Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 16, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 1T/215/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315010726
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. David Lindtner

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315010726.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, pred samosudcom JUDr. Davidom Lindtnerom na hlavnom pojednávaní dňa

16.02.2016 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :
obžalovaný:
T. G., U.. XX.XX.XXXX/XXXX H. R., F. R. A. Č.. XXX, na E.,
j e v i n n ý , ž e

v čase okolo 21.25 hod. dňa 20.10.2014 v obci Reca, pri hlavnej ceste v blízkosti rázcestia na

obec Boldog a mesto Senec po tom, čo s poškodeným opustil priestory krčmy „U Feješa“, bez
predchádzajúceho konfliktu a bez predchádzajúceho varovania strhol poškodeného zozadu, na čo
poškodený spadol na zem, kde ho obžalovaný opakovane udrel do vlasatej oblasti temena hlavy, pričom
v dôsledku týchto úderov utrpel poškodený I. E. pomliaždenie vlasatej časti hlavy v temennej oblasti
obojstranne a v dôsledku pádu na zem, utrpel špirálovú zlomeninu dolnej tretiny pravej ramennej kosti
s poranením vretenného nervu s dobou liečenia 6 mesiacov vrátane rehabilitácie,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.
Za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a)Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. l Tr. por. súd obžalovaného zaväzuje k náhrade škody voči:
- pošk. I. E., U.. XX.XX.XXXX, F.. R. E., L. Z.. Č.. XXXX/vo výške 2.307,20.- Eur,
-poškodenejspoločnostiVšeobecnázdravotnápoisťovňa,a.s.,Mamateyovaul.č.17,85005Bratislava,
IČO: 35 937 874, vo výške 2.601,83.- Eur.

o d ô v o d n e n i e :Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného T. G. v
zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie prečítaním výpovede
obžalovaného z prípravného konania, výsluchom poškodeného, svedkyne, prečítaním výpovede svedka

z prípravného konania, po súhlase strán prečítal znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo a na
záver sa oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi. Na základe takto vykonaného dokazovania na
hlavnom pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej
vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Ku skutku:

Obžalovaný T. G. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo v zmysle § 34 ods. 1 Tr. por. a odmietol
vypovedať. Z uvedeného dôvodu súd na návrh prokurátora podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal výpoveď
obžalovaného z prípravného konania, kedy spáchanie skutku poprel. Uviedol, že je pravdou, že v
inkriminovaný deň sa v obci Reca stretol s I. E. v parku. I. tam bol aj s N. G., ktorá tam mala syna. Potom

sa všetci presunuli do krčmy „u Viliho“, kde pili a Dominika išla potom so svojim synom domov. V krčme
ostal on, E. K. G. L.. Tu pili a potom sa spoločne presunuli do krčmy „u Feješa“, kde pokračovali v pití.
Z krčmy potom išli smerom do parku, kde sa mal I. stretnúť s frajerkou. Keď sa blížili ku domu N., I.
jej stále vyvolával a ona nezdvíhala telefón, preto bol I. T.ysterický a hodil o zem telefón. Potom ako I.
rozbil telefón, prišla N. Mihalovičová a vtedy ho I. udrel zozadu do hlavy. Na to sa otočil a keď videl,

že mu zase letí ruka na jeho tvár, uhol sa a I. padol na hydrantový kanál. Následne ho išiel chytiť, aby
sa upokojil, ale v tom prišla policajná hliadka. Nie je pravdou, že by I. strhol zozadu na zem ani že by
ho udieral a kopal po tele.
V rámci vyjadrenia sa k jednotlivým výpovediam svedkov na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol,
že poškodený sa správal ako nepríčetný, padol na hydrant a on sa ho ani nedotkol. Hneď na to, ako

poškodený padol na zem, prišli policajti, takže nemal ani čas kedy ho zbiť. Bohvie, kde sa poškodený
predtým pobil, lebo celý deň popíjal. Poškodený si tie zranenia spôsobil sám. Myslí si, že poškodený
so svedkyňou G. tvoria pár a preto vypovedajú zhodne. Svedkyňa klame, chcú spolu získať peniaze.
Svedkyňa G. vypovedá proti nemu, pretože ho nenávidí kvôli nezhodám v minulosti. Svedkyňa G. je
bývalá žena jeho bratranca, ale to s tým nemá nič spoločné. Poškodený je schizofrenik a narkoman.

Svedok poškodený I. E. na hlavnom pojednávaní k veci uviedol, že dňa 20.10.2014 bol so svojou
priateľkou N. G. a jej synom na detskom ihrisku v Reci. Na ihrisko za nimi prišiel T. G., s ktorým potom
išiel do krčmy „u Feješa“. Z krčmy odišiel spoločne s obžalovaným a G. L., B.M. za N. G., ktorá ich čakala
pred domom. Z krčmy išiel pred obžalovaným, pretože ho nebavilo počúvať ich reči. Pamätá si, ako ho

obžalovaný strhol na zem zozadu, chytil ho rukami a hodil na zem. Nepamätá si presne ako dopadol,
pretože to bol pre neho šok. Ako ležal, iba sa kryl a cítil úder päsťami na hlavu a tiež cítil kopance do
ramien a do tela. Keď prišli policajti, obžalovaný od neho odskočil. Policajti mu povedali, aby sa postavil,
avšak nevedel vstať, pretože mal zlomenú ruku. Pred uvedeným incidentom sa s obžalovaným poznal,
nemali problémy, nevie si vysvetliť, prečo ho obžalovaný strhol a začal ho biť. Trestné oznámenie podal

až 15 dní po skutku, pretože bol zranený a ležal doma. Z nemocnice išiel domov na reverz.

Svedkyňa N. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný sa s poškodeným poznajú, ale nie sú
veľmi veľký kamaráti. Čo sa týka incidentu, išla von z brány jej domu, oproti nej išiel I. E. a za ním asi

5 metrov išiel obžalovaný aj s kamarátom L.. Počula E., ako kričí na celú ulicu, že chce ísť z Reci preč,
že už tu nebude ani 5 minút. Stretli sa a obžalovaný s L. išli stále za nimi. V tom videla, ako T. napadol
poškodeného zozadu a poškodený padol na zem. Obžalovaný do poškodeného nesotil, ale chytil ho
a stiahol ho na zem. Začal ho biť hlava-nehlava, päsťami sa ho snažil udierať do hlavy. Poškodený
sa úderom nebránil, tak sa ho snažila brániť ona. Obžalovaného sa snažila dať telom preč, ale odsotil

ju. Rozleteli sa jej pritom veci z kabelky, tak ich zbierala a v tom zbadala majáky a prišli policajti. Keď
prišli policajti, obžalovaný dal ruky preč. Poškodeného sa pýtali, keď ležal na zemi, sťažoval sa na ruku.
Policajti zavolali na to sanitku, ktorá tam bola asi do 5-tich minút. Ten deň bola s poškodeným bola skoro
celý deň, okrem dvoch hodín, počas ktorých sa opil s obžalovaným. Nemá vedomosť o tom, že by mal
v ten deň s niekým iným konflikt.

Svedok G. L. na hlavnom pojednávaní k veci vypovedal, že poškodený zavolal obžalovanému, keď on s
obžalovaným sedel v krčme. Poškodený prišiel do krčmy, vyvolával frajerke, ktorá mu nedvíhala telefón.
Frajerka poškodeného býva oproti jeho domu tak mu povedal, aby poškodený išiel s nimi a on mu juzavolá. Išli po ceste, pričom jeho frajerka vyšla z brány. Vtedy začal poškodený vyvádzať, hodil telefón
o zem a rozhádzal drobné peniaze po zemi. Poškodený išiel s frajerkou pred nimi. Nevie, kto koho
napadol. Potom prišli policajti. On nevidel žiaden konflikt medzi obžalovaným a poškodeným. Nevidel,

že by obžalovaný bil poškodeného ani že by obžalovaný fyzicky napadol poškodeného. Policajti ich
zobrali, dali im putá, ale nevypočúvali ich hneď, lebo mali vypité.

Vzhľadom k tomu, že pre riadne zistenie a ustálenie skutkového a právneho stavu bol potrebné
zodpovedať otázky rozsahu, druhu, charakteru a mechanizmu vzniku zranení, ktoré mal pri útoku utrpieť

poškodený E., bol v prípravnom konaní do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctva D.. G.. C. M.,
V.., ktorého znalecký posudok č. 208/2014 súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného a
prokurátora v zmysle § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal. Zo znaleckého posudku znalca G.. C. M. vyplynuli
nasledovné závery:
-bezprostrednepoúrazebolaupoškodenéhozistenášpirálovázlomeninadolnejtretinypravejramennej
kosti s poranením vretenného nervu a pomliaždenie vlasatej časti hlavy v temennej oblasti obojstranne,

- špirálová zlomenina mohla byť spôsobená nepriamym pravdepodobne neopakujúcim sa násilným
vykrútením pravej hornej končatiny okolo dlhej osy alebo pádom poškodeného na lakeť, predmetné
násilie bolo relatívne vysokej intenzity, pretože spôsobilo nielen poškodenie skeletu ruky ale aj porušenie
nervu, uvedené zranenie zanechá s vysokým stupňom pravdepodobnosti trvalé následky,
- druhé udávané násilie /údery do hlavy/ zanechalo povrchové prejavy zranenia vlasatej časti oblasti

temena obojstranne,
- špirálovitá zlomenina dolnej tretiny pravej ramennej kosti s poranením vretenného nervu a
pomliaždenie vlasatej časti hlavy v temennej oblasti obojstranne sú zranenia, pri ktorých priemerná doba
liečenia vo veku poškodeného predstavuje cca. 6 mesiacov vrátane rehabilitácie,
- obe zranenia priamo príčinne súvisia s incidentom zo dňa 20.10.2014, pravdepodobne však iba jedno

z nich bolo vyvolané priamym násilným konaním páchateľa,
- bolestné za zranenia podľa zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia predstavuje 140 bodov.

Súd sa na hlavnom pojednávaní ďalej oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi a to:

-prepúšťaciasprávaNemocniceBratislavaStarémestozodňa21.10.2014konštatujúcaupoškodeného
E. akútnu intoxikáciu alkoholom, špirálovitú zlomeninu a pomliaždenie hlavy s hematómom bez poruchy
vedomia,
- prepúšťacia správa Nemocnice Ružinov zo dňa 24.10.2014 deklarujúca rozsah zranení poškodeného
E. a priebeh operácie,

- zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, z ktorej vyplynulo, že miesto incidentu sa
nachádza v blízkosti hlavnej cesty obce Reca medzi rodinnými domami, kde sa nachádza trávnatý
porast, v strede ktorého je umiestnený kovový poklop s nápisom hydrant,
- zápis o dychovej skúške deklarujúci, že u svedka G. L. bola prístrojom alkotest nameraná prítomnosť
alkoholu v krvi 0,20 mg/l a u obžalovaného T. G. 0,98 mg/l.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho
vnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivo,ako
aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek dôvodných
pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a dopustil

sa ho obžalovaný T..
Súd skutočnostiam, ktoré v rámci svojej obrany uviedol obžalovaný, ktorý spáchanie skutku poprel,
vyhodnocujúc jeho výpoveď vo vzájomnom kontexte s ďalšími svedeckými výpoveďami, neuveril.
Výpoveď obžalovaného je okrem toho aj vnútorne rozporná, keď na jednej strane neuviedol, že by na
poškodenom videl nejaké zranenia v čase keď bol s ním v dvoch pohostinstvách, súčasne však tvrdí,

že zranenia si poškodený spôsobil pred tým, ako sa s ním stretol. Skutočnosť, že poškodený pred
incidentom nebol zranený, potvrdila aj svedkyňa G.á keď uviedla, že bola s poškodeným skoro celý deň,
okrem dvoch hodín, počas ktorých sa opil s obžalovaným, pričom nemá vedomosť o tom, že by mal v
ten deň s niekým iným konflikt. Obžalovaný je zo skutku priamo usvedčovaný priamo jednak výpoveďou
poškodeného a svedkyne G., znaleckým posudkom znalca G.. M., ako aj nepriamo výpoveďou svedka

L.. Výpoveď obžalovaného a jeho obranu spočívajúcu v podstate v tom, že poškodený ho zozadu udrel
päsťoudohlavyakeďsahosnažiludrieťdruhýkrátsauhol,načopoškodenýsámpadolnazem,hodnotí
súd vzhľadom na zistený a ustálený priebeh skutkového deja v celom rozsahu ako účelovú v snahe
zbaviť sa trestnej zodpovednosti za skutok, ktorý mu je kladený za vinu. Jeho tvrdenie, že ho poškodenýudrel zozadu do hlavy nie je preukázané žiadnym zo zadokumentovaných dôkazov, navyše je v rozpore
s tvrdením poškodeného a svedkyne G., ktorých popis vzniku zranenia poškodeného korešponduje s
lekárskymi správami a znaleckým posudkom. V súvislosti s postavením obžalovaného a poškodeného

pred incidentom svedok L. potvrdil, že poškodený išiel so svedkyňou G.Č. pred ním a obžalovaným,
čo rovnako zodpovedá okolnostiam vzniku zranenia poškodeného jeho strhnutím a následným pádom
na zem.
Súd z okolností prípadu, z osoby poškodeného /napriek jeho akútnej intoxikácii alkoholom a
predchádzajúcim hospitalizáciám v psychiatrických zariadeniach/ ani jeho vzťahu k obžalovanému

nemal žiaden dôvod pochybovať o dôveryhodnosti jeho výpovede, pretože ním uvedené skutočnosti o
priebehu skutkového deja plne korešpondovali s lekárskymi správami a so závermi znaleckého posudku
znalcaomechanizmuvznikuzranenípoškodeného.Rovnakosúdpovažovalzadôveryhodnúajvýpoveď
svedkyne N. G., pretože jednak nevzhliadol žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by vzbudzovali
pochybnosti o pravdivosti jej výpovede, a jednak sa v jej výpovedi neobjavili žiadne podstatné rozpory a
táto nebola rozporná ani s inými vykonanými dôkazmi. U svedkyne ako priateľky poškodeného by bolo

samozrejme možné uvažovať o jej potenciálnej zaujatosti v neprospech obžalovaného, uvedený záver
však nemožno konštatovať mechanicky a priori, bez ďalších na takýto záver poukazujúcich skutočnosti,
ktoré zistené neboli, najmä keď jej výpoveď logicky korešponduje s ostatnými vykonanými dôkazmi.

Súd takto ustálil a má za nepochybne preukázané, že obžalovaný, majúc vedomosť o stave opitosti

poškodeného, tohto zozadu napadol tým spôsobom, že ho väčšou silou /čo zodpovedá záveru znalca,
že náraz poškodeného na zem bol relatívne vysokej intenzity/ stiahol na zem, v dôsledku čoho
poškodený padol pravou hornou končatinou s vysokou pravdepodobnosťou na kovový poklop hydrantu
nachádzajúci sa na zemi a následne obžalovaný udieral poškodeného ležiaceho na zemi opakovane
do vlasatej časti hlavy v temennej oblasti. Poškodený pri útoku utrpel zranenia uvedené v citovaných

záveroch znaleckého posudku.

Ku právnej kvalifikácii:

Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní sa súd pri kvalifikácii konania obžalovaného

nestotožnil s právnou kvalifikáciou obžaloby ako nedbanlivostného prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1 Tr. zák., nakoľko mal za jednoznačne preukázané, že obžalovaný svojim zavineným
úmyselným protiprávnym konaním naplnil všetky obligatórne pojmové znaky kvalifikovanej skutkovej
podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. tak po stránke objektívnej
ako aj subjektívnej /obžalovaný bol o zmene právnej kvalifikácie súdom v zmysle § 284 ods. 2 Tr.

por. upovedomený/. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že najzávažnejšie zo zranení
poškodeného síce vzniklo z nedbanlivosti obžalovaného, ale jeho úmysel nepochybne smeroval ku
spôsobeniu ujmy na zdraví poškodeného. Obžalovaný totiž nestiahol poškodeného na zem náhodne,
ale úmyselne ho zozadu napadol silným strhnutím na zem, pričom pre záver o tom, že takéto konanie
bolo zámerné, svedčí aj skutočnosť, že po tom, ako poškodený padol na zem, obžalovaný vo svojom

útoku pokračoval udieraním poškodeného päsťou do hlavy. Na strane druhej dospel súd k záveru, že
zo zistených okolností priebehu skutkového deja nebolo preukázané, že by bol obžalovaný vedený
úmyslom spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví /čo by zakladalo dôvod pre kvalifikáciu jeho
konania ako zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák./, avšak tento ťažší následok,
teda spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, bol poškodenému spôsobený v príčinnej súvislosti s konaním

obžalovanéhoznedbanlivosti.Vovzťahukukvalifikačnémuznaku„spôsobeniaťažkejujmy“súduvádza,
že na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, sa prihliadne, ak ide o ťažší následok /
v tomto prípade vznik ťažkej ujmy na zdraví/ aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil z nedbanlivosti. V danom
prípade je nepochybné, že obžalovaný majúc vedomosť o tom, že poškodený je pod silným vplyvom
alkoholu /spoločne s ním totiž požíval alkohol v dvoch pohostinstvách/ musel vedieť, že fyzickým útokom

zozadu na opitého poškodeného, ktorý útok navyše nečakal, môže spôsobiť aj takýto ťažší následok /
nie je totiž ojedinelým, aby pádom opitého človeka na zem bol spôsobený dokonca aj hraničný následok,
teda smrť/, ale bez primeraných dôvodov s takouto alternatívou nepočítal. Vzhľadom na vyššie uvedené
súd uzatvára, že obžalovaný z hľadiska subjektívnej stránky svojim konaním nepochybne chcel spôsobiť
poškodenému ujmu na zdraví, pričom bol súčasne ľahostajný k potenciálnemu ťažšiemu následku,

ktorý svojim konaním môže spôsobiť /pretože vzhľadom k daným okolnostiam musel vedieť, že aj iba
stiahnutím poškodeného na zem môže spôsobiť tak závažný následok/, a z tohto dôvodu je aj vznik
tohto ťažšieho následku pokrytý jeho /nedbanlivostným/ zavinením.Ku náhrade škody:

Súd v rámci adhézneho konania, po riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody zo strany

poškodených subjektov, vychádzajúc z relevantných listinných dôkazov /znaleckého posudku č.
225/2014 znalca z odboru zdravotníctva D.. G.. C. M., V.., ktorého súčasťou bolo bodové ohodnotenie
zranení poškodeného, rozpisu nákladov na zdravotnú starostlivosť uhradenú Všeobecnou zdravotnou
poisťovňou/ a zo záveru, že v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného došlo k
preukázanej škode na majetku poškodených, ustálil možnosť uznania nároku poškodeného I. E. a

poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., a preto obžalovaného zaviazal k jej
náhrade.

Ku druhu a výške trestu:

O osobe obžalovaného súd zistil, že bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný, naposledy v roku 2012, pričom

sa na neho v troch prípadoch hľadí, ako keby nebol odsúdený. Obžalovaný bol rozsudkom Krajského
súdu Trnava zo dňa 20.03.2012, sp. zn. 5To 18/2011uznaný za vinného zo zločinu poškodzovania a
ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 286 ods.
1 písm. a), ods. 2 Tr. zák. a prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a)
Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu

s probačným dohľadom v trvaní 3 roky do 20.03.2015. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný spáchal
žalovaný skutok dňa 20.10.2014 v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za iný jeho trestný čin.
Obžalovaný je slobodný, bezdetný a v súčasnosti bez pracovného pomeru.

Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má

na mysli ustanovenie § 34 Tr. zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu obžalovaného /útok na
poškodeného zozadu/, jeho následok a zavinenie obžalovaného vo forme priameho úmyslu. Súd
poľahčujúceanipriťažujúceokolnostiuobžalovanéhonezistil.Vovzťahukotázkeexistenciepriťažujúcej
okolnosti týkajúcej sa predchádzajúcej trestnej činnosti obžalovaného podľa § 37 písm. m) Tr. zák. /
teda že bol už za trestný čin odsúdený/, súd na túto okolnosť neprihliadol vzhľadom na povahu

predchádzajúceho odsúdenia, keďže skutok, ktorého sa dopustil pred spáchaním žalovaného trestného
činu, bol majetkového charakteru. Súd tiež prihliadol na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Vyhodnotením týchto skutočností, v zhode s návrhom prokuratúry, súd dospel k záveru, že pre nápravu

obžalovaného, najmä jeho uvedomenia si závažnosti následkov, ktoré môžu vzniknúť pri zákernom
fyzickom útoku na podnapitú osobu, v rámci tak individuálnej prevencie ako aj z hľadiska výchovného
pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, je nutné na obžalovaného pôsobiť okolnostiam
skutku a osobe obžalovaného primeraným represívnym trestom odňatia slobody. Podľa názoru súdu
iba izolácia obžalovaného od spoločnosti s následnou nutnosťou rešpektovania pravidiel výkonu trestu

odňatia slobody obžalovaného potenciálne príjme k tomu, aby si uvedomil závažnosť svojho konania a
v budúcnosti sa takéhoto konania vyvaroval.
Súd má tiež za to, že uloženie nepodmienečného trestu /rešpektujúc ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák., v
zmysle ktorej má trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby /sa v danom prípade negatívne nedotkne jeho rodiny, nakoľko obžalovaný je

slobodný, bezdetný, nebolo zistené, že by na neho boli odkázané iné osoby, a jeho dočasná izolácia od
spoločnosti preto nebude spôsobilá závažnejšie narušiť jeho spoločenské väzby a možnosť následnej
resocializácie.
Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodu svojho viazania zákonným ustanovením § 49 ods. 2 Tr. zák.,
v zmysle ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej

dobe podmienečného odsúdenia, nemôže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, súd
obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 2
roky s jeho zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin.

Podľa názoru súdu trest, ktorý bol obžalovanému uložený, je dostatočný, adekvátny, spravodlivý a najmä
naplňujúci svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona.Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.