Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/279/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714206022
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714206022.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova
10, IČO: 36 049 581, zast. advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, Advokátska kancelária FELIX
NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, proti odporcovi: K. K., bytom M. XXX,
o zaplatenie sumy 270,13 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Poprad
č. k. 20C 135/2014-30 zo dňa 30. 9. 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) návrh zamietol a vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V rozhodnutí okrem iného uviedol, že po zrušení zákona č. 273/1994 Z.z. odo dňa 1.1.2005, právna

úprava v zákone č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach tiež pôvodne nepripúšťala postúpenie
pohľadávky na zdravotnom poistení a na poplatku z omeškania. Až od 1.1.2008 zákon č. 581/2004 Z.z.
v § 85g v obmedzenej miere postúpenie pohľadávok tohto druhu pripustil. Podľa názoru súdu tomu bolo
tak z dôvodu, že sa jedná o verejné zdravotné poistenie, o sféru verejného práva, kde nemožno použiť
tie inštitúty, ktoré zakotvuje súkromné právo, teda postúpiť pohľadávku podľa § 524 a nasl. OZ bez toho,
že by to príslušný predpis pripúšťal. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa konštatoval, že zmluvou o

postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2005 žalobca nemohol nadobudnúť pohľadávky (nakoľko tieto už k
17.7.1999 prešli ex lege na iné poisťovne), ktoré sú predmetom tohto konania a preto návrh žalobcu
zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. V odvolaní uviedol,
že rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR č. 3215/1999-A zo dňa 01.07.1999 (Rozhodnutie MZ SR

I) bolo zrušené povolenie na zriadenie DZP. Zrušením povolenia na zriadenie DZP vstúpila DZP na
základe ustanovenia § 34 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení do likvidácie. Uznesením Krajského
súdu v Bratislave č.k. 7K 70/01-30 zo dňa 20.04.2001 konkurzný súd na návrh likvidátora DZP vyhlásil
konkurz na majetok DZP. Vyhlásením konkurzu došlo k prerušeniu likvidácie na základe ust. § 13a
prvá veta zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR
č. M/5068/2001 zo dňa 19.12.2001 bola na základe protestu generálneho prokurátora SR č. VI. Gd

5187/01-19 zo dňa 12.12.2001 zrušená pre rozpor so zákonom výroková časť Rozhodnutia MZ SR
I s textom: „Na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu prechádzajú záväzky poisťovne voči zdravotníckym
zariadeniam, pohľadávky na poistnom a poplatky z omeškania“. Správca konkurznej podstaty DZP
zaradil súbor pohľadávok DZP na zaplatenie dlžných poistných, prirážkach k poistnému, poplatkov
z omeškania a poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti do konkurznej podstaty úpadcu -
DZP. V tom čase platná a účinná legislatíva nevylučovala tieto pohľadávky z konkurznej podstaty

DZP. V súvislosti s uvedeným poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/2010-44 zo
dňa 20.10.2010 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 394/2002 zo dňa 29.07.2004. Vrámci speňažovania konkurznej podstaty DZP boli pohľadávky DZP voči žalovanému postúpené na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 na žalobcu. Postúpeniu pohľadávok DZP
na žalobcu predchádzalo vydanie opatrenia konkurzného Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7K 70/01

zo dňa 22.06.2005, ktorým konkurzný súd odsúhlasil odpredaj pohľadávok. Samotným zrušením DZP
ešte nedošlo k automatickému prechodu pohľadávok a záväzkov na VŠZP. Navrhovateľ mal za to,
že platne a dobromyseľne nadobudol pohľadávky voči žalovanému. Argumenty súdu prvého stupňa
týkajúce sa prechodu pohľadávok a nedostatku aktívnej legitimácie sa zakladajú na nedostatočne
zistenom skutkovom stave a nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených
v ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozsudok je potrebné zrušiť.

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižné vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné
odôvodnenie. V súlade s ním musí súd podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a
spravodlivosti výroku rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený.

Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a je jedným zo základných
práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.

Ústavný súd SR už viackrát zdôraznil, že „obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne
posudzované. Za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie
rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť.“ (napr. IV. ÚS 14/07).

„Podľa názoru ústavného súdu, ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola

právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so
skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1
ústavy a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy.“ (nález sp. zn. III. ÚS 192/06).

Z povinnosti „rozhodovať v obdobných veciach rovnako” teda vyplýva pre súd v prípade odklonu od
existujúcej judikatúry povinnosť uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon.

V danej veci sa navrhovateľ návrhom na začatie konania domáha zaplatenia sumy zodpovedajúcej
dlžnému poistnému a poplatku z omeškania z dlžného poistného v zmysle zákona č. 273/1994 Z.z.

o zdravotnom poistení. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že pohľadávku voči odporcovi nadobudol od
pôvodného veriteľa Perspektíva Družstevná Zdravotná Poisťovňa, a to zmluvou o postúpení pohľadávok
uzavretou so správcom konkurznej podstaty úpadcu.

Odvolací súd konštatuje, že obdobná vec ako tá, ktorá je predmetom tohto konania bola už v minulosti

viackrát právne posúdená (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. apríla 2012
sp. zn. 6Cdo 102/2011 , uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2012 sp. zn. 6Cdo 25/2011, uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2010 sp. zn. 6Rks 1/2010), pričom Najvyšší súd SR v uvedených
rozhodnutiach dospel k záveru, že pohľadávka uplatnená navrhovateľom má verejnoprávny charakter,

čo má s poukazom na ust. § 7 O.s.p. za následok nedostatok právomoci súdov rozhodovať vo veci.
Súd prvého stupňa v rozsudku (t.j. v rozhodnutí vo veci samej) síce uviedol, že predmetná vec
sa týka verejného zdravotného poistenia a ide teda o sféru verejného práva, z rozhodnutia všaknijako nevyplýva, prečo sa odklonil od ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, z akého dôvodu sa
nezaoberal skúmaním procesných podmienok konania.

Keďže súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí opomenul uviesť akékoľvek dôvody pre odklon
od ustálenej judikatúry, jeho rozhodnutie je v tomto smere nepreskúmateľné a týmto spôsobom došlo
k porušeniu práva účastníkov konania na súdnu ochranu a odňatie možnosti účastníkov konať pred
súdom.

Za tohto stavu odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.