Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712010160
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712010160.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov

JUDr. Petra Chovanku a JUDr. Jána Deáka, o odvolaní obžalovaných mladistvých D. U., D. U. a T. J.,
ako aj poškodeného J. B., proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 1T/35/2012 zo 14.09.2015,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. júna 2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), f), ods. 3 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn.
1T/35/2012 zo 14.09.2015 u obžalovaného ml. D. U. vo výroku o treste a u všetkých troch obžalovaných
vo výroku o náhrade škody, týkajúcej sa poškodeného J. B..

Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný ml. D. U. sa o d s u d z u j e podľa § 155
ods. 1 Tr. zák., s poukazom na § 117 ods. 1, § 41 ods. 1, 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. a s poukazom na §
322 ods. 3 Tr. por. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa z r u š u j e trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/168/2014
z 23.12.2014 vo výroku o treste, ako aj vo všetkých ďalších rozhodnutiach na tento výrok obsahovo
nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. sa obžalovanému ml. D. U. ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá na 1 (jeden) rok a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovaným ml. D. U., ml. D. U. a ml. T. J. ukladá povinnosť spoločne a
nerozdielne nahradiť poškodenému J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., M. XXX/X, škodu z titulu

bolestného a ďalších nákladov v sume 22.826,25 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 21.02.2012
a v sume 45,- Eur s 5,25% úrokom z omeškania ročne od 07.02.2014, všetko do zaplatenia.

V ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaných ml. D. U. a ml. T. J. z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen boli obžalovaní mladiství D. U., D. U. a T. J. uznaní za

vinných zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák. (spáchaných formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák.).Podľa výroku prvostupňového rozsudku sa trestnej činnosti dopustili tak, že
dňa 03.09.2010 v čase okolo 22.00 hod. v meste Zvolen, Okres Zvolen na Nám. SNP, ml. D. U. a ml.
T. J. po spoločnej vzájomnej dohode s ml. D. U. za prítomnosti osôb mladších ako 18 rokov fyzicky

napadli J. B., nar. XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že tohto napadli pri bráne vinárne Kľúčik od chrbta,
pričom ho spoločne zrazili na zem, v dôsledku čoho J. B. spadol tvárou na zem a pri páde narazil
hlavou na betónový roh lavičky, následkom čoho ostal v bezvedomí nehybne ležať na zemi, pričom z
hlavy mu začala tiecť krv a aj napriek tomu ml. D. U., ml. D. U. a ml. T. J. pokračovali v útoku tým,
že ml. D. U. a ml. D. U. si kľakli na J. B. zozadu v oblasti nôh, kde ho udierali päsťami do oblasti

chrbta a ml. T. J. najmenej jedenkrát kopol ležiaceho J. B. do oblasti trupu, čím spôsobili J. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom M., M. XXX/X zranenia a to tržnozmliaždené poranenie nad ľavou očnicou,
zlomenie stropu mediálnej steny ľavej očnice, zlomeninu lebkovej bázy vľavo, zmliaždenie spánkovej
oblasti mozgu so zakrvácaním vpravo, krvácanie nad mozgovými obalmi čelového laloka na ľavej strane,
krvácanie nad mozgovými obalmi v nadočnicovej oblasti vľavo, krvácanie pod mozgovými obalmi v
oblasti čelového laloka vľavo, poranenie zvratnej vetvy blúdivého nervu s ochrnutím hlasivky vľavo, ktoré

zranenia si vyžiadali opakované chirurgické ošetrenia z dôvodu ohrozenia života, následnú rehabilitáciu
s dobou liečenia a práceneschopnosťou v trvaní najmenej 5 mesiacov s možnými doživotnými trvalými
následkami.

O trestoch a náhrade škody rozhodol okresný súd tak, že:

Obžalovaný 1/ ml. D. U.
sa odsudzuje podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 117 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, 7 Tr. zák., § 36
písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., na súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák., súd výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov
s probačným dohľadom.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. a), písm. g) Tr. zák., súd obžalovanému 1/
ukladá povinnosti spočívajúce v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu podľa svojich
schopností a možností a podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným

odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona, súd zrušuje výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn.
1T 24/2015 zo dňa 27.02.2015, právoplatného dňa 27.02.2015, ktorým bol obžalovaný 1/ uznaný za
vinného podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 156 ods. 1 Tr. zák. a u ktorého podľa § 101 ods. 1 Tr. zák. súd
podmienečne upustil od potrestania s určením skúšobnej doby v trvám 6 mesiacov, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.
Obžalovaný 2/ ml. D. U.
sa odsudzuje podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 117 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, 7 Tr. zák., § 36
písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1, 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., na súhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 2 rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., súd obžalovaného 2/ pre výkon tohto trestu
odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona, súd zrušuje výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen,
sp. zn. 0T 13/2015 zo dna 10.02.2015, právoplatného dňa 10.02.2015, ktorým bol obžalovaný 2/ uznaný

za vinného podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov
nepodmienečne so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia a za súčasného uloženia mu trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
vo výmere 24 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák., súd obžalovanému 2/ ukladá aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 24 mesiacov.
Obžalovaný 3/ ml. T. J.
sa odsudzuje podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 117 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, 7 Tr. zák., § 36
písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1, 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., na súhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov.
Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák., súd výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov
s probačným dohľadom.Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. a), písm. g) Tr. zákona, súd obžalovanému 3/ ukladá povinnosti
spočívajúce v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu podľa svojich schopností a možností
a podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu

sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák., súd zrušuje výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 1T
24/2015zodňa27.02.2015,právoplatnéhodňa27.02.2015,ktorýmbolobžalovaný3/uznanýzavinného
podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 156 ods. 1 Tr. zák. a u ktorého podľa § 101 ods. 1 Tr. zák. súd podmienečne
upustil od potrestania s určením skúšobnej doby v trvaní 6 mesiacov, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.
Podľa§287ods. 1Tr.poriadkusúdobžalovaným1/,2/,3/ukladápovinnosť, atospoločneanerozdielne
nahradiť poškodeným:
J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom M., M. XXX/X, škodu
z titulu bolestného vo výške 22.186,10 Eur,

Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO:
35 937 874, z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti vo výške 18.655,59 Eur,
Sociálnej poisťovni, ul. 29. Augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484
z titulu vyplatených nemocenských dávok a vyplateného invalidného dôchodku za
obdobie od 30.08.2011 do 09.10.2014 v sume 13.971,55 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por., súd poškodeného J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., M. XXX/X, so
zvyškom jeho nároku na náhradu škody ho odkazuje na konanie o občiansko-právnych veciach.
V rozsiahlom odôvodnení rozsudku (str. 5 - 24) okresný súd uvádza, ktoré relevantné dôkazy vykonal
a akým spôsobom ich vyhodnotil.

Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že okresný súd neakceptoval obhajobu obžalovaných, ktorí
prevažne v konaní nevypovedali, resp. účasť na žalovanej trestnej činnosti popierali.

K svedkom, ktorí mali obhajobu obžalovaných podporovať (W. U., N. U., N. U., S. M. a D. J.) okresný súd
uviedol: „Z vyššie uvedeného potom súdu v rámci hodnotenia týchto výpovedí vyplýva, že vypočutí

svedkovia nepotvrdili obhajoby obžalovaných 2/ D. U., keď svedkovia tohto obžalovaného videli na
mieste činu a to aj tesne po skutku, z čoho vyplýva, že nemohol z tohto miesta odísť a odniesť „opitého"
W. U., ktorý sám svoju opilosť nepotvrdil a nebola potvrdená ani obhajoba obžalovaného 3/ T. J., že s
nikým nemal na mieste činu konflikt, lebo uvedené bolo svedeckými výpoveďami preukázané, pričom
jeho obhajoba podľa názoru súdu nebola jednoznačná, keďže ním navrhnutí svedkovia sa rozchádzali

vo svojich výpovediach (miesto, prítomnosť osôb). Preto túto ich obhajobu súd vyhodnotil ako účelovú
s cieľom vyhnúť sa trestnému stíhaniu a aj trestu. Potrebné je poukázať na to, že sa jednalo o svedkov
navrhnutých až v štádiu súdneho konania, pričom obžalovaným 2/ a 3/ nič nebránilo ich navrhnúť
vypočuť už v prípravnom konaní, čo neurobili".

Vyhodnotenie dôkazov v neprospech obžalovaných okresný súd vyjadril okrem iného nasledovne:
„Vykonané dokazovanie súd hodnotil v súhrne i jednotlivo, svoje závery obsiahnuté vo výroku rozsudku
oprel najmä o výpovede svedkov N. A., J. J., H. K., N. X., W. X., ktorí skutok, resp. jeho časť videli, tento
popísali a to v zhode s ich výpoveďami z prípravného konania, ďalej o závery znaleckého dokazovania
J.. O. v spojení s doplňujúcou výpoveďou znalca, lekárske správy ohľadom zranenia poškodeného,

ktoré dôkazy verifikujú zranenia a tiež možný útok, lokalizáciu zranení u poškodeného (aj na nohách
a hrudi) a ktoré sa zhodujú s popisom útoku na telesnú integritu poškodeného svedkami J., A., K. a
ktoré dôkazy usvedčujú všetkých troch obžalovaných zo spáchania skutku a tiež ich usvedčujú aj z
ďalšieho útoku na poškodeného v čase, keď už tento nehybne ležal na zemi (obžalovaní ho kopali a bili
do nôh a hrude, čo bolo preukázané aj znaleckým dokazovaním, keď aj na týchto miestach boli zistené

u poškodeného zranenia - škrabance, pomliaždeniny, ktorým však s poukazom na zranenie mozgu bola
venovaná menšia pozornosť, ako to uviedol znalec).

VýpoveďamisvedkovatoJ.J.,T.N.súdzistil,žebezprostredneposkutkustretlivšetkýchobžalovaných,
pričom J. J. ich počula rozprávať sa o napadnutí poškodeného, rozprávali sa o tom, kto ho sotil a T.

N. popísala stav obžalovaných, najmä obžalovaného 1/ D. U., ktorý bol podľa nej v strese, nereagoval,
neodpovedal. Z výpovedí ďalších svedkov W. X., J. S., N. X. a ďalších mal súd za preukázané, že
útočníci sa rozutekali a týchto iné osoby naháňali, pričom svedok H. K. vypovedal, že on naháňal práve
obžalovaného 3/ T. J.. Tento svedok na hlavnom pojednávaní usvedčoval obžalovaného 1/ D. U. a 3/ T.J. z útoku na poškodeného s tým, že tam bol aj tretí, ktorého nepoznal, že pri útoku však boli traja, ešte
svedok videl, ako na poškodenom kľačali, udierali ho, videl, ako obžalovaný 3/ T. J. bol pri trupe a ďalší
dvaja pri nohách, že viac útočníkov na poškodenom nevidel. Navyše svedok J. J., kamarát obžalovaných

vypovedal, že všetci obžalovaní po skutku komentovali reči šíriace sa po meste v súvislosti so skutkom
a nimi, on sám sa to dozvedel v škole, že práve obžalovaní sú zodpovední za zranenia u poškodeného.

Z uvedeného zdôvodnenia súdu vyplýva, že svedkovia buď priamo obžalovaných usvedčujú zo
spáchania skutku ( J. J., N. A., H. K. ) alebo sú tu svedkovia, ktorí buď určité skutočnosti videli ( videli

páchateľov ale nepoznali ich ) avšak dokazovali, že páchatelia sa vzápätí rozutekali a ďalší svedkovia,
ktorí útok nevideli, zase dokazovali, že videli tých, ktorí sa rozutekali a iné osoby ich naháňali, tieto
utekajúce osoby poznali alebo sa o nich dopočuli, pričom dokazovaním bolo ustálené, že sa jednalo o
osoby obžalovaných".

Pri spolupáchateľstve obžalovaných na trestnej činnosti okresný súd argumentoval nasledovne:

„Pokiaľ aj obhajoba obžalovaného vo svojej záverečnej reči upriamila obhajobu okrem iného aj na
nekorešpondenciu skutkovej vety podanej obžaloby so závermi vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní ohľadom toho že dokazovaním nebola preukázaná vzájomná dohoda obžalovaných na
napadnutí poškodeného a ani spolupáchateľstvo, naopak súd po vykonanom dokazovaní sa so znením
skutkovej vety podanej obžaloby stotožnil a to aj so znením »po dohode« a aj v »spolupáchateľstve«,

pretože podľa názoru súdu dohoda a spolupáchateľstvo boli vykonaným dokazovaním na hlavnom
pojednávaní preukázané a to svedkami J. S., W. X., J. D., ktorí zhodne vypovedali o určitom konflikte
predchádzajúcom predmetnému skutku a to, že práve obžalovaní 1/ D. U. a 3/ T. J. mali po meste
rozširovať, že D. zbijú, že mu ani S. nepomôže. Bolo preukázané, že v predmetný večer J. D. telefonoval
J. S. a uviedol mu, že má problémy v bare Kľúčik, kde sa poškodený s partiou vrátane J. D. presunuli,

pričom vo vnútri baru sa J. D. rozprával s obžalovaným 3/ T. J. a mali spolu slovný konflikt, tiež konflikt
vo vnútri mal aj J. S. s obžalovaným 3/ T. J. a vznikla medzi nimi už vo vnútri určitá strkanica, pričom
následne sa presunuli pred bar, kde J. J. kričal, kto sa chce biť, resp. zabijeme ich a medzi týmito
osobami boli aj obžalovaní 1/, 3/. Práve v týchto okolnostiach súd videl motív obžalovaných na spáchaní
predmetného skutku, keď na jednej strane tu boli obžalovaný 3/ s kamarátmi - spoluobžalovanými 1/, 2/

a J. J. a na strane druhej J. D., ktorému sa takto obžalovaní vyhrážali ( že mu ani S. nepomôže) spolu
s partiou, medzi ktorými bol aj poškodený".
Po právnej stránke bolo potom zistené konanie obžalovaných kvalifikované ako už označený zločin
ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva v spolupáchateľstve.
Pri ukladaní a výmere súhrnných trestov obžalovaným okresný súd poukázal na to, že im poľahčovalo,

že pred spáchaním skutku viedli riadny život a priťažovalo im páchanie viacerých trestných činov. V
rámci aplikácie najprísnejšej trestnej sadzby odňatia slobody (2 - 5 rokov) bol potom obžalovaným
ml. D. U. a ml. T. J. uložený trest odňatia slobody bližšie pri dolnej hranici trestnej sadzby, s
podmienečným odkladom jeho výkonu (a uložením konkrétnej povinnosti), pričom zároveň bol u týchto
dvoch obžalovaných zrušený pri ukladaní súhrnného trestu výrok ohľadne trestu v predošlom rozsudku.

Keďže u obžalovaného ml. D. U. bol pri ukladaní súhrnného trestu zrušený výrok o nepodmienečnom
treste odňatia slobody z predchádzajúceho odsúdenia, bol tomuto obžalovanému uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici aplikovanej trestnej sadzby, so zaradením na
výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Poškodeným stranám bolo v prevažnej miere vyhovené v ich nárokoch na náhradu škody spôsobenej

obžalovanými (uložením im povinnosti uhradiť škodu spoločne a nerozdielne), pričom len poškodený J.
B. bol so zvyškom svojho nároku na náhradu škody (suma presahujúca výšku bolestného) odkázaný na
konanie vo veciach občiansko-právnych v zmysle § 288 ods. 2 Tr. por.
Proti napadnutému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania všetci obžalovaní, ktoré aj písomne
odôvodnili prostredníctvom svojich obhajcov a odvolanie podal aj poškodený J. B., ktorý ho taktiež

písomne odôvodnil prostredníctvom svojho splnomocnenca.

Obžalovaný ml. D. U. navrhoval, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a on spod obžaloby oslobodený,
eventuálne aby po zrušení tohto rozsudku bola vec vrátená prvostupňovému súdu na znovuprejednanie.

Obhajoba tohto obžalovaného argumentovala najmä tým, že: vykonané dôkazy vyhodnotil okresný súd
veľmi jednostranne v neprospech obžalovaného; výpovede svedkov nie sú také, že by boli postačujúce
pre uznanie viny tohto obžalovaného; nie je zrejmé, akým spôsobom malo dôjsť k dohode všetkých troch
obžalovaných; je krajne nepravdepodobné, že tri osoby spoločne a naraz zrazia poškodeného na zem;konflikt predchádzajúci rozhodujúcej udalosti vôbec nebol vedený obžalovanými voči poškodenému;
zo zaisteného kamerového záznamu vyplýva, že poškodený bol napadnutý a zrazený na zem výlučne
jednou osobou a nie dvomi alebo tromi osobami; väčšina vypočutých osôb bola v čase skutku pod

vplyvom alkoholu.

Obžalovaný ml. D. U. navrhoval primárne, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená na
znovuprejednanie okresnému súdu a alternatívne aby nanajvýš bola vina tohto obžalovaného uznaná
maximálne ako neúmyselné ublíženie na zdraví a aby mu bol potom uložený trest nespojený s odňatím

slobody.

Obhajoba tohto obžalovaného zdôrazňuje predovšetkým to, že: ani jeden z vypočutých svedkov
nekonkretizuje presne spôsob útoku obžalovaného ml. D. U. proti poškodenému; tohto obžalovaného
neidentifikovali svedkovia K. a J., pričom svedecká výpoveď svedka A. je rozporuplná; hoci nie je sporná
účasť obžalovaného ml. D. U. na inkriminovanom mieste, nemožno z vytvorenej dôkaznej situácie

nepochybne ustáliť, že by tento obžalovaný konal tak, ako mu je kladené za vinu (jednotlivé svedecké
výpovede sú v podstate nesúrodné a nesúladné); nanajvýš spôsob atakovania voči poškodenému
smeruje skôr k právnej kvalifikácii konania podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. (a nie ako zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.); v každom prípade uložený trest v trvaní 2 roky
nepodmienečne je veľmi prísny (od činu ubehlo viac ako 5 rokov, obžalovaný žije s družkou a narodilo sa

im v roku 2016 aj dieťa), pričom maximálne by prichádzal do úvahy trest nespojený s priamym výkonom
odňatia slobody, za súčasného zrušenia predošlých odsúdení vo výrokoch o trestoch.

Aj obžalovaný ml. T. J. navrhol, aby bol primárne napadnutý rozsudok zrušený a on spod obžaloby
oslobodený, eventuálne aby po zrušení napadnutého rozsudku bola vec vrátená prvostupňovému súdu

na znovuprejednanie.

Obhajoba tohto obžalovaného argumentovala predovšetkým tým, že: viaceré výpovede svedkov
odporujúobjektívnejrealitetak,akojuzachytilkamerovýzáznam;zkamerovéhozáznamuvyplýva,žedo
poškodeného bolo odzadu strčené, ale určite nie troma osobami a určite nie úmyselne; vážne zranenia,

ktoré utrpel poškodený, utrpel v dôsledku nešťastného sledu udalostí; viacerí svedkovia spochybnili,
resp. nepotvrdili účasť obžalovaného ml. T. J. v rozhodnom čase na mieste činu (U., U. a J.); obžalovaný
ml. T. J. nemal preukázateľne konflikt s poškodeným a po tom, čo bol niektorými osobami urážaný (D.,
S.) radšej z baru v sprievode kamarátov odišiel a nemal snahu v konflikte pokračovať.

Poškodený J. B. vytkol v odvolaní okresnému súdu, že mu priznal náhradu škody len v rozsahu
bolestného (22.186,10 Eur) a nepriznal mu aj ďalšiu sumu v celkovej výške 685,15 Eur, ktorú predstavujú
ďalšie náklady (spojené s liečením, vecná škoda a strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti).

Navrhol preto, aby mu bola priznaná suma 22.826,25 Eur, s 9% úrokom z omeškania ročne od

21.02.2012 (lebo škodu si uplatnil v tomto rozsahu ešte v prípravnom konaní) a tiež suma 45,- Eur,
s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 07.02.2014 (lebo túto sumu si uplatnil v priebehu hlavného
pojednávania), všetko do zaplatenia.

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok

ako aj konanie mu predchádzajúce, pričom dospel k právnemu názoru, že tento rozsudok je potrebné
sčasti zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. d), f), ods. 3 Tr. por. (porušené ustanovenie Trestného zákona,
resp.rozhodnutieouplatnenomnárokunanáhraduškodyjevrozporesozákonom),atouobžalovaného
ml. D. U. vo výroku o treste a u všetkých obžalovaných vo výroku o náhrade škody, týkajúcej sa
poškodeného J. B. - a o treste, ako aj náhrade škody v zrušenej časti treba rozhodnúť spôsobom

uvedeným vo výroku tohto rozsudku krajského súdu.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia okresného súdu a právnu kvalifikáciu konania obžalovaných, treba
poznamenať, že okresný súd vykonal všetky relevantné dôkazy a tieto aj náležitým spôsobom vyhodnotil
(v rozsiahlom odôvodnení napadnutého rozsudku), pričom dal odpovede aj na všetky relevantné otázky,

ktoré mu boli predložené na riešenie obhajobou.

Vyhodnotenie dôkazov a právnu kvalifikáciu zisteného konania obžalovaných v rozhodnom čase proti
poškodenému J. B. nemožno považovať ani za svojvoľnú a ani za zjavne neopodstatnenú a odkazujúcv podrobnostiach na odôvodnenie napadnutého rozsudku, krajský súd skutkové zistenia a právny názor
okresného súdu vyjadrený v napadnutom rozsudku v zásade akceptuje.

Keďže ohľadne obžalovaných ml. D. U. a T. J. boli podané odvolania iba v ich prospech, nemožno
uvažovať o prípadnom sprísňovaní súhrnných trestov odňatia slobody, s podmienečným odkladom
výkonu, ktoré im boli uložené okresným súdom. Nakoľko na druhej strane niet dôvodu uložené tresty
ani zmierňovať, odvolania menovaných obžalovaných proti napadnutému rozsudku boli považované za
nedôvodné a ako také zamietnuté podľa § 319 Tr. por.

Výrokosúhrnnomtresteodňatiaslobodyuobžalovanéhoml.D.U.všakmuselbyťzrušený,pretožetento
trest bol ukladaný vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/13/15 z 10.02.2015,
hoci správne mal byť súhrnný trest ukladaný vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 3T/168/14 z 23.12.2014 (ktorý bol doručený menovanému obžalovanému 05.01.2015).

Teraz prejednávaná trestná činnosť obžalovaného ml. D. U. bola spáchaná dňa 03.09.2010, to znamená
pred doručením mu dňa 05.01.2015 už označeného trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen z
23.12.2014 (ktorý nadobudol právoplatnosť 14.01.2015).

Skutok marenia výkonu úradného rozhodnutia spáchaný obžalovaným D. U. dňa 08.02.2015, ohľadne

ktorého bol uznaný vinným a odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov
trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/13/15 z 10.02.2015 (právoplatný v ten istý deň),
k trestnému rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/168/14 z 23.12.2014 (právoplatný 14.01.2015)
vo vzťahu recidívy.

Keďže ohľadne prvých dvoch záznamov v odpise z registra trestov na obžalovaného D. U. (konania
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/51/11 a 5T/3/12) sa hľadí na tohto obžalovaného akoby nebol
odsúdený, v súbehu (to znamená, že nie je medzi nimi iný odsudzujúci rozsudok) sú iba teraz
prejednávaný skutok obžalovaného z 03.09.2010 a skutok z 05.10.2014 (prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia), z ktorého bol D. U. uznaný vinným a odsúdený trestným rozkazom Okresného

súdu Zvolen sp. zn. 3T/168/14 z 23.12.2014.

Nakoľko teraz prejednávaná trestná činnosť obžalovaného ml. D. U. (spáchaná 03.09.2010) predchádza
doručeniu mu trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/168/14 z 23.12.2014 (k doručeniu
došlo 05.01.2015), obžalovanému ml. D. U. je potrebné ukladať jeden trest, to znamená súhrnný, za

teraz prejednávaný zločin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva, ako aj za prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., ohľadne ktorého bol označeným trestným
rozkazom uznaný vinným a odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok, so
skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 6 mesiacov, ako aj k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na
1 rok a 8 mesiacov - pričom pri ukladaní súhrnného trestu je potrebné zrušiť výrok o treste v označenom

trestnom rozkaze Okresného súdu Zvolen z 23.12.2014.

Pretože odvolanie bolo podané iba v prospech obžalovaného ml. D. U., nemôže mu byť v odvolacom
konaní v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. zhoršovaná procesná situácia, to znamená, že nemôže byť
na tom horšie, ako podľa napadnutého rozsudku okresného súdu (to znamená súhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 2 rokov, so zrušením okrem iného výroku o nepodmienečnom treste odňatia slobody
v trvaní 4 mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/13/15
z 10.02.2015 - čo znamená, že z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 2 rokov by
sa odrátali 4 mesiace, ktoré už obžalovaný D. U. medzičasom vykonal).

Pri ukladaní týmto rozsudkom krajského súdu súhrnného trestu obžalovanému ml. D. U. vo vzťahu k
trestnému rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/168/14 z 23.12.2014 - a nie vo vzťahu k trestnému
rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/13/15 z 10.02.2015 (tak, ako to urobil okresný súd), pričom
tento trestný rozkaz ostane nedotknutý - je možné obžalovanému ml. D. U. ukladať súhrnný trest odňatia
slobody maximálne vo výmere 20 mesiacov, a to zrušením zároveň v trestnom rozkaze Okresného súdu

Zvolen sp. zn. 3T/168/14 z 23.12.2014 výrokov o treste odňatia slobody s podmienečným odkladom
jeho výkonu, ako aj vo výroku o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.Pri ukladaní súhrnného trestu obžalovanému ml. D. U. týmto rozsudkom krajského súdu bolo zároveň
potrebné popri nepodmienečnom treste odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov ukladať obžalovanému aj
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 1 rok a 8 mesiacov (ktorý mu bol pôvodne uložený v už

označenom trestnom rozkaze Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/168/14 z 23.12.2014).

Obžalovanému ml. D. U. nemohol byť vzhľadom najmä na jeho kriminálnu históriu ukladaný trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ako sa toho domáhala obhajoba.

Z tejto kriminálnej histórie vyplýva, že 10.06.2010 sa dopustil prečinu podieľníctva podľa § 231 ods.
1 písm. a) Tr. zák. a 03.09.2010 sa obžalovaný dopustil teraz prejednávaného zločinu ublíženia na
zdraví a prečinu výtržníctva. 20.04.2011 spáchal obžalovaný v spolupáchateľstve prečiny krádeže a
poškodzovania cudzej veci. Dňa 05.10.2014 sa dopustil prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia,
za čo bol postihnutý podmienečným trestom odňatia slobody, ako aj trestom zákazu činnosti. Keďže
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa opätovne dopustil prečinu marenia výkonu úradného

rozhodnutia, v konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/13/15 mu už bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, ktorý medzičasom aj vykonal (popri opätovnom uložení trestu
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá).

S poukazom preto na kriminálnu históriu obžalovaného D. U. (a teda osobu páchateľa), nemohol mu

byť výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu v zmysle § 49 ods. 1 písm.
a) Tr. zák., pričom v treste, ktorý mu teraz uložil krajský súd, sú zohľadnené aj všetky okolnosti, ktoré
uviedla obhajoba na prospech tohto obžalovaného.

Keďže pred spáchaním teraz prejednávanej trestnej činnosti obžalovaný ml. D. U. nevykonával

nepodmienečný trest odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin, bol v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr.
zák. zaradený pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.
Podľa názoru krajského súdu okresný súd nerozhodol správne v tej časti výroku o náhrade škody, ktorým
poškodeného J. B. so zvyškom jeho nároku odkázal na konanie o veciach občiansko-právnych. Keďže

tento poškodený si prostredníctvom svojho splnomocnenca uplatnil riadne aj včas aj ďalšie náklady,
ako aj príslušenstvo k svojej pohľadávke (úroky z omeškania), krajský súd po zrušení výroku o náhrade
škody ohľadne poškodeného J. B. rozhodol o povinnosti všetkých troch obžalovaných nahradiť spoločne
a nerozdielne menovanému poškodenému škodu, spolu aj s úrokmi z omeškania, spôsobom uvedeným
vo výroku tohto rozsudku krajského súdu.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku
krajského súdu, keď bol sčasti napadnutý rozsudok okresného súdu zrušený a vykonaná potrebná
náprava vo výroku o treste ohľadne obžalovaného ml. D. U., ako aj vo výroku o náhrade škody ohľadne
poškodeného J. B. vo vzťahu ku všetkým trom obžalovaným, pričom vo zvyšnej časti zostal napadnutý

rozsudok nedotknutý a odvolania obžalovaných ml. D. U. a ml. T.I. boli zamietnuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.