Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/502/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312213485
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1312213485.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlomGrösslingovaul.č.4,Bratislava,protiodporcovi:Slovenskárepublika-Ministerstvospravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,

na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 29. apríla 2015, č.k.
12C/96/2012-89, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
náhrady škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 330 eur, podľa zák. č. 514/2003
Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; a odporcovi náhradu

trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 48Er/29/2009 v prospech navrhovateľa ako oprávneného proti povinnému O.
S., požiadal dňa 03.01.2009 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, o ktorej žiadosti rozhodol súd uznesením zo dňa 21.01.2009, ktorým jeho žiadosti vyhovel
a poveril ho vykonaním exekúcie. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa
§ 1, § 3 ods. 1 písm. a/, d/, § 9 ods. 1,2, § 16 a § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a § 44 Exekučného
poriadku (v znení účinnom do 31.05.2010) a dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal splnenie
zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie na základe jeho žiadosti podanej dňa 13.01.2009 už dňa 21.01.2009, teda nepochybne v rámci
zákonnej 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia, a preto sa tvrdeného nesprávneho úradného
postupu spočívajúceho v nedodržaní zákonnej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

nedopustil. S poukazom na uvedené, keďže v danej veci nebola preukázaná jedna zo základných
podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktoré
musia byť splnené súčasne, sa ďalšími predpokladmi už; s poukazom na hospodárnosť konania;
nezaoberal. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi ich náhradu
nepriznal, nakoľko v konaní ich náhradu priznať nežiadal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho

zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), v konaní rozhodovalvylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.), súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.), súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia
veci. Namietal, že v dôsledku procesného postupu prvostupňového súdu v prejednávanej veci došlo

k degradácii zásady kontradiktórnosti a porušeniu jeho práva na súdnu ochranu a súd prvého stupňa
mu odňal možnosť konať pred súdom, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) pojednávania
napriek tomu, že trval na svojej osobnej účasti (resp. právneho zástupcu) na pojednávaní vedenom
nestranným sudcom na nestrannom súde, v dôsledku čoho nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam
odporcu, z ktorých prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a ani k dôkazom, ktoré vykonal
a na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z

odôvodnenianapadnutéhorozsudkupoznateľnýaniejezrejmé,čiišloolistinyzaložené vexekučnom
spise. Zároveň namietal i porušenie jeho práva na zákonného sudcu, keď súd prvého stupňa vo veci
konal a rozhodol napriek tomu, že už v návrhu na začatie konania ho upovedomil o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu; ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie; je potrebné
z konania vylúčiť, pričom na uvedenom nič nemení ani to, že krajský súd v uvedených skutočnostiach

dôvody na vylúčenie sudcu nevzhliadol. Poukázal na to, že súd prvého stupňa v súvislosti s majetkovou
ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia a konštatoval, že napadnutý rozsudok,
z ktorého nie je zrejmé, na základe akej úvahy dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu,
že mu majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla, je potrebné ako nepreskúmateľný zrušiť, a
to aj s poukazom na jeho vnútornú rozpornosť, keď prvostupňový súd síce porušenie práva zistil,

avšak ho nekonštatoval a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy.
Nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že v konaní nepreukázal vznik škody, keďže výšku škody,
ktorú presne špecifikoval na základe účtovnej agendy, ktorú vzhľadom na ochranu osobných údajov,
obchodného tajomstva a dôverných informácií, nebolo možné korešpondenčne predložiť, mienil na
pojednávaní preukázať aj predložením znaleckého posudku, ktorého vypracovanie by zabezpečil, avšak

prvostupňový súd dokazovanie neprípustne skrátil iba na dôkazy vykonávané ex offo, nepoučil ho podľa
ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že vo veci mieni rozhodnúť. Zdôraznil, že všetky problémy,
ktoré boli v jeho právnej sfére vyvolané nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu
a ktoré jasne a zrozumiteľne opísal v podanom návrhu, svedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť
poskytnutím finančnej satisfakcie za porušenie práva.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného
odvolania, ktorými je viazaný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V posudzovanej veci vykonal súd prvého stupňa všetko dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa
domáhal zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj na
posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal odporca na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4
O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 143 O.s.p. dospel k správnym

skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci
neboli naplnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú navrhovateľovi
nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, pričom na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 1,
§ 3 ods. 1 písm. a), d), § 9 ods. 1,2, § 16 a § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a § 44 Exekučného poriadku

(v znení účinnom do 31.05.2010), svoje dôvody, pre ktoré návrhu navrhovateľa nevyhovel a neprihliadol
tak na jeho námietky proti postupu Okresného súdu Bratislava III v exekučnej veci sp. zn. 48Er/29/2009
aj dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi
sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok

účastníkov súvisiacich s predmetom konania, a preto možno odôvodnenie jeho rozhodnutia
považovať za presvedčivé. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom
odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy,ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov,
na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že by
konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za

následok vecnú nesprávnosť jeho rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú súdom v exekučnom konaní v zmysle zákona č.
514/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť súčasné splnenie tri podmienky, a to: 1/ existencia škody ako
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný

postup súdu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom.
V preskúmavanej veci je správny záver súdu prvého stupňa, že v exekučnom konaní vedenom pod
sp. zn. 48Er/29/2009 k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo, keď uvedený záver zodpovedá
vykonaným dôkazom (§ 143 O.s.p.), nakoľko súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky rozhodujúce
skutočnosti tvrdené navrhovateľom, ako aj listinné dôkazy založené v spise a svoje skutkové závery

založil na ich správnom zhodnotení, v ktorom postupe nebol zistený žiaden logický rozpor.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že exekučný súd v konaní sp. zn.
48Er/29/2009 nerozhodol o žiadosti navrhovateľa o zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonnej
lehoty 15 dní v zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku, keď v danej veci rozhodol ôsmy deň po doručení
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Správny je za daného stavu

tiež postup prvostupňového súdu, ktorý sa; po zistení, že exekučný súd sa tvrdeného nesprávneho
úradného postupu nedopustil, teda z dôvodu, že v danej veci nebol naplnený jeden z nevyhnutných
predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktoré musia byť splnené súčasne; už podrobnejšie
nezaoberal otázkou, či boli splnené ostatné predpoklady vzniku tejto zodpovednosti, keď ich naplnenie
už nemohlo mať vplyv na rozhodnutie súdu a privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci

samej (vyhovenie podanému návrhu).
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že mu súd prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom tým,
že vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, odvolací súd ju považuje za nedôvodnú a účelovú,
keď vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je zaplatenie náhrady škody vo výške 125 eur a
nemajetkovej ujmy vo výške 330 eura, teda zaplatenie peňažnej sumy v celkovej výške 455 eur, ide

v preskúmavanej veci o drobný spor v zmysle ust. § 200ea ods. 1,2 O.s.p., a preto nebolo nariadenie
pojednávaniapotrebné(§115aods.2O.s.p.),abolisplnenévšetkyzákonnépredpokladynarozhodnutie
vo veci dňa 29.04.2015 v jeho neprítomnosti.
Nedôvodná je tiež odvolacia námietka navrhovateľa, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, keď o
jeho námietke zaujatosti v preskúmavanej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením zo

dňa 23.10.2012, č.k. 8NcC/285/2012-14 zákonnú sudkyňu JUDr. Vieru Sládečkovú z prejednávania a
rozhodovania danej veci nevylúčil.
Súduprvéhostupňatedanemožnovytknúťžiadneprocesnépochybenieanipochybeniepriskutkovoma
právnom posúdení nároku navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava

III pod sp. zn. 48Er/29/2009, pričom ani v odvolaní navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom. Súd prvého stupňa sa v
rámcipredmetnéhokonaniavyporiadalsovšetkýmirelevantnýmiskutočnosťamiuvádzanýmivpodanom
návrhu a svoje rozhodnutie vydal v súlade s platnou právnou úpravou, pričom svoje rozhodnutie riadne
a presvedčivo odôvodnil, a preto ani v tomto smere nemožno námietky navrhovateľa považovať za

opodstatnené.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu
ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142
ods.1 O.s.p., a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal v

odvolacom konaní návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa §
151 ods. 1 vety prvej O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.