Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoPr/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509201307
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2509201307.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Mgr. Y. X., nar. XX. Y. XXXX, bytom X. XXX, zastúpenej
advokátom: JUDr. Július Meszáros, Trenčín, Námestie sv. Anny 7269/20B, proti žalovanej: Základná
škola s materskou školou Bojničky 150, zastúpenej advokátom: JUDr. Július Šefčík, Trnava, ul. 9. mája
15, o 2.110,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní znaleckej organizácie proti uzneseniu Okresného súdu
Piešťany z 3. júna 2015 č. k. 5C/22/2009-286 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa priznal znaleckej organizácii CM-CENTRUM, s.r.o.,
Piešťany, Sasinkova 1069/7 odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 186,48 eur a upravil
učtáreň súdu prvého stupňa, aby po právoplatnosti uznesenia vyplatila znaleckej organizácii sumu
100 eur z preddavku zloženého žalovanou a sumu 86,48 eur zo štátnych rozpočtových prostriedkov.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 139 ods. 2, § 141 ods. 2 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č.
99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), § 3 ods. 1, 2, 5 písm. b/, § 16 ods. 2 písm. b/ a c/
zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, § 2, § 3 ods. 1, § 5 písm. b/ a § 14 ods. 3 vyhlášky MS SR č.
491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov
a prekladateľov v znení neskorších predpisov. Vecne zdôvodnil poukazom na kritériá preskúmania

vyúčtovania znalečného, posúdením opodstatnenosti jednotlivých úkonov z hľadiska ich účelnosti a
časovej primeranosti. Zníženie tarifnej odmeny alebo jej nepriznanie je opodstatnené ak znalec vykonal
úkononeskorene,neúčelnealebonekvalitne.Prihodnoteníúčelnostiačasovejprimeranostijednotlivých
úkonovznaleckejčinnostisauplatňujevoľnáúvaha,pričomsaprihliadanaskúsenostizinýchobdobných
prípadov, používajúc komparatívnu metódu hodnotenia, s prihliadaním na špecifickosť konkrétneho
prípadu a znaleckého úkonu (je potrebné uvažovať s reálnym časovým fondom, ktorý musí mať

rozumné hranice). Na podporu svojej argumentácie označil spisové značky rozhodnutí odvolacích súdov
(Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/4/2013 a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/38/2013).
Reálne využitý časový fond znaleckou organizáciou, na štúdium účtovných dokladov, súd prvého
stupňa považoval za adekvátny maximálne v rozsahu 4 hodín, keďže doklady predstavovali spolu 12
strán. Rozsah 22 hodín na vypracovanie znaleckého posudku vyhodnotil ako rozporný s požiadavkou
efektívneho výkonu znaleckej činnosti, v kontexte súdom zadaných úloh (dve konkrétne otázky), ktoré

nemožno považovať za osobitne náročné, vyžadujúce si hlbšie odborné posúdenie problematiky za
použitia väčšieho množstva právnych predpisov (z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že znalecká
organizácia pri odbornom posúdení vychádzala zo Zákonníka práce a zákona č. 553/2003 Z. z. v
relevantnom znení). Uvedený záver potvrdzuje aj rozsah znaleckého posudku, ktorý má len 4 strany
(ostatnézahŕňatitulnástrana,úvod,záver,prílohyaznaleckádoložka).Zareálnyčasovýfondvsúvislosti
s vypracovaním znaleckého posudku súd prvého stupňa považoval maximálne 8 hodín. Napriek tomu,

že znaleckej organizácii bola poskytnutá možnosť riadne zdôvodniť uplatnený rozsah tarifnej odmeny
z hľadiska časovej náročnosti jednotlivých úkonov znaleckej činnosti, podanie znaleckej organizácieneposkytovalo podklad pre preskúmanie jej činnosti z vyššie opísaných hľadísk. Zníženie tarifnej
odmeny podľa názoru súdu prvého stupňa by odôvodňovala tiež miera kvality podaného znaleckého
úkonu, ktorá nezodpovedala potrebám súdneho konania. Znalecká organizácia pri ustálení výsledkov

znaleckej činnosti nezohľadnila zmenu platových pomerov žalobkyne, vzťahujúcu sa k rozhodnému
obdobiu (vychádzala len z rozhodnutia o plate s účinkami k 1. júlu 2006), pričom tento postup žiadnym
spôsobom nezdôvodnila. Vzhľadom na skončenie konania vo veci samej zmierom účastníkov, uvedený
nedostatok znaleckej činnosti nebolo už potrebné odstraňovať. Znaleckej organizácii tak bola priznaná
tarifná (hodinová) odmena vo výške 159,36 eur (12x 13,28 eur), paušálna odmena vo výške 19,92 eur

a náhrada hotových výdavkov 7,20 eur, ktorá bola uplatnená dôvodne. Znalečné spolu predstavovalo
sumu 186,48 eur, ktorá bude vyplatená vo výške 100 eur z preddavku na znalecké dokazovanie
zloženého žalovanou a v zostávajúcej časti z rozpočtových prostriedkov súdu.

Proti napadnutému uzneseniu podala včas odvolanie znalecká organizácia navrhujúc jeho zrušenie v
plnom rozsahu. Vecne zdôvodnila vykonanie vyúčtovania v súlade s právnymi predpismi, uvedením

počtu hodín vynaložených na štúdium spisov, vypracovanie samotného znaleckého posudku, ako
aj náhradu za tri vyhotovenia znaleckého posudku, spolu 72 strán. Výzva súdu prvého stupňa na
predloženie bližšej časovej špecifikácie jednotlivých úkonov súvisiacich s vypracovaním znaleckého
posudku nemá oporu v právnej úprave. Bolo by absurdné špecifikovať úkony, ktoré boli zahrnuté a
vyjadrené v hodinách na štúdium spisu a vypracovanie znaleckého posudku. Na základe znaleckého

posudku dochádza k vyneseniu rozsudku, za ktorý je znalec zodpovedný a ktorý musí byť
preskúmateľný. Znalecký posudok bol odovzdaný súdu prvého stupňa v máji 2014, ktorý bol povinný s
ním oboznámiť účastníkov konania, pričom žiaden z nich nepodal námietky voči znaleckému posudku,
ako ani súd. Znalecká organizácia zodpovedala prvú otázku tak, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu
nevyčerpanej dovolenky za rok 2006, 2007 a za obdobie od 1. januára 2008 do 18. júla 2008 v

rozsahu 68 dní vo výške 2.953,87 eur. Odpoveď bola dostatočne vyčerpávajúca. V prípade potreby
ďalších informácií, mohli byť jej adresované aj iné otázky. O vypracovanie doplnku však nebolo žiadané.
Znalecký posudok by mal zaplatiť ten, kto v spore pochybil. Odovzdaný bol v termíne určenom súdom
prvého stupňa. Do budúcna je žiadúce zmierne riešenie sporu, prípadne dopyt stranám, či je vôľa
zaplatiť znalcovi za znalecký posudok. Znalecká organizácia označila za nemorálne a dehonestujúce

(pre vysoko odbornú prácu) priznanie odmeny po viac ako jednom roku, znížením o tri štvrtiny. Podaním
z 13. októbra 2015, doručeným súdu prvého stupňa 14. októbra 2015, znalecká organizácia poukázala
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo 22/2015 z 27. augusta 2015, v
zmysle ktorého je znalec vzhľadom k svojmu vzdelaniu, odbornej príprave, zručnostiam a skúsenostiam
považovaný za kvalifikovaný subjekt, ktorého znalosti v špecifickom odbore prevyšujú vedomosti a

skúsenosti bežnej osoby. Práve tieto kvalifikácie oprávňujú znalca na podanie záväzného a nestranného
názoru, za ktorý nesie aj právnu zodpovednosť. Ide teda nielen o činnosť technického charakteru, ale
aj rozsiahlu tvorivú duševnú činnosť (vnímanie, pozorovanie, analyzovanie, vyhodnocovanie), ktorej
náročnosť je potrebné skúmať pri konkrétnom prípade osobitne.

Účastníci konania odvolanie nepodali.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas znalecká organizácia proti rozhodnutiu, proti ktorému
je prípustné odvolanie (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach
odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru,

že odvolanie je dôvodné.

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Jedným z princípov predstavujúcich

súčasť práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon
č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.), vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu
presvedčivo a náležite svoje rozhodnutie odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Ústavný súd Slovenskej republiky v konštantnej

judikatúre uvádza, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03,
III. ÚS 209/04). Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielskoz 9. decembra 1994, séria A č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súčasne
zdôrazňuje, že právo na spravodlivý proces nevyžaduje, aby súd v rozhodnutí reagoval na každý

argument prednesený v súdnom konaní, ale len ten, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci. Za arbitrárne, resp. nedostatočne zdôvodnené treba považovať rozhodnutie
všeobecného súdu aj v situácii, keď súd svoj právny záver nezdôvodní, zo všetkým zákonných hľadísk,
ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
154/2005 z 28. februára 2006).

V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, keďže
obsahovalo konštatovanie zákonom stanoveného dôvodu pre zníženie tarifnej odmeny znaleckej
organizácii, ktorý sa ale napriek tomu neodrazil v priznanej výške znalečného. V dôsledku toho nebol
daný dostatočný argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.

Vobčianskomsúdnomkonanímôženastaťprocesnásituácia,keďrozhodnutiesúduzávisíodposúdenia
skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti. Týmito znalosťami disponujú osoby rozdielne od súdu
a účastníkov konania, a to subjekty, ktorých činnosť upravuje zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch,
tlmočníkom a predkladateľoch v znení neskorších zmien a doplnení. Medzi uvedené subjekty patrí aj

znalecká organizácia, ktorej podaním posudku vzniká právo na náhradu hotových výdavkov, náhradu
za stratu času a na odmenu (t.j. znalečné v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 O. s. p.). Podrobnejšiu
úpravu znalečného obsahuje vyhláška č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách
za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ustanovujúcou spôsob určenia a výšku odmeny
(náhrady hotových výdavkov i náhrady za stratu času za znaleckú činnosť). Ustanovenie § 3 ods.

5 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov upravuje postup súdu, v prípade
rozhodovania o znalečnom, ak bol znalecký úkon vykonaný neúčelne alebo nekvalitne. V takomto
prípade je povinnosťou súdu tarifnú odmenu znížiť, príp. nepriznať, s náležitým konkretizovaním
neúčelného alebo nekvalitne vykonaného znaleckého úkonu a odôvodnením rozsahu tohto zníženia
(jeho kvantifikáciou).

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa konštatoval dôvodnosť zníženia tarifnej odmeny (tým, že
miera kvality podaného znaleckého úkonu znaleckou organizáciou, nezodpovedala potrebám súdneho
konania,pretoženebolazohľadnenázmenaplatovýchpomerovžalobkyne,vzťahujúcasakrozhodnému
obdobiu, znalecká organizácia bez zdôvodnenia vychádzala len z rozhodnutia o plate s účinkami k

1. júlu 2006). Napriek tomu neaplikoval ustanovenie § 3 ods. 5 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z. z. v
znení neskorších zmien a doplnení a k zníženiu tarifnej odmeny nepristúpil. Z dôvodu, že sa nejedná
o fakultatívnu možnosť súdu rozhodnúť o znížení (alebo nepriznaní) tarifnej odmeny, ale o upravený
obligatórnypostup, chýbajúcakvantifikáciamieryzníženejkvalityznaleckéhoposudkumalazanásledok
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Prihliadajúc na odvolaciu námietku znaleckej organizácie je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa
oboznámil účastníkov konania s vypracovaným znaleckým posudkom, ktorý k nemu zaslali písomné
vyjadrenie (podanie žalovaného z 12. septembra 2014, doručené súdu prvého stupňa 16. septembra
2014), namietajúce správnosť výpočtu dovolenkového priemeru. Kvalifikovanosť postupu znaleckej

organizácie pri vypracovaní posudku bola tiež obsahom vyjadrení účastníkov konania aj na súdnom
pojednávaní dňa 30. apríla 2015 (pripúšťajúc možnosť návrhu na vydanie opravného znaleckého
posudku). Keďže znaleckej organizácii vyššie uvedené námietky procesných strán voči správnosti
znaleckého posudku neboli známe, bude potrebné jej oboznámenie sa s nimi, spolu s poskytnutím
možnosti vyjadriť sa k nim.

Pri posudzovaní miery kvality podaného znaleckého úkonu je potrebné primárne vychádzať z
vymedzenia znaleckej úlohy (uznesením súdu prvého stupňa zo 7. marca 2014 č. k. 5C/22/2009-183),
vrátane označenia podkladového materiálu, z ktorého mala znalecká organizácia vychádzať pri
podávaní znaleckého posudku, následne i z posúdenia súčinnosti účastníkov konania (ktorým bola

taktiež uložená povinnosť, poskytnúť znaleckej organizácii k dispozícii všetky podklady na vyhotovenie
znaleckého posudku). Na základe vyhodnotenia splnenia úlohy znaleckou organizáciou bude možné
dospieť k záveru, či bol znalecký posudok vyhotovený nekvalitne a v akom rozsahu, ktorý je potrebné
kvantifikovať.Rozhodnutie o nároku na znalečné predpokladá predloženie kvalifikovaného vyúčtovania znalečného, v
súlade so znaleckou tarifou tak, aby rozbor jednotlivých položiek vyúčtovania uspokojivo preukazovalo

naplnenie kritérií rozhodovania o znalečnom (kvalitu, kvantitu, náročnosť a mieru odborných znalostí,
ktoré bolo nutné na podanie znaleckého posudku vynaložiť).

Súd prvého stupňa preto správne a dôvodne vyzval znaleckú organizáciu na doplnenie časovej
špecifikácie jednotlivých úkonov, súvisiacich s vypracovaním znaleckého posudku, za účelom

preskúmania opodstatnenosti uplatnenej odmeny z hľadiska ich účelnosti a časovej primeranosti.
Výhrada znaleckej organizácie voči uvedenému postupu bola preto nedôvodná, v dôsledku čoho súd
prvého stupňa zhodnotil účelnosť a časovú primeranosť jednotlivých úkonov znaleckej činnosti odhadom
rozumného časového fondu, reálne využitého znalcom na štúdium účtovných dokladov, ktorý korigoval
(s poukazom na rozsah zadaných úloh, ako i znaleckého posudku).

Znalecká organizácia sama poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Obo 22/2015, ktorý zdôraznil, že znalecká činnosť nemá len technický charakter, ale
ide o rozsiahlu tvorivú duševnú činnosť (vnímanie, pozorovanie, analyzovanie, vyhodnocovanie),
ktorej náročnosť je potrebné skúmať pri konkrétnom prípade osobitne. Z uvedeného potom plynie
záver o požiadavke kvalifikovaného vyúčtovania uplatňovaného znalečného znaleckou organizáciou,

obsahujúceho konkretizáciu jednotlivých zložiek odbornej duševnej činnosti, ktoré si vyžiadalo podanie
znaleckého posudku v danej veci (vyúčtovanie predložené znaleckou organizáciou uvedenú požiadavku
nespĺňa). Sú to práve odborné vedomosti, ktorými súd objektívne nemôže disponovať (preto ustanovil
znaleckú organizáciu na podanie znaleckého posudku), avšak ich vynaloženie musí vyhodnotiť, i z
hľadiska efektivity a účelnosti postupu znaleckej organizácie (to nutne vyžaduje podrobnú časovú

špecifikáciu.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. odvolací zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec
na ďalšie konanie, keďže súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a jeho postupom, v dôsledku
absencie zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, bola odňatá odvolateľovi

možnosť konať pred súdom.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov
odvolacieho súdu, dôsledne aplikovať ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 5 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.
z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých výška

tarifnej odmeny znaleckej organizácii sa určí časovým spôsobom s prihliadnutím na skutočný počet
hodín, ktoré boli vynaložené na znaleckú činnosť (znalecký posudok). Ak bude preukázaný dôvod
zníženia tarifnej odmeny v dôsledku neúčelného alebo nekvalitne podaného znaleckého posudku, bude
daný postup súdu prvého stupňa na zníženie tarifnej odmeny, s uvedením konkrétnych dôvodov,
vrátane odôvodnenia kvantifikovania zníženia tarifnej odmeny. Predpokladom pre uvedený postup

je predovšetkým oboznámenie sa znaleckej organizácie so vznesenými námietkami voči podanému
znaleckému posudku, s možnosťou následného vyjadrenia sa k nim.

Pri priznávaní výšky tarifnej odmeny súd prvého stupňa bude posudzovať skutočný počet hodín,
ktoré znalec vynaložil na svoju činnosť, na základe doplnenia kvalifikovaného vyúčtovania znalečného,

uspokojivo preukazujúceho posúdenie rozumného časového fondu, reálne využitého znaleckou
organizáciou na štúdium relevantných dokladov a vypracovanie znaleckého posudku. Ak znalecká
organizácia vyúčtovanie nedoplní, posúdi súd prvého stupňa časovú náročnosť jednotlivých úkonov
podľa zákonných kritérií (predovšetkým v súvislosti s rozsahom znaleckej úlohy, odbornou náročnosťou,
ako aj ich účelnosťou a hospodárnosťou).

Vychádzajúczcharakteruznaleckejčinnosti,zareálnyčasovýfondsúvisiacisvypracovanímznaleckého
posudku sa nejavil ako postačujúci priznaný rozsah len 8 hodín (blížiaci sa štandardnej pracovnej dobe
zamestnanca v zamestnaní). Finálne posúdenie reálneho časového fondu súvisiaceho s vypracovaním
znaleckého posudku nemôže byť sankciou za nesplnenie procesnej povinnosti znaleckej organizácie

podať kvalifikované vyúčtovanie, avšak jeho absencia prirodzene ovplyvní hodnotiace možnosti orgánu
rozhodujúceho o znalečnom.Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia (formou uznesenia) bude povinnosťou súdu prvého
stupňa uviesť dostatočné relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil a ktoré sa budú
týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodovania. Dostatočným spôsobom tak bude informovať

účastníkov konania, ako i znaleckú organizáciu, o skutkových zisteniach a právnych záveroch, na
základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd (obdobne ako pred ním súd prvého stupňa o trovách
konania prvostupňového) nerozhodoval, pretože tu šlo o riešenie čiastkovej procesnej otázky,

vzťahujúcej sa na rozhodovanie o nároku znaleckej organizácie.

Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.