu vyhovel a
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia /výrok II/.

V zmysle ust. §54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. §3 nar. vlády SR č. 87/1995 Zz, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Navrhovateľ si uplatnil nárok na príslušenstvo - úrok z omeškania zo splátok splatných od 21.05.2008
do 21.04.2009 (splátky č. 1 až 12).
Nakoľko súd prihliadol na premlčanie splátok č. 1 až 12 a mal za to, že nárok navrhovateľa čo do výšky

nesplateného úveru v tejto časti je premlčaný, z rovnakého dôvodu zamietol návrh navrhovateľa ohľadne
príslušenstva nakoľko mal za to, že tento nárok je rovnako premlčaný.
Úroky z omeškania a úroky sú príslušenstvom pohľadávky a povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z
omeškania a úroky ako jeden z právnych dôsledkov jeho omeškania s plnením peňažného dlhu spočívav tom, že okrem vlastného plnenia (istiny) je dlžník povinný poskytnúť veriteľovi ešte aj stanovené
percento z tej časti peňažného dlhu, s ktorou je v omeškaní. V dôsledku omeškania dlžníka medzi
účastníkmi nevzniká ďalší záväzkovo-právny vzťah, ale z pôvodného vzťahu za splnenia zákonných

podmienok vzniká popri hlavnom záväzku aj záväzok vedľajší (akcesorický). Niet pochýb o tom, že
úroky z omeškania a úroky majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym
rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť
úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splatením
dlhu z hlavného záväzkovo právneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deň dlžník porušuje svoju

povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzkový vzťah, nie je pre povinnosť dlžníka platiť úroky
z omeškania a úroky významná. Povinnosť platiť úroky z omeškania a úroky so splnením dlhu nevzniká
samostatnezakaždýdeňtrvaniaomeškania,alejednorazovovdeň,vktoromsadlžníkocitolvomeškaní
so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa
právo premlčí ako celok (názor vyslovený v uznesení NS SR zo dňa 29.06.2010, sp. zn. 1Cdo 157/2009).

Čo sa týka splátky č. 13, súd priznal navrhovateľovi nárok na úroky z omeškania zo splátky za obdobie
od 21.05.2009 do zaplatenia.
Podľa zistenia súdu, výška úrokovej sadzby platná k prvému dňu omeškania 21.05.2009 bola 1%, teda
zvýšená o 8 percentuálnych bodov je 9%.
Nakoľko si navrhovateľ uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške zákonom prípustnej, súd mu priznal

nárok vo výške ním uplatnenej, nakoľko mal za preukázané, že odporca bol v omeškaní, nakoľko ku dňu
splatnosti predmetnej splátky úveru neuhradil dlh v stanovenom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov

konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo
od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny
advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Úspech navrhovateľa predstavuje suma 147,71 Eur (1%) a neúspech suma 10.224,88 Eur (99%).
Súd priznal odporcom nárok náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko ich neúspech bol v pomerne

nepatrnej časti (1%), nasledovne:
I, odmenu za právne zastúpenie v zmysle §10 vyhl. č. 655/2004 Zz vo výške 278,58 Eur za právne
úkony: účasť na pojednávaní dňa 27.11.2014, odmena za 1 úkon bola priznaná vo výške 270,54 Eur
a režijný paušál 1x8,04 Eur;
Súd nepriznal právnemu zástupcovi náhradu za úkon prevzatie a príprava zastúpenia, nakoľko za

tento úkon bola právnemu zástupcovi priznaná odmena v konaní 14C/261/2012 a toto konanie je len
pokračovaním konania pôvodného.
II, náhrada za stratu času v zmysle §17 ods. 1 vyhlášky v celkovej výške 53,60 Eur za zastupovanie
na pojednávaní dňa 27.11.2014 za 4 začaté polhodiny po 13,40 Eur za čas strávený cestou z AK vo
Veľkých Kapušanoch - Trebišov a späť;

III, cestovné v zmysle §15 písm. a, v spojení s §16 ods. 4 vyhlášky v celkovej výške 26,79 za účasť na
pojednávaní dňa 27.11.2014, pozostávajúce zo základnej náhrady za každý km jazdy 0,183 Eur, počet
km 2x48=96km, náhrady za spotrebované pohonné hmoty cestného motorového vozidla zn. Renault
Megane, ev. č. MI 385CI, spotreba na 100 km je 6,9l, cena 1 l PHM (BA95) 1,392 Eur;
V zmysle §149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola

prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi JUDr. Stele Očenášovej, na účet č. 5025003462/0900.

Čo sa týka trov konania vedľajšieho účastníka, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka, súd mu nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu v tomto konaní

žiadne trovy nevznikli. Súd oznámenie o vstupe do konania nepovažoval za úkon právnej pomoci
vykonaný v príčinnej súvislosti s predmetom konania, oznámenie má formu všeobecného podania bez
znalosti predmetu konania, ktorým právny zástupca žiadal o doručenie návrhu na začatie konania s
prílohami.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 4 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej
OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v
zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.