Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 3, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/117/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104119869
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1104119869.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní v právnej veci navrhovateľa: V.. I. H., F. X, G., zast. JUDr. Július

Jánošík, advokát, Klincova 35, Bratislava proti odporcovi: T. G., Š. S. C., U. X. XX/A, H., zast. HAGYARI,
KUBOVIČ & PARTNERS, s.r.o., Vlčkova 8/A, Bratislava o uverejnenie tlačovej opravy, v spojení s
opravným uznesením podľa § 164 O.s.p. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý uverejniť v denníku Pravda tlačovú opravu tohto znenia:

V denníku Pravda zo dňa 18. 02. 2004 v článku názvu „Odvolať šéfku úradu? To nie je len tak “ od autora
označeného „jc“ sme uverejnili nepravdivé informácie o pani V.. I. H., vedúcej služobného úradu Úradu

pre verejné obstarávanie. Nepravdivé sú informácie obsiahnuté v nasledujúcich častiach článku:

„Už dvakrát odvolával nadriadený orgán šéfku služobného úradu za to, že dostala do vedúcej pozície
trestne stíhaného človeka. Napriek tomu naďalej zastáva svoju funkciu. Prípad sa stal na Úrade
verejného obstarávania….“

„Bývalého generálneho riaditeľa skrachovanej poisťovne C. N. H. vymenovala I. H. za vedúceho odboru

dohľadu na základe výsledkov konkurzu.“

„T. G.
Šéfredaktora denníka Pravda“,

a to v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Uvedené informácie sú nepravdivé a sú neoprávneným zásahom do práv p. Ing. Márie Borbélyovej.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30. 04. 2004 domáhala uverejnenia opravy
nepravdivých údajov podľa § 19 zák. č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a ostatných hromadných
informačných prostriedkoch. Svoj návrh odôvodnila tým, že v denníku Pravda dňa 18. 02. 2004 bol

uverejnený článok " Odvolať šéfku úradu ? To nie je len tak ", autorom ktorého bol D. N.. Článok
obsahuje množinu nepravdivých, resp. pravdu skresľujúcich údajov, z ktorých vyplýva, že dostala do
vedúcej pozície trestne stíhaného človeka, za čo bola už dvakrát nadriadeným orgánom odvolávaná,
vymenovala bývalého generálneho riaditeľa skrachovanej poisťovne C. N.. N. H. za vedúceho odborudohľadu, pána N.. N. H. postavila mimo činnej štátnej služby až po kontrole z Úradu pre štátnu službu,
dopustila sa konania, ktoré bolo označené pánom Ľ. C. ešte v máji ako závažné služobné previnenie,
nevykonala voči pánovi N.. N. H. žiadne kroky a teda naďalej pretrváva stav, keď pán N.. N. H. naďalej

pracuje na Úrade pre verejné obstarávanie ako radový zamestnanec verejnej služby. Ide o význam
použitých slovných spojení, podľa ktorých je navrhovateľka predstavovaná ako osoba zneužívajúca
svoje postavenie, prehliadajúca skutočnosti, rozhodné pre náležitý výkon štátnej služby, no hlavne ako
osoba, ktorá nie je spôsobilá pre výkon vedúcej služobného úradu a to najmä v súvislosti s výberovým
konaním,vktorombysamalovblízkejbudúcnosti,sprihliadnutímkčasuzverejneniačlánku,rozhodovať

o obsadení postu vedúcej služobného úradu na Úrade pre verejné obstarávanie. Pretože šéfredaktor
nepostupoval v zmysle § 19 ods. 2 zák. č. 81/1966 Zb., navrhovateľka sa domáhala uloženia povinnosti
uverejnenia opravy súdnou cestou.

Odporca žiadal žalobu zamietnuť ako bezdôvodnú s odôvodnením, že konaním a postupom redaktora
a šéfredaktora nedošlo k porušeniu ustanovenia tlačového zákona a ani práva na ochranu osobnosti

navrhovateľky. V písomnom vyjadrení uviedol, že od pána Y., podpredsedu Úradu pre verejné
obstarávaniemajúvedomosť,ževočinavrhovateľkebolozačatédisciplinárnekonaniezato,ženekonala
bezodkladne pri postavení N.. H. mimo činnú službu z dôvodu začatia trestného stíhania. Rozhodnutím
disciplinárnej komisie bola navrhovateľka odvolaná z funkcie vedúcej služobného úradu. V dôsledku
odvolania odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil na nové konanie. Po opätovnom

rozhodnutí prvostupňového orgánu, ktoré potvrdilo odvolanie z funkcie sa navrhovateľka opätovne
odvolala. Navrhovateľke vypršal mandát vedúcej osobného úradu. Navrhovateľka vymenovala pána
Borisa za vedúceho oddelenia dohľadu napriek vedomosti, že bolo podozrivý z trestného činu. Jeho
vymenovanie oznámila užšiemu vedeniu úradu. Pána H. postavila mimo činnú službu nútene na príkaz
Úradu pre štátnu službu. V čase napísania článku bolo na Úrade pre verejné obstarávanie oddelenie

dohľadu, ktoré bolo zrušené až 08. 04. 2004 s účinnosťou od 20. 04. 2004 a pán Boris mal byť vedúcim
tohto oddelenia. V tomto prípade ide iba o nepresnosť označenia odbor - oddelenie. Táto chyba sa v
žiadnom prípade nedotýka dobrého mena navrhovateľky. Navrhovateľka nekonala bezodkladne, keď
nepostavila pána H. mimo činnú štátnu službu, ale až na základe kontroly a príkazu z Úradu pre štátnu
službu z dôvodu uznesenia o trestnom stíhaní. V závere svojho vyjadrenia odporca uviedol, že tlač

pri plnení svojej úlohy verejného strážcu nevyhnutne musí upriamovať pozornosť svojich čitateľov na
konanie inštitúcií a osôb, ktoré sú svojim spôsobom nezlučiteľné s výkonom ich funkcie. Osoba verejne
činná musí pri výkone svojej funkcie nevyhnutne počítať s tým, že bude pod stálym drobnohľadom
spoločnosti.

Rozhodnutímzodňa23.11.2005vovecirozhodolprvostupňovýsúdtak,ženávrhzamietol.Vrozhodnutí
konštatoval, že návrh bol podaný včas. V rozhodnutí súd konštatoval nedostatok formálnoprávnych
náležitostí návrhu, keď žiadosť o uverejnenie tlačovej opravy neobsahovala návrh textu tlačovej opravy,
ktorej bezplatného uverejnenia sa navrhovateľka domáhala. Bez návrhu textu tlačovej opravy nemožno
na žiadosť prihliadať, pre jej neúčinnosť a šéfredaktorovi nevyplýva právna povinnosť takejto žiadosti

vyhovieť. Zmyslom tlačovej opravy je totiž eliminovať účinok publikovania nepravdivých informácií tým,
že sa verejnosti oznámia dostatočne jasne a zrozumiteľne údaje o tom, že tieto informácie sú nepravdivé
a nahradia sa pravdivými údajmi. Navrhovateľka sa pri žiadosti a návrhu obmedzila len na označenie
nepravdivých údajov bez navrhovaného znenia tlačovej opravy, preto nedošlo k splneniu základnej
hmotnoprávnej podmienky na uplatnenie nároku na uverejnenie tlačovej opravy. V prípade, ak by aj

uplatnený návrh spĺňal atribúty požiadaviek § 19 a 20 zák. č. 81/1966 Zb., po vykonanom dokazovaní
súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na uverejnenie tlačovej opravy v zmysle návrhu
navrhovateľky. Poukázal na to, že bez akýchkoľvek pochybností možno urobiť záver, že navrhovateľka
bola disciplinárne stíhaná pre závažné služobné previnenie, keď odvolacia disciplinárna komisia zrušila
rozhodnutie disciplinárnej komisie zo dňa 11. 06. 2003 a zo dňa 29. 09. 2003 a že pri posudzovaní, či je

údaj nepravdivý nemohol prehliadnuť celý text sporného článku, v ktorom boli uverejnené ďalšie údaje
týkajúce sa disciplinárneho konania vedeného proti navrhovateľke, ktoré ale navrhovateľka nenapadla.
V prípade, kedy v hromadnom informačnom prostriedku boli uverejnené viaceré nepravdivé alebo
pravdu skresľujúce údaje rovnakého charakteru, nie je možné byť úspešný v žalobe na uverejnenie
tlačovej opravy len v časti nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich údajov, keď ďalšia časť údajov

rovnakého charakteru nie je napadnutá, potom nie je daná objektívna spôsobilosť časti nepravdivých
údajov privodiť navrhovateľke ujmu tým, že zníži jej česť a vážnosť u iných osôb. Žalobný návrh, ktorým
sa navrhovateľka domáhala uverejnenia opravy nepravdivého údaju " po kontrole z Úradu pre štátnu
službu ho postavili mimo činnej štátnej služby " a " bývalý šéf Perspektívy naďalej pracuje na Úrade preverejné obstarávanie ako radový zamestnanec verejnej služby " súd posúdil ako nespôsobilý domáhať
sa uverejnenia tlačovej opravy z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľky, keďže uvedené
výroky sa navrhovateľky nedotýkajú. Navrhovateľkou označený nepravdivý údaj " Ľ. C. ešte v máji

označil jej rozhodnutie za závažné služobné previnenie " nemohol byť dôvodom na vyhovenie návrhu,
keď vykonaným dokazovaním bola preukázaná pravdivosť tohto údaju.

Proti uvedenému rozsudku podala navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie.
Považovala argumentáciu súdu prvého stupňa o nedostatku formálnoprávnych náležitostí, týkajúcich

sa žiadosti o opravu a návrhu na uverejnenie tlačovej opravy, za neakceptovateľnú a rozpornú
s inými časťami odôvodnenia rozsudku. Poukázala na to, že neexistuje právna úprava, ktorá by
riešila podobu návrhu tlačovej opravy, jej obsahovej stránky a ktorá by určovala kritériá dostatočnosti
alebo nedostatočnosti predloženého návrhu. Podľa jej názoru, ňou predložený návrh znenia tlačovej
opravy zodpovedal zmyslu tlačovej opravy a v predloženej podobe eliminoval účinnosť publikovania
nepravdivých údajov tak, ako to bolo potrebné. Podľa nej je nesprávna argumentácia ohľadom výrokov,

ktoré sa jej netýkajú, v tomto smere bolo rozhodnutie neodôvodnené. Vytkla súdu, že sa nezaoberal
jej argumentáciou, týkajúcou sa informácie o závažnom služobnom previnení, ktorá bola nepravdivá.
Postup a rozhodovanie súdu nezodpovedal príslušným ustanoveniam O.s.p., keď pri odôvodnení ním
prijatého záveru využíval argumentáciu a námietky, ktoré neboli odporcom uplatnené a týmto jej bránil
zaujať akékoľvek stanovisko, príp. predložiť dôkaz. Súd prvého stupňa nevykonal ňou navrhnuté dôkazy

a nevysporiadal so všetkou jej argumentáciou, ku ktorej ani žiadne stanovisko nezaujal. Navrhovateľka
žiadala návrhu vyhovieť. Pre prípad potvrdenia rozhodnutia súdu prvého stupňa navrhla vyslovenie
prípustnosti dovolania pre výskyt otázok zásadného právneho významu, ktorými sú najmä otázky,
či je základnou hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie nároku na uverejnenie tlačovej opravy
dodržanie obsahovej stránky tlačovej opravy tak, aby návrh tlačovej opravy obsahoval jasnú informáciu,

že uverejnené informácie sú nepravdivé a ich náhrada pravdivými informáciami, či rozhodovanie o tom,
či sa určitý výrok dotýka cti občana alebo nie, je závislé od skutočnosti, či dotknutá osoba sa domáhala
ochrany aj voči iným výrokom, ktoré sa podľa názoru súdu dotýkajú cti občana, najmä ak tieto ostatné
výroky sú pravdivé, či je súladný so zákonom č. 99/1963 Zb. a ústavným zákonom č. 40/1992 Zb. a
inými právnymi predpismi postup súdu, ktorý zamietnutie návrhu odôvodní argumentáciou, ktorá nikdy

nebola protistranou ani iným subjektom vznesená po celú dobu trvania sporu.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť.

Odvolací súd uznesením zo dňa 22. 11. 2006 zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Uložil súdu prvého stupňa, po jednoznačnom závere o splnení hmotnoprávnych
podmienok pre uplatnenie nároku na tlačovú opravu, zamerať sa na zistenie pravdivosti, resp.
nepravdivosti publikovaných informácií a následne aj spôsobilosti publikovaných dotknúť sa cti
navrhovateľky. Poukázal aj na skutočnosť, že súd nevykonal navrhovateľkou navrhnuté dôkazy a listinné

dôkazy, na ktoré poukázal vo svojom rozhodnutí, nevykonal v súlade s ust. § 129 ods. 1 O.s.p. Uviedol,
že odôvodnenie rozhodnutia je nepresvedčivé a nepreskúmateľné.

Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie pripojením osobných spisov navrhovateľky, N.. N. H., výsluchom
svedkyne I.. I. R., vyjadreniami právnych zástupcov navrhovateľky a odporkyne a opätovne dňa

13.04.2011 vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol. Súd prvého stupňa konštatoval, že tlačová
oprava navrhovaná navrhovateľkou je z formálneho hradiska prípustná, zaoberal sa pravdivosťou, resp.
nepravdivosťou jednotlivých výrokov uvedených v petite žaloby. V odôvodnení rozsudku sa stotožnil
s právnym názorom právneho zástupcu odporcu, podľa ktorého zo žiadnych ustanovení právneho
predpisu nevyplýva povinnosť šéfredaktora upozorňovať žiadateľa na nesprávnosť ním uplatnenej

tlačovej opravy, resp. poskytovania návodov na odstránenie nedostatkov žiadosti o uverejnenie tlačovej
opravy, s tým, že v uvedenom konaní nemôže súd aplikovať postup podľa § 95 ods. 1 O. s. p.súd sám.
Súd mal za to, že o uplatnenom návrhu navrhovateľky môže rozhodnúť len tak, že návrhu ako celku
vyhovie, alebo návrh ako celok zamietne.

Krajský súd uznesením zo dňa 10.12.2012 opätovne rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd súdu mal za to, že z jeho odôvodnenia nevyplýva, na základe
čoho dospel k právnemu názoru, že návrh ako celok je nutné zamietnuť z dôvodu, že niektoré žalované
výroky nespĺňajú zákonné predpoklady na tlačovú opravu. Z dikcie zákona takáto podmienka nevyplýva.Ak súd dospel k záveru, že niektoré zo žalovaných výrokov sú nepravdivé, mal jasne odôvodniť svoje
závery, prečo nebolo možné zverejniť tlačovú opravu len vo vzťahu k týmto výrokom a vo zvyšku žalobu
zamietnuť. Súdu prvého stupňa uložil vyporiadať sa aj s požiadavkou navrhovateľky vyhodnotiť žalované

výroky v kontexte celého článku, keďže opakovane namietala, že ich nemožno posudzovať samostatne ,
ale len v spojení so všetkými časťami článku, ktorý celkovo navodzuje dojem, že konala v rozpore so
zákonom.

Súd opätovne vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, jej právneho zástupcu, oboznámením s

obsahom výsluchu odporcu C. Š., jeho právneho zástupcu, oboznámením s obsahom výsluchu svedkov
D. N. - autora článku, M. Y., podpredsedom úradu pre verejné obstarávanie, W. C., V.. Ľ. C., riaditeľa
kancelárie Úradu pre štátnu službu, s obsahom výsluchu svedkyne I.. I. R., bývalej vedúcej Úradu
verejného obstarávania, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä s listinnými dôkazmi,
konkrétne s obsahom napádaného článku denníka Pravda, Informáciou SITA uverejnenou v Pravde
dňa 1.3.2004, Záznamom TV šotu zo dňa 28.05.2003 s reakciou Ľ. C., predsedu Úradu pre štátnu

službu, Rozhodnutím o odvolaní č.j. USŠ - 11840/2003 zo dňa 7.8.2003, Rozhodnutím o odvolaní č.
j. UŠS-26297/2003 zo dňa 20.2.2004, Rozhodnutím č. USŠ-06-3/2003-disc Úradu pre štátnu službu
zo dňa 8.4.2004, Rozhodnutím o služobnom previnení číslo : ÚŠS-06/2003-discpl. zo dňa 11.06.2003,
Rozhodnutím o uložení disciplinárneho opatrenia zo dňa 29.9.2003, číslo ÚSŠ-06_2/2003-discipl.,
Protokolom o výsledku kontroly č. 9/2003 Úradu pre štátnu službu, s obsahom pripojených osobných

spisov navrhovateľky a N.. H., žiadosťou navrhovateľky na tlačovú opravu, písomnou odpoveďou
odporcu na žiadosť navrhovateľky na tlačovú opravu zo dňa 22.4.2004, a zistil nasledovný skutkový
a právny stav veci:

Z osobného spisu navrhovateľky č. 5000131, vedeným Úradom pre verejné obstarávanie súd zistil,

že rozhodnutím o skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním č. 409-VSÚ/2005 zo dňa
30. 03. 2005 vydaným vedúcim služobného úradu Úradu pre verejné obstarávanie služobný úrad
skončil štátnozamestnanecký pomer s navrhovateľkou, vymenovanou do funkcie hlavný štátny radca
- predstavený - riaditeľ odboru, druh štátnej služby - stála štátna služba, odbor štátnej služby - 2.02
Financie podľa § 40 ods. 2 písm. c) zákona 312/2001 Z. z. o štátnej službe z dôvodu nezaradenia

odvolaného predstaveného na vykonávania štátnej služby v súvislosti so zmenou organizačnej štruktúry
Úradu pre verejné obstarávanie. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté po tom, čo navrhovateľka nesúhlasila
s navrhnutou dohodou na jej trvalé preloženie na funkcie odborný radca na odbor legislatívy a
metodiky, oddelenie metodiky. V osobnom spise navrhovateľky sa nenachádza rozhodnutie o uložení
disciplinárneho opatrenia navrhovateľke - odvolanie predstaveného.

Z osobného spisu N.. N. H. súd zistil, že menovaný bol vymenovaný do štátnej služby dňa 15.4.2002
vedúcim služobného úradu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR. Z uvedeného
osobného spisu ďalej vyplýva, že N.. H. bol preložený na Úrad pre verejné obstarávanie dňom
10.03.2003 na základe dohody o zmene štátnozamestnaneckého pomeru na funkciu štátny radca.

Rozhodnutím o zaradení mimo činnej štátnej služby č. 472-VSÚ/2003 zo dňa 29. 05. 2003 vydaným
vedúcim služobného úradu Úradu pre verejné obstarávanie bol N.. N. H. - funkcia - štátny radca,
druh štátnej služby - stála štátna služba, odbor štátnej služby - verejné obstarávania zaradený mimo
činnej štátnej služby z dôvodu, že voči zamestnancovi bolo dňa 3.2.2003 vznesené obvinenie z
trestného činu porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku podľa § 127 ods. 1 a 3 Trestného

zákona v súvislosti s avalovaním 7 kusov zmeniek súkromných obchodných spoločnosti Perspektívou
družstevnou poisťovňou, ktoré avaloval ako generálny riaditeľ. Uznesením zo dňa 9.2.2005, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 4.3.2005 bolo trestné stíhanie obvineného Jozefa Borisa zastavené.
Rozhodnutím č. 258-VSÚ/2005 zo dňa 14. 03. 2005 vydaným Úradom pre verejné obstarávanie bol
N.. N. H. opätovne zaradený na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto do odboru

štátnej služby 2.13 Verejné obstarávanie, do funkcie štátny radca, druh štátnej služby - stála štátna
služby dňom 05. 03. 2005 z dôvodu, že trestné stíhanie štátneho zamestnanca bolo zastavené.
Rozhodnutím č. 263-VSÚ/2005 zo dňa 15. 03. 2005 vydaným Úradom pre verejné obstarávanie sa
skončil štátnozamestnanecký pomer N.. N. H. k 15. 03. 2005 a to na základe žiadosti zamestnanca.
Štátnozamestnanecký pomer menovaného trval od 15.04.2002 do 15.3.2005.

Svedok Ľ. C. na pojednávaní dňa 21.9.2005 vypovedal, že na základe záverov kontroly dal podnet
na disciplinárnu komisiu, aby voči navrhovateľke začala konanie. Potvrdil, že pre média konanienavrhovateľa označil za závažné služobné previnenie, pretože na základe záverov kontroly to tak
kvalifikovali.

Z výsluchu svedkyne I.. I. R. na pojednávaní dňa 23. 06. 2010 súd zistil, že svedkyňa v čase vydania
článku pracovala na Úrade pre verejné obstarávanie ( ďalej len " ÚVO " ) ako vedúca osobného úradu.
Podľa svedkyne nebola pravdivá informácia, uvedená v článku, že navrhovateľka chcela vymenovať
pána H., proti ktorému bolo vznesené obvinenie, za vedúceho odboru dohľadu na základe výberového
konania. Osobnému úradu nebol daný pokyn na vydanie rozhodnutia o vymenovaní pána H. do funkcie

vedúceho odboru dohľadu, vypracovanie takéhoto rozhodnutia bolo v kompetencii osobného úradu.
N.. H. úspešne absolvoval výberové konanie na Úrade pre štátnu službu a zákon ukladal vymenovať
ho do funkcie, na obsadenie ktorej bolo vyhlásené výberové konanie. K tomuto však nedošlo, keďže
proti N.. H. bolo vznesené obvinenie a bol postavený mimo štátnu službu. O vymenovaní N.. H.
do funkcie vedúceho odboru dohľadu neexistuje žiadne rozhodnutie. Na pokyn na vydanie takéhoto
rozhodnutia bolo z titulu svojej funkcie oprávnená navrhovateľka. Úrad pre štátnu službu mal už počas

výberového konania vedomosť o tom, že proti N.. H. bolo vznesené obvinenie. Nebola pravdivá ani
informácia v článku, podľa ktorej bola navrhovateľka odvolávaná. Proti navrhovateľke bolo zahájené
disciplinárne konanie, toto bolo zastavené, navrhovateľke nebola preukázaná vina. Svedkyňa ďalej
vypovedala, že podklady k článku v denníku Pravda poskytol podpredseda ÚVO V.. Y.. Po porade
vedenia ÚVO, na ktorom vyjadrila navrhovateľka stanovisko, ktoré sa nepáčilo V.. Y. si svedkyňu zavolal

V.. Y. s tým, aby povedala navrhovateľke, že ju zničí. Navrhovateľka bol uznávaná odborníčka na
štátnu službu. Po uplynutí dvoch rokov, na ktoré bola navrhovateľka vymenovaná do funkcie vedúcej
služobného úradu bolo zo zákona vyhlásené výberové konanie na funkciu vedúcej služobného úradu,
ktorého sa zúčastnila aj navrhovateľka. Táto nebola vo výberovom konaní úspešná, i keď bola najlepšia,
nový vedúci služobného úradu nebol z hľadiska odbornosti na takej úrovni ako navrhovateľka. Tento

výsledok bol podľa názoru svedkyne výsledkom disciplinárnych konaní vedených proti navrhovateľke.
Na základe výberového konania na funkciu vedúceho ekonomiky a informatiky sa navrhovateľka stala
vedúcou tohto odboru, asi po trištvrte roku bol tento odbor zrušený na základe organizačnej zmeny,
funkcia navrhovateľky bola zrušená, navrhovateľka bola ponúknutá funkcia v 7. platovej triede, ktorá
nezodpovedala jej odborným kvalitám. Navrhovateľka funkciu neprijala a ukončila pôsobenie v štátnej

službe. Navrhovateľka nezodpovedala za činnosť Úradu pre štátnu službu, za toto zodpovedal jeho
predseda, pán C.. Navrhovateľka sa nedopustila závažného služobného previnenia, proti navrhovateľke
nebolo vedené disciplinárne konanie z dôvodu, že by dostala do vedúcej pozície trestne stíhaného
človeka. V čase uverejnenia článku bol N.. H. radovým zamestnancom ÚVO, bol postavený mimo činnú
službu, nechodil do zamestnania, poberal polovičnú mzdu podľa zákona. Svedkyňa ďalej vypovedala,

že zverejnením článku bolo meno navrhovateľky ako odborníčky poškodené, prišla o zamestnanie, jej
postavenie a odborné vedomosti boli spochybňované, stratila podporu medzi pracovníkmi štátnej služby.
Navrhovateľka sa cítila ukrivdená, mala zdravotné problémy, zle znášala psychický tlak a ponižovanie
v práci.

Na pojednávaní dňa 13.04.2011 svedkyňa I.. I. R. vypovedala, že navrhovateľkou napádaný článok
uverejnený v denníku Pravda čítala. Uvedený článok bol na úrade rozmnožený, kópie boli dané do
kancelárií a na chodby úradu, tlač na úrade mali dostupnú, o kauze sa hovorilo aj v televízii, svedkyňa
si to už presne nepamätala vzhľadom na odstup 7 rokov. V článku bolo uvedené, že navrhovateľka bola
odvolávaná, že vymenovala človeka alebo zamestnanca, ktorý bol trestne stíhaný, alebo proti ktorému

bolo začaté trestné stíhanie do funkcie vedúceho alebo riaditeľa odboru, že viackrát bola odvolávaná
zo strany Úradu pre štátnu službu a že boli proti nej vedené disciplinárne konania. N.. H. nebol
vymenovaný za riaditeľa odboru, dekréty o vymenovaní sa pripravovali na osobnom úrade, svedkyňa
v tomto období pracovala ako vedúca osobného úradu, žiadny takýto dokument nevyhotovovali, N..
H. nebol vymenovaný do žiadnej funkcie, bol radovým zamestnancom úradu. Ďalej nebolo pravdivé

tvrdenie, že úrad viackrát navrhovateľku odvolával. Nebolo pravdivé tvrdenie, že navrhovateľka hrubo
porušila zákon o štátnej službe. Vedúcou služobného úradu v roku 2003 bola p. H., p. H. sa stala
vedúcou služobného úradu vtedy, keď prišiel do platnosti zákon o štátnej službe, bola ňou niekoľko
rokov, až kým sa vedúcim služobného úradu stal V.. T.. Počas pôsobenia svedkyne na ÚVO bolo vedené
voči navrhovateľke disciplinárne konanie z dôvodu, že údajne nepostavila N.. H. mimo činnú štátnu

službu. Svedkyňa ďalej prezentoval svoj názor, že v tom čase nebolo možné postaviť N.. H. mimo činnú
štátnu službu, zákon v tom čase platný to neumožňoval. Viackrát bol žiadaný Úrad pre štátnu službu
o usmernenie, ako riešiť tento prípad. Sám Úrad pre štátnu službu nevedel k tomuto dať metodické
usmernenie, uviedol, že je to v kompetencii vedúceho služobného úradu, pričom zákon neumožňovalpostavenie mimo činnú štátnu službu. Predtým, než začalo disciplinárne konanie, prišla kontrola z Úradu
pre štátnu službu, na základe podnetu z ÚVO, vtedy sa zamestnanci vykonávajúci kontrolu vyjadrili tak,
že bolo treba postaviť N.. H. mimo činnú štátnu službu. Vtedy došlo aj k postaveniu N.. H. mimo činnú

štátnu službu. Svedkyňa uviedla, že zo strany nadriadeného orgánu nebol voči navrhovateľke navrhnutý
trest odvolanie navrhovateľky z funkcie, bol navrhnutý niektorý z ďalších trestov možných podľa zákona
o štátnej službe. Svedkyňa ďalej vypovedala, že v roku 2003 bolo možné podľa zákona o štátnej službe
prijať do služobného pomeru osobu, ktorá bola trestne stíhaná, v prípade N.. H. išlo o preloženie na ÚVO
z iného úradu, v čase preloženia nebolo voči nemu vznesené obvinenie, ÚVO o tom nemal vedomosť.

Navrhovateľka ako vedúca služobného úradu v roku 2003 mohla nesúhlasiť s preradením pána H.
na ÚVO. Počas pôsobenia svedkyne na ÚVO sa pán H. zúčastnil výberového konania, nepamätala
si, či to bolo v roku 2003. V čase, keď bolo výberové konanie na riaditeľa odboru, nebol pán Boris
postavený mimo činnú štátnu službu, voči N.. H. nebolo vedené trestné stíhanie, bolo voči nemu
vznesené obvinenie. Svedkyňa ďalej vypovedala, že navrhovateľku poškodil článok v novinách Pravda,
dovtedy sa o disciplinárnych konaniach ani o jej pôsobení na úrade nehovorilo, po upozornení na

disciplinárne konania bola činnosť na ÚVO pod dohľadom médií. Ako navrhovateľke skončilo funkčné
obdobie vedúcej služobného úradu, navrhovateľka sa zúčastnila výberového konania na túto funkciu,
podľa informácií svedkyne bola najlepšia, o tom, že bola lepšia ako vedúci, ktorý po nej nastúpil mala
svedkyňa vedomosť, lebo s ním pracovala. Navrhovateľka by bola naďalej vedúcou služobného úradu,
keby neboli tieto aféry. Navrhovateľka chodila do skúšobných komisií, ostatní vedúci služobných úradov

sa na ňu obracali s odbornými otázkami. Navrhovateľka potom pracovala na ekonomickom odbore,
kde zrušili jej funkciu, ponúkli jej miesto, ktoré nezodpovedalo jej kvalifikácii, odbornosti, dĺžke praxe,
navrhovateľka toto ponúknuté miesto odmietla, a tým skončilo jej pôsobenie na ÚVO. Je pravdou, že
atmosféra na ÚVO bola hrozná, už len meno navrhovateľky vyvolávalo nervozitu. Voči navrhovateľke
nebolo vedené akékoľvek disciplinárne konanie z dôvodu, že navrhovateľka dostala do vedúcej pozície

pána. H., disciplinárne konanie bolo vedené z iného dôvodu. Pána H. do štátnej služby prijímal Úrad
pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo. Všetky informácie obsiahnuté v článku navrhovateľku
poškodili, v článku bolo uvedené, že ju viackrát odvolávali, čo nebola pravda, že N.. H. nepostavila mimo
činnú štátnu službu ako trestne stíhaného človeka. Disciplinárne konania boli už len následkom toho
všetkého.

Právny zástupca navrhovateľky titulom záverečnej reči uviedol, že žiada žalobe v celom rozsahu
vyhovieť. Predmetom sporu je tlačová oprava v zmysle zákona o tlači, ktorá vyžaduje, aby išlo o
informáciu nepravdivú alebo pravdu skresľujúcu a aby sa táto dotkla cti občana. Predmetom sporu
sú presne špecifikované výroky, u týchto bola preukázaná ich nepravdivosť, keď bolo preukázané,

že nadriadený orgán nikdy opakovane neodvolal navrhovateľku z jej pozície a nikdy tak neurobil z
dôvodu, že dostala do vedúcej pozície trestne stíhaného človeka. Žiadne z disciplinárnych konaní
nebolo vedené z dôvodu, že navrhovateľka dostala do vedúcej pozície trestne stíhaného človeka.
Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že je pravdou, že N.. H. sa zúčastnil konkurzu, avšak účasť v
konkurze nie je predmetom sporu, trestne stíhaný človek sa podľa zákona konkurzu mohol zúčastniť,

takýto konkurz bol organizovaný Úradom pre štátnu službu. Predmetom sporu sú nepravdivé tvrdenia,
podľa ktorých Ľ. C. označil rozhodnutie navrhovateľky za závažné služobné previnenie, v priebehu
konania bolo preukázané, že kompetentný orgán nikdy nekonštatoval závažné služobné previnenie
u navrhovateľky a bolo preukázané, že disciplinárne konanie bolo ukončené bez uloženia sankcie
navrhovateľke. Právny zástupca navrhovateľky poukázal na to, že odporca sa bráni prepisom rozhovoru

s pánom C., konštatoval, že šéfredaktor podľa zákona zodpovedá za pravdivosť všetkých tvrdení,
ktoré zverejní v denníku, zodpovedá aj za prebraté tvrdenia od tretích osôb. Predmetom žaloby
sú dva výroky pravdu skresľujúce a to, že pán H. bol postavený mimo činnú štátnu službu a že
naďalej pracuje na ÚVO ako radový zamestnanec. Uvedené výroky sú pravdu skresľujúce, vyvolávajú
dojem, v zmysle ktorého akoby voči pánovi H. neboli vyvodené žiadne opatrenia, jeho postavenie sa

nezmenilo, je pravdou, že nechodil do úradu, nevykonával prácu na úrade, poberal polovicu mzdy.
Uvedeným údajom sa odporca snaží vyvolať dojem, že pán H. je naďalej radovým zamestnancom,
ide o pravdu skresľujúci údaj. Všetky údaje sa dotýkajú cti navrhovateľky, keď vyvolávajú dojem, že
porušila právne povinnosti, dopustila sa závažného služobného previnenia, údaje mali vyvolať dojem,
že dostala do pozície trestne stíhaného človeka. Tieto údaje priamo zasiahli česť navrhovateľky, čo

bolo v konaní preukázané svedeckou výpoveďou. Odporca v priebehu celého konania nepreukázal
pravdivosť namietaných tvrdení, ním produkované dôkazy sa venovali iným skutočnostiam, najmä,
že prebieha disciplinárne konanie s istými výsledkami, pričom táto časť článku nie je predmetom
konania. Šéfredaktor nepredložil dôkaz o pravdivosti tvrdenia, že pán H. bol vymenovaný do vedúcejpozície a že z tohto dôvodu bola navrhovateľka nadriadeným orgánom opakovane odvolávaná a
nepreukázal rozhodnutie o závažnom služobnom previnení. Hmotnoprávne predpoklady žaloby boli
podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľky naplnené. Procesnoprávne predpoklady tvrdenia, že

žiadosť o uverejnenie opravy nezodpovedala zákonu poukazuje na rozhodujúcu skutočnosť, že odporca
počas celého súdneho sporu takúto námietku voči zneniu žiadosti o tlačovú opravu nevzniesol a túto
žiadosť po formálnej stránke nespochybnil. Právny zástupca navrhovateľky poukázal na skutočnosť,
že formálna správnosť žiadosti o tlačovú opravu je daná aj súhlasom sporových strán. Namietal tiež,
že obranu odporcu, že žaloba môže byť priznaná len ako celok je právne nedôvodná, pretože na

uvedené konanie sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa právneho zástupcu
navrhovateľky žiadosť o tlačovú opravu zodpovedá v plnom rozsahu zákonným požiadavkám na jej
znenie, keď zákon bližšie neurčuje a nekladie žiadne požiadavky na znenie tlačovej opravy. V prípade,
že s jej obsahom nesúhlasí odporca, je šéfredaktor v zmysle zákona povinný prerokovať takéto znenie
opravy, odporca znenie opravy nikdy nespochybnil.

Právny zástupca odporkyne titulom záverečnej reči žiadal žalobu zamietnuť, uviedol, že v žalovanom
článku bola v periodickej tlači použitá určitá forma zjednodušených informácii poskytnutých čitateľov,
ktorá nemala za následok uverejnenie nepravdivých informácií spôsobilých zasiahnuť do cti
navrhovateľky. Autor žalovaného článku vychádzal z viacerých zdrojov, ktoré boli v konaní preukázané
vykonaným dokazovaním ako pravdivé a to konkrétne výsluchmi svedkov C., Y., listinnými dôkazmi a

mediálnym monitoringom. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná skutočnosť, že uvedené osoby
uskutočnili vyjadrenia, ktoré boli uvedené v žalovanom, článku a potvrdili pravdivosť listinných dôkazov.
Právny zástupca odporkyne ďalej uviedol, že žalobný petit je neprípustný, keďže navrhovateľka nemá
aktívnu legitimáciu v rozsahu, v akom bola uplatnená tlačová oprava a žalobný petit. Poukázal na to, že
nie všetky údaje a časti napadnutého článku sa týkajú navrhovateľky ako žiadateľky o tlačovú opravu

a účastníka tohto súdneho konania. Je potrebné dôrazne rozlišovať medzi navrhovateľkou a pánom
Borisom a rozlišovať medzi informáciami, ktoré boli uverejnené o navrhovateľke a pánovi Borisovi.
Vzhľadom na skutočnosť, že výroky tretieho, štvrtého a piateho žalobného petitu v časti uverejnenia
tlačovej opravy sa vôbec netýkajú navrhovateľky, neboli a nie sú splnené požiadavky podľa § 19 ods. 1
zákona č. 81/1966 Zb. Právny zástupca odporkyne uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi skutkovými

tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami, ktoré sú napadnuté žalobou o tlačovú opravu, žalobou boli
napadnuté hodnotiace úsudky p. C. a Y., ktorý svojou svedeckou výpoveďou potvrdili tieto hodnotiace
úsudky. Z uvedeného dôvodu šéfredaktor nemôže predkladať dôkaz pravdy k hodnotiacim úsudkom a
názorom tretích osôb. Rovnako sa žalobou napáda vyjadrenie pána C. o služobnom previnení, kde pán
C. túto skutočnosť ako aj skutočnosť, že bol pripravený návrh na odvolanie navrhovateľky z funkcie vo

svojej svedeckej výpovedi dňa 20.09.2005 nevylúčil. V súvislosti s potrebou rozlišovať medzi skutkovými
tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami poukázal právny zástupca odporkyne aj na uznesenie odvolacieho
súdu v tejto veci, kde súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že nie všetky informácie uverejnené v
periodickej tlači sú predmetom tlačovej opravy, ale iba tie, ktoré majú povahu údajov, to znamená, že
pri splnení zákonných podmienok nie je možné opravovať hodnotiaci úsudok alebo stanovisko osôb.

Právny zástupca odporkyne poukázal na ust. § 19 ods. 1 Tlačového zákona, ktorý hovorí o tom, že
nárok na uverejnenie tlačovej opravy má osoba len v prípade, ak bol uvedený nepravdivý alebo pravdu
skresľujúci údaj a zároveň sa tento údaj musel dotýkať cti danej osoby a bez splnenia týchto dvoch
kumulatívnych podmienok nárok na uverejnenie tlačovej opravy nevzniká. Odporca bol a je toho názoru,
že tri z piatich napadnutých častí žalovaného článku sa navrhovateľky netýkajú a nie sú spôsobilé

zasiahnuť do jej cti a z tohto dôvodu k uverejneniu tlačovej opravy nemohlo dôjsť. Právny zástupca
odporkyne zdôraznil, že šéfredaktor odmietol uverejnenie tlačovej opravy ako celku a ako celku tejto
žiadosti o tlačovú opravu nevyhovel. Zo žiadnych ustanovení právneho predpisu nevyplýva povinnosť
šéfredaktora upozorňovať žiadateľa na nesprávnosť ním uplatnenej tlačovej opravy, resp. poskytovania
návodov na odstránenie nedostatkov žiadosti o uverejnenie tlačovej opravy. Podľa § 95 ods. 1 O. s.

p. môže návrh meniť, resp. dopĺňať len navrhovateľ a v žiadnom prípade tak v konaní o uverejnenie
tlačovej opravy nemôže urobiť súd. Súd o uplatnenom návrhu navrhovateľky môže rozhodnúť len tak,
že návrhu ako celku vyhovie, alebo návrh ako celok zamietne. Podľa právneho zástupcu odporkyne
žiadosť o tlačovú opravu nespĺňala náležitosti ust. § 19 Tlačového zákona a tejto žiadosti nebolo možné
vyhovieť v tom rozsahu, v akom ho uplatnila navrhovateľka.

Z hľadiska právneho posúdenia veci sa na prejednávaný prípad vzťahuje zákon č. 81/1966 Zb. O
periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkov platný k 18.2.2004 (t.j. ku dňu
uverejnenie navrhovateľkou napádaného článku v denníku Pravda).Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných
prostriedkoch ak bol v hromadnom informačnom prostriedku uverejnený nepravdivý alebo pravdu

skresľujúci údaj, ktorý sa dotýka cti občana alebo dobrého mena organizácie, vedeckej alebo kultúrnej
inštitúcie, alebo ktorý sa týka činnosti štátneho orgánu, môže občan, organizácia, inštitúcia alebo štátny
orgán najneskôr do dvoch mesiacov po uverejnení písomne žiadať šéfredaktora o bezplatné uverejnenie
opravy a navrhnúť jej znenie.

Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných
prostriedkoch šéfredaktor odmietne uverejnenie opravy, ak môže dokázať pravdivosť údaja, o opravu
ktorého je žiadaný, alebo ak bola žiadosť o opravu podaná po uplynutí lehoty ustanovenej v odseku 1.

Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných
prostriedkoch ak niet dôvodu na odmietnutie opravy podľa predchádzajúceho odseku, je šéfredaktor

povinný opravu uverejniť. Pritom je povinný zabezpečiť, aby znenie opravy a spôsob jej uverejnenia boli
vopred dohodnuté so žiadateľom o opravu; ak nedôjde k dohode, rozhodne súd podľa § 20. Opravu
musí šéfredaktor uverejniť do ôsmich dní po podaní žiadosti o opravu v časopise alebo inej periodickej
tlačovine v najbližšom čísle pripravovanom po podaní žiadosti a na rovnakom mieste a rovnakým
písmom, ako bol uverejnený údaj, na ktorý sa oprava vzťahuje.

Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných
prostriedkoch ak šéfredaktor odoprie opravu uverejniť, ak opravu neuverejní vôbec, ak ju neuverejní
spôsobom uvedeným v § 19 ods. 3 a 4 alebo ak uverejnená oprava nebola vyhovujúca, rozhodne na
návrhobčana(organizácie,inštitúcie,štátnehoorgánu)opovinnostiuverejniťopravuokresnýsúd.Návrh

musí sa podať do 15 dní po uplynutí lehoty ustanovenej na uverejnenie opravy. O konaní platí Občiansky
súdny poriadok. Súdom určená povinnosť na opravu zaväzuje i nástupcu šéfredaktora.

Podľa § 20 ods. 2 cit. zákona nedotknuté zostávajú ustanovenie Občianskeho zákonníka o ochrane
osobnosti.

Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených

zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenia. Podľa ods. 2 Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie navrhnuté pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti,

nemá dôvodné a závažné pochybnosti

Navrhovateľka sa predmetným návrhom domáhala uverejnenia tlačovej opravy nepravdivých resp.
pravdu skresľujúcich údajov uverejnených v denníku Pravda dňa 18. 02. 2004 v článku " Odvolať šéfku
úradu ? To nie je len tak ". Išlo o údaje: 1. " Už dvakrát odvolával nadriadený orgán šéfku služobného

úradu za to, že dostala do vedúcej pozície trestne stíhaného človeka. Napriek tomu naďalej zastáva
svoju funkciu. Prípad sa stal na Úrade pre verejné obstarávanie ". 2. " Bývalého generálneho riaditeľa
skrachovanej poisťovne Perspektíva Jozefa Borisa vymenovala I. H. za vedúceho odboru dohľadu na
základe výsledkov konkurzu ". 3. " Po kontrole z úradu pre štátnu službu ho postavili mimo činnej štátnejslužby ". 4. " Ľ. C. ešte v máji označil jej rozhodnutie za závažné služobné previnenie ". 5. " Bývalý šéf
PerspektívynaďalejpracujenaÚradepreverejnéobstarávanieakoradovýzamestnanecverejnejslužby
". Navrhovateľka požiadala odporcu listom zo dňa 14.4.2004 o tlačovú opravu, túto odporca odmietol

vykonať, o čom listom zo dňa 22.04.2004 upovedomil navrhovateľku (čl. 29).

V predmetnom konaní sa súd opätovne zaoberal otázkou formálnoprávnych náležitostí návrhu. Zákon
č. 81/1966 Zb. upravuje povinnosť navrhnúť opravu, neupravuje však formálnu alebo obsahovú
stránku tejto opravy. Formulácia znenia opravy je teda na navrhovateľovi, pričom súd má za to, že

navrhovateľkou navrhované znenie opravy je v súlade s ust. § 19 zák. č. 81/1966 Zb. Navrhovateľka
v znení tlačovej opravy uviedla údaje, ktoré považuje za nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce. Súd
zdôrazňuje, že niektoré údaje s pohľadu ich charakteru, ak sa ukážu ako nepravdivé, nie je možné
„opraviť“ iným spôsobom ako tým, že sa v tlačovej oprave konštatuje, že nezodpovedajú pravde, t.j. že
sú nepravdivé.

V prejednávanom prípade je potrebné uviesť, že za Údaj sa považuje každá správa (alebo jej časť) bez
ohľadu na to, či má nejaký informačný obsah alebo nie.Údaje sú správy, ktoré vyjadrujú určité fakty o
procesoch, alebo prvkoch reálneho sveta. Každá informácia musí byť súčasne údajom, ale nie každý
údaj musí byť pre nás informáciou. Údaj je jednotlivá skutočnosť ako súčasť istého oznámenia, prejavu,
správy a pod. (Wikipedia)

Súd sa zaoberal otázkou pravdivosti resp. nepravdivosti jednotlivých údajov obsiahnutých v
publikovaných informáciách, ako aj ich spôsobilosťou dotknúť sa cti navrhovateľky.

Pokiaľ ide o prvý výrok petitu návrhu a to: " Už dvakrát odvolával nadriadený orgán šéfku služobného

úradu za to, že dostala do vedúcej pozície trestne stíhaného človeka. Napriek tomu naďalej zastáva
svoju funkciu. Prípad sa stal na Úrade pre verejné obstarávanie ", súd konštatuje, že uvedený údaj
nie je pravdivý. Z osobného spisu navrhovateľky súd zistil fakt, že disciplinárna komisia Úradu
pre štátnu službu rozhodnutiami zo dňa 11. 06. 2003 a zo dňa 29. 09. 2003 uložila navrhovateľke
disciplinárne opatrenie a to odvolanie predstaveného za závažné služobné previnenie, ktorého sa

dopustila tým, že bezodkladne nezaradila mimo činnej štátnej služby zamestnanca Úradu pre verejné
obstarávanie, proti ktorému bolo vznesené obvinenie vyšetrovateľom Odboru vyšetrovania obzvlášť
závažnej trestnej činnosti Policajného zboru. Uvedené obe rozhodnutia boli zrušené rozhodnutiami
odvolacej disciplinárnej komisie Úradu pre štátnu službu ( zo dňa 07. 08. 2003 a 20. 02. 2004 ) a
vec bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie, teda nikdy nenadobudli právoplatnosť. Rozhodnutím

disciplinárnej komisie Úradu pre štátnu službu zo dňa 08. 04. 2004 bolo nakoniec disciplinárne
konanie vedené voči navrhovateľke zastavené. I keď boli vydané dve rozhodnutia disciplinárnej
komisie s disciplinárnym trestom odvolanie predstaveného, tieto rozhodnutia boli zrušené, nestali sa
právoplatnými, pričom dôvodom na uloženie trestu v uvedených rozhodnutiach bol, že navrhovateľka
bezodkladne nezaradila mimo činnej štátnej služby zamestnanca Úradu pre verejné obstarávanie, teda

nie za to, že navrhovateľka dostala do vedúcej pozície trestne stíhaného človeka. Napádaný údaj
uverejnený v denníku Pravda je jednoznačne nepravdivý.

Pokiaľ ide o druhý výrok petitu návrhu a to : " Bývalého generálneho riaditeľa skrachovanej poisťovne
Perspektíva N. H. vymenovala I. H. za vedúceho odboru dohľadu na základe výsledkov konkurzu ", súd

z výsledkov vykonaného dokazovanie jednoznačne konštatuje, že uvedený údaj je nepravdivý. V konaní
bolo preukázané, že navrhovateľka nikdy nevymenovala N.. H. do funkcie vedúceho odboru dohľadu,
menovaný sa síce zúčastnil výberového konania na túto funkciu, avšak až do jeho zaradenia mimo činnú
štátnu službu rozhodnutím č. 472-VSÚ/2003 zo dňa 29. 05. 2003 vydaným vedúcim služobného úradu
Úradu pre verejné obstarávanie a skončenia štátnozamesntaneckého pomeru pracoval vo funkcii štátny

radca, čo vyplýva z pripojeného osobného spisu N.. H..

Ohľadom tretieho výroku petitu návrhu a to : " Po kontrole z Úradu pre štátnu službu ho postavili
mimo činnej štátnej služby ", súd konštatuje, že uvedený výrok je síce pravdu skresľujúci, najmä s
ohľadom na dôvodné tvrdenie navrhovateľky , že kontrola je skončená až prerokovaním protokolu s

dotknutou osobou, čo bolo dňa 29.5.2003 v poobedných hodinách, avšak nie je spôsobilý dotknúť sa cti
navrhovateľky,keďžesanavrhovateľkynetýka.Priposudzovaníobsahunapádanéhoúdajujepodstatné,
že Rozhodnutím č. 472-VSÚ/2003 zo dňa 29. 05. 2003 bol N.. H. postavený mimo činnú štátnu
službu. Z Protokolu o výsledku kontroly č. 9/2003 zo dňa 28. 05. 2003 je zrejmé, že kontrola na Úradepre verejné obstarávanie bola vykonaná v dňoch 28. a 29.05. 2003, pričom Protokol bol vypracovaný
už dňa 28. 05. 2003 a N.. H. bol postavený mimo činnú štátnu službu rozhodnutím z nasledujúceho
dňa, t.j. 29. 05. 2003, teda až po vypracovaní protokolu o výsledku kontroly. Skutočnosť, že uvedený

výrok sa navrhovateľky netýka, má podľa názoru súdu za následok, že nie je spôsobilý dotknúť sa cti
navrhovateľky, v dôsledku čoho v danom prípade nie je splnená ani jedna z podmienok § 19 zákona
č. 61/1988 Zb. podmieňujúcich nárok na uverejnenie tlačovej opravy, naviac uverejnený údaj je len
nepresným, nie nepravdivý.

Pokiaľ ide o štvrtý výrok petitu návrhu a to: " Ľ. C. ešte v máji označil jej rozhodnutie za závažné
služobné previnenie ", súd sa nestotožnil s názorom odporcu, že nejde o údaj, ale len o hodnotiaci
úsudok. Z vykonaného dokazovanie vyplynulo, že sa jedná o údaj, avšak o údaj pravdivý, čo mal
súd za preukázané z výsluchu svedka C. ba súdnom pojednávaní dňa 21.9.2005, ako aj z odpisu
televízneho šotu odvysielaného na STV 1 v novinách STV zo dňa 28. 05. 2003. Týmto údajom v článku
sa prezentovalo stanovisko p. Plai na konanie navrhovateľky, teda to, čo skutočne uvedená osoba vo

vzťahu k navrhovateľke povedala. Preto len táto osoba sa mohla prípadne dotknúť cti navrhovateľky.
Uvedený výrok petitu návrhu preto nespĺňa zákonné požiadavky ust. § 19 zák. č. 81/1966 Zb. na tlačovú
opravu.

Piatyvýrokpetitunávrhuato:"BývalýšéfPerspektívynaďalejpracujenaÚradepreverejnéobstarávanie

ako radový zamestnanec verejnej služby ", sa netýka navrhovateľky a preto nemôže byť spôsobilý
dotknúť sa jej cti. Uvedený údaj súd posúdil ako nepresný, keďže v predmetnom čase N.. H. naďalej
bol zamestnancom úradu, avšak postaveným mimo činnú službu a poberal plat vo výške 50%.

Po opätovnom právnom posúdení veci v intenciách uznesenia odvolacieho súdu, súd dospel k záveru,

že návrhu navrhovateľky je možné čiastočne vyhovieť. Súd sa zaoberal požiadavkou navrhovateľky
vyhodnotiť žalované výroky v kontexte celého obsahu článku. Tú súd poukazuje na znenie tlačového
zákona, ktorý jasne hovorí o nepravdivom, alebo pravdu skresľujúcom údaji, nie o kontexte týchto
údajovvrámciceléhozneniačlánku,resp.osubjektívnomdojme,ktorýtentočlánokvyvolal,alebomohol
vyvolať. Ak by sa totiž bral do úvahy článok v celom jeho kontexte, nebolo by, podľa názoru súdu, vôbec

možné realizovať opravu nepravdivého údaja v ponímaní tlačového zákona. Je dôležité mať v zreteľ, že
podstatným pojmom v tlačovom zákone je pojem a význam slova „údaj“, nie „celkový kontext článku“.
Súd tlačový zákon vykladá tak, že jednotlivé napádané výroky je potrebné samostatne objektívne
posúdiť z hľadiska toho, či spĺňajú charakter údaju a následne či sú pravdivé alebo nepravdivé. Ak sú v
článku uvedené údaje nepravdivé, tak je ďalej potrebné zaoberať sa otázkou, či svojou „nepravdivosťou“

sú spôsobilé zasiahnuť do cti dotknutej osoby. Ak je navrhovateľka názoru, že článkom ako takým boli
dotknuté jej osobnostné práva upravené v § 11 OZ, mohla sa domáhať svojich osobnostných práv
iniciovaním príslušného občiansko-právneho konania o ochranu osobnosti.

Tlačový zákon v ustanovení § 20 ods. 1 odkazuje na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, preto

je možné žalobe čiastočne vyhovieť a v časti túto zamietnuť, ak je to v súlade s výsledkami vykonaného
dokazovania, čo je aj prejednávaný prípad. Z vykonaného dokazovania má súd jednoznačne za
preukázané, že prvé dva výroky boli nepravdivé, a zároveň svojim charakterom boli jednoznačne
spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv - cti navrhovateľky. Navrhovateľka totiž nedostala do vedúcej
pozície trestne stíhaného človeka a Jozefa Borisa nikdy nevymenovala za vedúceho odboru dohľadu.

Vzhľadom na uvedené závery súd zaviazal odporcu uverejniť opravu v zmysle prvého výroku rozsudku,
teda v 1. a 2. výroku petitu žaloby. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa 3., 4. a 5. výroku žalobu zamietol ako
nedôvodnú, keďže nemal preukázané, že došlo k uverejneniu nepravdivých údajov a ani to, že ich
uverejnením objektívne bolo možné zasiahnuť do cti navrhovateľky, najmä s dôrazom na fakt, že tieto

údaje (3. a 5.) sa bezprostredne netýkali jej osoby, ale osoby pána Borisa, a v 4. napádanom výroku
článku jeho autor prezentoval len vyjadrenie tretej osoby Ľ. C., ktoré bolo skutočné, nie nepravdivé.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník úspech len
čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny účastník nemá na náhradu

trov právo. Vzhľadom na skutočnosť, že obaja účastníci mali v konaní úspech len čiastočný súd na výrok
rozhodnutia o trovách konania aplikoval uvedené ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p.Podľa § 164 O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné
zrejmé nesprávnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že pri písaní výroku rozsudku v zápisnici zo súdneho
pojednávani dňa 3.5.2013 došlo nedopatrením k chybe v písaní, keď z výroku nedopatrením vypadla

veta:„ Uvedenéinformáciesúnepravdivéasúneoprávnenýmzásahomdoprávp.V..I.H.“,súduvedenú
chybu v písaní opravil súčasne pri vyhotovovaní písomného znenia rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaKrajskýsúdv
BratislaveprostredníctvomOkresnéhosúduBratislavaI,písomne,vodvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa

§ 42ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.