Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 18, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžo/69/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201104
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013201104.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: P.. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, právne zastúpeného JUDr. Zsoltom Suverom, Advokátska
kancelária so sídlom Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-24/2013 zo
dňa 04. apríla 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 154/2013-41
zo dňa 20. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 154/2013-41 zo dňa

20. júna 2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-24/2013 zo dňa 04. apríla
2013,ktorýmžalovanýzamietolrozkladapotvrdilpersonálnyrozkazministravnútraSlovenskejrepubliky
č. 765 zo dňa 09. januára 2013 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného
zborupodľa§192ods.1písm.e/zákonač.73/1998Z.z.oštátnejslužbepríslušníkovPolicajnéhozboru,

Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“). Dôvodom prepustenia bola
skutočnosť, že žalobca dňa 15. novembra 2012 po tom ako o 07:00 hod. nastúpil na výkon služby,
bol pracovníkmi sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v rámci
neplánovanej kontroly zameranej okrem iného aj na dodržiavanie zákazu požívania alkoholických
nápojov alebo iných návykových látok príslušníkmi policajného zboru, v čase o 07:27 hod. podrobený
dychovej skúške na alkohol s výsledkom 0,16 mg/l, čo predstavuje 0,33 promile alkoholu a následne v

čase o 07:44 hod. opakovanej dychovej skúške s rovnakým výsledkom, čím porušil služobnú prísahu a
služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa odôvodnenia rozsudku mal krajský súd za preukázané, že žalobca nastúpil do výkonu štátnej
služby pod vplyvom alkoholu, čo vyplynulo z dychových skúšok certifikovaného testera. Znalecký
posudok vylúčil pozitívny výsledok druhej dychovej skúšky v prípade, ak by pred ňou neboli aplikované

liečivá obsahujúce etanol. Žalobca pred vykonaním dychových skúšok neuviedol žiadnu okolnosť, ktorá
by ovplyvnila výsledok skúšok. Podľa názoru súdu bolo irelevantné, v akej forme žalobca alkohol požil,
či vo forme liečiva alebo iného alkoholu - etanol obsahujúceho nápoja. Podstatné v tomto prípade bolo
to, že žalobca nastúpil do výkonu služby po jeho požití, čo bolo preukázané dychovými skúškami spozitívnym výsledkom. Je všeobecne známe, že alkohol použitý v sprejoch slúžiacich na dezinfekciu
ústnej dutiny nie je po uplynutí 5 až 10 minút v dychu merateľný. Žalobcovi však bola zistená prítomnosť
alkoholu v dychu aj s časovým odstupom 17 minút (druhá skúška) po požití vody z vodovodu, kedy

mu bola zistená hladina alkoholu 0,33 promile. Je teda vylúčené, aby len použitie spreja na dezinfekciu
ústnej dutiny a hrdla spôsobilo po uplynutí daného času nameraný zostatok alkoholu v dychu. O
okolnosti, že pred druhou dychovou skúškou nesmie použiť toaletné a iné prostriedky bol žalobca
riadne informovaný. Na základe uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru totožnému so záverom
žalovaného, že žalobca porušil svoju povinnosť uloženú mu zákonom aj internými predpismi tak, ako

to skonštatoval žalovaný. Žalovaný pri rozhodovaní postupoval v súlade so zákonom, dostatočne zistil
skutočný stav veci, a preto nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušiť, vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania z dôvodu, že rozhodnutia vychádzajú

z nesprávneho právneho posúdenia veci; zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne
rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov; zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie
veci; rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a v konaní
správneho orgánu bol zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

V dôvodoch odvolania uviedol, že pracovníci sekcie kontroly boli tí, ktorí ho po vykonaní dychových
skúšok využijúc stav jeho prekvapenia a následného psychického vypätia vyvolaného absolútnou
nevedomosťouopríčinepozitívnychvýsledkovodvykonaniakrvnejskúškyodradili,ajtoajnapriektomu,
že on o vykonanie krvnej skúšky pôvodne žiadal. Uviedol, že nie je možné spoľahlivo a s určitosťou
vylúčiť aplikáciu lieku (spray) Stopangin jeho strieknutím do ústnej dutiny pred opakovaným meraním.

Úradný záznam o pozitívnom výsledku dychových skúšok zo dňa 15. novembra 2012 s poučením
podpísal v stave prekvapenia, v spojení s psychickým vypätím spôsobeného nevedomosťou o príčine
pozitívneho výsledku prvej dychovej skúšky. Žalobca nemal nijakú vedomosť o tom, že ním požité
lieky, resp. niektoré z nich obsahujú určité malé množstvo etanolu, a preto si na zmiernenie náhleho a
silného dráždenia v hrdle liek Stopangin (spray) nevedome aplikoval do ústnej dutiny aj pred vykonaním

opakovanej dychovej skúšky. Uviedol, že žalovaný sa nijako nevysporiadal s priebehom doterajšieho
výkonu služby, naviac v deň vykonania kontroly ako člen hliadky v rámci výkonu štátnej služby neviedol
a ani nemal viesť žiadne motorové vozidlo, ale kontrolovať hraničný úsek s drevným porastom. Trval
na požiadavke na právne vyhodnotenie obsahu výpovede svedka Mgr. I., ktorý uviedol, že žalobca
medzi vykonávaním dychových skúšok stál blízko neho a videl ako si žalobca niečo prikladá k ústam,

čím podľa žalobcu jednoznačne pripustil aplikáciu lieku Stopangin (spray) žalobcom, v nadväznosti
na čo sa žalovaný nevysporiadal so závermi doplneného odborného stanoviska. Rovnako namietal
nedostatočné vyhodnotenie správy služobnej lekárky ktorú navštívil ešte dňa 12. novembra 2012,
a ktorá mu odporučila užívanie voľnopredajných liekov. Namietal aj správnosť zistení ohľadne jeho
monitorovaniapočasprestávkymedzimeraniamiaskutočnosť,žesprávneorgánysaprisvojompostupe

a vydávaní rozhodnutia neriadili dôsledne príslušnými ustanoveniami zákon a o policajnom zbore.
Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/23/2012 z 25. septembra
2012 a 2Sžo/12/2014 z 16. apríla 2014 vydané v obdobných právnych konaniach.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny a v

súlade so zákonom potvrdiť. Zotrval na vyjadrení k žalobe, v ktorom sa podrobne vyjadril ku všetkým
relevantným námietkam a uviedol, že žalobca v odvolaní neuvádza žiadne relevantné nové skutočnosti
ako tie, ktoré už boli predmetom konania pred prvostupňovým súdom, a s ktorými sa podrobne a
vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa a konanie mu predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o
verejnom vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, najmenej 5 dní vopred, a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods.

1, 3 O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho a administratívneho spisu žalovaného zistil, že
minister vnútra Slovenskej republiky personálnym rozkazom č. 765 zo dňa 09. januára 2013 podľa §192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. prepustil zo služobného pomeru príslušníka Policajného
zboru, nstržm. P.. O., zaradeného v stálej štátnej službe vo funkcii referent oddelenia hraničnej kontroly
PZ Ubľa, Riaditeľstva hraničnej polície Sobrance, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia

PZ, služobného úradu MV SR, z dôvodu zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy. Prepustenie
bolo vopred prerokované vo výbore základnej organizácie odborového zväzu polície v Slovenskej
republike č. 10-29 v Sobranciach. Skutok, ktorý mu je kladený za vinu spočíva v tom, že nebol
čestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, keď vykonával štátnu službu pod vplyvom
alkoholických nápojov napriek tomu, že bol riadne oboznámený so sprísnenými opatreniami v súvislosti

s požívaním alkoholických nápojov.

Žalobca sa dopustil skutku tak, ako je špecifikovaný v personálnom rozkaze. Dňa 15. novembra 2012
po tom ako o 07:00 hod. nastúpil na výkon služby, bol pracovníkmi sekcie kontroly a inšpekčnej
služby Ministerstva vnútra slovenskej republiky v rámci neplánovanej kontroly zameranej okrem iného
aj na dodržiavanie zákazu požívania alkoholických nápojov alebo iných návykových látok príslušníkmi

policajného zboru, v čase o 07:27 hod. podrobený dychovej skúške na alkohol s výsledkom 0,16 mg/
l, čo predstavuje 0,33 promile alkoholu a následne v čase o 07:44 hod. opakovanej dychovej skúške s
rovnakým výsledkom, čím mal porušiť služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom
a za daných okolností by jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby.

Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočíva v tom, že žalobca nevykonával riadne štátnu
službu, keď počas nej porušil ust. § 136 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z. z., bod 9 písm. a/ časti I. rozkazu
Ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ, čím
zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/, b/, g/,

h/ zákona č. 73/1998 Z. z.. Z rozkazu ministra vnútra SR č. 2/2002 v znení rozkazu ministra vnútra SR
č. 63/2003 vyplýva, že ak sa u policajta počas výkonu služby zistí, že je pod vplyvom alkoholu, bude sa
to považovať za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom.

V predloženom administratívnom spise sa nachádza certifikát o overení prístroja Alcotest Dräger

7410, výr. č. ARKA-0175, ktorým bola dychová skúška vykonaná, a preto nie je relevantný dôvod na
spochybnenie výsledkov merania. Z odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ
v Bratislave zo dňa 03. decembra 2012, vyplýva, že za predpokladu, že medzi prvou a druhou dychovou
skúškou žalobca jednoznačne nepoužil ním uvádzané lieky, tak potom je jednoznačne vylúčený ich vplyv
na druhú dychovú skúšku o 07.44 hod.. Zo zaslaného doplnenia stanoviska zo dňa 11. decembra 2012

vyplýva, že v prípade použitia prípravkov s obsahom etanolu v ústnej dutine zostáva malé množstvo
etanolu, ktoré môže ovplyvniť výsledok dychovej skúšky, v prípade, ak sa táto vykonáva v intervale
5 - 15 minút po požití týchto prípravkov. Takáto aplikácia navodzuje krátkodobú prítomnosť etanolu v
dychu, nie v krvi. Z predložených svedeckých výpovedí vyplýva, že žalobca v inkriminovanom čase
nepožil ním uvádzané lieky. Takisto žalobca po vykonaní prvej dychovej skúšky s pozitívnym výsledkom

potvrdil svojim podpisom oboznámenie sa s poučením, že pred dychovou skúškou nesmie používať
žiadne liečivá. V rámci absolvovania meraní a po oboznámení s výsledkami a riadnom poučení výslovne
uviedol, že nežiada o vykonanie lekárskeho vyšetrenia na preverenie správnosti týchto výsledkov.

Na základe podaného rozkladu žalobcu minister vnútra Slovenskej republiky preskúmavaným

rozhodnutím rozklad ako nedôvodný zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Podľa odôvodnenia
rozhodnutia bolo protiprávne konanie zakladajúce dôvod prepustenia zo služobného pomeru žalobcovi
preukázané zákonným spôsobom, minister vnútra Slovenskej republiky v medziach zákona a povolenou
voľnou úvahou, v ktorej je nezastupiteľný, posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej
povinnosti žalobcu a jej dôsledky na záujmy štátnej služby zhodne ako prvostupňový orgán.

Podľa § 244 ods. l O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Právna úprava výkonu štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,

Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej „štátna služba“) a
právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby sú primárne obsiahnuté
v zákone č. 73/1998 Z. z. a v interných predpisoch, na ktoré odkazujú preskúmavané rozhodnutia.Tretia časť zákona o Policajnom zbore v ustanovení § 47 až § 63 upravuje služobnú disciplínu a
disciplinárnu právomoc, a deviata časť zákona upravuje skončenie služobného pomeru v ustanoveniach
§ 189 až 199.

Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení
povinností ustanovených Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Podľa § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný:
a/plniťsvedomiteúlohy,ktorésúmuuloženéústavou,ústavnýmizákonmi,zákonmiaďalšímivšeobecne
záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b/ vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,
g/ v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného

zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,
h/ dodržiavať služobnú disciplínu.

Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil
služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom

pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

V preskúmavanej veci sa podstatné námietky žalobcu týkali procesného postupu žalovaného a
skutočnosti, že jeho konanie bolo nesprávne právne kvalifikované ako porušenie služobnej prísahy a
služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom.

Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak,
aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady.

Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia
v prospech alebo neprospech účastníka konania (ods. 2 citovaného zákona č. 73/1998 Z. z.).

Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré
sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov

konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia, potvrdenia orgánu a organizácií,
listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti (§ 328 zákona č. 73/1998 Z. z.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúci o odvolaní proti rozsudku krajského súdu, ktorým
rozhodol o žalobe po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správnych orgánov zhodne s
krajským súdom dospel k záveru, že sú v súlade so zákonom. Všetky dôkazy zadovážené v konaní
vychádzajú z výsledkov šetrenia a materiálu, ktorý je súčasťou spisu, a preto odvolací súd nemal dôvod
pochybovať o ich zákonnom nadobudnutí. Získané poznatky a priebeh udalostí sú zdokumentované

aj v zápisnici o výsluchu osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci a v úradnom zázname
o pozitívnom výsledku dychovej skúšky zo dňa 15. novembra 2012, v ktorom sám žalobca podpísal
poučenie pred vykonaním opakovanej skúšky: „V čase minimálne 15 minút pred vykonaním dychovej
skúšky nesmie kontrolovaný zamestnanec alebo osoba používať ústnu kozmetiku, nesmie požívať
žiadne požívatiny (lieky, liečivá, nápoje, jedlá a pod.) ani pochutiny (žuvačky a pod.), v čase kratšom ako

dve minúty pred vykonaním dychovej skúšky nesmie fajčiť. Na sebe ani pri sebe nesmie mať mobilný
telefón ani iný vysielač. Výsledok merania môže ovplyvniť grgnutie a vracanie v čase kratšom ako 15
minút pred vykonaním dychovej skúšky.“.

Pri rozhodovaní o prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru je potrebné, aby bolo

dostatočne preukázané, že protiprávnym konaním porušil služobnú povinnosť a služobnú prísahu zvlášť
hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo zároveň na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby. Ak vezmeme do úvahy, že zodpovednosť policajtov je širšieho rozsahu a posudzuje
sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu, bolo by v príkrom rozpore s dôležitýmizáujmami štátnej služby aby v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý sa dopustil protiprávneho
konania, spočívajúceho v porušení svojich základných povinností.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval za dôvodné na námietky žalobcu, že jeho konanie bolo
nesprávne právne posúdené ani na námietky týkajúce sa postupu správneho orgánu a nedostatočného
zistenia stavu veci. Rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky formálne aj obsahové náležitosti, ktoré
vyžaduje ustanovenie § 241 zákona č. 73/1998 Z. z., obidva správne orgány postupovali v intenciách
vyššie citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili aj

správny právny záver.

K jednotlivým odvolacím dôvodom Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že tvrdenie o tom, že
vykonanie odberu krvi žalobca nežiadal v dôsledku stresu a údajnej manipulácie kontrolných orgánov
sú absolútne nevieryhodné. Žalobca ako príslušník policajného zboru nepochybne musel byť pripravený
na zvládanie nepomerne vyššej miery stresu ako je stres súvisiaci s prípadným skreslením výsledkov

vyšetrenia na prítomnosť etanolu v dychu požitím voľne dostupných liekov a nepochybne by bolo
logické očakávať, že takáto osoba by bez problémov súhlasila s absolvovaním ďalšieho vyšetrenia. Nie
je vieryhodné ani tvrdenie, že medzi dvoma skúškami na prítomnosť etanolu v dychu si v rozpore s
podpísanýmpoučenímabeztoho,abytozaregistrovaliostatníprítomní,aplikovaldávkuliekuStopangin.
Nebolo dôvodné ani namietanie nezohľadnenia výpovede kpt. P.. U., nakoľko tento podľa úradného

záznamu tvoriaceho súčasť administratívneho spisu uviedol iba to, že je možné, že si žalobca v období
medzi kontrolami niečo striekal alebo vkladal do úst, pretože si všimol, ako si niekoľko krát prikladal
ruku k ústam a pokašliaval, taktiež sa chytal za hlavu. Toto rozhodne nie je možné považovať za
potvrdenie toho, že by si žalobca aplikoval spray Stopangin, ako je tvrdené v odvolaní. Za danej situácie
bolo dostatočne a vecne správne vyhodnotené aj stanovisko KEÚ vypracované vo veci, vrátane jeho

doplnenia, ako aj vyjadrenie služobnej lekárky. Rovnako je dostatočné správne uváženie v otázke, či
za danej situácie je ďalšie zotrvanie žalobcu v rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, nakoľko
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

Vzhľadom na uvedené sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil so závermi krajského súdu

ohľadne dôvodnosti zamietnutia žaloby a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods.
1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.).

O nepriznaní trov odvolacieho konania účastníkom rozhodol súd podľa § 250k ods. l O.s.p. v spojení s
§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 224 ods. l O.s.p. z dôvodu, že žalobca bol procesne neúspešný a

žalovanému zákonný nárok na ich náhradu nevznikol.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.