Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 23, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/276/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214214569
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214214569.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:JUDr.DašaKontríkováačlenieksenátu:

JUDr. Gabriela Brišková a JUDr. Iveta Jankovičová v právnej veci žalobcu: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XXX, zastúpený: JUDr. Anna Ščepková, advokátka so sídlom Saratovská 2/A, Bratislava, proti
žalovanému: E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, U. F., o zaplatenie 731 eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 6C/442/2014-44 zo dňa
18. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 71,81 eura k rukám právnej zástupkyni
žalobcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 731 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 731 eur od 04.07.2014 do zaplatenia a náhradu
trov konania, za zaplatený súdny poplatok 43,50 eura a trovy právneho zastúpenia 389,70 eura na účet
právnej zástupkyne žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svojerozhodnutieodôvodniltým,žerozsudkomOkresnéhosúduDunajskáStredač.k.14C/54/2014-45,

ktorý nadobudol právoplatnosť 28.05.2014, bola zrušená vyživovacia povinnosť žalobcu voči
žalovanému s účinnosťou od 01.09.2013. Žalobca uskutočnil v prospech žalovaného na bankový účet
žalovaného, č. ú. XXX/XXXXXXXXXX od septembra 2013 tieto platby: 19.09.2013 v sume 75,50 eura,
20.09.2013vsume50eur,16.10.2013vsume75,50eura,18.10.2013vsume50eur,18.11.2013vsume
100 eur, 20.11.2013 v sume 50 eur, 17.12.2013 v sume 100 eur, 20.12.2013 v sume 50 eur, 17.01.2014
v sume 100 eur, 14.02.2014 v sume 80 eur. Spolu žalobca uhradil žalovanému za mesiace september
2013 až február 2014 ako výživné a vreckové sumu 731 eur, hoci od septembra 2013 už vyživovacia

povinnosť žalobcu voči žalovanému zanikla. Lisom z 01.07.2013 vyzval žalobca prostredníctvom
splnomocnenej advokátky žalovaného na zaplatenie sumy 731 eur titulom bezdôvodného obohatenia.
Na výzvu žalovaný nereagoval. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný
prijal od žalobcu v období od septembra 2013 do februára 2014 celkom 731 eur, hoci následne
vyživovacia povinnosť žalobcu na žalovaného bola zrušená počnúc od 01.09.2013. Žalobca teda plnil
žalovanému 731 eur bez právneho dôvodu, čím sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Na
základe uvedeného súd prvého stupňa považoval žalobu za dôvodnú a v celom rozsahu jej vyhovel.

Spolu s istinou súd priznal žalobcovi aj príslušný zákonný úrok z omeškania a to od 03.07.2014, teda odo
dňa doručenia výzvy na mimosúdne plnenie, čo vyplývalo z priloženej doručenky, keďže žalovaný bol
požiadaný, aby splnil dlh v deň doručenia tejto výzvy. S poukazom na § 142 ods. 1 Občianskeho súdnehoporiadku (ďalej len O.s.p.) súd prvého stupňa priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania podľa
vyčíslenia predloženého právnou zástupkyňou žalobcu, s ktorým sa súd stotožnil.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Namietol, že sudkyňa vec riadne neprejednala, pretože
koificient E. L. diktoval po jednej vete z tlačiva a sudkyňa každú jednu vetu diktovala pisárke do zápisu.
Rozsudok vyniesol koificient. Sudkyňa mala rozhodnúť, na čo má otec zo zákona nárok. Aby dakto
vracal otcovi dar čo posielal na zvýšenom výživnom, aby mal na kredit, to je fakt na zamyslenie. Výživné
činí za šesť mesiacov 450 eur, žalovaný dar od otca nikdy nežiadal, to čo mu dal navyše bola jeho dobrá

vôľa. Teraz žalovaný vidí čo má za otca, závidí kamarátom dobrých rodičov, čo všetko im dajú okrem
dobrej výchovy a starostlivosti, to on nemôže povedať. Ako otec by mal výživné oželieť, nakoľko od
jeho narodenia sa o neho starajú starí rodičia. Otec mu nikdy finančne neprispel. Vreckové a darček sa
nevracia, čo činí 280 eur.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý s ním nesúhlasil. Procesný postup súdu prvého stupňa

bol zachytený v zápisnici a považuje ho za správny, skutkové tvrdenie o dare v sume 280 eur je novým
tvrdením, ktoré mal žalovaný predniesť pred súdom prvého stupňa, preto sa naň v odvolacom konaní
neprihliada. Bez ohľadu na jeho procesnú neprípustnosť však toto tvrdenie žalovaného nie je podložené
výsledkami vykonaného dokazovania. Žalobca preto navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§
205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania

(§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3
v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako
sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z. z.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa nesprávneho procesného postupu súdu prvého stupňa,
keď napadnutý rozsudok mal byť výsledkom diktovania zástupcu žalobcu (žalovaný mal zrejme na
mysli advokátskeho koncipienta Mgr. E. E., prítomného na pojednávaní 18.11.2014), odvolací súd
preskúmaním predloženého spisového materiálu, žiadne vady v rozsahu odvolacích námietok nezistil.

Zápisnica z pojednávania z 18.11.2014 má zákonom predpísané náležitosti, obsahuje prednesy
účastníkov konania, je riadne podpísaná konajúcou sudkyňou a zapisovateľkou. Z uvedenej zápisnice
potom tiež vyplýva, že rozsudok nevyhlásil koncipient (ani „koificient“), ale súd prvého stupňa.
Predložený spis obsahuje riadne splnomocnenie žalobcu udelené advokátke JUDr. Anne Ščepkovej a
tiež substitučné splnomocnenie právnej zástupkyne žalobcu udelené advokátskemu koncipientovi Mgr.

E. E., na zastupovanie žalobcu na pojednávaní 18.11.2014. Procesný postup, ak zástupca účastníka
konanianapojednávaníčítazpripravenéhostanoviskaatakétojehovyjadreniesúduvediedozápisnice,
nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Ide o vec
prípravy na pojednávanie a takúto možnosť prípravy a prednesu stanoviska mohol využiť nielen žalobca,
ale aj žalovaný.

Namietanú skutočnosť žalovaného v odvolaní, že zo strany žalobcu išlo v časti nároku 280 eur o dar bolo
potrebné (nevyhnutné) považovať za irelevantnú (bezvýznamnú), pretože žalovaný ju musel vzniesť a
zároveň na jej preukázanie musel navrhnúť dokazovanie už pred súdom prvého stupňa predtým, ako
súd prvého stupňa 18.11.2014 vyhlásil dokazovanie za skončené. S poukazom na § 205a ods. 1 písm.

d) O.s.p. takáto skutočnosť práve z dôvodu, že ju žalovaný neuplatnil už pred súdom prvého stupňa,
hoci tak urobiť mal, nemôže byť odvolacím súdom braná do úvahy ako odvolací dôvod a odvolací súd
na ňu nemôže prihliadnuť.Pokiaľ ide o názor žalovaného, že žalobca ako otec by mal výživné pre syna oželieť a tvrdenie, že mu
nikdy finančne neprispieval, odvolací súd uvádza, že žalovaný je predovšetkým povinný rešpektovať
právoplatný rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14C/54/2014-45 z 11.04.2014, ktorým súd

od 01.09.2013 zrušil vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanému. Ide o rozhodnutie súdu, ktoré je
záväznéprežalovanéhotak,akobolpreúčastníkovzáväznýrozsudok,ktorýmsúdpredtýmurčilvýživné,
ktoré bol žalobca povinný platiť žalovanému. Žalovaný si už počas konania o zrušenie vyživovacej
povinnosti mohol a mal byť vedomý skutočnosti, že ak dôjde k zrušeniu vyživovacej povinnosti, vznikne
mu povinnosť prijaté sumy výživného (od začatia konania) vrátiť žalobcovi. Tieto sumy by žalovaný nebol

povinný vrátiť iba vtedy, ak by sa so žalobcom dohodol inak, na čo sa však vyžaduje súhlas oboch strán,
teda žalobcu aj žalovaného, pričom žalobcu nemožno nijakým spôsobom k takejto dohode nútiť.

Odvolací súd v tejto súvislosti dáva žalovanému do pozornosti § 78 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine (cit. v odôvodnení napadnutého rozsudku), z ktorého vyplýva, že ustanovenia zákona o rodine,
ktoré upravujú vyživovaciu povinnosť, nezakladajú nárok povinného na vrátenie takto vynaložených

súm, iba pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Špecifickým charakterom
rodinnoprávnych vzťahov je daná odlišnosť od všeobecnej úpravy bezdôvodného obohatenia podľa
Občianskeho zákonníka pri platbách vykonaných z právneho dôvodu, ktorý odpadol v tom zmysle, že
povinný sa nemôže dožadovať vrátenia spotrebovaného výživného, ale len vo vzťahu k maloletému
dieťaťu. Rovnako sa nepriznáva právny nárok na vrátenie dobrovoľného plnenia prevyšujúceho plnenie

určené rozhodnutím súdu. Účelom tejto úpravy je predísť zhoršeniu životnej úrovne maloletých, ku
ktorému by nesporne došlo v prípade zníženia výživného so spätnou účinnosťou, a maloletý by mal
povinnosť vrátiť spotrebované sumy. Preto zákon zakotvuje zásadu nenávratnosti spotrebovaného
výživného u maloletých detí. Ustanovenie § 78 ods. 2 zákona o rodine rieši prípady preplatkov v
prípade zníženia alebo zrušenia vyživovacej povinnosti k maloletým deťom za uplynulý čas (o preplatok

nepôjde v prípade plnení predchádzajúcich dobe, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu). Skutočnosť,
či poskytnuté výživné bolo spotrebované a v akej časti, je predmetom dokazovania. Ak výživné nebolo
spotrebované, vzniká nárok na jeho vrátenie.

Pokiaľ ide o zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti pri plnoletých oprávnených osobách (ako

je tomu v prípade žalovaného), ak súd u takýchto osôb zníži alebo zruší výživné, za dobu od podania
návrhu do rozhodnutia súdu je plnoletý oprávnený (v tomto prípade žalovaný) povinný vrátiť rozdiel v
príslušných sumách, a teda súd neskúma, či poskytnuté výživné spotreboval.

Na základe uvedeného potom nebolo možné odvolacie námietky žalovaného považovať z právneho

hľadiska za opodstatnené a odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. Žalobca si náhradu trov

odvolaciehokonaniauplatnilatrovyodvolaciehokonaniavyčíslilakotrovyprávnehozastúpeniazajeden
úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, v tarifnej odmene 51,45 eura (§ 10 ods. 1 a 2 a § 13a
ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb), plus režijný paušál 8,39 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.), spolu 59,84 eura +
20 % DPH (11,97 eura; podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 566/2004 Z. z.). Súčet uvedených súm predstavuje

výšku 71,81 eura. Odvolací súd sa s takto vyčíslenými trovami odvolacieho konania žalobcu stotožnil,
a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť ich náhradu právnej zástupkyni žalobcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.)
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.