Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/133/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710205191
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1710205191.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevprávnejvecinavrhovateľov:X/D..P.Q.,bytomA.Z.XXA,F.,2/V.C.,B.A.XXX,
Č., oboch zastúpených JUDr. Norbertom Horváthom, bytom Slnečná 592/2, Galanta, proti odporcovi:
F.Z. O., bytom O. XX, B., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 07. decembra 2012, č.k. 9C 133/2010-178a, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i
a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov
v podobe ústnych a písomných vyhlásení o tom, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa dopúšťali trestnej
činnosti, poškodzovali odporcu a pripravovali jeho fyzickú likvidáciu, ďalej uložil odporcovi povinnosť

do 10 dní od právoplatnosti rozsudku zaslať navrhovateľovi 1/ doporučene na adresu jeho trvalého
bydliska vlastnoručne podpísané písomné ospravedlnenie v nasledujúcom znení: "Ja, F. O., sa Vám
pán D.. P. Q. ospravedlňujem za to, že som Vás ústne a písomne napadol a spojil Vaše meno s
páchaním trestného činu pytliactva a poškodzovania môjho majetku. Ani jedno z tvrdení sa nezakladá na
pravde." Ďalej uložil odporcovi povinnosť do 10 dní od právoplatnosti rozsudku zaslať navrhovateľovi
2/ doporučene na adresu jeho trvalého bydliska vlastnoručne podpísané písomné ospravedlnenie v

nasledujúcom znení: "P., F. O., sa Vám pán V. C. ospravedlňujem za to, že som Vás ústne a písomne
napadol a spojil Vaše meno s páchaním trestného činu pytliactva a poškodzovania môjho majetku.
Ani jedno z tvrdení sa nezakladá na pravde." Návrh v časti náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch zamietol. Rozhodol, že navrhovateľom 1/ a 2/ priznáva náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia, o ktorých výške rozhodne doplňujúcim uznesením po právoplatnosti rozsudku. Rozhodol
tak podľa § 11, § 13 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, článku 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR, článku 10 ods. 1 a 2

Dohovoru, keď vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ 1/ je člen Poľovníckeho združenia X. Č.,
člen Slovenského poľovníckeho zväzu od roku 1991, pričom v rámci združenia zastáva funkciu člena
výboru a finančného hospodára, je konateľom obchodnej spoločnosti Mospol spol. s r.o., je ženatý,
občan mesta F.. Navrhovateľ 2/ je starobný dôchodca, člen Poľovníckeho združenia X. Č., v
ktorom zastáva funkciu predsedu dozornej rady, je členom Slovenského poľovníckeho zväzu od roku
1975, je bývalý znalec v odbore Stavebníctvo, je druhýkrát ženatý, občan obce Č.. Odporca dňa

02.10.2009, dňa 21.10.2009 a 03.01.2010 zaslal na adresu predsedu Poľovníckeho združenia X. Č. tri
listy, s obsahom ktorých žiadal oboznámiť členov Poľovníckeho združenia X. Č., a ktoré boli predsedom
poľovníckeho združenia prečítané prítomným členom združenia na výročnej členskej schôdzi, konanej
dňa 09.01.2010, pričom boli zaradené do bodu 10. Navrhovatelia 1/ a 2/ písomne dňa 23.01.2010
vyzvali odporcu o bezodkladné ospravedlnenia za to, že v uvedených písomnostiach spojil ich mená
s mafiánskymi praktikami, vydieraním, s krádežou odporcových práv a pytliactvom. Konštatoval, že v

texte listu zo dňa 02.10.2009 odporca upozorňuje na poškodzovanie cudzieho majetku, poukazuje na
trestné konanie vedené v minulosti proti navrhovateľovi 2/ a mafiánske praktiky členov poľovníckehozdruženia a ďalej uvádza, že C. T. Q. rozširovali o odporcovi klebety, že poškodzuje majetok združenia.
Dospel k záveru, že odporca v liste nikoho konkrétne neobviňuje, všeobecne formuluje svoje podozrenia
a používa formulácie ako - niektorý z vašich radov, výčitky adresuje všetkým členom združenia a mená

C. T. Q. spája iba s rozširovaním klebiet o osobe odporcu. Vzhľadom na to uvedený list nemá znaky
neoprávneného zásahu do osobnostných práv navrhovateľov. Ďalej dospel k záveru, že v liste zo dňa
03.01.2010 odporca už priamo spája mená navrhovateľov s pytliactvom, rabovaním a nelegálnym lovom
zveri na vnadiskách, nečestné správanie sa navrhovateľov a z kontextu listu môže nezainteresovaný
čitateľ vyvodiť záver, že osoby menom V.. C. T. Q. majú s popísanými činnosťami niečo spoločné, alebo

sa ich priamo dopúšťajú, keď v uvedenom liste odporca uvádza skutkové tvrdenia: "...O výkon práva
poľovníctva ste ma okradli na čele s V.. C.... V poľovnom revíri dochádzalo k rabovaniu a pytliactvu
lovom zveri na vnadiskách. Vnadiská pravidelne od konca septembra do konca decembra zakrmovali
V.. T. L.. C. T. Q.... Obhliadka posedu preukázala, že V.. C. T. Q. klamali. Medzi takýchto ľudí som si
mal dať prihlášku? Poukazujem, že príprava mojej fyzickej likvidácie sa odohrávala v dome C....".. List
bol prečítaný predsedom združenia na výročnej členskej schôdzi dňa 09.01.2010, pričom prítomných

bolo 20 členov združenia. Došlo k ich zverejneniu v rámci určitého okruhu ľudí, avšak podľa výpovede
svedka P., nezostalo iba pri tom. O obsahu listov sa dozvedela i širšia poľovnícka verejnosť. Uviedol,
že odporca predložil množstvo uznesení o začatí trestného stíhania vo veci trestného činu pytliactva,
avšak ani v jednom prípade nebolo proti navrhovateľom vznesené obvinenie, nebola proti nim podaná
obžalobaaneboliprávoplatneodsúdenízaakúkoľvektrestnúčinnosť,zčohomožnovyvodiť,žeodporca

pravdivosť svojich tvrdení nepreukázal a jeho tvrdenia možno považovať za nepravdivé, neoverené a
neoprávnene zasahujúce do práva na ochranu dobrého mena a občianskej cti a dôstojnosti.
Pokiaľ ide o incident zo dňa 24.03.2010, ktorý sa mal odohrať v poľovnom revíri Č. L., a pri ktorom
mal odporca navrhovateľa 1/ slovne napadnúť slovami: "dávajú tu krmivo, aby tu potom mohli pytliačiť"
a poškodzovania cudzieho majetku: "aj ja Vám siahnem na majetok, tak ako ste Vy siahli mne." A ďalej

odporca slovne napadol navrhovateľa 1/ rade slovami: "keby tu neboli policajti, tak si to s Vami
vybavím"; uviedol, že navrhovatelia 1/ a 2/ nenavrhli vykonať dokazovanie, ktoré by preukázalo, že
odporca uvedené obvinenia vyslovil, a i keď na podnet odporcu, začal poverený príslušník policajného
zboruanazákladeohliadkymiesta,trestnéstíhanievoveci, zobsahuuzneseniapolicajtaniejezrejmé,
či pri ohliadke miesta slová odporcu odzneli. V danom prípade za primeranú satisfakciu vzhľadom na

okolnosti, za akých k neoprávnenému zásahu došlo, považoval ospravedlnenie a poukázal
na to, že i samotný výrok rozsudku, v ktorom súd konštatuje neoprávnenosť zásahu do osobnostných
práv, je formou satisfakcie. Pokiaľ ide o navrhovateľmi uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch uviedol, že navrhovateľom 1/ a 2/ nevznikla značná ujma, a preto je ich požiadavka na
náhradu nemajetkovej ujmy, vzhľadom k intenzite zásahu do ich osobnostných práv, neprimeraná, keď

nepreukázali taký intenzívny zásah do sféry svojich osobnostných práv, ktorý by odôvodňoval priznanie
peňažnej satisfakcie. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s odôvodnením, že
navrhovatelia mali v konaní úspech v pomerne väčšej časti.

Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou bolo návrhu navrhovateľov vyhovené, podal odvolanie v zákonom

stanovenej lehote odporca, v ktorom namietal, že závažným spôsobom neporušil česť vo sfére
občianskoprávnych práv, keď ako poškodený a spolumajiteľ poľovného revíru sa listom obrátil na
Poľovnícke združenie X. a poukázal na konkrétne konania, medzi iným aj na konanie navrhovateľov 1/
a 2/. Namietal, že súd mu uložil povinnosť za výroky, ktoré neurobil, keď nebolo preukázané kedy a pred
ktorými osobami mal uviesť ústne a taktiež kedy a v akej listine mal písomne vyhlásiť, že navrhovatelia 1/

a 2/ sa dopúšťajú trestnej činnosti, poškodzovali odporcu, resp. jeho majetok a pripravovali jeho fyzickú
likvidáciu. Pokiaľ ide o povinnosť uloženú mu napadnutým rozsudkom, zaslať navrhovateľom 1/ a 2/
písomné ospravedlnenie, namietal, že v konaní nebolo preukázané, kedy a pred akou osobou ústne,
a ani kedy a v akej listine písomne mal napadnúť navrhovateľa 1/, že spáchal trestný čin pytliactva a
poškodzovania jeho majetku a taktiež kedy pred akou osobu mal meno navrhovateľa 1/ ústne a

písomne spojiť s páchaním trestného činu pytliactva a poškodzovania jeho majetku, pričom poukázal
na to, že navrhovateľ 1/ sa menom volá P. a z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že
žiadneho P. ústne ani písomne nenapadol. Nebolo tiež preukázané, kedy a pred akou osobou ústne ani
kedy a v akej listine mal napadnúť navrhovateľa 2/, že spáchal trestný čin pytliactva a poškodzovania
jeho majetku a písomne spojiť meno navrhovateľa 2/ a s páchaním trestného činu pytliactva a

poškodzovaniajehomajetku,pričom poukázalnato,že navrhovateľ2/mámeno V.adokazovanímbolo
preukázané, že žiadneho V. ústne ani písomne nenapadol. Za nesprávne považuje aj rozhodnutie súdu
prvého stupňa o náhrade trov konania, a to vzhľadom na námietky, ktoré uviedol proti rozsudku súdu
prvého stupňa v časti, v ktorej návrhu navrhovateľa vyhovel a poukázal aj na to, že navrhovateľ 2/ žiadalpísomne sa ospravedlniť, že jeho meno spájal s pokusmi o fyzickú likvidáciu odporcu a súd v tejto časti
jeho návrhu nevyhovel. Ďalej namietal, že v liste zo dňa 03.01.2010 neuviedol nepravdivé skutočnosti,
keďuviedol,že"okradlistema",vychádzalztohožejepreukázané,žeprišieloprávovýkonupoľovníctva

aj vďaka navrhovateľom 1/ a 2/, keď úradníci porušovali zákon a svojho práva sa domáhal od roku 1998
až do roku 2003. Ďalej v liste uviedol, že v poľovnom revíri dochádzalo k rabovaniu a pytliactvu,
doložil však celú radu listinných dôkazov o tom, že na vnadiskách sa nachádzali zbytky zveri, krv, stopy
po obuvi, ťahaní zveri a jej nakladanie na morové vozidlá, doložil listinné dôkazy, ktoré potvrdzovali,
že navrhovatelia 1/ a 2/ vykonávali výkon práva poľovníctva v poľovníckom revíri aj po tom, ako bol

rozhodnutím zrušený. K oznámeniu posádky motorového vozidla a následnému poškodzovaniu jeho
majetku uviedol, že je pravdou, že na polícii oznámil ŠPZ motorového vozidla, ktoré vo večerných
hodinách šlo na nezákonne zriadené vnadiská, pretože je spolumajiteľom poľovného revíru. Následne
mu viac ako rok a pol bol poškodzovaný majetok a každé poškodenie majetku oznámil polícii, na čo
má právo. Keďže ide o príčinný vzťah medzi jeho oznámením posádky vozidla a následným
poškodzovaním jeho majetku, oprávnene sa domnieva, že poškodzovanie jeho majetku súvisí s členmi

poľovníckeho združenia. Ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa konštatoval, že predložil celé
množstvo uznesení o začatí trestného stíhania, týkajúceho sa pytliactva, avšak ani v jednom prípade
voči navrhovateľom nebolo vznesené obvinenie. Z uvedeného podľa jeho názoru vyplýva, že
skutky sa stali, avšak nemôže za to, že doposiaľ nebol zistený ani v jednom prípade páchateľ.

Navrhovatelia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení uviedli, že súd prvého stupňa v prvom výroku napadnutého
rozhodnutia vynechal v 3. riadku slovo "majetok" a v 3.výroku napadnutého rozhodnutia opomenul
uviesť, že odporca je povinný ospravedlniť sa navrhovateľovi 2/ aj za to, že spojil jeho meno s pokusmi
o jeho fyzickú likvidáciu, čo možno považovať za zrejmú nesprávnosť a možno dosiahnuť nápravu
vydaním opravného uznesenia podľa § 164 O.s.p. Zároveň navrhli rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. S poukazom na vykonané dokazovanie, najmä výpovede
svedkov namietali, že v danom prípade vzhľadom na povahu a doterajšie správanie odporcu, súd
prvého stupňa správne rozhodol, keď vyhovel ich výroku v časti petitu zdržovacieho charakteru, keď
uložil povinnosť odporcovi zdržať sa akýchkoľvek zásahov v podobe ústnych a písomných vyhlásení o
tom, že navrhovatelia sa dopúšťali trestnej činnosti, poškodzovali odporcu a pripravovali jeho fyzickú

likvidáciu, pretože absenciou takéhoto výroku, by sa nedosiahol účel samotného konania. Za nedôvodné
považovali námietky odporcu, že absentujú dôkazy oprávňujúce rozhodnúť súd tak, ako rozhodol, keď
bolo preukázané, že odporca konal, ako je to prezentované aj v samotnom rozhodnutí a tomuto konaniu
odporcu zodpovedá aj druh a charakter výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa. V súvislosti s
tvrdenímodporcu,žehookradliovýkonprávapoľovníctva,uviedli,ženietlistinnéhodôkazu,ktorýbytoto

tvrdenie odporcu preukazoval. Podľa ich názoru v danom prípade bolo preukázané, že odporca najmä
od mesiaca októbra 2009 sústavne a opakovane šíri nepravdivé tvrdenia týkajúce sa navrhovateľov,
pričom odporca im týmito svojimi neoprávnenými zásahmi spôsobuje závažnejšiu ujmu na občianskej
cti a dobrom mene, a tým znižuje ich spoločenský kredit. Nepravdivé tvrdenia odporcu a jeho útoky
na navrhovateľov majú za následok spájanie osôb navrhovateľov s kriminálnou činnosťou v očiach

spoločnosti a odporca nie je ochotný od nich upustiť. Poukázali na to, že už v minulosti bola
odporcovi súdom uložená povinnosť ospravedlniť sa za svoje výroky navrhovateľovi 2/ a zároveň mu
bola uložená povinnosť nahradiť mu nemajetkovú ujmu v peniazoch, a to rozsudkom Okresného súdu
Pezinok č.k. 5C 184/97-70 zo dňa 26.11.1998.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti nie je vecne správny z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciouprávanazistenýskutkovýstav;dochádzaknejvtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 11 Obč. zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.Podľa § 13 ods. 1 Obč. zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov,
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Predmetom ochrany v zmysle citovaných ustanovení sú i materiálne hodnoty a stránky osobnosti
človeka, akými sú napr. meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod., na ktoré sa v
občianskom práve upínajú osobitné práva, nazývané aj všeobecné osobnostné práva alebo práva
späté s osobnosťou človeka, a to vzhľadom na to, že ide o výsostné osobnostné stránky patriace každej

fyzickej osobe. Špecifickosť osobnostných práv spočíva v ich osobitnom objekte, na ktorý sa
upínajú, resp. ktorý je ich nositeľom, t.j. na človeka. Predmetom ochrany je osobnosť fyzickej osoby v
jej celistvosti. Čiastkové osobnostné práva sú preto chránené len v rámci celkovej ochrany osobnosti.
Preto aj výpočet jednotlivých čiastkových osobnostných práv v ust. § 11 Obč. zákonníka, ktoré vytvárajú
jednotné, základné osobnostné práva, je len demonštratívny. Predmetom práva na ochranu cti a
dôstojnosti je česť konkrétnej fyzickej osoby v jej rozmanitých spoločenských vzťahoch, ktorá získala a

požíva v spoločnosti dobrú povesť, pričom rozsah uvedeného práva sa v priebehu ľudského
života vyvíja v súvislosti s jeho uplatňovaním v spoločenskom dianí.

Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu do osobnostných práv, ale len proti takému
zásahu, ktorý je neoprávnený, a ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na integrite oprávneného

subjektutým,žeznižujejehovážnosťadôstojnosťvočiachspoluobčanovatakohrozujejehopostavenie
a uplatnenie v spoločnosti. Zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Musí ísť o
jednanie proti mravnej integrite, o znižovanie dôstojnosti, vážnosti, cti, o jednanie z hľadiska
vzťahu k spoluobčanom, o jednanie ohrozujúce postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Forma
ochrany, a tým aj súdneho výroku a prípadnej reparácie následkov, závisí od charakteru porušenia a

ujmy a od okolností prípadu a vhodnosti prostriedkov nápravy.

Pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah je potrebná existencia protiprávneho zásahu objektívne
spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v priamej
príčinnej súvislosti, ktorou došlo k neoprávnenému zásahu. Všetky podmienky musia byť splnené

súčasne, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany
a povinnosť subjektu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať. Zásah musí byť spôsobilý narušiť
integritu fyzickej osoby, znížiť hodnotu jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej
vážnosti. Ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu, jeho
úmysel, či konanie v dobrej viere, a preto nie je rozhodujúce, či konal pôvodca zásahu úmyselne, či len

nedbanlivo, a či si bol vedomý neoprávnenosti zásahu.

K neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby môže dôjsť ústne, písomne alebo aj iným
aktívnym konaním, pričom nie je vylúčené zásah privodiť aj pasívnym správaním pôvodcu zásahu.

Neoprávnený zásah do osobnosti možno vyvolať uverejnením nepravdivých údajov dotýkajúcich sa
dobrého mena, cti, vážnosti, dôstojnosti osoby, uverejnením síce pravdivých skutkových tvrdení,
ktoré však majú osočujúcu povahu, a teda pôsobia difamačne, vyvolávajú znevažujúci dojem alebo
v neposlednom rade aj uverejnením hodnotiacich úsudkov (kritiky), pokiaľ sú neoprávnené, teda
vybočujúce z hraníc vecnosti, konkrétnosti a primeranosti čo do obsahu a formy, čím sa míňajú svojho

účelu. V tomto smere treba vždy starostlivo rozlišovať medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi
výrokmi; kým existenciu tvrdení možno preukázať, pravdivosť hodnotiacich úsudkov nepodlieha
dokazovaniu a preto tam, kde vyhlásenie prechádza do hodnotiaceho úsudku, proporcionalita zásahu
bude závisieť na tom, či existuje dostatočný skutkový podklad pre napadnuté vyhlásenie a či toto z tohto
podkladu logicky vyplýva.

Kritika je vnímaná ako súčasť slobody prejavu a umožňuje odhalovať negatívne spoločenské javy,
nedostatky, nešváry apod. Oprávnená kritika predpokladá, že pri nej nie sú prekročené medze vecnej
a konkrétnej kritiky, a že je primeraná čo do obsahu, formy a miesta. Vecná kritika vychádza
z pravdivých východiskových predpokladov a logicky vyvodzuje zodpovedajúce hodnotiace úsudky.

Konkrétnosť kritiky spočíva v tom, že východiskové podklady tvoria konkrétne uvedené skutočnosti.
Kritika je primeraná, keď nevybočuje z medzí nutných pre dosiahnutie sledovaného cieľa. Ak kritika
vybočí zuvedenýchmedzí,ideoexces,ktorýjepotomhodnotenýakozásahdoosobnostifyzickejosoby. Je na pôvodcovi kritiky, aby preukázal, že existovala konkrétna okolnosť, ktorá ho oprávňovala
na vyslovenie daných hodnotiacich úsudkov.

Z uvedeného je zrejmé, že je potrebné rozlišovať medzi neoprávneným zásahom a kritikou,
pričom rozdiel medzi nimi treba umiestniť v rozhodujúcom hľadisku pravdivosti, objektívnosti a cieľa,
ktorý je konkrétnym prejavom sledovaný. Zákonná ochrana je daná len ak vytýkané prejavy sú zásadne
nepravdivé alebo pravdu skresľujúce, avšak kritika, ktorá je primeraná čo do obsahu, formy a miesta,
a nevybočuje z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu,

nie je zásahom neoprávneným.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa návrh navrhovateľov 1/ a 2/ v časti; ktorou sa domáhali uloženia
povinnosti odporcovi zdržať sa akýchkoľvek zásahov v podobe ústnych a písomných vyhlásení o
tom, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa dopúšťali trestnej činnosti, poškodzovali odporcu a pripravovali jeho
fyzickú likvidáciu a uloženia mu povinnosti zaslať im do vlastných rúk ospravedlnenie v určenom znení,

v ktorej časti návrhu navrhovateľov vyhovel; správne posudzoval podľa § 11 a § 13 ods. 1 a 2 Obč.
zákonníka, článku 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR a článku 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, avšak tieto ustanovenia nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav a dospel
k nesprávnym právnym záverom, že tvrdenia odporcu v liste zo dňa 03.01.2010 možno pokladať za
nepravdivé, neoverené a neoprávnene zasahujúce do práva na ochranu dobrého mena a občianskej cti

adôstojnostinavrhovateľov,keď neuviedolžiadnekonkrétneskutkovétvrdeniatýkajúcesanavrhovateľa
1/ a taktiež konkrétne skutkové tvrdenia týkajúce sa navrhovateľa 2/, uvedené v liste zo dňa 03.01.2010,
ktoré posúdil ako nepravdivé, neoverené, neoprávnene zasahujúce do ich práva na ochranu dobrého
mena a občianskej cti a dôstojnosti. Z obsahu predmetného listu súd prvého stupňa vyvodil,
že odporca v texte listu priamo spája mená navrhovateľov s pytliactvom, rabovaním a nelegálnym lovom

zveri na vnadiskách, nečestné správanie sa navrhovateľov, a že z kontextu listu môže nezainteresovaný
čitateľ vyvodiť záver, že osoby menom V.. C. T. Q. majú s popísanými činnosťami niečo spoločné,
alebo sa ich priamo dopúšťajú. Spájanie mien navrhovateľov s uvedenou činnosťou a vyvodenie záveru
nezainteresovaného čitateľa o súvise menovaných s touto činnosťou však nemožno považovať
za skutkové tvrdenia, ktorých pravdivosť by bolo možné overiť, ale za hodnotiace úsudky, a teda kritiku,

ktorú je potrebné posudzovať z hľadiska vecnosti a primeranosti čo do obsahu a formy. Z
odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že za skutkové tvrdenia považoval text uvedený
v predmetnom liste v znení: "v poľovnom revíri dochádzalo k rabovaniu a pytliactvu lovom zveri na
vnadiskách. Vnadiská pravidelne od konca septembra do konca decembra zakrmovali V.. T. L.. C.
T. Q.... obhliadka posedu preukázala, že V.. C. a Q. klamali. Poukazujem, že príprava mojej

fyzickej likvidácie sa odohrávala v dome C.... ". Z uvedeného textu však podľa názoru odvolacieho súdu
nemožnovyvodiť,žebytentotextobsahovalskutkovétvrdenie otom,ženavrhovateľ1/a2/sadopúšťali
trestnej činnosti a pripravovali jeho fyzickú likvidáciu, keď odporca uviedol, že V.. T. L.. C. T.
Q. pravidelne vnadiská zakrmovali, a pokiaľ ide o rabovanie a pytliactvo lovom zveri na vnadiskách,
neuviedol, že túto činnosť vykonávali navrhovateľ 1/ a 2/, ale že k nej dochádzalo v poľovnom revíri.

Taktiež odporca v tomto liste neuviedol, že konkrétne navrhovateľ 1/ a 2/ by pripravovali jeho fyzickú
likvidáciu, ale uviedol, že táto sa pripravovala v dome C., v čom nie je obsiahnuté skutkové tvrdenie, že
by ju pripravoval navrhovateľ 2/ a vôbec sa tento text netýka navrhovateľa 1/. Ďalej odvolací súd dospel k
záveru, že aj ďalší text, v ktorom odporca uviedol, že: "o výkon práva poľovníctva ste ma okradli na čele s
V.. C.... obhliadka posedu preukázala, že V.. C. T. Q. klamali", nemožno považovať za konkrétne

skutkové tvrdenia o páchaní trestnej činnosti navrhovateľmi 1/ a 2/, ale v kontexte listu a všetkých ďalších
okolností, za ktorých k tomuto prejavu odporcu došlo, z ktorých je zrejmé dlhodobé narušenie vzťahov
medzi navrhovateľmi a odporcom v súvislosti s výkonom práva poľovníctva v poľovnom revíri, ide o
hodnotiace úsudky odporcu, týkajúce sa hodnotenia konania navrhovateľov 1/ a 2/, ako aj ostatných
členov poľovníckeho združenia v súvislosti s umožnením, resp. neumožnením výkonu práva poľovníctva

odporcovi v danom poľovnom revíri a v súvislosti s poškodením posedu.

Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa pri posudzovaní dôvodnosti návrhu navrhovateľov v
tejto časti nerozlišoval dôsledne medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi
úsudkami, ktoré sú vždy subjektívne, lebo vyjadrujú názor toho, kto úsudok vysloví, a ktoré požívajú

z hľadiska slobody prejavu intenzívnejšiu ochranu ako tvrdenie faktov a pre ich akceptovateľnosť nie
je potrebné preukazovať ich pravdivosť, ale postačuje, ak majú určitý skutkový základ. Taktiež v texte
ospravedlnenia, ktoré súd prvého stupňa uložil odporcovi zaslať navrhovateľom 1/ a 2/, nie je uvedené
žiadne konkrétne tvrdenie odporcu, ktoré by malo byť nepravdivé, keď za skutkové tvrdenie, ktoré sanezakladá na pravde, nemožno považovať všeobecné konštatovanie, že ústne a písomne napadol a
spojil meno navrhovateľa 1/, resp. meno navrhovateľa 2/ s konkrétnou činnosťou uvedenou v
ospravedlnení.

Text ospravedlnenia, ktoré súd prvého stupňa uložil odporcovi zaslať navrhovateľom 1/ a 2/, obsahuje aj
ospravedlnenie za ústne zásahy a taktiež uložená povinnosť odporcovi zdržať sa akýchkoľvek zásahov
zahŕňa aj zásahy v ústnej podobe, pričom uloženie týchto povinností je v rozpore s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom uviedol, že navrhovatelia 1/ a 2/ nenavrhli

vykonať dokazovanie, ktoré by preukázalo, že odporca pri incidente dňa 24.03.2010 obvinenia tvrdené
navrhovateľmi 1/ a 2/ skutočne voči nim vyslovil. Tiež neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané
ústne a písomné vyhlásenia odporcu o tom, že navrhovateľ 1/ pripravoval jeho fyzickú likvidáciu, ktorých
povinnosť zdržať sa bola odporcovi uložená napadnutým rozsudkom, a to nielen voči navrhovateľovi 2/,
ale aj voči navrhovateľovi 1/.

Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého
stupňa, keď nerozlišoval dôsledne medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami
obsiahnutými v predmetnom liste odporcu a taktiež nerozlišoval dôsledne, ktorého z navrhovateľov
sa ktoré konkrétne skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok dotýka, ale len všeobecne konštatoval
nepravdivosť a spôsobilosť neoprávneného zásahu do práva na ochranu dobrého mena, občianskej cti

adôstojnostinavrhovateľov,jeajodôvodnenienapadnutéhorozsudkusúduprvéhostupňanedostatočné
a v časti zásahov v ústnej podobe je v rozpore s výrokom rozsudku súdu prvého stupňa,
pričom porušenímprávaúčastníkanariadne odôvodnenierozhodnutia,saodnímaúčastníkovimožnosť
skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného
prostriedku, v dôsledku čoho nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia

rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie a je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods.
1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p., v ktorom
súd prvého stupňa opätovne posúdi; v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu;

jednotlivé navrhovateľmi uplatnené nároky z hľadiska prijateľnosti/dovolenosti výkonu práva kritiky
odporcom v tom smere, či táto obsahovala prípustné hodnotiace úsudky, ktoré boli založené na
pravdivých informáciách, či forma ich verejnej prezentácie bola primeraná, a či primárnym cieľom kritiky
bolo zneváženie navrhovateľov alebo upozornenie na negatívne javy/aktuálne spoločenské problémy
a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom
rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.