Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/132/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200663
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8014200663.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov

JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa :
T. W., bytom W., proti odporkyni : Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8,
Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.
k. 1Sd/40/2014-25 zo dňa 3. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 1Sd/40/2014-25 zo dňa 3.
júla 2014 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 29. januára 2014, ktorým odporkyňa podľa § 70, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) priznala navrhovateľovi invalidný
dôchodok v sume 120,30 Eur mesačne, ktorý mu bol podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1
opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná
suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty od 1. januára 2014 zvýšený na
sumu 124,80 Eur mesačne.

Súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že z posudkov o zdravotnom stave navrhovateľa
jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľ je invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, tieto sú úplné a presvedčivé a
odporkyňa postupovala v súlade so zákonom, keď navrhovateľovi od 4. júna 2013 priznala invalidný
dôchodok.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie s odôvodnením, že krajský súd
zdravotný stav navrhovateľa neposúdil objektívne. Poukázal na to, že má neustále problémy s chrbticou,
výškainvalidnéhodôchodkutak,akobolastanovená,jenepostačujúcanaprežitie,nepostačujedokonca
ani na nákup predpísaných liekov. Takto určenú výšku invalidného dôchodku považuje navrhovateľ za
ponižujúcu a diskriminačnú.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu označila dôvody odvolania za neopodstatnené. Podľa jej

názoru navrhovateľ v odvolaní konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali
úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a ktoré by
spochybnili alebo vyvrátili prijatý záver. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia
navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú zhľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou
dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto
daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľ v konaní nepreukázal zhoršenie zdravotného stavu v

rozsahu, ktorý by odôvodňoval určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Závery napadnutého rozhodnutia sú vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním,
preto navrhla odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O. s. p. ako vecne správne
potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozsudok krajského
súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s.
p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O. s.
p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. júna
2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O. s. p.).

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto primárne, v
medziach odvolania, preskúmal odvolací súd rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne, a to
najmä z toho pohľadu, či krajský súd správne posúdil zákonnosť jej preskúmavaného rozhodnutia.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa

podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a
zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby
a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 8 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z

predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Kľúčovou otázkou pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok je otázka vplyvu dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Nárok na invalidný
dôchodok je v zmysle zákona o sociálnom poistení podmienený invaliditou poistenca, ktorá spočíva v
tom, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní neboli objektívne pochybnosti o skutkovom stave tak, ako ho
zistil a obsažným spôsobom uviedol vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa a ako vyplýva z obsahu

pripojeného administratívneho spisu, t.j., že odporkyňa napadnutým rozhodnutím zo dňa 29. januára
2014 priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok v sume 120,30 € mesačne, zvýšený na sumu 124,80
Eur mesačne, pretože podľa odborného posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky
Svidník, zo dňa 16. decembra 2013, navrhovateľ má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Na základe opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, vysunuté pracovisko Košice dňa 7. mája
2014,ktorýpozhodnoteníobsahuopravnéhoprostriedkunezistildôvodynazmenupôvodnéhoposudku.
Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bol ustálený stav po implantácii TEP ľavej koxy, ktoré odôvodňuje
zaradenie do kapitoly XV, oddiel G, položky 44.1 prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % s navýšením o 10 % pre iné zdravotné postihnutie
- bolesti v krížoch bez známok koreňového dráždenia a stav po operácii ľavého kolena v minulosti.
V lekárskej správe boli vymenované všetky podklady relevantné z hľadiska posúdenia zdravotného
stavu navrhovateľa s tým, že navrhovateľ vlastnoručným podpisom potvrdil, že predložil všetky odborné
lekárske nálezy a iné k dispozícii nemá.

Vychádzajúc z uvedeného neboli pochybnosti o tom, o aké dôkazné prostriedky odporkyňa ako aj súd
prvého stupňa opreli svoje rozhodnutia a odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k
záveru, že odporkyňa riadne vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z
ktorého odporkyňa vychádzala pri svojom rozhodovaní. Ani odvolací súd nezistil v rozsahu podaného

odvolania také pochybenia napadnutého rozhodnutia odporkyne, resp. konania, ktoré mu predchádzalo,
ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie, preto pokiaľ sa krajský súd stotožnil s jej právnym záverom,
považoval tento jeho názor odvolací súd za správny. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležitým
spôsobom odôvodnil a v primeranom rozsahu zaujal aj stanovisko k námietkam navrhovateľa, a odvolací
súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O. s. p. nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil

od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých
právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje.

Námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa naznačujúce
pochybnosti o náležitom posúdení jeho nepriaznivého zdravotného stavu, resp. nesprávne právne

posúdenie veci odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto neboli spôsobilé spochybniť závery, ku
ktorým tento súd dospel a náležite obsažným a presvedčivým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Odvolací súd pripomína, že nemožno považovať za porušenie práva účastníka skutočnosť,
že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutia podľa jeho predstáv.

Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľom v odvolacom konaní predložené lekárske správy
z vyšetrenia z 27.05. a 05.08.2014, nepredstavujú nové skutočnosti, ktoré by neboli zohľadnené
posudkovými lekármi, prípadne konštatujúce iné diagnostické závery ako boli zistené v správnom konaní
a ktoré by predstavovali dôkazy nasvedčujúce existencii novej skutočnosti, ktorou by sa posudkoví
lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného

poškodenia u navrhovateľa, ako bol v čase rozhodovania odporkyne ustálený (§ 250i O. s. p.) alebo by
inak prijatý záver spochybňovali.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska
skutkového úplné, presvedčivo podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi nezávislých odborníkov

predloženými navrhovateľom, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných
rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú a ani navrhovateľom uvádzané výčitky nezakladajú podľa
názoru odvolacieho súdu objektívne pochybnosti o odbornosti, resp. objektívnosti posudkových lekárov,
ktoré by vyvolali potrebu vykonať nové dokazovanie vo veci. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že
jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, súd považoval za nedôvodné, vyvolané len

jeho subjektívnym presvedčením, čo však nezakladá relevantný dôvod na spochybnenie správnosti
skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Nebol preto v tomto štádiu konania daný dôvod na
prípadné ďalšie dokazovanie. Ak by sa však v budúcnosti zdravotný stav navrhovateľa zhoršil, nič mu
nebráni opätovne podať žiadosť o prehodnotenie jeho zdravotného stavu.Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd dôvodne považoval preskúmavané
rozhodnutie odporkyne za vydané v súlade so zákonom a dôvodne odvolaniu navrhovateľa nevyhovel.

O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, a preto jeho
rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O. s. p. potvrdil.

OtrováchodvolaciehokonaniarozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepublikypodľa§250kods.1vspojení
s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v odvolacom

konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.