Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/172/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714213928
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714213928.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Kubániho 16, Bratislava proti žalovanému G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom L., časť A. č. XX, o zaplatenie
sumy 1.546,44 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 16.2.2015
č. k. 10C/316/2014-26 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.

Súd prvého stupňa zistil, že 22.9.2010 uzavreli účastníci zmluvu o revolvingovom úvere, a to na
schválenú výšku úveru 1.500,- eur a na schválenú výšku revolvingu 993,43 eur. Ročná úroková sadzba
úveru bola dojednaná na 70 % a u revolvingu na 68,44 %. Z poskytnutej sumy úveru a revolvingu

žalovaný zaplatil 3.562,56 eur. Keďže prestal pravidelne splácať obe sumy, žalobca zosplatnil úver k
1.5.2014. Žalobca od žalovaného žiada zaplatenie sumy 1.546,44 eur spolu s dojednanou zmluvnou
pokutou a úrokom z omeškania. Súd prvého stupňa vec správne posúdil s poukazom na § 52 a
nasledujúce Občianskeho zákonníka. Žalobu vyhodnotil ako neopodstatnenú a odporujúcu platnej
právnej úprave. Zdôraznil, že žalovaný je chránený podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ako
spotrebiteľ v zmluve o revolvingovom úvere tak, že neprimeraná sankcia, v danom prípade dojednaná
denná zmluvná pokuta a dojednaný ročný úrok z omeškania, ako aj RPMN úveru a revolvingu prevyšujú

hranicu zákonnej úpravy a spolu s ďalšími poplatkami spôsobujú hrubý nepomer medzi poskytnutou
výškou úveru a revolvingu a sumou, ktorú má žalovaný vrátiť. Uvedené vyznieva výrazne v neprospech
žalovaného ako spotrebiteľa. Súd prihliadol na platnú právnu úpravu Občianskeho zákonníka v znení
platnom od 1.6.2014 a vzhľadom k tomu, že ide o úžeru, takýto úkon je absolútne neplatným, žalovaný
zaplatil viac ako je celková poskytnutá suma za revolvingový úver, preto bolo potrebné žalobu zamietnuť.

O náhrade trov konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo
vyhovené, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Uvádza, že závery súdu sú založené na retroaktívnej aplikácii zákona a nesprávnych skutkových a

právnych záveroch. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorý
zahŕňa viacero atribútov, najmä príkaz určitosti zákona, resp. iných všeobecne záväzných právnych
predpisov, či zákaz spätnej časovej účinnosti zákonov. Zákaz retroaktivity je založený na tom, že
právna norma nepôsobí spätne, ale pôsobí do budúcnosti. V jeho zmysle nikoho nemožno postihnúť
za také správanie, ktoré v čase, keď sa uskutočnilo, nebolo sankcionovateľné. Súd prvého stupňa pri

posudzovaní otázky výšky odplaty a na jej základe určeného RPMN nevychádzal z právnej úpravy
účinnej v čase vzniku zmluvy o revolvingovom úvere. V tom čase bola výška odplaty za úver upravená
v § 53 ods. 6 OZ. V zákone bolo výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota
obvyklejodplaty,aleajspôsobamierazabezpečeniazáväzku,objemposkytnutýchprostriedkovalehota
splatnosti. Toto súd vôbec nerešpektoval. Súd prvého stupňa vo veci nepostupoval podľa príslušnej
právnej normy, ale dospel k skutkovým záverom, ktoré sú nesprávne a predčasné. Žalobca za nesprávny

považuje aj výrok rozsudku v tej časti, kde bol zamietnutý návrh v časti uplatnených zmluvných pokút
a úroku z omeškania. Uplatnený nárok na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej
zákonnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Ak sa tak stane, tak od
daného dňa možno uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Zákonodarca tak právne aproboval a
predpokladal situáciu, že sankcie za omeškanie môžu dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku

z omeškania. Preto stanovil, že od dosiahnutia danej hranice je možné uplatniť len zákonný úrok z
omeškania. Napriek tomu súd tvrdí, že ide o neprimerané sankcie. Zákonná úprava v § 3a ods. 1
Nariadenia vlády 87/1995 Z. z. výslovne uvádza, že sankcie ako si uplatňoval žalobca sú prípustné. V
zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého zistil skutkový
stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému
dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 22.9.2010, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa;

to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1, 2 citovaného zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 22.9.2010 žalovaný požiadal o poskytnutie úveru
(úverovéholimitu)vrozsahu1.500,-eurspočtomsplátokúveru36aoposkytnutierevolvingu858,31eur.
Listom z 22.9.2010 žalobca oznámil žalovanému schválenie úveru na základe zmluvy o revolvingovom
úvere v tom zmysle, že schválená výška úveru predstavovala 1.500,- eur so splatnosťou úveru 36mesiacov pri výške mesačnej splátky úveru 85,15 eur, RPMN úveru predstavovala 65,25 %, schválená
výškarevolvingubola993,43eur,RPMNpovykonanírevolvingu56,09%stým,žecelkováčiastka,ktorú
musí dlžník zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) dosahovala sumu 3.065,40 eur. Ročná

úroková sadzba úveru tvorila 70 %, celková čiastka, ktorú musel dlžník zaplatiť pri každom revolvigu
(revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) tvorila sumu 2.043,60 eur a ročná úroková sadzba
revolvingu predstavovala 68,44 %.

Je možné konštatovať, že účastníci konania uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o

spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených
záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na kategóriu dobrých mravov je potrebné
osobitne prihliadať pri spotrebiteľských zmluvách. Vo všeobecnosti v tejto súvislosti možno hovoriť o

pravidlách morálneho charakteru, všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje
a presadzuje vzájomná slušnosť a ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Konanie priečiace sa
dobrým mravom je preto dôvodom neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Nedá sa stotožniť s tvrdením žalobcu ohľadom toho, že ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vylučuje

aplikáciu § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať
tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch sa zahrňovali aj údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až
úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo zámerom zákonodarcu, a preto na
účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitúcií poskytujúcich

spotrebiteľské úvery za primerané odplaty, riadiac sa zásadou dobrých mravov upravenou v § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivú. V súlade s dobrými

mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí
bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty za užívanie
poskytnutých finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým
spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom, aby dlžník v ťaživej situácii poskytoval
veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká

výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s
prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú tiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu
mieru rizika môžu akceptovať aj vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako 100 % oproti priemeru bánk.
V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru neprimerane prevyšovala priemernú úrokovú sadzbu 12,71

% ročne uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera až v
rozsahu 70 % teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto záver o neplatnosti dojednania o
úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka je opodstatnený a má oporu
vo vykonanom dokazovaní, keď túto skutočnosť súd prvého stupňa správne zohľadnil pri rozhodovaní v
danej veci. Súd prvého stupňa správne zdôraznil, že v porovnaní s tým, čo bolo žalovanému vyplatené,

tento zaplatil vo vzťahu k žalobcovi plnenie vo vyššom rozsahu (3.562,56 eur), v dôsledku čoho
opodstatnene žalobu ako nedôvodnú bolo potrebné zamietnuť.

Keďže správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania účastníkov, odvolací súd s

poukazom na uvádzané dôvody rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému

v tomto štádiu konania trovy nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.