Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Jana Urbanová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115216291
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115216291.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, vo veci starostlivosti o maloleté
deti: L. E., nar. XX.XX.XXXX a P. E., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom u matky, obidve zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matky Ing. P. T.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX X., zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária

Mestická, Slovíková,s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, a otca: P. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX E. J., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom,
o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/162/2015-225 zo dňa 09.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/162/2015-225 zo dňa 09. 03. 2016 vo výroku
o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky m e n í tak, že zveruje maloletú L. E., nar.
XX. XX. XXXX a maloletého P. E., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude obidve
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/162/2015-225 zo dňa 09. 03. 2016 vo výroku o
určení výživného otca na maloletú L. v sume 170,00 Eur mesačne a na maloletého P. v
sume 130,00 Eur mesačne s účinnosťou od 01. 06. 2015 na obidve deti; vo výroku o určení nedoplatku
otca na výživnom na každé dieťa osobitne a vo výroku o zamietnutí návrhu matky na určenie výživného
vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/162/2015-225 zo dňa 09. 03. 2016 vo výroku
o úprave styku otca s obidvomi maloletými deťmi a vo výroku o trovách konania zrušuje a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomokresnýsúdzverilmaloletúL.W.,nar.XX.XX.XXXXaP.E.,nar.XX.XX.XXXX
(ďalej aj „maloleté deti“) do osobnej starostlivosti matky. Súčasne uložil otcovi povinnosť prispievať na
výživu maloletej L. výživným vo výške 170,00 Eur mesačne a na výživu maloletého P. výživným vo výške

130,00 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí s účinnosťou
od 01.06.2015. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.06.2015 do 31.03.2016
na maloletú L. vo výške 170,00 Eur a na maloletého P. vo výške 130,00 Eur súd uložil otcovi zaplatiť
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletých detí. Zároveň súd upravil styk
otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou L. prvý víkend v mesiaci
nasledujúci po právoplatnosti rozsudku od piatka od 16:00 hod., kedy maloletú prevezme od matky v

mieste bydliska maloletej, do nedele do 18:00 hod., kedy maloletú odovzdá matke v mieste bydliska
maloletej; tretí víkend v mesiaci od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. v mieste bydliska
maloletej L.. Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým P. prvý víkend v mesiaci nasledujúci poprávoplatnosti rozsudku od piatka od 16:00 hod do 17:00 hod. a v nedele od 17:00 hod. do 18:00 hod.
v mieste bydliska maloletého a tretí víkend v mesiaci od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.
v mieste bydliska maloletého P. s tým, že matka je povinná maloleté deti na stretnutie riadne pripraviť.

Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že vzhľadom k tomu, že v starostlivosti matky o
maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky a otec súhlasil so zverením maloletých detí do jej osobnej

starostlivosti, súd mal. L. a P. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá v súčasnej dobe starostlivosť
o maloleté deti riadne zabezpečuje.

3. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, na možnosti,
schopnosti obidvoch rodičov za celé rozhodné obdobie, za ktoré určoval výživné. Matka spolu s deťmi
býva v 4-izbovom byte v X., ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Platí nasledovné platby za byt: nájomné

225,00 Eur mesačne, elektrinu 31,00 Eur a plyn 15,00 Eur mesačne, TV a internet 26,00 Eur mesačne.
Okrem tohto bytu je vlastníčkou rodinného domu vo E. J. a auta. Na kúpu rodinného domu si zobrala
hypotekárny úver vo výške 80.000,00 Eur, splátka ktorého predstavuje sumu 624,00 Eur mesačne.
Matka stále uhrádza mesačné platby za rodinný dom vo E. J. - za plyn 114,00 Eur, elektrinu 45,00 Eur,
vodu 11,23 Eur. Okrem tohto má bežné výdavky so stravou, ošatením. V

súčasnosti je matka na rodičovskej dovolenke s maloletým P.. Poberá rodičovský príspevok, prídavky na
deti, okrem toho iné príjmy nemá. Výdavky, ktoré matka má uhrádza z našetrených prostriedkov, ktoré
jej boli vyplatené na účet vo výške 16.000,00 Eur.
4. Maloletá L. je žiačkou prvého ročníka základnej školy. Má bežné výdavky so stravou,
ošatením, užíva lieky na podporu imunity. Za obedy v školskej jedálny platí 24,00 Eur mesačne, okrem

toho navštevuje školský klub, kde je poplatok 8,00 Eur, základnú umeleckú školu, kde sa na 5 mesiacov
platí poplatok 24,00 Eur, jazykovú školu Viveus, za ktorý je poplatok na pol roka bol 84,38 Eur.
Zúčastnila sa kurzu plávania, v trvaní 10 týždňov, za ktorý bol poplatok 110,00 Eur.
5. Maloletý P. má bežné výdavky so stravou a ošatením. Matka platí za plienky, vlhčené utierky mesačne
55,00 Eur, navštevuje s ním kurz plávania, za ktorý platí poplatok za 10 hodín v sume 110,00 Eur.

6. Otec pracuje ako samostatne zárobková činná osoba, spoločnosti WINCOR NIXDORF, s.r.o.,
pravidelne mesačne fakturuje za vykonané práce sumu 1.920,00 Eur. Býva v rodinnom dome rodičov vo
E. J.. Na bývanie prispieva rodičom 150,00 Eur mesačne. Platí stavebné sporenie raz ročne, mesačne
to vychádza 100,00 Eur. Platí si tiež životné poistenie 25,00 Eur mesačne. Nie je vlastníkom žiadnych
nehnuteľností, je vlastníkom motorového vozidla. Ďalej má bežné výdavky, strava, ošatenie. Od augusta

2015 pravidelne platil na výživu detí sumou 300,00 Eur na obidve deti spolu.
7. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a upokojovaním bytových
potrieb maloletých detí. Maloletým deťom je vyplácaný aj rodinný prídavok vo výške 23,52 Eur na jedno
dieťa, z čoho je uhrádzaných tiež časť ich odôvodnených potrieb.
8.Súdurčilvýživnévovýške170,00EurmesačnenamaloletúL.a130,00EurmesačnenamaloletéhoP.

s účinnosťou od 01.06.2015, od začiatku mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom matka podávala
návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, teda od času ako navrhovala
matka. Podľa názoru prvoinštančného súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným
potrebám maloletých detí vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím na jeho príjem,
nevyhnutné výdavky, a tiež na skutočnosť, že otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k

dcére vo výške 4.000,00 Sk, čo predstavuje 132,78 Eur mesačne. Pri určení výživného prihliadal súd
tiež na to, že otec bude deti navštevovať v mieste ich terajšieho bydliska, teda v X. a preto bude mať
zvýšené náklady na cestovanie. Súd preto zamietol návrh matky vo zvyšnej časti, v ktorom žiadala určiť
výživné na maloletú L. vo výške 410,00 Eur mesačne a na maloletého P. vo výše 290,00 Eur mesačne
od podania návrhu.

9. Zároveň okresný súd zdôraznil, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje
výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný
využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol
vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a

preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať
všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich
faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom
rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky nauspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
10. Podľa vyjadrenia matky otec platil výživné na maloleté deti, v súdom určenej výške. V čase

rozhodovania súdu nemal uhradené výživné na deti za mesiac marec 2016. Nedoplatok na výživnom
za obdobie od 01.06.2015 do 30.03.2016 vo výške 170,00 Eur na maloletú L. a vo výške 130,00 Eur
na maloletého P. (za mesiac marec 2016) súd uložil otcovi zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku k rukám matky maloletých detí.

11. Zároveň súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého
rozsudku (pozri bod 1. tohto rozhodnutia). Pri úprave styku súd zohľadnil vzdialenosť medzi bydliskom
maloletých detí a bydliskom otca. Maloletá L. sa pred psychológom vyjadrila, že má otca rada a chcela
by s ním tráviť viac času. Medzi maloletou a otcom je vytvorený dobrý citový vzťah, otec je schopný
zabezpečiť starostlivosť o ňu. Súd nemal preukázané, že zdravotný stav maloletej by bránil tomu, aby
mohla raz do mesiaca navštíviť otca vo E. J., keď sám otec príde maloletú v piatok prevziať do miesta

jej bydliska a v nedeľu ju dovezie späť. Takto vykonaná cesta autom by nemala pre maloletú znamenať
väčšiu záťaž. Maloletý P. je dojčený a silno citovo naviazaný na matku, preto s ohľadom na jeho vek
nemohol byť styk s otcom upravený rovnako ako s maloletou L.. Styk otca s maloletým P., súd upravil v
mieste bydliska maloletého, v piatok v čase keď otec príde prevziať na stretnutie maloletú L., a v nedeľu
keď ju príde matke odovzdať. Matka sa vyjadrila, že nemá problém s tým, aby otec u nej jeden víkend

v mesiaci prespával a mohol tak tráviť čas s deťmi, s čím vyslovil súhlas aj otec detí. Vzhľadom na to
bol upravený styk s deťmi v mieste bydliska tretí víkend v mesiaci od piatka od 16:00 hod. do
nedele do 18:00 hod.

12. Zároveň okresný súd poznamenal, že rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov

do osobnej starostlivosti, zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému
mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený
z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, nie je pozbavený práva dieťa
vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku
príležitosti na sústavné výchovné pôsobenie, mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov

na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovaní
citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo
výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom, a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom,

ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej
starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na
styk tohto rodiča s mal. dieťaťom a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k
tomu rodičovi. V článku 18 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia
majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí

byť záujem dieťaťa. Podľa názoru súdu, mať rád svoje dieťa, znamená rešpektovať druhého rodiča. Pri
rozhodovaní o úprave styku súd prihliadol na záujem maloletých detí, na ich citové väzby k rodičom,
vývinovépotreby,prihliadalnato,abybolorešpektovanéprávomaloletýchdetínazachovanieichvzťahu
k obidvom rodičom. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky,
porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu

rozvoju jeho osobnosti a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa.

13. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

14. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá sa domáhala, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že určí výživné na maloletú L. vo výške
400,00 Eur mesačne a na maloletého P. vo výške 200,00 Eur mesačne s tým, že otec je zároveň povinný
platiť obom deťom po 50,00 Eur mesačne na tvorbu úspor počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Súčasne sa matka domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletými deťmi, tak, že otec bude oprávnený
stretávať sa s maloletou L. prvý víkend v mesiaci nasledujúci po právoplatnosti rozsudku od soboty od

10:00 hod., kedy maloletú prevezme od matky v mieste bydliska maloletej, do nedele do 16:00 hod.,
kedy maloletú odovzdá matke v mieste bydliska maloletej a tretí víkend v mesiaci od piatka od
18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. v mieste bydliska maloletej L.. Ďalej je otec oprávnený stretávať sa
s maloletým P. prvý víkend v mesiaci nasledujúci po právoplatnosti rozsudku od sobotyod 09:00 hod. do 10:00 hod. a v nedeľu od 16:00 hod. do 18:00 hod. v mieste bydliska maloletého a
tretí víkend v mesiaci od piatka od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. v mieste bydliska maloletého P..
Matka je povinná maloleté deti na stretnutie riadne pripraviť.

15. Podľa jej názoru súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vo vzťahu k výroku okresného súdu o určení
výživného je matka toho názoru, že prvostupňový súd nedostatočne preskúmal finančné schopnosti otca
detí, keďže jeho pravidelný mesačný príjem, ktorý fakturuje spoločnosti WINCOR NIXDORF predstavuje
sumu 1.920,00 Eur. Poukázala pritom na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine a konštatovala, že nevyhnutné

výdavky otca detí sú zdravotné poistenie v sume 92,92 Eur, sociálne poistenie v sume 232,76 Eur,
výživné na maloletú dcéru R. z predchádzajúceho vzťahu v sume 132,78 Eur, priemerná mesačná daň
z príjmu v sume 80,00 Eur, náklady súvisiace s motorovým vozidlom v sume 80,00 Eur, čo spolu činí
sumu 618,00 Eur. Ďalej sú to výdavky na bývanie mesačne v sume 150,00 Eur, na potraviny, drogériu
a lieky v sume 150,00 Eur, platby za telefón v sume 10,00 Eur, čo spolu predstavuje sumu 928,00
Eur. Po ich zaplatení zostane otcovi detí z jeho príjmu 1.920,00 Eur stále zostáva k dispozícii takmer

1.000,00 Eur. Za nevyhnutné výdavky by sa podľa matky nemali považovať položky ako sporenie v Prvej
stavebnej sporiteľni v sume 100,00 Eur, narodeninové oslavy, údržba trávnika, záhrady a pod., ktoré otec
uviedol vo svojich mesačných výdavkoch. Matka tiež vyčítala prvoinštančnému súdu, že tento
nepreskúmal dostatočne finančné možnosti a majetkové pomery ani stav bežného a sporiacich účtov
otca detí. Poukázala pritom na predložené výpisy z účtu otca maloletých detí, z ktorých vyplýva, že mu je

na účet poukazovaný pravidelný mesačný príjem vo výške 1.920,00 Eur. V mesiaci marec 2013 mal otec
zostatok na účte vo výške 337,30 Eur, no v decembri 2013 mal na účte našetrených takmer 11.000,00
Eur a sumu 10.500,00 Eur si poslal na svoj ďalší účet. Za týchto 9 mesiacov teda otec ušetril priemerne
1.160,00 Eur mesačne, o čom svedčia výpisy z účtu, ktoré sa nachádzajú v spise. Rovnako z ďalších
výpisov z účtu predložených matkou vyplýva, že o ďalších 7 mesiacov, v mesiaci júl 2014 si otec na tomto

účte ušetril ďalších 9.000,00 Eur, priemerne mal teda ušetrených mesačne 1.285,00 Eur. Podľa názoru
odvolateľky, tieto peniaze si otec posielal na účet stavebného sporenia a na ďalší sporiaci účet Lišiak. Má
tiež vedomosť o tom, že otec investoval aj do fondov a termínovaných sporiacich účtov. Pokiaľ otec tvrdil,
že peniaze, ktoré ušetril musel vrátiť rodičom, ktorí mu požičali peniaze v sume 10.000,00 Eur na kúpu
rodinného domu, tieto tvrdenia matka popiera. Pred kúpou rodinného domu, (ktorý bol podľa odvolateľky

drahý, a preto ho nechcela kúpiť), sa jej otec sám priznal koľko vlastných finančných prostriedkov má
(stavebné sporenie L 12.390,00 Eur, stavebné sporenie M 6.914,00 Eur, Unibank terminovaný vklad
15.000,00 Eur, Unibank 7-ročný 3.000,00 Eur, OTP 2.000,00 Eur, Axa 9.000,00 Eur, ING 2.000,00 Eur,
t.j. približne sumu 50.000,00 Eur). Práve preto matka súhlasila s kúpou rodinného domu s tým, že otec
zároveň súhlasil s tým, že náklady na dom budú platiť spoločne, kým matka bude zamestnaná a v

prípade narodenia dieťaťa počas materskej dovolenky bude tieto náklady uhrádzať výlučne otec. Po
kúpe rodinného domu však otec neprispieval na náklady na bývanie žiadnou sumou počas 6 mesiacov;
neskôr prispieval sumou 100,00 Eur mesačne, potom sumou 200,00 Eur mesačne. Náklady na dom boli
však vyše 800,00 Eur mesačne. Ak otec uvádza, že jeho priemerné mesačné náklady predstavujú sumu
1.500,00 Eur, nie je zrejmé, ako je možné, že v priebehu približne roka a pol si našetril sumu takmer

20.000,00 Eur. Matka zároveň zdôraznila, že stále je na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je
rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 23,52 Eur mesačne
na jedno dieťa. Od otca detí dostáva 300,00 Eur ako výživné na obidve deti, táto suma teda nepokrýva
nevyhnutné náklady, ktoré matka má. Matka je nútená si požičiavať peniaze od sestry a žiť
z úspor (zo zrušeného a vyplateného stavebného sporenia), pričom otec detí si z príjmu peniaze sporí.

Matka sa na rodičovskej dovolenke stará o ich spoločného syna, otec detí pracuje a má k dispozícií
celý svoj príjem. Navyše riskuje, že po skončení rodičovskej dovolenky jej nebude umožnený návrat na
pracovné miesto a bude nútená hľadať si inú prácu.
Matka tiež vyčítala prvoinštančnému súdu, že pri stanovení výšky výživného nebral do úvahy zdravotný
stav maloletej L., ktorá trpí imunodeficitným stavom a nezohľadnil ani potvrdenia lekárov (alergológa,

imunológa a kožnej lekárky) a s tým zvýšené výdavky. V zmysle predložených posudkov
o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave maloletá L. trpí imunodeficitným stavom, kombinovaným
typom, recidivujúcimi infekciami dýchacích ciest, znížením bunkovej a humorálnej imunity. Je tiež
sledovaná v ortopedickej ambulancii pre ploché nohy a hypermobilný syndróm, zvýšená ohybnosť
a mäkkosť kĺbov. Jej zdravotný stav si vyžaduje osobitnú starostlivosť pri aplikácii liekov, kontrole

priebehu ochorení, hlavne akútnych foriem, prevenciu a sprevádzanie do špecializovaných ambulancií
na vyšetrenia. Podľa imunológa si dieťa vyžaduje intenzívnu starostlivosť zo strany matky. Zdravotný
stav maloletej L. je nezmenený a nie je predpoklad jeho zlepšenia. Dieťa je tiež alergické na
bielkovinu kravského mlieka a z jeho stravy je úplne vylúčené preto mlieko a mliečne výrobky.Momentálnetrpíajalergiounamliečnulaktózu.L.môžejesťkyslo-mliečnevýrobky,nonesmiepiťmlieko,
je nutné kupovať jej bezlaktózové mlieko a bezlaktózovú smotanu. Liter bezlaktózového mlieka stojí
pritom 1,50 Eur. Dieťa tiež trpí chronickým kožným ochorením, ktoré má striedavý priebeh. Nepriaznivo

ho ovplyvňujú infekcie a ročné obdobie. Stav sa zhoršuje sa po zapotení, po nevhodnom oblečení
(prádlo s prímesou umelých vlákien), po saponátoch, komerčných kozmetických prípravkoch. Pre tieto
prípady sú vhodné prípravy z radu lekárskej kozmetiky, ktoré sú podstatne drahšie. Dieťa treba denne
ošetrovať lokálnymi liekmi. Niektoré však znečisťujú prádlo, dajú sa z neho ťažko vyprať, a preto je
potrebné dcére častejšie meniť spodné prádlo i posteľnú bielizeň (potvrdenie kožnej lekárky MUDr. M.,

ktorá sa nachádza v spise). Maloletá L. používa sprchový gél a šampón Bioderma, olejové aditívum
Oilatum, telové mlieko Bioderma, Atoderm krém na postihnuté miesta, krém na opaľovanie
a po opaľovaní Bioderma. Dcéra by mala nosiť bavlnené oblečenie a prádlo je potrebné jej prať v
špeciálnych pracích práškoch pre citlivú pokožku. Rovnako matka poukázala na správu od MUDr. T.,
detskej imunologičky a alergologičky, z ktorého vyplýva, že dieťa bolo zaradené do ambulancie od
januára 2011 pre opakované obštrukčné bronchitídy, v máji 2010 prekonalo zápal pľúc. Má vysokú

chorobnosť s nástupom do kolektívu každý mesiac pravidelne nutné preliečenie antibiotikami. Dieťa
bolo hospitalizované v mesiacoch 9/2009 a 6/2010. V roku 2011 prvýkrát absolvovala klimatický pobyt
v Detských kúpeľoch v Lučivnej. Bola vylúčená z kolektívu a sledovaná a liečená v Detskom sanatóriu
v Bratislave na Kudlákovej ul. pre recidívu dýchacích ciest, hypoimunoglobulinémiu triedy IgA v liečbe
Imunor, Isoprinosine pri viróze. Vyšetrením boli zistené zvýšené hodnoty alergie (IgE), IgA stopy nulové

hodnoty, špecifické IgE potravinový panel negatívny, mierna intolerancia laktózy, kožné testy zatiaľ
bez dôkazu senzibilizácie, naznačené roztoče a plesne. Ďalej boli konštatované opakované zápaly
dýchacieho systému, zápal pľúc, infekcia močových ciest, zápaly slizníc ústnej dutiny, imunodeficitný
stav, anémia a atopický ekzém. Dieťa bolo na odporúčanie lekárky dočasne vylúčené z kolektívu, v
liečbe Zodac podľa potreby Isoprinosine, Imunor pri každom infekte, pravidelne pobyty mimo Bratislavy,

vhodné otužovanie, plávanie, probiotiká, bronchodilaktácia, v prípade obštrukcie dýchacieho systému.
Dcéra na základe odporúčania lekárov od 3 rokov veku chodieva pravidelne na 4 týždne v roku do
Detských kúpeľov v Lučivnej, taktiež chodila na kurzy plávania raz týždenne od 3 rokov a tiež každý rok
v lete chodila na letnú dovolenku k moru, čo prospievalo tak jej dýchaciemu systému, ako aj kožnému
ekzému. Maloletá L. je tiež sledovaná v Detskej ortopedickej ambulancii pre nedostatočné držanie tela

(krivú chrbticu, ploché nohy a syndróm hypermobility kĺbov). Ortopedička taktiež odporučila pravidelne
plávanie ako liečbu jej ochorení. Dostala pás na vyrovnanie a vzpriamenie chrbtice a ramien, taktiež na
predchádzanie plochých nôh dostala vložky do topánok a doporučené jej bolo kupovať pevné topánky
s klenbou. Tieto topánky matka kupuje v lekárňach, sú však drahšie. Po nástupe do 1. triedy základnej
školy bola maloletá L. práceneschopná od 12.10.2015 do 23.10.2015, od 04.12.2015 do

06.12.2012,od28.12.2015do01.01.2016,od28.01.2016 do05.02.2016,od22.03.2016do01.04.2016.
Pre chorobu vymeškala v škole za 7 mesiacov 7 týždňov. V dôsledku nulovej imunity L. trpí aj zatekaním
hlienov a častým kašľom. V noci sa budí a je potrebné jej podať lieky (Zodac, Aerius, sirup proti kašľu
Stodal, prípadne iné potreby). Dieťa svrbí pokožka, matka jej dáva Fenistil kvapky a natiera ju krémom
pre atopický ekzém. Okrem toho maloleté dieťa sa má podieľať na životnej úrovni rodičov, čo mal

prvoinštančný súd zohľadniť pri určení výživného na dcéru. Otec detí bol pritom minulý rok na letnej
dovolenke s rodičmi v Rakúsku a pri mori v Taliansku, v minulom roku v zime bol 3-krát lyžovať aj spolu
s priateľkou, kúpil si fotoaparát za vyše 300,00 Eur, často si kupuje rôznu elektroniku, oblečenie, či
topánky. Matka zo stanoveného výživného nie je pritom schopná pokryť náklady detí tak ako ich vyčíslila.
Okrem tohto deti rastú a je nutné im kupovať každý rok nové oblečenie, topánky. Pri poslednej chorobe

L. boli výdavky na lieky v lekárni vo výške 59,72 Eur. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na
dcéru R., nar. XX.XX.XXXX vo výške 132,78 Eur, ktorá pochádza z jeho rozvedeného manželstva. Toto
výživné však bolo stanovené v mesiaci február 2007, kedy otec pracoval pre spoločnosť Softip s čistým
mesačným príjmom 600,00 Eur. Od roku 2010 však otec pracuje pre spoločnosť WINCOR
NIXDORFajehopravidelnýmesačnýpríjemje1.920,00Eur.Jehobývalámanželkaporozvodenemáani

asi vedomosť, že zmenil prácu, ak nežiadala preto zvýšiť výživné na dcéru. Priemerné mesačné náklady
na maloletú L. matka vyčíslila nasledovne: ŠKD 8,00 Eur, triedny fond 3,33 Eur, obedy 24,00 Eur , ZRPŠ
1,25 Eur, učebné pomôcky 1,90 Eur, kurz plávania 40,00 Eur, ZUŠ odbor tanečný 6,00 Eur, jazyková
škola Viveus 16,87 Eur, 4-týždňový pobyt v detských kúpeľoch, ktorého výška predstavuje 70,49 Eur
mesačne, výdavky na drogériu, lieky, vitamíny, krémy, návštevy lekára 55,00 Eur mesačne, výdavky na

oblečenie, obuv, knihy, písacie potreby, športové potreby, hračky 90,00 Eur mesačne, strava 96,00 Eur
mesačne, poplatok mestu za komunálny odpad za dcéru 1,95 Eur mesačne, čo spolu činí 414,79 Eur
mesačne. Priemerné mesačné náklady na maloletého P. matka vyčíslila nasledovne: náklady na kočík,
sedačku do auta, sedačku na kŕmenie, vaničku, prebaľovací pult 35,00 Eur, plienky, vlhčené utierky,drogéria (1 balík cena 14,00 Eur, do mesiaca 3 balenia), 45,00 Eur, lieky, krémy, vitamíny, návštevy
lekárov 20,00 Eur, oblečenie, obuv, knižky, hračky 80,00 Eur, strava 90,00 Eur, kurz plávania 40,00 Eur,
poplatok mestu za komunálny odpad 1,95 Eur, čo spolu činí 311,95 Eur.

16. Vo vzťahu k výroku okresného súdu o úprave styku otca s maloletými deťmi matka namietala, že
vety, v ktorých je upravený styk otca s dcérou L. a synom P. si protirečia. Zároveň namietala čas, kedy
si otec mal vyzdvihnúť v piatok maloletú L., keďže sa jedná o pracovný deň, počas pracovnej doby.
Matka po skončení rodičovskej dovolenky plánuje návrat do práce (spoločnosť Iveco Slovakia), kde jej

pracovná doba je od 09:00 hod. do 17:30 hod., a teda v čase o 16:00 hod. nebude schopná umožniť
styk otca s obidvomi deťmi v zmysle napadnutého rozhodnutia a deti na styk riadne pripraviť. Otec detí
hoci je SZČO, nie je živnostník, ktorý si organizuje svoj pracovný čas. Pracuje pre spoločnosť WINCOR
NIXDORF, v ktorej má práva a povinnosti ako zamestnanec s pracovnou dobou, dovolenkou. Ak by
teda mal byť v piatok o 16:00 hod. v X., z práce v Bratislave by musel odísť o 14:00 hod., teda počas
pracovnej doby. Okrem toho, otec doteraz navštevoval deti v mieste ich bydliska od soboty do nedele

asi raz za mesiac. Ani raz neprišiel za deťmi v piatok. Po príchode v sobotu poobede si zvykol ľahnúť
s tým, že unavený a potrebuje si oddýchnuť. V nedeľu zvykol odchádzať poobede, prípadne popoludní.
Matka má preto obavy, že vzhľadom na vyčerpávajúcu prácu spojenú s častým cestovaním a presun
otca z Bratislavy do X. a následne do E. J. s dcérou bude príliš časovo náročný a ohrozujúci maloletú L. z
hľadiska bezpečnosti, keďže sa jedná o takmer 400 km. Okrem toho v piatok bývajú na cestách zápchy.

Otec tak nebude môcť garantovať, že príde po dcéru presne o 16:00 hod. Práca servisného IT technika
znamená, že nemôže z práce odísť skôr, ako ju dokončí. Dovolenku mu musí schváliť zamestnávateľ,
keďže prebiehajú rôzne projekty, na ktorých je jeho účasť nutná. Ak otec bude môcť, môže za deťmi
prísť už v piatok, ale s maloletou L. by mal cestovať do miesta jeho bydliska až v sobotu doobeda.
Matka tiež namietala hodinu, kedy jej otec odovzdá maloletú L. v nedeľu večer. Čas 18:00 hod. je podľa

jej názoru nevhodný a treba ho zmeniť na 16:00 hod. s tým, že otec môže čas do 18:00 hod. tráviť s
oboma maloletými deťmi v mieste ich bydliska. Bude tým chránený záujem maloletého dieťaťa a nebudú
odopreté rodičovské práva druhému rodičovi. Maloletá L. má 7 rokov, je žiačkou 1. triedy základnej školy
a po cestovaní sa bude musieť vybaliť, adaptovať, navečerať, osprchovať, nachystať na nasledujúci deň.
Na to, aby boli deti vyspaté a schopné ráno načas vstať, chodia spávať o 19:00 až 19:30 hod. Matka

poprela, že by sa s deťmi presťahovala do X., aby otcovi zabránila v styku s deťmi. Odišla od neho práve
preto, že nemal záujem o spoločný rodinný život. Víkendy chcel stráviť v dome jeho rodičov, a nie s deťmi
a matkou. Dcéru brával často k rodičom. Boli však dni, keď L. nechcela ísť k starým rodičom, z čoho
vznikali medzi rodičmi konflikty. Ďalej matka poukázala problémy v spolužití s otcom ako aj skutočnosť,
že otec počas ich spolužitia mal priateľku, s ktorou trávil čas, chodil na kultúrne podujatia, na obedy i

lyžovanie. Jeho priateľka chodievala k nim domov, keď matka s deťmi nebola doma.

17. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odmieta tvrdenia matky o tom, že nemal záujem o
spoločný rodinný život len preto, lebo je zodpovedný, starostlivý a dôsledný. V dome nerobila nič okrem
toho, že varila a prala deťom a bola s nimi, najradšej však mimo domu. Opakované tvrdenia matky

ohľadom častého brávania detí k starým rodičom otec označil za klamlivé, čo potvrdzuje aj vypočutie
dcérypsychológom.Právenaopak,matkabránilavkontaktedcérysostarýmirodičmi,vytyčovalačasové
úseky do 30 minút a podobne. Vlastnej rodine však dopriala deti aj na týždeň. Otec zdôraznil, že matka
nerešpektuje jeho práva. Od novembra 2014 chodievala pravidelne do X. obzerať nehnuteľnosti za
účelom presťahovania sa do X.. Predtým mala 3-izbový byt v Bratislave. Bola si teda vedomá, že ak

bude bývať v X., kontakt otca s deťmi sa preruší. Matka detí čoskoro nastúpi do
zamestnania. Ak bude prispievať minimálne toľko z jej výplaty koľko prispieva otec, určite výživa
obidvoch maloletých detí nebude ohrozená. Pokiaľ sa matka nedokáže o deti postarať, otec si ich rád
prevezme do svojej starostlivosti. Okrem platenia výživného otec podporuje deti rôznym spôsobom, či
už zakúpením oblečenia, kúpou potravín (bezlaktózové mlieko, jogurty), športovou výbavou, darčekmi

a má záujem s nimi tráviť podľa možností aj dovolenky. Keď sa mu bude viac dariť, zriadi deťom i
sporenie. So svojou dcérou R. má veľmi pekný vzťah a majú záujem spolu tráviť čas. Otec zdôraznil,
že matka sa nikdy nevedela vyrovnať so skutočnosťou, že otec má ešte ďalšiu dcéru, hoci začala s
ním žiť potom, čo bola oboznámená so všetkými okolnosťami ohľadne jeho rozvedeného manželstva.
Dcéra L. sa im narodila rok po tom ako začali spolu žiť. Otec poukázal aj na to, že hoci matka bola na

materskej dovolenke, od 03.02. 2015 do 08.02.2015 bol on doma s dcérou na OČR. Matka
sa odmietala podriadiť rozhodnutiu súdu a neumožňovala otcovi styk s dcérou, pre ktorú prišiel do X.,
nezdvíhala mu telefón, nebola doma a na SMS nereagovala. Otec preto nebol s dcérou v stanovenom
čase a vrátil sa domov bez nej. Teraz matka žiada skrátiť aj tak krátky čas, ktorý môže otec tráviť sdcérou a jeho rodinou. Odvoláva sa na otcove pracovné povinnosti a ďalšie nevyhovujúce okolnosti. Ak
si otec bude mať prísť v piatok po dcéru, zabezpečí si, že bude pracovať len doobeda, prípadne si v
ten deň zoberie voľno. Otec uviedol, že za deťmi chodieval v piatok a prišiel za nimi aj cez týždeň a

odchádzal až v nedeľu večer. Vzhľadom na postoj matky prezentovaný v opravnom prostriedku požiadal
otec súd o zmenu miesta styku s deťmi v čase, keď si nemá právo brať deti ku sebe domov tak, že sa
bude stretávať s nimi nie doma (v byte matky), ale matka mu ich riadne pripraví a odovzdá. Otec sa
bude zdržiavať s deťmi v prenajatej izbe, prípadne v niekde okolí bez prítomnosti matky. Je možné, že
na tieto stretnutia prídu s ním i jeho rodičia. Deti majú právo na šťastné a ničím nerušené trávenie času

so svojím rodičom. Zároveň otec požiadal, aby súd upravil jeho styk s deťmi i v čase letných prázdnin
a veľkých sviatkov, a to nasledovne: počas letných prázdnin 2 týždne, Vianoce 2 dni, Veľká noc 2 dni.
Deti počas týchto sviatkov majú v škole prázdniny a už pred a ešte aj po sviatkoch ich návšteva školy
nebude tak ohrozená. Do úpravy styku navrhol otec zahrnúť i syna P., ktorý by mal právo ku nemu chodiť
spolu s dcérou po dovŕšení 3. roku veku.

18. Požiadavku matky na zvýšenie výživného otec považuje za neopodstatnenú a prehnanú. Jeho
servisná zmluva so spoločnosťou WINCOR NIXDORF viazaná na neposkytovanie
informácie ohľadne nej tretej strane. Paušálna mesačná faktúra pokrýva okrem povinných odvodov
a daní, všetky náklady otca na prevádzku a opravy auta, dopravu, cestovanie k zákazníkom,
zabezpečenie pracovných pomôcok, elektronáradia, spojovacieho a inštalačného materiálu, ručného

náradia, výpočtovej techniky, komunikačných prostriedkov, programového vybavenia a pod. Ak je otec
chorý, chodí do práce, lebo inak by mu bola alikvótne krátená faktúra. Takýto výpadok financií si
nemôže dovoliť. Tvrdenia matky o finančnej situácii otca sa nezakladajú na pravde. Zdôraznil, že
rodičia maloletých detí nikdy neboli manželia, nikdy nemali spoločnú kasu ani účet. Za popísanej
situácie je zarážajúce, že matka predložila súdu do spisu prehľad o úsporách a účtoch otca. Otec

tiež pripojil zo spisu prehľad zdravotnej starostlivosti dcéry spätne od decembra 2014 vystavený
jej zdravotnou poisťovňou, v ktorej sú zaznamenané všetky diagnózy a výdavky na lieky hradené
zdravotnou poisťovňou, ako aj doplatky za predpísané lieky. Z tohto dokladu vyplýva, aké sú mesačné,
či ročné priemerné náklady rodiča na lieky. Otec tiež priložil do spisu svoje daňové priznanie za
rok 2015, ako aj doklad o vklade požičaných 10.000,00 Eur na kúpu rodinného domu zo

dňa 18.03.2013, ktoré boli vložené na jeho účet a odtiaľ prevedené na ďalší účet Axa, a.s., odkiaľ celých
50.000,00EurpreviedolnahypotekárnyúčetmatkyvedenývoVÚB,a.s.,zktoréhobolazaplatenákúpna
cena za rodinný dom. Sumou 10.000,00 Eur otec vyplatil svojim rodičom pôžičku dňa 07.08.2014 potom
ako mu bol vyplatený vklad z terminovaného vkladu dňa 27.06.2014, ktorý bol uzavretý dňa 27.06.2012.

19. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho
súdu bez nariadenia pojednávania.

20. Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti

rozhodnutiu,ktorémožnonapadnúťtýmtoopravnýmprostriedkom,preskúmalrozsudokokresnéhosúdu
v rozsahu podľa § 212 ods. 2 písm. a), b) O.s.p. a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) podľa § 220
O.s.p. vo výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti zmenil, spôsobom uvedeným
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia; vo výroku o určení výživného otca na maloleté deti; vo výroku o

určení nedoplatku otca na výživnom na každé dieťa osobitne a tiež vo výroku o zamietnutí návrhu matky
na určenie výživného vo zvyšnej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a vo výroku o
úprave styku otca s obidvomi maloletými deťmi a v závislom výroku o trovách konania podľa § 221 ods.
1 písm. f), h) O.s.p. a ods. 2 zrušil a vec vrátil okresnému súdu v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.

21. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní vo veciach maloletých detí, ktoré konanie môže začať
aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.) súd nie je viazaný rozsahom odvolania. Pri preskúmaní napadnutého
rozsudku krajský súd zistil, že rozhodnutie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti je správne,
avšak jeho výrok nekorešponduje so znením ust. § 24 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine, na ktoré
ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine odkazuje. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že ak súd vo

svojom rozhodnutí určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, súčasne
musí rozhodnúť, kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Prvostupňový súd pri
rozhodnutí o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky (v ktorej časti sa odvolací súd
stotožňujesjehorozhodnutím)tedaopomenulrozhodnúť,ktobudemaloletédetizastupovaťaspravovaťich majetok. Keďže maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky, ktorá im zabezpečuje dennú
starostlivosť bolo nevyhnutné stanoviť aj rodiča, ktorý v bežných veciach bude obidve maloleté deti ďalej
zastupovať a spravovať ich majetok. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu

vo výroku o zverení maloletých detí do výchovy matky v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil spôsobom
uvedeným vyššie, keďže neboli splnené dôvody na potvrdenie tohto rozhodnutia v zmysle
§ 219 ods. 1 O.s.p. a ani na jeho zrušenie v zmysle ust. § 221 ods. 1 O.s.p.

22. Odvolací súd následne preskúmal i námietky matky detí uvedené v jej opravnom prostriedku a po

ich preskúmaní dospel k záveru, že vo vzťahu k určeniu výživného otca na maloleté deti a určeniu výšky
jeho nedoplatku na výživnom, nie sú dôvodné. Odvolací súd nespochybňuje, že plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa
samostatne živiť a obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1 a 2 Zákona
o rodine). Týmito princípmi sa prvoinštančný súd pri určení výživného na obidve maloleté deti dôsledne

riadil, keď príjem otca na sumu 1.920,00 Eur i nevyhnutné náklady, ktoré otec mesačne vynakladá
vo výške uvedenej v napadnutom rozhodnutí. V neposlednom rade súd zohľadnil aj fakt, že otec má
ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére R., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú platí výživné
mesačne vo výške 132,78 Eur. Nie je pravdivým tvrdenie matky, že súd I. inštancie nezohľadnil pri
určení výživného na maloletú L. jej zdravotný stav. Naopak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

vyplýva, že okresný súd pri určení výšky výživného na maloletú L. túto skutočnosť zohľadnil. Výdavky
prezentované matkou ako mesačné výdavky na výživu maloletých detí sú podľa názoru odvolacieho
súdu neprimerané a nezodpovedajú ich odôvodneným potrebám. Primárne je potrebné zdôrazniť, že je
povinnosťou obidvoch rodičov prispievať na výživu svojich detí. Túto skutočnosť matka vo svojom
opravnom prostriedku zjavne opomína. Prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní správne zohľadnil

i osobnú starostlivosť matky o maloleté deti a uspokojovanie ich bytovej potreby, ktorá je súčasťou
plnenia jej vyživovacej povinnosti voči deťom. Pozornosti odvolacieho súdu však neuniklo, že viaceré
argumenty matky ohľadne zdravotného stavu maloletej L. vychádzajú z minulosti a v súčasnosti už
nie sú aktuálne. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1
O.s.p.). Preto skutočnosti o prekonaných chorobách a liečení z rokov 2009 až 2011, nemôžu byť pre

rozhodovanie súdu v tejto veci relevantné. Z rovnakých dôvodov nemôžu byť relevantnými ani matkou
tvrdené skutočnosti ohľadne majetkovej a príjmovej situácie otca za obdobie rokov 2013 alebo 2014.
Krajský súd pritom nespochybňuje, že matka má v súvislosti so zdravotným stavom maloletej L. výdavky
na lieky, odevy, drogériu a pod. Určite však nemožno hovoriť o pravidelných mesačných nákladoch tak
ako ich prezentovala matka v priebehu konania. Okresným súdom určené výživné v dostatočnej miere

zohľadňuje aj zdravotný stav maloletej L. a tiež výdavky s tým spojené, ako aj skutočnosť, že otec sa
s deťmi stretáva a mimo určeného výživného im poskytuje i ďalšie plnenia. Nepochybne otec má tiež
výdavky spojené s jeho stretávaním sa s deťmi, ktoré bývajú mimo jeho bydliska. Túto okolnosť preto
nebolo možné nezohľadniť pri určení výživného na deti. V konaní pritom nebolo zistené, že by sa otec
vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, prípadne,

že by na seba bral neprimerané majetkové riziká. Príjem otca bol v konaní ustálený tak, ako ho uviedla i
matka. Nielen matka má mesačné výdavky, ale tieto má aj otec tak, ako boli ustálené okresným súdom, a
tieto rozhodne nemožno považovať za neprimerané. Zároveň je súdu notoricky známa skutočnosť, že či
už sprchový gél alebo šampón, olejové aditívum, telové mlieka, pracie prášky a podobne a výdavky s tým
spojené nemožno považovať za pravidelné mesačné výdavky, pretože balenia týchto výrobkov vydržia

dlhšie než jeden mesiac. Rovnako dôsledne okresný súd postupoval aj pri zisťovaní odôvodnených
potrieb maloletého P.. Výdavky zdravé dieťa v tomto veku rozhodne nie sú primerané v takej výške ako
ich prezentovala matka v opravnom prostriedku.

23. Z dokazovania vykonaného okresným súdom jednoznačne vyplýva príjem otca ustálený okresným

súdom na výšku 1.920,00 Eur, jeho výdavky prezentované v napadnutom rozhodnutí, ako aj existencia
troch vyživovacích povinností voči maloletým deťom - L., P. a dcére R. nar. XX.XX.XXXX. Výživné
na maloleté deti určené prvostupňovým súdom je primerané odôvodneným potrebám maloletých detí,
ako aj zárobkovým schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Námietky matky vo
vzťahu k jednotlivým položkám, ktoré uviedla vo svojom opravnom prostriedku ako prezentáciu príjmov

a výdavkov na výživu maloletých detí odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Tieto matka výrazne
nadhodnotila. Z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu je známa okolnosť, že ňou prezentované
výdavky vzhľadom na to, že maloletý P. je zdravý a jeho potreby sú primerané veku, určené výživné je
dostatočné na pokrytie nákladov na jeho výživu. Ani zdravotný stav maloletej L. neodôvodňuje určenievyššieho výživného na toto dieťa, a to z dôvodov uvedených vyššie. V prípade, že sa zmení zdravotný
stav maloletej L., matke nič nebráni podať si nový návrh na zmenu výšky výživného. Jednorazové
nákladyprezentovanématkoupriposlednejpráceneschopnostidcéry,nemôžubyťdôvodomnazvýšenie

výživného na dieťa.

24. Rozhodnutie okresného súdu o určení výšky výživného otca na maloleté deti, ako aj deň začiatku
plnenia jeho vyživovacej povinnosti i určenia nedoplatku na výživnom je vecne správne a zodpovedá
zákonným ustanoveniam citovaným v napadnutom rozsudku. Z ust.§ 75 ods. 1 Zákona o rodine

jednoznačne vyplýva, že pri určení výživného na maloleté dieťa súd prihliada na odôvodnené potreby
oprávneného (maloletého dieťaťa) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (v
prejednávanej veci otca). Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní o
výške výživného na obidve maloleté deti postupoval dôsledne a zhodnotil všetky relevantné skutočnosti,
ktoré boli v konaní preukázané.

25. Naproti tomu rozhodnutie okresného súdu o úprave styku otca s maloletými deťmi odvolací súd
nepovažoval za správne. Súdom určený rozsah styku nerešpektuje vek každého dieťaťa, jeho potreby
i denný režim. Skutkový stav, ktorý by mohol byť podkladom pre rozhodnutie súdu v predmetnej časti
nebol dostatočne zistený. V konaniach vo veciach maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu, sa súd
naďalej spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie

skutkového stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú súd musí splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a
aktivitu účastníkov (§ 120 ods. 2 O.s.p.).
26. Vo vzťahu k obidvom rodičom odvolací súd zdôrazňuje, že ciele výchovy dieťaťa sú sformulované
v článku 29 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý je tiež súčasťou nášho právneho poriadku. Z
psychologického hľadiska je cieľom výchovy dieťaťa jednoznačne jeho všestranný vývoj na fungujúcu,

citovo a psychosociálne zrelú osobnosť s produktívnou sociálnou orientáciou. Rozhodujúcu úlohu vo
výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“ je v prvom rade právo (povinnosť)
chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad, právo
mať dieťa u seba, resp. určiť miesto jeho pobytu a právo sa o neho osobne starať. Rodičia sú pri
výkone rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni, samozrejme za podmienky, že sú obaja

nositeľmi práva výkonu. Je preto prvoradou povinnosťou a súčasne právom obidvoch rodičov podieľať
na sa výchove ich maloletých detí. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že rodičia spolu nežijú. V záujme
zdravého vývoja maloletých detí je nevyhnutné, aby si rodičia vybudovali korektné vzťahy, ktoré budú
viesť k realizácii práva otca stýkať sa s deťmi, ktoré aktuálne nemá zverené do výchovy. Matka nemôže
otcovi brániť v styku s deťmi. Práve naopak, je povinná vytvárať podmienky pre hladký priebeh týchto

stretnutí. Ak matka bude naďalej brániť otcovi v styku s deťmi, je možné, že súd rozhodne o ich zverení
do výchovy otca. Rovnako nie je vylúčená do budúcna u rodičov aj striedavá rodičovská starostlivosť.
Rodičia sú povinní práva svojich detí nielen deklarovať, ale najmä rešpektovať a v maximálnej miere sa
im prispôsobiť. Iný postup je kontraproduktívny a môže viesť k odcudzeniu otca s maloletými deťmi a
ochladeniu ich vzájomných vzťahov, čo nie je vôbec žiaduce.

27. Podľa názoru odvolacieho súdu styk otca s maloletou L. nie je upravený dostatočným v dostatočnom
rozsahu, čo napokon namietal aj otec vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku. V tomto smere
prvostupňový súd nevykonal dostatočné dokazovanie na to, aby dôsledne zistil denný režim každého
maloletého dieťaťa, ako aj okolnosť či a ako môže otec, vzhľadom na svoje pracovné zaradenie styk s

deťmi realizovať. Treba pritom prihliadnuť aj na okolnosť, že otec chodieva po deti zo X. z Bratislavy, kde
pracuje a ďalej spolu s dcérou cestuje do E. J.. Pokiaľ matka namietala, že v budúcnosti sa zamestná
a nebude môcť takýmto spôsobom realizovať styk otca s dieťaťom a dieťa na styk pripraviť, v tomto
smere odvolací súd opakovane poukazuje na znenie ust. § 154 ods. 1 O.s.p., že pre rozsudok
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Z rovnakých dôvodov nie je možné aktuálne rozhodnúť o

úprave styku otca so synom na čas po dovŕšení troch rokov maloletého P.. Otec vo svojom vyjadrení
správne namietal, že súd mal upraviť jeho styk s maloletou L. aj počas letných prázdnin, Vianoc a Veľkej
noci. Takýmto spôsobom úpravy styku sa však prvostupňový súd vôbec nezaoberal a nevykonal v tomto
smere žiadne dokazovanie. Nepochybne je možné upraviť styk otca s dcérou aj tak, že by si otec
preberal dieťa počas školského roka zo školského klubu a podobne. Prvostupňový súd sa však takouto

možnosťouvôbecnezaoberal.Vzhľadomprezentovanúnarušenosťvzťahovobidvochrodičovsajavínie
veľmi vhodné, aby styk maloletých detí prebiehal v mieste bydliska matky. Maloletá L. má vrúcny vzťah
ku svojmu otcovi a preto, s prihliadnutím na jej vek nemôže byť problém upraviť styk otca s dieťaťom
mimo bydliska dieťaťa. U maloletého P. vzhľadom na jeho vek a skutočnosť, že matka ho ešte dojčí jevšakpotrebnézvoliťinýprístup.Jevšakpotrebné,abysaformovaljehovzťahsmaloletýmsynomapreto
jeho stretávanie sa za prítomnosti matky a v mieste jeho bydliska treba upraviť len na nevyhnutnú dobu,
kým si dieťa vybuduje vzťah s otcom a následne po pár mesiacoch (samozrejme za predpokladu,

že dieťa už nebude dojčené) upraviť jeho styk so synom v širšom rozsahu a bez prítomnosti matky.

28. Pokiaľ otec i matka uvádzajú problém styku maloletých detí so starými rodičmi zo strany otca,
Zákon o rodine umožňuje aj úpravu styku starých rodičov s maloletým dieťaťom. Z ust. § 36 ods. 1
Zákona o rodine totiž vyplýva, že ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú

pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Starí rodičia sú prirodzene
blízkymi osobami dieťaťa, avšak súd môže upraviť styk dieťaťa so starými rodičmi len za splnenia oboch
uvedených podmienok súčasne. Je nepochybné, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a pri určovaní a posudzovaní záujmov
maloletého dieťaťa sa okrem iného zohľadňujú aj podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb
s obidvoma rodičmi, súrodencami a s blízkymi osobami.

29. Súčasne odvolací súd poukazuje na nezrozumiteľnosť výroku okresného súdu, ktorým bol upravený
styk otca s maloletými deťmi „prvý víkend v mesiaci nasledujúci po právoplatnosti
rozsudku ....“. Z takejto formulácie je možné vyvodiť jednoznačný záver, že otec mal z tohto rozhodnutia
oprávnenie stretnúť sa s dieťaťom len prvý víkend v mesiaci nasledujúci po právoplatnosti rozsudku, čo

určite nebolo úmyslom rodičov, ani v záujme maloletého dieťaťa, a nepochybne ani zámerom okresného
súdu.

30. Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní bol povinný vychádzať nielen zo zhodných tvrdení
účastníkov, ale dôsledne zistiť skutkový stav veci tak, aby bol primárne rešpektovaný záujem maloletého

dieťaťa na zachovaní väzieb s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti s prihliadnutím na
okolností a individuálne požiadavky, ktoré môžu aj zo strany obidvoch rodičov byť vznesené.

31. Takýto nesprávny postup súdu prvého stupňa by nemal naprávať súd druhej inštancie, ktorý
je spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom

fungovania opravného súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni, na základe opravných prostriedkov
preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol účel Občianskeho súdneho poriadku vyjadrený v
§ 1, v spojitosti s článkom 46 a nasl. Ústavy SR, a nie nahrádzať podstatné pochybenia v postupe
prvoinštančnéhosúdu.Ztohtodôvodubolkrajskýsúdnútenýprvostupňovérozhodnutieokresnéhosúdu
vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

32. V dôsledku toho odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej (s výnimkou prvej vety výroku
odvolaním nedotknutej) i v závislom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
(§ 221 ods. 1 písm. f), h), a ods. 2 O.s.p.).

33. V ďalšom konaní okresný súd primárne za účelom riadneho zistenia skutkového stavu, doplní
dokazovanie vo vyššie naznačenom smere tak, aby mal dostatočný podklad pre jeho rozhodnutie o
úprave styku otca s obidvomi maloletými deťmi. Za tým účelom je potrebné na pojednávaní
vykonať výsluch účastníkov a oboznámiť sa s listinnými dôkazmi, na ktoré poukazovali účastníci i v
štádiu odvolacieho konania, vysporiada sa aj s prípadnými ďalšími návrhmi účastníkov konania na

doplnenie dokazovania. Nie je vylúčené, aby rodičia aj v tomto štádiu konania uzavreli ohľadne tejto
otázky rodičovskú dohodu, ktorá podlieha schváleniu súdu. Súd upraví styk otca s maloletými deťmi
s ohľadom na denný režim maloletého P. a skutočnosť, že maloletá L. už nastúpila povinnú školskú
docházku.Podoplnenomdokazovanísaokresnýsúdopätovnevyporiadasotázkounárokuuplatneného
matkou v návrhu na začatie konania a vykonané dokazovanie vyhodnotí v súlade s ust. § 132 O.s.p.,

pričom výsledky hodnotenia dôkazov zahrnie aj do odôvodnenia rozsudku tak, ako mu to ukladá ust. §
157 ods. 2 O.s.p. a dostatočne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za rozhodné, preukázané a z ktorých
dôkazov vychádzal, a akými dôkazmi sa pri hodnotení dôkazov riadil. Výrok rozsudku musí byť pritom
formulovaný jednoznačne a tak, aby nevzbudzoval žiadne pochybnosti. Pri svojom novom rozhodnutí
je okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) vysloveným vyššie.

34. V novom rozhodnutí o trovách konania súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).35. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané pred 01.07.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, čomu zodpovedá i procesný postup a rozhodovanie odvolacieho súdu. K písomnému
vypracovaniu rozhodnutia však dochádza za účinnosti „nových“ procesných predpisov - zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Vzhľadom k nie celkom jednoznačným prechodným ustanoveniam (osobitne § 470 ods. 1, ods. 2 veta
prvá CSP; § 395 ods. 1,2 CMP) odvolací súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku čiastočne
zohľadnil aj aktuálnu právnu úpravu; napr. uvedenie mien a priezvisk sudcov rozhodujúcich vo veci,
číslovanie odsekov odôvodnenia, poučenie o prípustnosti dovolania, lehote na podanie dovolania, o

náležitostiach dovolania a povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní.

36. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu n i e j e prípustné odvolanie.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach

neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. (§ 77 CMP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /
Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370

a nasl. CMP.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.