Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/202/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115211460
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115211460.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: RYCHLOMAT s.r.o.,

Námestie sv. Egídia 64, 058 01 Poprad, IČO: 47 083 972, proti žalovanému: B. J., B.. X.X.XXXX, XXX
XX K. XX, o zaplatenie 70,- Eur s príslušenstvom a zmluvnými pokutami, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 50,- Eur spolu s úrokom omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 80,- Eur od 14.6.2014 do 15.7.2014 a zo sumy 50,- Eur od 16.7.2014 do zaplatenia, a
to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 5.5.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
138,- Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 100,- Eur od 14.6.2014 do 15.7.2014 a zo
sumy 70,- Eur od 16.7.2014 do zaplatenia a trovy konania.

Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 14.5.2014 zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička v sume 100,- Eur. Podľa zmluvy sa žalovaný zaviazal

požičanú sumu 100,- Eur vrátane poplatku za spracovanie a poskytnutie pôžičky vo výške 20,- Eur a
dohodnutého úroku vo výške 18,- Eur vrátiť v lehote do 30 dní, a to do 13.6.2014. Okrem poplatku
za spracovanie úveru vo výške 20,- Eur a splátky 30,- Eur (15.7.2014) nebola žalovaným uhradená
žalobcovi žiadna iná čiastka. Žalobca uviedol, že neuhradený dlh vo výške 88,- Eur pozostáva z istiny
70,- Eur a dohodnutého úroku z pôžičky vo výške 18,- Eur. S poukazom na čl. V zmluvy o pôžičke, v
zmysle ktorého sa podľa žalobcu žalovaný zároveň zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú
pokutu vo výške 15,- Eur za každý, aj začatý mesiac omeškania s vrátením pôžičky, si žalobca z takto

dohodnutej zmluvnej pokuty zároveň uplatňuje od žalovaného zaplatenie sumy 50,- Eur.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu to súd pri príprave pojednávania uznesením podľa § 114 ods.
3 O.s.p. uložil a žaloba s prílohami mu bola doručená ešte dňa 5.7.2015.

Keďže v danom prípade predmet konania neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“ podľa §
200ea ods. 1 O.s.p.), súd vec v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania.

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj

nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor

rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia),
je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav
aplikovať.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho

voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd pri posúdení veci vychádzal zo všetkých predložených listín, ktoré sú súčasťou spisu, a na základe

zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil
tento skutkový stav:

Dňa 14.5.2014 uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom písomnú zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej žalobca s poukazom na zápis do registra veriteľov podľa čl. I bod 2. poskytol dňom jej

uzavretia sumu 100,- Eur ako návratnú úročnú pôžičku žalovanému tým spôsobom, že pri poskytovaní
pôžičky odpočítal dlžníkovi od poskytovanej sumy čiastku 20,- Eur titulom poplatku za spracovanie a
poskytnutie pôžičky. V zmluve je ďalej uvedené, že zvyšnú dlžnú sumu 118,- Eur, spolu s: pri 30 dňovej s
18% úrokom, pri 15 dňovej s 10% úrokom - vráti dlžník veriteľovi v dohodnutej lehote. V čl. I bod 5. tejto
zmluvy je uvedené, že dlžník sa zaväzuje požičanú sumu 100,- Eur, vrátane poplatkov 38,- Eur mínus

20,- Eur, spolu vo výške 118,- Eur vrátiť do 30-dní v celosti a naraz a to do 13.6.2014.

V čl. II bod 2. tejto zmluvy je ďalej uvedené, že dlžník sa zaväzuje v prípade nedodržania lehoty podľa
čl. I ods. 5 tejto zmluvy uhradiť úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zmluvnú
pokutu 15,- Eur, keď nesplatí dlžnú sumu do 5 pracovných dní od splatnosti pôžičky. V závere tejto

písomnej zmluvy je ešte uvedená tzv. tabuľka poplatkov spojených s nesplácaním pôžičky, kde pod
bodom 2. je bez ďalšieho uvedené: pokuta za nesplatenie pôžičky v dohodnutej lehote, každý mesiac,
aj začatý, 15,- Eur.

Vzmluve,aanivpredloženýchprílohách,niesúuvedenéžiadneúdajeozisťovanízamestnania,príjmov,

výdavkov alebo inej sociálno-ekonomickej situácie žalovaného.

Zo zmluvy a nespochybnených tvrdení žalobcu vyplýva, že žalobca pri podpise zmluvy poskytol
žalovanému peňažné prostriedky vo výške 80,- Eur tak, že od poskytovanej sumy 100,- Eur odpočítal
čiastku 20,- Euro titulom poplatku za spracovanie a poskytnutie pôžičky, a žalovaný následne uhradil

žalobcovi 30,- Eur dňa 15.7.2014. Podľa výpisu z obchodného registra žalobcu je poskytovanie úverov
alebo pôžičiek predmetom jeho podnikateľskej činnosti.

Podľa § 657 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník alebo aj „OZ“) zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po

uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu

Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSU“) spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) ZoSU spotrebiteľským nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej
tri mesiace.

Podľa § 24 ods. 1 ZoSU na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia

§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 9 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Podľa § § 9 ods. 2 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka (§ 52 a 60 o spotrebiteľských zmluvách) musí obsahovať (okrem ďalších tam
uvedených, pozn. súdu) tieto náležitosti:
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru.

Podľa § 273 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné

obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
, alebo neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) a § 10 ods. 1 .

Podľa § 11 ods. 2 ZoSU ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého

porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

V danom prípade je nepochybné, že žalobca poukazujúc na svoj zápis v registri veriteľov pri uzatváraní
zmluvy o pôžičke konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom z tvrdení žalobcu a
zistených skutočností nevyplýva, že by žalovaný, ktorým je fyzická osoba, pri uzatváraní a plnení zmluvy
so žalobcom ako dodávateľom konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskejčinnosti. Žalovaný je teda v zmysle ust. § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom, a na zmluvu o pôžičke uzavretú
medzi účastníkmi sa preto podľa ust. § 24 ods. 1 ZoSU vzťahujú v ňom taxatívne uvedené ustanovenia
tohto zákona.

Vychádzajúc z týchto zákonných ustanovení pre vznik práva na úroky a poplatky v zmysle § 9 ods. 2
ZoSU, okrem písomnej formy zmluvy, sa vyžadujú preto aj jej ďalšie obligatórne obsahové náležitosti
(inak sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov).

V písomnej zmluve o pôžičke musí byť preto určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 OZ), okrem ďalších
náležitostí, v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSU určená:

i) úroková sadzba spotrebiteľského úveru - ktorou je podľa § 2 písm. j) ZoSU úroková sadzba
vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného

spotrebiteľského úveru, a súčasne podmienky ktoré upravujú jej uplatňovanie - ktorými sa, vychádzajúc
z podstaty a zmyslu úročenia, rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé ako, resp. z akej sumy a
odkedy (napr. či od poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného
času v prípade dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do
stanoveného času splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť

platenia úrokov (napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných
prostriedkov), a

j) ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Pre úplnosť treba uviesť, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné
podmienky, nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technického
a vysvetľujúceho charakteru), keďže tieto informácie sa musia povinne uvádzať spotrebiteľovi už v

predzmluvnom formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 ZoSU), a nič by
preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo brániť tomu uviesť ich aj priamo v zmluve (mutatis
mutandis aj nález ÚS ČR citovaný nižšie). Okrem toho tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy
odkazom na obchodného podmienky nemôže byť ani neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o
obchodných podmienkach), pretože ak má byť súčasťou zmluvy (ako prejavu vôle), platia

preňho, ak sa s ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá ako aj pre iné právne úkony. Časť
obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje (poukazom na obchodné podmienky), by sa mala preto stanoviť
konkrétne (určite a zrozumiteľne, § 37 ods. 1 OZ) tak, aby bolo zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv
a povinností) treba hľadať a vykladať na inom mieste (napr. v obchodných podmienkach), písomne (§ 9
ods. 1 ZoSu), a zároveň aj nie menším písmom ako iná časť takejto zmluvy (§ 53c OZ). V tomto prípade

tomu tak nebolo.

V tejto súvislosti súd tiež pripomína, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o úvere ako dvojstranného
právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu obchodných podmienok napísaná
drobným písmom so súčasným zakomponovaním viacerých podstatných zmluvných náležitostí zmluvy

o úvere na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti súd zdôrazňuje, že v
prípade konfliktu záujmov spotrebiteľa a jeho zmluvného partnera je potrebné poskytnúť vyššiu mieru
ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom je potrebné posúdiť aj
úverové zmluvné podmienky. Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa podmienky, ktoré sú

podstatné, a o ktorých môže predpokladať, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak učiní, čo sa stalo aj v
tomto prípade, spreneverí sa princípu dôvery a preto takému jednaniu nemožno priznať právnu ochranu
pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

K tomu možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013, sp. zn.

I.ÚS 3512/11. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute (argumentum
a minori ad maius tým skôr o predmete hlavného záväzku resp. o podstatných náležitostiach
zmluvy, pozn. súdu) v zásade nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných zmluvných podmienok, ale len
spotrebiteľskej zmluvy samotnej. Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi,ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu
ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v
oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských

zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať
dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú
pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú.

Právne posúdenie

V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel platnú písomnú
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej prenechal žalovanému peniaze v určitej výške so záväzkom
žalovaného druhovo rovnaké veci (peniaze) vrátiť a zaplatiť žalobcovi určité úroky (a poplatky) podľa
dohodnutej úrokovej sadzby a spôsobu jej uplatňovania vyjadrené ako percento, ktoré sa na ročnom

základe uplatňuje z čerpaného spotrebiteľského úveru, a že žalovaný ich nevrátil, prípadne nezaplatil
dohodnuté konkrétne špecifikované úroky (a poplatky) podľa dohodnutej úrokovej sadzby a spôsobu
jej uplatňovania. Pre právo na úroky a poplatky mal žalobca zároveň aj bremeno tvrdenia, že zmluva
obsahuje všetky obligatórne obsahové náležitosti a veriteľ pred uzavretím zmluvy o pôžičke hrubo
neporušil povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver. Žalobca však všetky tieto skutočnosti, okrem poskytnutia peňažných prostriedkov, v konaní riadne
ani netvrdil.

Vo vzťahu k požadovanej sume úrokov žalobca uviedol iba celkový úrok (vo výške 18%, pripočítaný
k istine vo výške 18,- Eur), a absolútne neuviedol (ani nepriamo v prílohách) úrokovú sadzbu

spotrebiteľského úveru (ktorou je podľa § 2 písm. j) ZoSU úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo
variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru)
a spôsob jej uplatňovania. Zo zmluvy totiž vyplýva, že ide o úrok za 30 dní, ktorému by tak pri vyjadrení
percenta na ročnom základe zodpovedala výška ročnej úrokovej sadzby 219%. V zmluve tiež absentuje
uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedené je preto zrejmé, že predložená zmluva o pôžičke neobsahuje úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, resp. pôžičky (ako percento uplatňované na ročnom základe) a
podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie (§ 9 ods. 2 písm. i) ZoSU) - ako, z akej sumy, odkedy a
dokedy, a ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j) ZoSU), a poskytnutá pôžička sa preto

považuje podľa § 11 ods. 1 ZoSU za bezúročnú a bez poplatkov.

V súvislosti s bremenom tvrdenia zo skutočností uvedených žalobcom tiež nevyplýva, že by v zmysle
§ 7 ods. 1 ZoSU pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a preto ak veriteľ takto nepostupoval, hrubo porušil

svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
resp. v danom prípade pôžičku, a táto sa tiež z tohto dôvodu podľa § 11 ods. 2 ZoSU považuje za
bezúročnú a bez poplatkov.

Vzhľadom na tieto dôvody, teda jednak pre neunesenie bremena tvrdenia ohľadom skutočností

odôvodňujúcich nárok na úroky - ako percento na ročnom základe, ako aj s poukazom na absenciu
obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy, a hrubé porušenie vyššie uvedenej povinnosti veriteľa, s
ktorými zákon spája bezúročnosť a bez poplatkovosť pôžičky, má žalobca, z titulu pôžičky nárok iba na
vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov. Keďže žalobca žalovanému reálne dočasne prenechal
sumu 80,- Eur a žalovaný mu uhradil sumu 30,- Eur, súd ho zaviazal na vrátenie zostávajúcej časti

poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 50,- Eur spolu s úrokmi z omeškania. Žalovaný je v
omeškaní s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov, a preto mu súd v zmysle ust. § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. uložil povinnosť na ich
zaplatenie spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy uplatnenými v súlade so
zákonom odo dňa nasledujúceho po dojednanej lehote splatnosti až do ich zaplatenia so zohľadnením

úhrady 30,- Eur dňa 15.7.2014 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545a ods. 1 Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s

prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.

Podľa § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa
spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.

Podľa § 3a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov
nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú
podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a

súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd žalobcovi nepriznal ani zmluvnú pokutu uplatnenú vo výške 50,- Eur, a to jednak využitím
moderačného oprávnenia vzhľadom na jej neprimeranú výšku vo vzťahu k ňou zabezpečovanej bežnej

pohľadávke na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov žalobcu ako podnikateľa zaoberajúceho
sa poskytovaním peňažných prostriedkov a saturovanej už bežným úrokom z omeškania, ako aj s
poukazom na absenciu jej určitého a zrozumiteľného zmluvného dojednania, keď táto bola v texte a v
tzv. tabuľke poplatkov v zmluve o pôžičke uvedená rozdielne (neurčito), a napokon aj pre jej neplatnosť
pre rozpor so zákonom, keď vo výške 15,- Eur, a to za každý aj začatý mesiac omeškania (a teda aj za 1

deň) splatenia pôžičky (zrejme akejkoľvek jej časti), ako doplnková sankcia popri úrokoch z omeškania
(vyjadrených úrokovou sadzbou a počítaných pomerne na dennej báze, a to vždy len zo zostávajúcej
dlžnej sumy) v rozpore s § 53b ods. 1 OZ mnohonásobne prevyšuje dvojnásobok úrokov z omeškania
(s ktorými môže v súčte tvoriť iba trojnásobok zákonných úrokov z omeškania) podľa nariadenia vlády
5,15% ročne (cca 0,014% denne, a 0,43% mesačne), a patriacich vždy iba zo zostávajúcej dlžnej sumy

(a nie učených paušálne bez ohľadu na výšku dlhu).

O trovách konania bolo potrebné rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu účastníkov
v konaní, keď v prevyšujúcej časti bol v konaní úspešný žalovaný a mal by tak nárok na náhradu
pomernej časti trov konania, keďže si však ich náhradu neuplatnil a pomerne neúspešnejší žalobca na

ich náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z nich.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.