Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, December 20, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/29/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512204315
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7512204315.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu P. Z. a.s., N., A. X/A, proti žalovanému L. O., bytom B. Q./XX,
za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa C., A., S. XX, zast. JUDr.
Ambrózom Motykom, advokátom, Stropkov, Nám. SNP č. 7, o zaplatenie 702,15 € s prísl., o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu 17C 112/2012-57 z 21.8.2012 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom

a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zastavil konanie, vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 35,37 € a
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil späťvzatím žaloby žalobcom podaním zo 7.8.2012 a to v

čase pred prvým pojednávaním (§ 96 O.s.p.). O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.
c/ O.s.p. dôvodiac, že len samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania nedáva nárok na priznanie
náhrady trov konania. Uviedol, že vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, nebol
povolaný účastníkom konania, ktorý sa o jeho vstupe dozvedel až doručením oznámenia zo strany súdu
dňa 11.4.2012. Ďalej uviedol, že vedľajší účastník sa v konaní od počiatku nechal zastupovať právnym
zástupcom bez toho, aby posúdil, či jeho zastúpenie je na mieste, pritom prvoradou povinnosťou

Združenia je poskytovať ochranu spotrebiteľa samotným Združením, ktoré bolo za tým účelom zriadené
a až keď sa počas konania ukáže nutnosť právneho zastúpenia, môže si zvoliť právneho zástupcu. V
odôvodnení uznesenia citoval ďalej ust. § 25 zákona (neuvedené číslo ani názov zákona - poznámka
odvolacieho súdu) a konštatoval, že zo znenia tohto zákona vyplýva, že „Združenia“ vytvorené či už z
radov spotrebiteľov alebo takých osôb, ktorých záujem na ochrane spotrebiteľov sa rozhodli realizovať
vytvorením práve takého zoskupenia, majú byť nielen odhodlané, ale aj samostatne schopné plniť úlohy,

kvôli ktorým vznikli. Ak ale Združenie, ktoré má takéto ciele ako hlavnú náplň svojej činnosti nevykonáva
ochranu, na ktorú je povolané výlučne samo, ale vždy a zásadne prostredníctvom zvoleného právneho
zástupcu, stráca sa samotný zmysel a podstata existencie takého Združenia, pretože spotrebiteľovi
žiadnu ochranu neposkytuje. Mal za to, že účasť vedľajšieho účastníka nebola vyvolaná procesným
úkonom žalobcu, ale jeho vlastnou iniciatívou, že ak si vedľajší účastník zvolil advokáta od počiatku bez
obozretného uváženia jeho potreby, tak si tieto trovy konania spôsobil sám. Pokiaľ ide o náhradu trov

konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným uviedol, že je tu daná procesná zodpovednosť žalobcu
za trovy, ktoré by žalovanému vznikli ako vecne legitimovanému účastníkovi a to podľa § 146 ods. 2
O.s.p., ak by bol žalovaný zastúpený právnym zástupcom, alebo by mu vznikli iné finančné trovy.

Uznesenie vo výroku o náhrade trov konania napadol včas podaným odvolaním vedľajší účastník.
Uviedol, že jeho vstup do konania bol opodstatnený, pretože žalobca vzal žalobu späť až po jeho vstupe,

ktorý bol účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Poukázal na to, že uznesenie
v napadnutom výroku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď v danej veci bolo potrebnérozhodnutie o trovách konania medzi žalobcom a ním odôvodniť ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.,
pretože z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca. Pokiaľ však súd v
odôvodnení konštatuje, že o trovách týchto účastníkov rozhodol podľa § 146 od. 1 písm. c/ O.s.p., ide

o nesprávne právne posúdenie veci. Vo svojom rozsiahlom podaní poukázal na dôvodnosť poskytnutia
právnej pomoci s odkazom na Smernicu rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách ako aj na účelnosť odvolávajúc sa aj na Zmluvu o fungovaní EÚ (čl. 169 ods. 1) a Chartu
základných práv EÚ (čl. 38, čl. 47), s poukazom aj na to, že účelnosť trov vynaložených na právnu
pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť aj z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Uviedol rozhodnutia Ústavného

súdu SR, z ktorých vyplýva ústavný rozmer práva účastníka na náhradu trov konania v úspešnom
spore. Konštatoval, že súdy v Slovenskej republike rozhodli právoplatne o priznaní trov vedľajšiemu
účastníkovi a ako príkladmo uviedol niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu
v Prešove, Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Nitre.
Napokon zdôraznil, že v danom prípade žalobca vzal návrh späť, a preto zásadne platí, že podľa §
146 ods. 2 prvá veta O.s.p. mu vznikla povinnosť nahradiť trovy konania aj vedľajšiemu účastníkovi.

Vyčíslil náhradu trov konania na súde prvého stupňa, ako aj trov odvolacieho konania a navrhol zmeniť
uznesenie v napadnutom výroku a priznať mu náhradu trov konania a to vo výške 141,79 € na účet jeho
právneho zástupcu.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že podľa jeho názoru trovy právneho

zastúpenia, ktoré vedľajší účastník uplatňuje, sú neúčelné a často sú iba formálne vzhľadom
na jednoduchosť úkonov a ich opakovanie sa. Vzhľadom na automatizované úkony advokátov
zastupujúcich občianske združenie podľa jeho názoru nie je potrebné sa v takýchto prípadoch dať
zastupovať advokátom a takto vynaložené trovy konania nie sú účelné na uplatňovanie alebo bránenie
práva - odkaz na Nález ÚS SR sp.zn. II.ÚS 78/03. Navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne

správne.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, a

preto uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom podľa
§ 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho

výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. predstavuje k ust. § 146 ods. 2 O.s.p. právnu normu všeobecnú
vo vzťahu k právnej norme osobitnej. Aplikácia ust. § 146 ods. 2 O.s.p. je daná tam, kde je naplnená
jeho hypotéza - teda procesné zavinenie niektorého z účastníkov. Ak táto hypotéza nie je naplnená, táto
osobitná právna norma sa nepoužije a prichádza do úvahy aplikácia všeobecného ust. § 146 ods. 1

písm. c/ O.s.p. Pokiaľ súd zastavuje konanie, o náhrade trov zastaveného konania rozhodne podľa §
146 (ods. 1 alebo ods. 2) O.s.p. a je povinný zaoberať sa najprv tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie muselo byť zastavené. Tam, kde zastavenie konania bolo zavinené účastníkom, súd zásadne
prizná druhému účastníkovi náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložil na uplatnenie alebo bránenie
svojho práva.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa rozhodol o trovách zastaveného konania podľa nesprávneho
ustanovenia právneho predpisu (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.), a preto nedostatočne zistil skutkový
stav, neskúmal otázku procesného zavinenia účastníkov na zastavení konania a neposúdil možnosť
aplikácie ust. § 146 ods. 2 O.s.p. na daný prípad vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal podanú

žalobu celkom späť, čím zavinil zastavenie konania, a preto je v zásade povinný nahradiť jeho trovy,
to znamená aj trovy, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi a boli účelne vynaložené a potrebné na
bránenieprávažalovanéhovtomtokonaní.Zatohtostavutrebarozhodnutieotrováchkonaniavovzťahumedzi žalobcom a vedľajším účastníkom, považovať za predčasné, a teda aj nesprávne, a odvolanie
vedľajšieho účastníka je dôvodne podané.

Z ust. § 93 ods. 4 O.s.p. vyplýva, že postavenie vedľajšieho účastníka je charakterizované rovnakými
procesnými právami a povinnosťami ako účastníka, na stranu ktorého sa pripojil alebo na strane
ktorého vystupuje. Aj vedľajší účastník má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, čo je
základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy), ktoré sa v rámci občianskeho súdneho konania realizuje
možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie advokátom. Občiansky súdny poriadok vo

svojich ustanoveniach nevylučuje, aby aj účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred
súdom sa dal zastúpiť zástupcom (advokátom) a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná
náhrada trov takto vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Vedľajší účastník má zásadne
právoajnanáhradutrov,ktorévsporeúčelnevynaložilvpríčinnejsúvislostisjehoprocesnýmpostojomk
predmetu konania a s potrebou ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa a v jeho záujme. Toto pravidlo
sa vzťahuje i na trovy spojené so zastupovaním advokátom (odmena, náhrada hotových výdavkov a

náhrada DPH) a v zásade platí, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené
trovy. Pritom pri priznaní náhrady trov právneho zastúpenia treba účelnosť trov skúmať vo vzťahu ku
každému úkonu právnej služby, za ktorý sa žiada priznať odmena.

Vzhľadom na uvedené prichádzalo do úvahy iba zrušenie uznesenia v napadnutom výroku a vrátenie

veci v zrušenom rozsahu súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou
opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom v súlade so
zákonom, uvedenými zásadami a vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný
(§ 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.