Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 24, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714202170
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714202170.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35792352, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho
16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516 proti žalovanej: Q. W., nar. XX.X.XXXX, bytom M. č. XXX, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej OZ právna pomoc spotrebiteľom, B. 13, Košice, IČO:
42247268,zast.LadislavomMiklušom,advokátom,StaráBaštová2,Košice,ozaplateniesumy1846,79

eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 10C 52/2014-62 zo dňa
11.11.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

II. Nepriznáva sa účastníkom náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) žalobu zamietol, náhradu
trov konania účastníkom nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť platiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovanej náhradu trov konania v sume 178,74 eur a to na bankový účet jeho právneho zástupcu v
lehote 15 dni od právoplatnosti rozsudku.

O náhrade trov konania medzi účastníkmi prvostupňový súd rozhodol podľa zásady úspechu vo veci

v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., keď neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania nepatrí a úspešnej
žalovanej žiadne trovy nevznikli.

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej rozhodol podľa zásady úspechu vo
veci podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že vzhľadom na úspech žalovanej v konaní bol zároveň úspešný
aj vedľajší účastník, ktorý v jej prospech intervenoval a podal kvalifikované vyjadrenie k predmetu

konania a čím sa pričinil o úspech žalovanej v konaní. Preto prvostupňový súd priznal vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia v konaní a to za 2 úkony
právnej služby (prevzatie zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu na súd) po 81,33 eur za úkon, k
tomu 2x režijný paušál po 8,04 eur za úkon, v celkovej výške 178,74 Eur to všetko v zmysle § 10 ods. 1,
§ 13a ods. 1 a § 16 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, v platnom znení.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka v zákonom stanovenej
lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, v čom spočíva
účelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v tomto súdnom konaní. Pritom v zmysle
ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. je posúdenie účelnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o náhrade trov,
nie to či sa niekto môže alebo nemôže dať zastupovať. Pre nespornosť podotkol, že týmto nenapáda

otázku samotného právneho zastúpenia ako takého, ale účelnosť nákladov na toto zastúpenie a
nepreskúmateľnosť aplikácie zákonného ustanovenia na základe ktorého súd rozhodol o povinnostik náhrade trov konania. Trovy právneho zastúpenia by pritom mali predstavovať náhradu odmeny
za právnu pomoc pri predložení podania, ktoré svojím obsahom je šablónovitým opakovaním podaní
predkladaných v nespočetne množstve prípadov. V súvislosti s posúdením účelnosti trov právneho

zastúpenia spotrebiteľského združenia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 6MCdo 5/2013.
Taktiež namietal, že súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento
subjekt nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník nepredložil súhlas toho, na
strane ktorého ma vystupovať v zmysle zákona č. 353/2014 Z.z. účinného od 01.01.2015, a vtedy sa na
takýto subjekt neprihliada. Na základe uvedených skutočnosti tvrdil že napadnutý výrok je nezákonný

a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná
náhradu trov odvolacieho konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške
súdneho poplatku.

K odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník na strane žalovanej, ktorý súhlasil v plnom rozsahu s
rozhodnutím prvostupňového súdu a navrhol napadnutý výrok rozsudku o trovách konania vedľajšiemu

účastníkovi potvrdiť ako zákonný a vecne správny.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.
1 O. s. p.) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle

zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2
O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára

za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam o neúčelnosti úkonov právnej služby, odvolací súd poznamenáva, že

obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj
to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa mu
nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva.

Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému

účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo
vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich
nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov

konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre
postup podľa § 150 O.s.p.; nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva alebo jeho bránení.

Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania.
Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie, či bránenie práv účastníka konania. Súdu

prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť.

Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.Z obsahu spisu odvolací sud zistil, že vedľajší účastník na strane žalovanej vstúpil do konania podaním
doručeným prvostupňovému súdu dňa 07.05.2014 (čl. 23) a žiadal o doručenie žaloby spolu s prílohami.

Z obsahu spisu naďalej nepochybne vyplýva, že podaním doručeným dňa 22.05.2014 (čl. 31) žiadal
návrh navrhovateľa zamietnuť z dôvodu, že neprimerané vysoké úroky dohodnuté v úverovej zmluve zo
dňa 15.05.2009 vo výške 81,43 % prevyšujú priemernú výšku úrokov spotrebiteľských úverov pre daný
typ úveru (14,54 % ročne) o viac ako 560 %. Takéto dojednané úroky považoval za dojednané v rozpore
s dobrými mravmi, ide v danom prípade o tzv. ,,civilnoprávnu úžeru“ a preto v časti odplaty predstavuje

úverová zmluva neplatný právny úkon. Uviedol, že žalovaná už vrátila žalobcovi sumu 3.223,71 Eur
oproti 2.225,48 Eur. S poukazom na uvedené keď žalovaná žalobcovi preplatila viac ako si požičala,
je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania vo výške
178,74 Eur.

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva

význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro
C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa,
predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného
Spoločenstvu a, najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri
analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania a jeho sankčná funkcia (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo
všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by

prijehoriadnompriebehunevznikli,uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil“,tiežuznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011).

Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu

a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v
reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu“).

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej

správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.

Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj

právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv
Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby,
a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania
alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).
Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka a jeho práve na náhradu trov konania.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v
konanípredsúdomsanemoholdaťzastúpiťzástupcomaabylenztohtodôvodumunemalabyťpriznaná

náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na
kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové
spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech
v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale ajschopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom.

V prejednávanej veci vedľajší účastník na strane žalovanej vstúpil do konania a k veci sa vyjadril,
a prvostupňový súd, rovnako i odvolací súd v intenciách ust. § 93 ods. 4 O.s.p. posúdil a dospel po
zvážení všetkých okolností prípadu k záveru, že úkony vedľajšieho účastníka sú v záujme žalovaného.
Odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia bola prvostupňovým súdom správne priznaná vedľajšiemu

účastníkovi ako za úkon právnej služby, ktorého vykonanie bolo procesne nevyhnutné v záujme ďalšieho
účelného bránenia práv žalovaného v občianskom súdnom konaní. Námietka vedľajšieho účastníka v
podobe neprimerane vysokých úrokov dojednaných v zmluve o revolvingovom úvere sa v konečnom
dôsledku ukázala ako opodstatnená, keďže prvostupňový sud zamietol žalobu žalobcu v celosti pre
úžeru, teda išlo o úkon, ktorý nepochybne bol spôsobilý privodiť pre žalovanú priaznivé rozhodnutie vo
veci. Z uvedeného vyplýva, že vedľajší účastník poskytol kvalifikovanú ochranu a realizované úkony za

ktoré prvostupňový súd priznal odmenu, je treba považovať za úkony účelne vynaložené. Odvolací súd
dodáva, že pokiaľ činnosť vedľajšieho účastníka viedla k sledovanému cieľu, nie je možné hodnotiť ju
ako neúčelnú, a to aj za takého stavu, že súd je z úradnej moci povinný prihliadať na premlčanie nároku
dodávateľa, resp. na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.

Odvolacísúd vtejtosúvislostipoukazujenarozhodnutieNSSRz29.09.2015,sp.zn.4MCdo/16/2014,v
ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov
nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie
náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na
ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne

vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia
mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z
hľadiskaostatnýchúčastníkovjudiskriminovať.Účastníkaniejemožnésankcionovaťtým,žemunebude
priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť
sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka, teda

nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú
neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé
zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.

Vo svetle princípu vychádzajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je plne opodstatnené

priznať združeniu náhradu nákladov za úspešné presadenie spotrebiteľského práva.

Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším z
nástrojom ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v smernici Rady 93/13/EHS nie je, ale
nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy, ktoré zvážia ako efektívne.

Takáto možnosť vyplýva z čl. 8 citovanej smernice.

Podľa čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie
opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“

Rovnako Európska komisia vo svojich pripomienkach v bode 21 v prejudiciálnom konaní vedenom pod
C-470/12, POHOTOVOSŤ/Vašuta uvádza cit. ,,Smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že
nebráni tomu, aby vnútroštátny súd pripustil vstup združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho
účastníka v exekučnom súdnom konaní.“

Vedľajšiu intervenciu vníma Európska komisia ako jeden z prostriedkov na ochranu práv spotrebiteľov
a niet dôvodu ho vylučovať z prostriedkov ochrany zameraných na dosiahnutie cieľov podľa smernice
Rady 93/13 EHS vrátane čl. 7 ods. 1.

Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie 1. Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.Niet dôvodu u právnických osôb zameraných na ochranu práv spotrebiteľov vylučovať ich z právnej
ochrany, ktorej súčasťou je aj náhrada ich nákladov v občianskom súdnom konaní. Súdna moc v

podstate ani nemá možnosť ako podporiť združenia na účely čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
ako tým, že sa združeniam prizná náhrada ich nákladov.

Zákon č. 353/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ustanovuje, že v § 93 ods.

3 O. s. p. sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:
„Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, 10b) súčasťou oznámenia o vstupe musí
byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe
neprihliada". Tento zákon nadobudol účinnosť 01.01.2015.

Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na nové znenie ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p., účinné od
01.01.2015, ktoré zaviedlo výslovný súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania
ako podmienku vzniku vedľajšieho účastníctva, odvolací súd konštatuje, že vedľajší účastník vstúpil do
konaniadňa07.05.2014,kedyzákoneštetakútopodmienkunestanovoval.Súhlasúčastníkasovstupom
vedľajšieho účastníka do konania sa predpokladal.

Právna úprava účinná od 01.01.2015 sa síce použije aj na súdne konania začaté do 31.12.2014,
nemôžu ňou však byť dotknuté účinky procesných úkonov uskutočnených pred jej účinnosťou, nakoľko
takýmto postupom by došlo k porušeniu zákazu retroaktivity ako jednej zo zásad, na ktorej spočíva
právny poriadok Slovenskej republiky. Splnenie podmienok na vstup vedľajšieho účastníka do konania

(udelenie súhlasu so vstupom do konania), ktoré boli do právnej úpravy zavedené až s účinnosťou
od 01.01.2015 teda nemožno vyžadovať vtedy, ak vedľajší účastník vstúpil do konania za účinnosti
predošlejprávnejúpravy(včasedo31.12.2014).Týmbysatotižodňalúčinokprocesnéhoúkonu(vstupu
vedľajšieho účastníka do konania), ktorý už nastal.

Účinky procesných úkonov súdu i účastníkov, ktoré s nimi spájala či nespájala predchádzajúca práva
úprava zostávajú zachované (srov. např. Bureš, J., Drápal, L., Krčmář, Z., Mazanec, M.: Občanský
soudní řád, komentář, II. díl, 6. vydání, C.H. Beck, Praha, 2003, str. 1053).

Majúc na zreteli uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho

účastníka ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol a úspešná žalovaná a vedľajší
účastník si trovy odvolacieho konania neuplatnili, ani im žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu

nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.