Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213219917
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213219917.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa Q. M. nar. X.X.XXXX
bývajúceho v Í. X N. D. D. Q. E.G. M. X zastúpeného JUDr. Jánom Mikuľakom advokátom so sídlom
v Košiciach na Františkánskej ul. č. 5 proti odporkyni B. M. nar. X.X.XXXX bývajúcej v E. na F. ul. č. X
zastúpenej JUDr. Slávkou Kováčovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 v konaní
o zníženie výživného o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 28.10.2015
č.k. 15C 148/2013-154 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Odporkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania vo výške 219,20 € spočívajúcich v trovách
právneho zastúpenia, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť právnej zástupkyni odporkyne JUDr. Slávke
Kováčovej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na č. účtu 0082195875/0900, VS:462013.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh a navrhovateľa zaviazal nahradiť odporkyni
na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Slávky Kováčovej trovy konania vo výške 936,03 € do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie
konanie. Vyjadril názor, že súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal zmenou pomerov na jeho
strane, ku ktorej došlo najmä z dôvodu narodenia syna a s tým spojených nákladov na jasle, ošatenie,
stravu a v neposlednom rade aj so zmenou pomerov v Írsku spôsobených krízou. Z odôvodnenia
rozsudku nevyplýva, ako tieto skutočnosti vzal konajúci súd do úvahy, ako ich posúdil samostatne a
vo vzájomných súvislostiach. V odôvodnení súdu uviedol, že jeho majetkové pomery, jeho schopnosti

a možnosti sú v takom rozsahu, že je schopný platiť doposiaľ určené výživné. S uvedeným názorom
nesúhlasí. Domnieva sa, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a v dostatočnej miere sa nezaoberal zmenou pomerov na jeho strane, i keď v odôvodnení
konštatuje, že od podania návrhu došlo k zmene pomerov u odporkyne, a to nadobudnutím plnoletosti,
ako aj jej štúdiom na vysokej škole, ale žiadnym spôsobom sa nezaoberá zvýšenými nákladmi na S.
M., ktorý onedlho dovŕši 3 roky veku. Je potrebné brať do úvahy aj to, že náklady na život v zahraničí
sú niekoľkonásobne vyššie oproti nákladom na Slovensku, čo sú skutočnosti všeobecne známe. Z

odôvodnenia rozsudku však nevyplýva, ako sa súd s týmito skutočnosťami vysporiadal. Domnieva sa,
že pri rozhodovaní vo veci nie je možné obmedziť sa len na porovnanie minulých a súčasných príjmov,
ale je potrebné posudzovať životnú úroveň s prihliadnutím na prostredie (krajinu), v ktorom ten ktorý
účastník žije spolu s nákladmi na primeranú životnú úroveň.Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu prostredníctvom právnej zástupkyne navrhla rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdiť a zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľom

uvádzané skutočnosti v odvolaní sú irelevantné, nakoľko súd prvého stupňa riadne zistil jeho majetkové
pomery,vykonalvtejtoveciavtomtorozsahuajdokazovaniestým,žedospelkzáveru,ženavrhovateľje
schopný platiť výživné tak, ako bolo určené doposiaľ, pričom správne vyhodnotil všetky skutočnosti a vo
veci správne rozhodol. Dostatočným spôsobom sa zaoberal zmenou pomerov na strane navrhovateľa.
Navrhovateľ sa mal zúčastniť rekvalifikačného kurzu a mal po ňom nastúpiť na nové pracovné miesto.

Životné náklady navrhovateľa sú možno o niečo vyššie, avšak žije v krajine s vyššou životnou
úrovňou. To, že navrhovateľ má ďalšie dieťa a stará sa o neho, by nijakým spôsobom nemalo ovplyvniť
starostlivosť o deti, ktoré už navrhovateľ má. Navrhovateľ sa o ňu, ako aj o jej sestru nezaujímal asi 9
rokov, nezavolal im, peniaze im neposiela a na telefonáty neodpovedá.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.

2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa

§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.
3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo
prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je
odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu

stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľa uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili
jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a ani v odvolacom konaní neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na zníženie výživného.
Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené
a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací

súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a zdôrazňuje, že do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať
neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvého stupňa
dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutkový stav, ktorý následne správne právne posúdil,

pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v
zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
Úvahy súdu prvého stupňa týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania
od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej
rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť,

že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je
povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu
nebolo ohrozené. Zjednodušené povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska
alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti
tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné

samé sa živiť, by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti
povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť, ktorými
môžu byť napr. výrazné zhoršenie zdravotného stavu rodiča neumožňujúceho mu naďalej vykonávať
doterajšiu prácu, skončenie pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa alebo zníženie
príjmu rovnako z dôvodov na strane zamestnávateľa. V opačnom prípade by zníženie výživného pre

dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie
a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu na hranici svojich možností. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné
porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi
v čase podania návrhu, prípadne rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného, pričom musí ísť o

zmenu trvalú a nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých skutočnostiach, z ktorých
vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa
nepochybne vyplýva, že k zmenám pomerov došlo jednak u navrhovateľa, ako aj u odporkyne, pričom
vznik ďalšej vyživovacej povinnosti navrhovateľa k dieťaťu pochádzajúcemu z jeho terajšieho pomeru jevyvážený podstatnou zmenou pomerov u odporkyne, ktorá je toho času už študentkou vysokej školy, s
čímsúnepochybnespojenépodstatnevyššienákladyakovčase,keďbolaštudentkoustrednejškoly.Za
danej situácie odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že doposiaľ

určenévýživné250€mesačnezodpovedáajterajšímzmenenýmpomeromuúčastníkovkonania,ateda
zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcim
zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa. Napokon súd prvého
stupňa správne a zákonne rozhodol aj o náhrade trov konania účastníkov, keď priznal v celom rozsahu
úspešnej odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré uplatnené trovy posúdil správne z hľadiska

účelnosti a zároveň správne stanovil tarifnú hodnotu veci, ako aj základnú sadzbu tarifnej odmeny.
Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil
s jeho odôvodnením.

Vzhľadom na to, že odporkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, odvolací súd jej podľa § 142 ods.

1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich
v trovách právneho zastúpenia. Pri ich vyčíslení odvolací súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci 6.000 €
(100 € x 12 mesiacov x 5 rokov), na základe čoho bola podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
určená základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 210,81 €. Právnej zástupkyni
odporkyne priznal odmenu za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu 210,81 € a náhradu

hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky (paušál) 8,39 €, čo je celkovo 219,20 €, ktoré
zaviazal navrhovateľa zaplatiť právnej zástupkyni odporkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa
§ 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.