Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 22, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716201926
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8716201926.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľa: Orange

Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, práv. zast.: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti odporcovi: R. S., H.. X.X.XXXX, C.
K. XXX, D., o zaplatenie 212,20 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 68,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,15 % ročne od 1.8.2014 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 68,40
eur, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok vo výške 16,50
eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude odporca zaviazaný na
úhradu sumy 212,20 eur spolu s príslušenstvom. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že účastníci
dňa9.3.2014uzavrelizmluvuopripojení,vzmyslektorejnavrhovateľodporcoviposkytoldátovýprogram
mobilný internet Klasik a v zmysle dodatku zmluvy tiež dátové zariadenie značky Prestigio Multipad 7.0

Prime Duo 3G. V zmysle uzavretej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal dodať odporcovi dátové služby a
odporca sa zaviazal hradiť vyúčtované faktúry. Nakoľko odporca si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce
z uzavretej zmluvy za obdobie marec a apríl 2014, domáha sa navrhovateľ úhrady sumy 68,20 eur z
titulu dodaných vyúčtovaných služieb a ďalej sumy 144,-eur z titulu náhrady škody, ktorá mu mala byť
spôsobená poskytnutím zľavy na cenu dodaného dátového zariadenia.

Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil.

Súdvovecivykonaldokazovanielistinnýmidôkazmizaloženýmivspise,zčohozistiltentoskutkovýstav:

Dňa 9.3.2014 uzavreli účastníci zmluvu o poskytovaní verejných služieb, v zmysle ktorej sa navrhovateľ
zaviazal odporcovi dodať dátový program mobilný internet Klasik, pričom v zmysle dodatku k zmluve
ďalej navrhovateľ odporcovi poskytol dátové zariadenie značky Prestigio Multipad 7.0 Prime Duo 3G za
sumu 1,-eur. Za dodané služby sa odporca zaviazal hradiť vyúčtované sumy. Nakoľko zo strany odporcu

nedošlo k úhrade faktúr za mesiace marec a apríl 2014 v sume 68,20 eur, navrhovateľ sa domáha
úhrady tejto sumy a ďalej si voči odporcovi uplatnil nárok na náhradu škody spočívajúcej v podmienečne
zníženej kúpnej ceny dátového zariadenia a jeho skutočnej predajnej cene, pričom náhradu škodyvyčíslil na sumu 144,-eur. Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril, pojednávania sa
nezúčastnil.

Podľa § 488 a nasl. Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, zo spôsobenej
škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Zmluvne vznikajú
záväzky zo zmlúv výslovne upravených Občianskym zákonníkom, alebo môžu vznikať aj z iných zmlúv
v zákone neupravených (§ 51 Obč. zák., tzv. nepomenované zmluvy), ako aj zo zmiešaných zmlúv.

Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, upravujúce
záväzky im najbližšie, ak samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa § 76 ods. 12 prechodných ustanovení Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v
platnom znení, ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.2004 a ktorým bol zrušený Zák. č. 195/2000 Z.z., platí,
že vzťahy, ktoré podľa doterajších predpisov vznikli do 31. decembra 2003 medzi prevádzkovateľmi

verejných telekomunikačných sietí a poskytovateľmi verejných telekomunikačných služieb na jednej
strane a užívateľmi na strane druhej, považujú sa za zmluvy o pripojení podľa tohto zákona.

Podľa § 43 ods. 1 až 3 cit. zákona zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou

zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu. Zmluva o pripojení zaniká: a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou
účastníkov zmluvy, c) odstúpením od zmluvy, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 43 ods. 5, písm. b/ cit. zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil
cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 517 Obč. zák. veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri peňažnom plnení aj úrok z

omeškania, výška ktorého je podľa § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z.

Podľa ust. § 415 Obč. zák. je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. § 420ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 2 Obč. zák. je škoda spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto

spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Podľa ust. § 420 ods. 3 Obč. zák. sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 442 ods. 1 Obč. zák. sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Ustanovenie § 415 Obč. zák. zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu
neškodilo (neminem laedere), pričom s porušením povinností pri ochrane sú spojené zodpovednostné
následky. Ak boli porušené konkrétne povinnosti vymedzené v uvedenom ustanovení, a teda určitým

konaním alebo nekonaním sa zasiahlo do chránených predmetov uvedených v § 415, v dôsledku čoho
bola konkrétnemu subjektu (navrhovateľka) spôsobená škoda, súd zisťuje, či ten, kto takto zasahoval,
si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám.

Sohľadomnavykonanédokazovanienemalsúdzapreukázané,žeodporcasitaknepočínal,ažeporušil

povinnosť uloženú mu v ust. § 415 Obč. zák. a z porušenia tejto povinnosti mu vznikla zodpovednosť
za škodu. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na majetku, vzniká teda všeobecná
zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420 Obč. zák. Pojem škody je definovaný tak, že ide o ujmu,ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi.

V prípade zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Obč. zák. ide o zodpovednosť fyzických osôb
alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na
konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie
určitýchpovinností,vdôsledkučohodošlokspôsobeniuškodyinejosobe,netrebaaplikovaťustanovenia
iného zákona o zodpovednosti za škodu.

Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie
škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie. Všeobecná
zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa
zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia).

Spôsobenie škody navrhovateľovi a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti (protiprávnym
konaním) odporcu a vzniknutou škodou nebolo preukázané. Pri hodnotení splnenia podmienok pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody sa súd taktiež zaoberal otázkou príčinnej súvislosti medzi
porušením povinnosti ako protiprávnym úkonom odporcu a škodou. V tomto smere má súd za to, že
pokiaľ príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou

zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou, vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že škoda vyčíslená navrhovateľom bola vôbec spôsobená.

S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu mal súd za preukázané, že medzi
účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o pripojení a tiež dodatku, v zmysle ktorých navrhovateľ odporcovi

dodal dátový program a tiež dátové zariadenie. Odporca sa zmluvne zaviazal hradiť vyúčtované služby.
Súd nemal pochybnosti o tom, že medzi účastníkmi teda existoval zmluvný vzťah, v zmysle ktorého po
dodaní objednaných služieb vznikla odporcovi povinnosť za tieto zaplatiť. S ohľadom na túto skutočnosť
súdnávrhuvčastiozaplateniesumy68,20eurspríslušenstvomvoformezákonnéhoúrokuzomeškania
vyhovel. Čo sa týka nároku na náhradu škody v sume 144,-eur, v tomto smere má súd za to, že nárok

navrhovateľa nie je daný.

Rozdiel medzi predajnou hodnotou a akciovou cenou nemožno považovať za škodu, nakoľko suma,
za ktorú bolo mobilné zariadenie poskytnuté odporcovi bola určená dohodou, čo je konštatované v čl.
1.1.2 dodatku zmluvy o pripojení. Pokiaľ sa tak jednalo o dohodu o výške kúpnej ceny, rozdiel medzi

trhovou hodnotou mobilného zariadenia a predajnou cenou škodu nepredstavuje. Navyše navrhovateľ
nepreukazoval a nepreukázal splnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody, teda splnenie
základných znakov pre náhradu škody tak ako to vyžaduje ustanovenie § 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ teda odporcovi vznikol voči navrhovateľovi záväzok, jedná sa o záväzok z titulu
dodaných služieb, avšak nie z titulu náhrady škody, ktorú navrhovateľ nepreukázal a preto súd v tejto

časti návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a napriek čiastočnému úspechu navrhovateľa
súd navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v ním uplatnenej výške za zaplatený súdny poplatok v
sume 16,50 eur a tiež trovy právneho zastúpenia za 2 úkony poskytnutej právnej služby á 19,92 eur, 2-

krát režijný paušál á 8,58 eur a zodpovedajúcu sadzbu DPH nakoľko neplnenie si zmluvných povinností
odporcom bol dôvod podania návrhu vo veci samej bez ohľadu na úspešnosť navrhovateľa v konaní.

Nakoľko do doby vyhlásenia rozsudku vo veci samej, nebol vo veci uhradený súdny poplatok, súd na
jeho úhradu zaviazal odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku

alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlok vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.