Decision was made at the court Okresný súd Poprad
Judgement was issued by JUDr. Peter Koman
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/94/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716203148
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8716203148.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľa: Orange
Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, práv. zast.: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti odporcovi: W. R., T.. XX.X.XXXX,
H. Š. XXXX/XX, C., o zaplatenie 194,91 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude odporca zaviazaný
povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 194,91 eur spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške,
pričom podaný návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 17.4.2009 s odporcom uzavrel zmluvu č.
A4319669, v zmysle ktorej sa zaviazal odporcovi poskytnúť volací program Paušál Deň a v zmysle
Dodatku zmluvy tiež mobilný telefón zn. Samsung Galaxy S II. za kúpnu cenu 170,-eur. Odporca sa
zaviazal hradiť vyúčtované dodané služby. Nakoľko zo strany odporcu neboli vykonané úhrady za
obdobie apríl až jún 2014 v celkovej výške 204,98 eur, domáha sa navrhovateľ úhrady časti záväzku
vo výške 133,60 eur z titulu poskytnutých služieb a tiež záväzku z titulu náhrady škody spočívajúcej v
podmienečne zníženej kúpnej cene mobilného telefónu vo výške 61,25 eur.
Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril, pred pojednávaním doručil súdu doklad o úhrade
sumy 133,66 eur na účet navrhovateľa. Napriek uvedenej skutočnosti navrhovateľ zodpovedajúci
procesný úkon neučinil.
Súdvovecivykonaldokazovanielistinnýmidôkazmizaloženýmivspise,zčohozistiltentoskutkovýstav:
Dňa 17.4.2009 uzavreli účastníci zmluvu o pripojení č. A4319669, v zmysle ktorej navrhovateľ odporcovi
poskytol volací program Paušál Deň a za tento sa odporca zaviazal hradiť vyúčtované faktúry. Súčasne
Dodatkom zmluvy o pripojení zo dňa 23.11.2012 navrhovateľ odporcovi poskytol mobilný telefón zn.
Samsung Galaxy S II. za kúpnu cenu 170,-eur. Nakoľko zo strany odporcu pôvodne nedošlo k uhradeniu
vyúčtovaných služieb za mesiac apríl až jún 2014, domáha sa navrhovateľ úhrady sumy 133,60 eur
z titulu dodaných služieb a tiež záväzku z titulu náhrady škody spočívajúcej v podmienečne zníženej
kúpnej cene mobilného telefónu vo výške 61,25 eur. Odporca v konaní preukázal úhradu sumy 133,66
eur dňa 23.5.2016. Navrhovateľ na túto úhradu nereagoval a túto skutočnosť sám ani súdu v konaní
neoznámil.Podľa § 488 a nasl. Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, zo spôsobenej
škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Zmluvne vznikajú
záväzky zo zmlúv výslovne upravených Občianskym zákonníkom, alebo môžu vznikať aj z iných zmlúv
v zákone neupravených (§ 51 Obč. zák., tzv. nepomenované zmluvy), ako aj zo zmiešaných zmlúv.
Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, upravujúce
záväzky im najbližšie, ak samotná zmluva neurčuje inak.
Podľa § 76 ods. 12 prechodných ustanovení Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v
platnom znení, ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.2004 a ktorým bol zrušený Zák. č. 195/2000 Z.z., platí,
že vzťahy, ktoré podľa doterajších predpisov vznikli do 31. decembra 2003 medzi prevádzkovateľmi
verejných telekomunikačných sietí a poskytovateľmi verejných telekomunikačných služieb na jednej
strane a užívateľmi na strane druhej, považujú sa za zmluvy o pripojení podľa tohto zákona.
Podľa § 43 ods. 1 až 3 cit. zákona zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu. Zmluva o pripojení zaniká: a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou
účastníkov zmluvy, c) odstúpením od zmluvy, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Podľa § 43 ods. 5, písm. b/ cit. zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil
cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 517 Obč. zák. veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri peňažnom plnení aj úrok z
omeškania, výška ktorého je podľa § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z.
Podľa ust. § 415 Obč. zák. je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa ust. § 420ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.
Podľa ust. § 420 ods. 2 Obč. zák. je škoda spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.
Podľa ust. § 420 ods. 3 Obč. zák. sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ust. § 442 ods. 1 Obč. zák. sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Ustanovenie § 415 Obč. zák. zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu
neškodilo (neminem laedere), pričom s porušením povinností pri ochrane sú spojené zodpovednostné
následky. Ak boli porušené konkrétne povinnosti vymedzené v uvedenom ustanovení, a teda určitým
konaním alebo nekonaním sa zasiahlo do chránených predmetov uvedených v § 415, v dôsledku čoho
bola konkrétnemu subjektu (navrhovateľka) spôsobená škoda, súd zisťuje, či ten, kto takto zasahoval,
si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám.
Sohľadomnavykonanédokazovanienemalsúdzapreukázané,žeodporcasitaknepočínal,ažeporušil
povinnosť uloženú mu v ust. § 415 Obč. zák. a z porušenia tejto povinnosti mu vznikla zodpovednosť
za škodu. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na majetku, vzniká teda všeobecná
zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420 Obč. zák. Pojem škody je definovaný tak, že ide o ujmu,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi.
V prípade zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Obč. zák. ide o zodpovednosť fyzických osôb
alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom nakonkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie
určitýchpovinností,vdôsledkučohodošlokspôsobeniuškodyinejosobe,netrebaaplikovaťustanovenia
iného zákona o zodpovednosti za škodu.
Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie
škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie. Všeobecná
zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa
zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia).
Spôsobenie škody navrhovateľovi a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti (protiprávnym
konaním) odporcu a vzniknutou škodou nebolo preukázané. Pri hodnotení splnenia podmienok pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody sa súd taktiež zaoberal otázkou príčinnej súvislosti medzi
porušením povinnosti ako protiprávnym úkonom odporcu a škodou. V tomto smere má súd za to, že
pokiaľ príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou
zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou, vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že škoda vyčíslená navrhovateľom bola vôbec spôsobená.
S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu mal súd za preukázané, že nárok
navrhovateľa z titulu neuhradených služieb vo výške 133,66 eur nie je dôvodný, nakoľko došlo k jeho
úhrade zo strany odporcu dňa 23.5.2016.
Súd konštatuje, že rozdiel medzi predajnou hodnotou a tzv. akciovou cenou nemožno považovať za
škodu, nakoľko suma za ktorú bolo mobilné zariadenie poskytnuté odporcovi bola určená dohodou,
tak ako to výslovne uvádza dodatok zmluvy o pripojení. Za predpokladu, že sa jednalo o dohodu
o výške predajnej ceny, rozdiel medzi trhovou hodnotou mobilného zariadenia a predajnou cenou
škodu nepredstavuje. Navyše súd konštatuje, že navrhovateľ nepreukazoval a nepreukázal splnenie
podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody, teda naplnenie základných znakov tak, ako to
vyžaduje ustanovenie § 420 a nasl. Obč. zák. Poskytnutie zľavy kúpnej ceny navrhovateľ v dodatku
zmluvy podmienil záväzkom odporcu užívať poskytované služby. Je zrejmé, že pokiaľ odporcovi vznikol
nedoplatok za služby, evidentne služby navrhovateľa využíval a plnil tak svoj dohodnutý záväzok.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a nakoľko si v konaní úspešný odporca trovy
neuplatnil, súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.