Rozsudok Judgement was issued on Monday, July 13, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/133/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2104899257
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2104899257.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu v 1. rade: A.

V., nar. X.XX.XXXX, bytom C. 8, L., žalobkyne v 2. rade: N. V., rod. R., nar. XX.X.XXXX, bytom C. 8,
L. a žalobkyne v 3. rade: Y. K., rod. V., nar. X.X.XXXX, bytom C. 8, L., všetci žalovaní zastúpení JUDr.
Tiborom Sanákom, advokátom so sídlom Nám. SNP 2, Trnava, proti žalovanej v 1. rade: V. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, J. nad I., žalovanému v 2. rade: Q. E. - I.B.N., L. XX, L., žalovaní v
1. a 2. rade zastúpení JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom so sídlom Teodora Tekela 23, Trnava, a
žalovanému v 3. rade: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., IČO 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4,
Bratislava, o zaplatenie 1.212.700,- Sk, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh voči žalovanému v 2. rade zamieta.

Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 3. rade sú p o v i n n ízaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi v 1.
rade sumu vo výške 1.847,24 €, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni v
2. rade sumu vo výške 136,92 €, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni v
3. rade sumu vo výške 57,92 €, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh voči žalovanej v 1. rade a žalovanému v 3. rade zamieta.

Súd nepriznáva náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.

O trovách štátu súd rozhodne v samostatnom uznesení po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 20.12.2004 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 1. rade
sumu 458.000,- Sk s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia,
žalobkyni v 2. rade sumu 654.700,- Sk s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od právoplatnosti
rozsudku do zaplatenia a žalobkyni v 3. rade sumu 100.000,- Sk s 9%-ným ročným úrokom z omeškania
od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, a trovy konania. Uviedli že dňa 21.12.2002 v čase o 9,15

hod. došlo na diaľnici D-1 k dopravnej nehode tak, že vodič I. P. jazdiaci v pravom jazdnom pruhu bol
predchádzaný motorovým vozidlom zn. J. F. EČ TT XXX AF, ktoré riadila v ľavom jazdnom pruhu ako
vodička žalovaná v 1. rade, ktorá pri ukončení predchádzania sa z nezistených príčin prednou časťou
svojho vozidla narazila do zadnej časti vozidla zn. W. A. EČ TT XXX BJ jazdiaceho v pravom jazdnompruhu, ktoré v tom čase riadil ako vodič žalobca v 1. rade - vozidlo žalobcu v 1. rade bolo po náraze
odrazené a následne prednou časťou narazilo do stromu, napravo od diaľnice. Pri dopravnej nehode
utrpelžalobcav1.radevykĺbeniepravéhobedrovéhokĺbusozlomeninouzadnejhranyjamkybedrového

kĺbusdobouliečeniaapráceneschopnostiod21.12.2002do8.11.2003;žalobkyňav2.radeutrpelaotras
mozgu, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú ranu na hlave, pohmoždenie hrudníka - bola hospitalizovaná
vo FN Trnava od 21.12.2002 do 23.12.2002, práceneschopná bola do 21.12.2003; žalobkyňa v 3. rade
utrpela otras mozgu, pohmoždenie hrudníka a brušnej steny, pohmoždenie a odierky kolena vpravo,
odierky úst - bola hospitalizovaná vo FN v Trnave od 21.12.2002 do 23.12.2002, práceneschopná bola

do4.6.2003.TrestnýmrozkazomOkresnéhosúduTrnavazodňa13.5.2004sp.zn.1T6/04bolažalovaná
v 1. rade uznaná za vinnú z trestného činu z ublíženia na zdraví podľa § 224, ods. 1 a ods. 2 Trestného
zákona(bolaodsúdenáktrestuodňatiaslobodyvtrvaní10mesiacovpodmienečnesoskúšobnoudobou
2 roky a bol jej uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 2 roky); v čase podania
návrhu trestný rozkaz nebol právoplatný v dôsledku podania odporu žalovanou v 1. rade. Dopravnú
nehodu teda zavinila žalovaná v 1. rade, ktorá pri vedení motorového vozidla porušila § 15, ods. 1 a § 14,

ods. 5 zák.č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách tak, ako to vyplýva zo záverov
vyšetrovania, predovšetkým zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy, ktorý
konštatoval, že rýchlosť vozidla J. F. v súčinnosti so stavom vozovky viedla k straste smerovej stability
vozidla a následne ku vzniku dopravnej nehody, pričom rýchlosť vozidla bola z technického hľadiska
neprimeraná. Prevádzateľom motorového vozidla J. F. v zmysle § 427, ods. 2 Občianskeho zákonníka

bol v čase dopravnej nehody Q. E. - I.B.N Trnava (žalovaný v 2. rade), poisťovateľom v zmysle § 2, písm.
d) zák.č. 381/2001 Z.z. vo vzťahu k motorovému vozidlu bola KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. (žalovaný
v 3. rade). V ďalšom poukázal na znenie zákonných ustanovení § 427, ods. 1 a ods. 2, § 442, ods. 1,
§ 444 a § 121, ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 11, ods. 1 zák.č. 437/2004 Z.z., § 7, ods. 1, ods. 2
a ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb.

Žalobca v 1. rade si uplatňuje bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU) vo výške 458.000,-
Sk / 15.202,81 € (jeho práceneschopnosť trvala od 21.12.2002 do 7.11.2003). Podľa obodovania
bolestného a SSU (MUDr. R.) je bolestné vo výške 190 bodov, a SSU vo výške 330 bodov (spolu vo
výške 520 bodov); požaduje 1/ bolestné 11.400,- Sk (190 bodov x 60,- Sk), keď v súvislosti so zranením
prežíval veľké bolesti, bol hospitalizovaný na traumatológii v Trnave, podrobovaný intenzívnej liečbe,

mal problémy s dýchaním v dôsledku priečnej zlomeniny hrudného koša. Domáha sa odškodnenia
bolestného vo výške 171 000,- Sk, čo zodpovedá 15 násobku základného obodovania, po odpočítaní
sumy10.000,-Sk,ktorémutitulombolestnéhobolovyplatenýchpoisťovňouKOOPERATIVA-jehonárok
teda činí sumu 161.000,- Sk / 5.344,22 €, 2/ SSU 19.800,- Sk (330 bodov x 60,- Sk), keď pred úrazom bol
zdravotne v poriadku, nemal žiadne problémy ktoré by ho obmedzovali v bežnom spôsobe života, mohol

vykonávať podnikateľskú činnosť, hrával stolný tenis a futbal, lyžoval, po úraze sa týmto činnostiam
nemôže venovať, v dôsledku zmenšenej pohyblivosti pre zranenie kĺbu a zhoršeným dýchaním nemôže
vplnomrozsahuvykonávaťpodnikateľskúčinnosť,úraznegatívneovplyvňujejehopsychiku(jenervózny
a podrážditeľný, navštívil neurológa). Domáha sa odškodnenia SSU vo výške 297.000,- Sk / 9.858,59
€, čo predstavuje 15 násobok základného obodovania.

Žalobkyňa v 2. rade si uplatňuje bolestné a SSU vo výške 654.700,- Sk / 21.732,06 €. Jej
práceneschopnosť trvala od 21.12.2002 do 20.12.2003, pred úrazom bola zdravotne v poriadku, nemala
žiadne problémy, podnikala, jej koníčkom bola záhrada, venovala sa ručným prácam (pletenie), čítala
beletriu, pomáhala a pri starostlivosti o vnúčence - po úraze musela ukončiť živnosť pre sústavné bolesti
hlavy, v dôsledku zranenia krčnej chrbtice musela zanechať práce v záhradke, je oslabená jej schopnosť

starať sa o vnúčence. Po úraze sa stala labilnou, uvedomuje si že stratila možnosť realizovať sa
výkonom podnikateľskej činnosti a prispievať tým k zabezpečeniu rodiny, v dôsledku nemožnosti čítania
beletrie nenachádza uspokojenie v kultúrnom vyžití sa, čo negatívne pôsobí na jej psychiku. Pravidelne
navštevovala po úraze neurológa MUDr. Y. a psychiatra MUDr. C.. Podľa obodovania bolestného a SSU
(MUDr. C.) je bolestné vo výške 47,5 bodu (2.820,- Sk), a SSU vo výške 700 bodov (42.000,- Sk);

požaduje: 1/ bolestné 28.200,- Sk, čo predstavuje 10 násobok obodovania, pričom po odpočítaní doteraz
zaplateného bolestného vo výške 3.500,- Sk jej nárok na odškodnenie bolestného činí sumu 24.700,-
Sk / 819,89 €, 2/ SSU vo výške 630.000,- Sk / 20.912,17 €, čo predstavuje 15 násobok obodovania.
Žalobkyňa v 3. rade si uplatňuje bolestné a SSU vo výške 100.000,- Sk / 3.319,39 €. Jej
práceneschopnosť trvala od 21.12.2002 do 4.6.2003, od 4.6.2003 bola na rizikovom tehotenstve,

od 15.3.2003 do 11.7.2003 bola hospitalizovaná na oddelení rizikovej tehotnosti. Podľa obodovania
bolestného (MUDr. C.) je bolestné vo výške 46,25 bodu. V čase zranenia bola navrhovateľka v 3.
rade tehotná (v druhom mesiaci), utrpela šok v súvislosti s dopravnou nehodou, bála sa že potratí,
a až do konca tehotenstva žila v strese a obavách o budúce deti, resp. o následkoch ktoré úraz nadeťoch zanechá; požaduje: 1/ bolestné 27.750,- Sk, čo predstavuje 10 násobok obodovania, pričom po
odpočítaní doteraz zaplateného bolestného vo výške 2.950,- Sk jej nárok na odškodnenie bolestného
predstavuje sumu 24.800,- Sk / 823,21 €, 2/ SSU vo výške 75.200,- Sk / 2.496,18 € (bez zdôvodnenia).

K návrhu pripojili žalobcovia živnostenský list žalobcu v 1. rade, živnostenský list žalobkyne v 2. rade,
oznámenie o ukončení podnikania žalobkyne v 2. rade, výpis z Obchodného registra žalovaného v 2.
rade, potvrdenie MUDr. K. G. zo dňa 20.12.2004, lekársku správu - nález MUDr. Emila C., posudok o
bolestnom žalobcu v 1. rade zo dňa 7.4.2004, 2x posudok MUDr. G. R. o bolestnom a SSU žalobcu v
1. rade zo dňa 13.12.2004, 2x posudok o bolestnom žalobkyne v 2. rade zo dňa 7.4.2004, 2x posudok

MUDr. H. C. o SSU a bolestnom.

Žalovaný v 3. rade sa k návrhu vyjadril podaním došlým súdu dňa 13.12.2005 v ktorom uviedol že
dňa 21.12.2002 žalovaná v 1. rade narazila prednou časťou osobného motorového vozidla J. F. EČV:
TT XXX AF do zadnej časti osobného motorového vozidla žalobcu v 1. rade Opel A. EČV: TT XXX
BJ, pričom motorové vozidlo ktorým bola spôsobená škoda bolo poistené u žalovaného v 3. rade

poistnou zmluvou č. 6 XXX XXX XXX pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. V zmysle posudku o bolestnom zo dňa 7.4.2004 (vypracovaný MUDr. H. C.) bol
počet bodov bolestného pre žalobkyňu v 2. rade stanovený na 47,5 bodu, pričom v najvyššom bodovom
hodnotení bolo označené len poranenie resp. podvrtnutie krčnej chrbtice v dôsledku a v súvislosti
s dopravnou nehodou, v trojštvrťovej bodovej hodnote boli označené pohmoždenie hrudníka a tržná

rana hlavy - vzhľadom na uvedené bola poistná udalosť zlikvidovaná dňa 18.6.2004 tak, že počet
bodov 47,5 bol vynásobený hodnotou jedného bodu 60,- Sk, čo tvorilo sumu 2.850,- Sk, a spolu s
poplatkom za vystavenie potvrdenia v hodnote 200,- Sk bola suma 3.050,- Sk vyplatená žalovanej
v 2. rade. V zmysle posudku o bolestnom zo dňa 7.4.2004 (vypracovaný MUDr. G. R.) bolo bodové
ohodnotenie pre žalobcu v 1. rade stanovené vo výške 175 bodov (130 bodov za zlomeninu acetabula

s centrálnou luxáciou stehnovej kosti, a trojštvrťové ohodnotenie za poranenie označené ako comotio
cerebri stredného stupňa vo výške 45 bodov) - v súvislosti s hodnotou jedného bodu 60,- Sk, bola
suma 10.500,- Sk poukázaná žalobcovi v 1. rade. Posudok o bolestnom pre žalobkyňu v 3. rade
(vypracovaný dňa 7.4.2004 MUDr. H. C.) uvádza zranenia žalobkyne v 3. rade, a to otras mozgu v
plnej bodovej hodnote vo výške 20 bodov, a v trojštvrťovej hodnote pohmoždenie hrudníka 15 bodov

a pohmoždenie kolena 11,25 bodu, t.j. spolu 46,25 bodu - vzhľadom na hodnotu jedného bodu 60,- Sk
bola suma 2.775,- Sk + 200,- Sk (za doklad o vystavení posudku), spolu teda 2.975,- Sk poukázaná
žalobkyni v 3. rade. Žalobcovia sa domáhajú náhrady za poškodenie zdravia ktoré utrpeli pri dopravnej
nehode zo dňa 21.12.2002. Žalobca v 1. rade náhrady škody na zdraví a odškodnenia za bolesť si
uplatňuje zvýšenie odškodnenia za bolesť vo výške 15 násobku bodového hodnotenia, ktoré uvádza v

hodnote 190 bodov - uvedené zvýšenie je neakceptovateľné najmä preto, že v posudku o bolestnom
je len jedna diagnóza obodovaná najvyšším možným počtom bodov. Žalobkyňa v 2. rade sa domáha
náhrady škody na zdraví a odškodnenia za bolesť vo výške 10 násobku bodového hodnotenia, ktoré
uvádza v hodnote 47,5 bodov - uvedené zvýšenie je neakceptovateľné najmä preto, že v posudku
o bolestnom je len jedna diagnóza obodovaná najvyšším možným počtom bodov. Žalobkyňa v 3.

rade sa domáha náhrady škody na zdraví a odškodnenia za bolesť vo výške 10 násobku bodového
hodnotenia ktoré uvádza v hodnote 46,25 bodov - uvedené zvýšenie je neakceptovateľné hlavne preto,
že v posudku o bolestnom je len jedna diagnóza obodovaná najvyšším možným počtom bodov. Podľa
žalovaného v 3. rade základnou zásadou na poskytnutie bolestného je, že odškodnenie za bolesť
musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia, pričom odškodnenie nepatrí

za jednoduché duševné reakcie na postihnutie organizmu ktoré je prechodného rázu, za zmeny v
organizme ktoré sú tak krátkodobé že ich netreba liečiť, prípadne ich nemožno ani objektívne zistiť, za
bolesť budúcu (následnú), a za bolesť vznikajúcu zo zmien predtým už existujúcich. Podľa žalobcov
v ich prípade išlo o vážne zranenia, podstúpili mimoriadne komplikovaný, bolestivý a zdĺhavý spôsob
liečby a rehabilitácie a preto je podľa nich odôvodnené odškodnenie za bolesť primerane zvýšiť aj nad

najvyššie výmery odškodnenia, a to v zmysle § 7, ods. 3 vyhlášky - ich návrh však odporuje požiadavke
ustanovenej v zákone, pretože sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa; tvrdenia žalobcov sú
založené výlučne na ich subjektívnych vnemoch a pocitoch. Odškodnenie za SSU sa v zmysle § 4, ods. 1
vyhlášky pripadá do úvahy ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné
úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho

spoločenských úloh, pričom odškodnenie musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju. Z uvedeného vyplýva že už samotné priznanie nároku na odškodnenie za SSU na základe
posudku ktorý vydal ošetrujúci lekár predstavuje náhradu za utrpené bolesti a strasti, za preukázateľné
nepriaznivé dôsledky pre životné úkony a potreby poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných aspoločenských potrieb - zvýšenie základného bodového ohodnotenia v zmysle § 7, ods. 3 vyhlášky je
možné priznať len „výnimočne, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, keď kultúrne, športové či iné
zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na vysokej úrovni a mimoriadne“. Podľa žalovaného v 3. rade

žalobcovia nepreukázali že poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jej životné
úkony, pre uspokojovanie jej životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie spoločenských úloh,
nepreukázali akým spôsobom sú obmedzení v plnení spoločenských úloh, pri uspokojovaní svojich
životných a spoločenských potrieb.

Žalobcovia sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu
dňa 29.3.2006 v ktorom uviedli že v konaní z hľadiska právneho posúdenia veci bude rozhodujúcou
objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla v zmysle § 427, ods. 2 Občianskeho
zákonníka, a v takom prípade žalobca nemusí preukazovať zavinenie, ale stačí preukázať že škoda
bola spôsobená motorovým vozidlom (zbavenia sa zodpovednosti musí preukazovať prevádzateľ, teda
žalovaný v 2. rade, na ktorom je dôkazové bremeno). Žalobcovia sa domáhajú mimoriadneho zvýšenia

odškodnenia (bolestného a SSU) v zmysle § 7, ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb., keď majú za to že sú splnené
podmienky pre mimoriadne zvýšenie - bolestivosť ich zranení pretrváva doposiaľ, jedná o komplikovanú
liečbu zranení, spojenú s dlhodobou práceneschopnosťou žalobkyne v 2. rade od 21.12.2002 do
21.12.2003, žalobcu v 1. rade od 21.12.2002 do 8.11.2003 a žalobkyne v 3. rade od 21.12.2002 do
4.6.2003, žalobcovia v 1. a 2. rade sú starší ľudia, ktorí majú zvýšenú citlivosť na bolesť, ktorým sa

zranenia ťažšie hoja a ktorí ťažko znášajú proces liečenia.

Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej lekársky nález MUDr. H. J. zo dňa 24.3.2006, kópiu
Rozsudku Okresného súdu Trnava č. 1T/6/2004-540 zo dňa 14.4.2010, kópiu Rozsudku Krajského
súdu v Trnave č. 5To/78/2010-576 zo dňa 22.9.2011, kópiu Rozsudku Krajského súdu v Trnave č.

4To/16/2007-338 zo dňa 31.7.2007, 3x výpis zo systému žalovaného v 3. rade o výplate bolestného,
návrh na likvidáciu a vyjadrenie likvidátora / likvidačnú správu, lekársky posudok o bolestnom a SSU
žalobkyne v 2. rade vyhotovené dňa 16.1.2014 MUDr. H. C..

Uznesením č. 14C/133/2004-46 zo dňa 18.8.2006 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia

konania proti žalovanej v 1. rade vedeného pred Okresným súdom Trnava, sp.zn. 1T/6/2004.

Žalobcovia sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým
súdu dňa 31.7.2012 v ktorom uviedli že v trestnom konaní vedenom na Okresom súde Trnava, sp.zn.
1T/6/2004 bola priznaná žalobkyni v 2. rade suma 3.045,- Sk / 101,40 € (za okuliare 1.162,- Sk + 1.892,-

Sk), žalovanému v 1. rade suma 116.282,- Sk / 3.859,90 € (za leasingové splátky na motorové vozidlo
OPEL A. ev.č. TT XXX BJ 53.552,- Sk / 8 x 6.694,- Sk + za akontáciu na leasing vozidla 60.938,- Sk
+ poplatok za odťahovú službu 1.792,- Sk); vo zvyšku boli žalobcovia odkázaní na konanie vo veciach
občianskoprávnych o zaplatení mimoriadneho zvýšenia bolestného a SSU v trestnom konaní nebolo
rozhodnuté, nakoľko tieto nároky v trestnom konaní ani neboli uplatnené. V trestnom konaní Okresného

súdu Trnava sp.zn. 1T/6/2004, v spojení s konaním Krajského súdu v Trnave sp.zn. 5To/78/2010 ( ktorý
sa stal právoplatný dňom 22.9.2011), bola žalovaná v 1. rade uznaná za vinnú v zmysle § 224, ods. 2
Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.

Žalovaní v 1. a 2. rade sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým
súdu dňa 6.11.2012 v ktorom uviedli že v prípade žalobcov nejde o prípad hodný osobitného zreteľa
ktorý by odôvodňoval nárok na mimoriadne zvýšenie bolestného a SSU, žalobcovia návrh neodôvodnili
právne významným spôsobom keď vychádzajú iba z toho, že boli zranení a poukazujú predovšetkým
na dopad zranení na ich psychiku (za prípad osobitného zreteľa považuje súdna prax prípady napr.

zranení u vrcholového športovca ktoré mu znemožnia vykonávať vrcholový šport a podobne, čo nie je
prípad žalobcov). Skutočnosť že žalobkyňa v 2. rade si pred zranením privyrábala pracovnou činnosťou
je z právneho pohľadu irelevantné, pretože podľa § 4, ods. 3 cit. vyhlášky sa odškodnením za SSU
neodškodňujú straty na zárobku - odškodnenie za SSU nie je škodou, plní funkciu zadosťučinenia a
spravuje sa inými zásadami, nie zásadami platnými pre náhradu škody.

Právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 6.3.2013 uviedol že žalobcovi v 1. rade bolo
vyplatené bolestné vo výške 11.400,- Sk, žalobkyni v 2. rade vo výške 2.820,- Sk a žalobkyni v 3.
rade vo výške 2.775,- Sk - toto bolestné nemusí byť správne obodované, preto navrhuje aby ho súdv rámci dokazovania dal preveriť znalcovi. SSU vyčíslené pre žalobcu v 1. rade vo výške 19.800,-
Sk a žalobkyňu v 2. rade vo výške 42.000,- Sk im vôbec nebolo vyplatené; žalobkyňa v 3. rade SSU
nemá obodované - preto žiada aby znalec preveril obodovanie SSU žalobcov v 1. a v 2. rade, a určil

obodovanie SSU pre žalobkyňu v 3. rade. Čo sa týka okruhu žalovaných, žiada uložiť povinnosť úhrady
žalovanej v 1. rade ako vodičke ktorá spôsobila dopravnú nehodu, teda priamej škodkyne (§ 420, ods. 1
Občianskeho zákonníka), žalovanému v 2. rade ako prevádzkovateľovi motorového vozidla (§ 427, ods.
2 Občianskeho zákonníka), a žalovanému v 3. rade ako poisťovni, teda ako priamy nárok poškodeného
voči poisťovateľovi (§ 15, ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z.); žalovaní sú spoločne a nerozdielne zodpovední,

nakoľko ide o kumuláciu zodpovednostných titulov.

Právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 10.4.2013 uviedol že žalobcovi v 1. rade bola
poisťovňou vyplatená suma 10.500,- Sk, a nie 11.400,- Sk ako to omylom uviedli.
Splnomocnená zástupkyňa žalovaného v 3. rade na pojednávaní konanom dňa 10.4.2013 uviedla že
žalobcom bola vyplatená suma za bolestné, a to žalobcovi v 1. rade 10.500,- Sk, žalobkyni v 2. rade

2.850,- Sk (plus 200,- Sk za lekársky posudok), a žalobkyni v 3. rade 2.775,- Sk (plus 200,- Sk za
lekársky posudok); uvedené sumy boli vyplatené na základe lekárskeho posudku o bolestnom. Podľa
žalovaného v 3. rade neprichádza do úvahy mimoriadne zvýšenie bolestného, nakoľko všetky následky
sú zohľadnené v obodovaní podľa lekárskeho posudku. Čo sa týka SSU žalobcom nebola vyplatená
žiadna suma z dôvodu, že nepredložili doklad na základe ktorého by k výplate mohlo prísť.

Žalobca v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 10.4.2013 uviedol že doposiaľ má bolesti ktoré súvisia
s úrazom - bolí ho bedrový kĺb, kotník; zdravotné obmedzenie nemá žiadne, avšak niektoré činnosti
nemôže vykonávať, nemá plynulý krok. V čase pred úrazom rekreačne hrával futbal, ping pong (s
kamarátmi), s deťmi sa chodil lyžovať; žiadny výkonnostný ani vrcholový šport nerobil, nevykonával ani
žiadnu inú činnosť v oblasti kultúry, spoločenskú činnosť a pod. Okrem toho že nemôže hrať rekreačne

ping pong a futbal, následky úrazu nemajú na jeho život (okrem zdravotných problémov) žiaden vplyv.
Uviedol že následkom úrazu trpel bolesťami, bolela ho hlavne pravá noha (mal roztrieštený bedrový kĺb),
v nemocnici na lôžku bol približne 7 týždňov počas ktorých pociťoval bolesti; operačne riešený nebol,
neabsolvoval žiadne operácie, bedrový kĺb mu vyliečili neoperačnými metódami, ďalej trpel bolesťami
prstov na pravej nohe, ktorá sa mu následkom úrazu vykrivila, bola nedostatočne prekrvená, bolesti mu

tíšili upokojujúcimi liekmi, aj po prepustení z nemocnice bral lieky na tíšenie bolesti.
Na otázky svojho právneho zástupcu žalobca v 1. rade uviedol že práceneschopný bol 11 mesiacov po
úraze. Býva v rodinnom dome, do záhrady chodí, „trošku“ sa však unaví a musí si častejšie odpočinúť.
Podnikateľskú živnosť má doposiaľ, aj ju vykonáva (spolu so synom), po úraze však už nemôže zdvíhať
také ťažké bremená. Žalobca v 1. rade má problémy s bránicou pri dýchaní, čo je následok úrazu, keď

pri náraze mu brušnú dutinu poškodili bezpečnostné pásy. Po úraze chodieval k neurológovi, nakoľko
pociťovalstratustability-tentoproblémstálepretrváva.Začínahopobolievaťajľavýkĺb,čojedôsledkom
toho že zaťažoval po úraze tento kĺb, nakoľko mal problémy s pravým kĺbom.
Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 10.4.2013 uviedla že po úraze ju stále bolí hlava,
jedná sa o následok úrazu, nakoľko hlavu mala na dvoch miestach zašívanú v dôsledku tržných rán,

pobolievajutiežkrčnáchrbticaapravérameno,tietoproblémymátakistoodhavárie.Žalobkyňav2.rade
v čase havárie nevykonávala žiadne športové, kultúrne alebo spoločenské aktivity väčšieho významu,
ktoré by nemohla vykonávať následkom havárie. V čase havárie prevádzkovala obchod s textilom (v
tom čase mala 56 rokov), živnosť zrušila dva roky po havárii, avšak v rokoch 2002 až 2004 podnikanie
reálne nevykonávala. Po úraze zažíva stresové situácie, zľakne sa keď ide sanitka, havária mala vplyv

na jej psychiku, chodievala k psychiatrovi, k neurológovi a k ortopédovi; t.č. navštevuje lekárku ktorá ju
lieči na bolesti ramena a krčnej chrbtice. Býva v dome so záhradou - t.č. v nej pracovať nemôže nakoľko
ju bolí hlava keď sa zohne, pred úrazom v záhradke robievala. Po úraze bola žalobkyňa v 2. rade v
nemocnici dva dni (na pozorovaní), zašívali jej dve tržné rany na hlave (spolu 14 štichov); po operácii
ju uvedený zákrok bolel, dosala injekcie na utíšenie bolesti - rany sa zahojili dobre, žiadne komplikácie

pri hojení nenastali, nebola ani na vybratí štichov (jednalo o štichy samorozpadávacie). Pri havárii mala
poudieraný tiež hrudník, bolesti boli „normálne“. Následkom úrazu jej zostal na čele nad obočím uzlík
(nevstrebané tkanivo), toto ju pobolieva pri zmene počasia.
Naotázkysvojhoprávnehozástupcužalobkyňav2.radeuviedlaževčasepredúrazomštrikovala,plietla
deťomavnukomšály,čiapkyasvetríky-poúrazetútočinnosťvykonávaťnemôžepretožejubolírameno;

štrikovanie vykonávala výlučne pre vlastnú potrebu, na žiadnej výstave tieto veci neprezentovala. V čase
pred úrazom čítala romány, teraz už čítať nemôže pretože ju začne bolieť hlava a oči; číta iba noviny a
časopisy, pričom čítanie beletrie bol jej koníček a záľuba, pred úrazom chodievala spolu s manželom na
rodinné výlety, lyžovať, na turistiku a pod., a to aj spoločne s deťmi aj s vnúčencami.Na otázku zástupkyne žalovaného v 3. rade žalobkyňa v 2. rade uviedla že všetky zdravotné problémy
(bolenie hlavy a krčenej chrbtice) pripisuje následkom úrazu; tieto problémy môžu súvisieť aj s vekom,
ale bolesti pri zašívaní hlavy súvisia s úrazom.

Žalobkyňa v 3. rade na pojednávaní konanom dňa 10.4.2013 uviedla že pred úrazom nevykonávala
žiadnu kultúrnu alebo spoločenskú aktivitu, chodievala na turistiku, na ktorú s rodinou chodieva doposiaľ,
v tomto smere ju úraz nijakým spôsobom neobmedzuje. Za najzávažnejší následok úrazu považuje
stres a psychickú nepohodu, nakoľko v čase úrazu bola tehotná - po úraze jej spravili vyšetrenie, žiadne
iné liečenie absolvovať nemohla kvôli tehotenstvu; sedem mesiacov žalobkyňa v 3. rade nevedela či

dieťa sa narodí v poriadku, pôrod však prebehol normálne (narodili sa jej dvojičky, ktoré nemajú žiadne
následky spôsobené úrazom).

Uznesením č. 14C/133/2004-137 zo dňa 24.5.2013 súd do konania ustanovil znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, MUDr. Zdena N., ktorého úlohou bolo
preveriť správnosť ohodnotenia bolestného a SSU u žalobcov, ohodnotiť bolestné u jednotlivých

žalobcov, posúdiť či prišlo u jednotlivých žalobcov k SSU, vykonať ohodnotenie SSU, uviesť aký bol
zdravotný stav žalobcov po dopravnej nehode, aký bol proces liečenia zo zranení ktoré žalobcovia
utrpeli, či sa v procese liečenia vyskytli komplikácie, či žalobcovia trpeli (mimoriadne) vysokým stupňom
bolesti pri liečení zranení, či žalobcovia trpia v súčasnosti (mimoriadne) vysokým stupňom bolesti ktoré
by boli v priamej príčinnej súvislosti so zraneniami spôsobenými pri dopravnej nehode, akým spôsobom

sa zmenil zdravotný stav žalobcov po dopravnej nehode, akými následkami úrazu žalobcovia trpia v
súčasnosti, aké sú perspektívy vývoja zdravotného stavu žalobcov.
Znalec podal znalecký posudok č. 20/2013 vypracovaný dňa 26.8.2013 v ktorom uviedol že
- žalobkyňa v 2. rade utrpela pri dopravnej nehode dňa 21.12.2002 poranenia hlavy, podvrtnutie krčnej
chrbtice, tržnú ranu na hlave, pohmoždenie hrudníka, pohmoždenie pravého stehna s opuchom, akútnu

posttraumatickú stresovú poruchu - bolestné ohodnotil na 116,25 bodu (vo finančnom vyjadrení 6.975,-
Sk /rok 2002/).
Užalobkynev2.radeneprišlokSSU,pretožejejporaneniajuneobmedzilivschopnostizvládaťzákladné
životné potreby, od skončenia liečby až doteraz je schopná vstávať, sadnúť si, stáť, zaujímať polohy,
pohybovaťsa,používaťdopravnéprostriedky,dorozumieťsaiporozumieť,používaťbežnékomunikačné

prostriedky, poznávať a rozoznávať zrakom a sluchom, orientovať sa časom, miestom a osobou, najesť
sa a napiť, obliekať sa a obúvať, prevádzať celkovú hygienu, dodržiavať stanovený liečebný režim,
vstupovať do vzťahu s inými osobami, vykonávať aktivity obvyklé veku a prostrediu, zariadiť si svoje
záležitosti, nakladať s peniazmi, manipulovať s predmetmi, vykonávať bežné domáce práce; následkom
dopravnej nehody nebol u žalobkyne v 2. rade obmedzený ani spoločenský život, cestovanie, sexuálny

život.
U žalobkyne v 2. rade po dopravnej nehode jej zdravotný stav nebol vážny alebo zmenený oproti
stavu pred dopravnou nehodou, nevyžadoval opatrovanie inou osobou, nebola bezvládna či pripútaná
na lôžko; bola obmedzená strpením nemocničného režimu v trvaní 2 dní, počas hospitalizácie lieky
na bolesť jej priniesli úľavu, vo všeobecnosti pri jej preukázanom poranení ustupujú bolesti do 6

až 7 dní. Nebol u nej potrebný operačný zákrok a v procese liečenia sa u nej nevyskytli žiadne
komplikácie, netrpela vysokým stupňom bolesti, bolesť bola krátkodobá. Žalobkyňa v 2. rade netrpí
žiadnymi následkami úrazu v dôsledku dopravnej nehody, jej zdravotný stav v súvislosti s dopravnou
nehodou je možné považovať za ustálený v dobe 7 dní.
- žalobca v 1. rade utrpel pri dopravnej nehode dňa 21.12.2002 otras mozgu, vykĺbenie pravého

bedrového zhybu s viac úlomkovou zlomeninou zadnej hrany acetabula riešené operačne, poškodenie
hraničného nervu s čiastočným ochrnutím bránice vľavo, počas liečby ako komplikáciu reflexný
algoneurodystrofický syndróm v oblasti pravého členka - bolestné ohodnotil na 338,75 bodu (vo
finančnom vyjadrení 20.325,- Sk /rok 2002/).
SSU ohodnotil na 350 bodov (vo finančnom vyjadrení 5.635,00 €). Trvalé následky spočívajú u žalobcu

v 1. rade v poúrazovom vzniku poškodenia chrupavky v pravom bedrovom kĺbe, jeho prejavy sa okrem
obmedzenia pohybov prejavujú aj bolesťou (ak by bol žalobca v 1. rade v pracovnom pomere miera
poklesu schopnosti zárobkovej činnosti by bola 20%). Druhým trvalým následkom je čiastočné ochrnutie
bráničných svalov na ľavej strane, poranenie sa prejavuje napr. pri zdvíhaní ťažkých bremien, zvýšení
brušného lisu, pri dlhšej a ťažšej fyzickej námahe.

Žalobca v 1. rade akútne bolesti prežíval počas úrazového deja, transportu z miesta nehody do
nemocnice až po operačný výkon - bolesti znalec označil ako mimoriadne silné; počas hospitalizácie
liekynabolesťmuprinášaliúľavu,bolesťsazvýrazňovalapočasinštrumentálnychvýkonov(cievkovanie,vnútrožilové a vnútrosvalové podávanie medikamentov, odber krvných vzoriek). Podľa zdravotnej
dokumentácie mu boli ordinované lieky proti bolesti do 25.2.2003.
V oblasti orientácie a komunikácie u žalobcu v 1. rade k obmedzeniu nedošlo, v oblasti stravovania

bol obmedzený asi 4 týždne, na druhú osobu bol počas tejto doby odkázaný aj pri výkone fyziologickej
potreby, telesnej hygieny, obliekania a pod. Menej závažné bolo jeho obmedzenie z dôvodu potreby
chôdze s odľahčením pomocou 2 nemeckých barlí do 24.4.2003, ďalej chôdzou pomocou 1 francúzskej
barle do konca júna 2003 - ku koncu júla 2003 jeho zdravotný stav možno považovať za ustálený.
- žalobkyňa v 3. rade utrpela pri dopravnej nehode dňa 21.12.2002 otras mozgu, pohmoždenie hrudníka

a brušnej steny, tržnú ranu, odierky na dolnej pere a na pravom kolene - bolestné ohodnotil znalec na
75 bodov (vo finančnom vyjadrení 4.500,- Sk /rok 2002/).
U žalobkyne v 3. rade neprišlo k SSU , jej poranenia nezanechali žiadne trvalé následky. Po dopravnej
nehode jej zdravotný stav nebol vážny alebo zmenený, nebola bezvládna, všetky osobné a hygienické
potreby zvládala sama (obmedzenie spočívalo len v strpení nemocničného režimu v trvaní dvoch dní),
z medicínskeho hľadiska liečba pre následky poranenia pri predmetnej dopravnej nehode trvala do

27.12.2002. Nebol u nej potrebný operačný zákrok, počas celej doby liečby netrpela vysokým stupňom
bolesti; jej zdravotný stav možno považovať za ustálený dňom 27.12.2002.
Uznesením č. 14C/133/2004-226 zo dňa 28.10.2013 súd priznal znalcovi MUDr. P. N. znalečné vo výške
1.883,44 €.

Žalobcovia sa k znaleckému posudku vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním
došlým súdu dňa 13.11.2013 v ktorom uviedli že znalec ustálil nároky u žalobcu v 1. rade - bolestné
na 338,75 bodu, čo zodpovedá finančnému vyjadreniu pre rok 2002 sume 20.325,- Sk, pričom mu bola
vyplatená suma 10.500,- Sk, t.j. rozdiel 9.825,- Sk / 326,13 €, SSU na 350 bodov, vo finančnom vyjadrení
5.635,00 €, pričom mu nebolo z titulu SSU vyplatené žiadne odškodnenie. U žalobkyne v 2. rade znalec

ustálil nároky z bolestného na 116,25 bodu, čo zodpovedá vo finančnom vyjadrení sume 6.975,-Sk /
231,53 €, pričom jej bola vyplatená suma 2.850,- Sk / 94,60 €, t.j. rozdiel 136,93 €, SSU u žalobkyne v 2.
rade bolo pôvodne obodované na 700 bodov (vo finančnom vyjadrení 42.000,- Sk), doposiaľ jej nebolo
vyplatené. Žalobkyňa v 2. rade uviedla že nesúhlasí so záverom znaleckého posudku, že jej zdravotný
stav v súvislosti s dopravnou nehodou je možné považovať za ustálený v dobe 7 dní po úraze, a že v

súvislosti s úrazom neprišlo u nej k SSU. U žalobkyne v 3. rade znalec ustálil bolestné na 75 bodov,
čo sa rovná vo finančnom vyjadrení sume 4.500,- Sk / 149,37 €, pričom doposiaľ jej bola vyplatená
suma 2.775,- Sk, t.j. rozdiel 57,26 €. Uviedla že znalec si neuvedomil, že v čase dopravnej nehody bola
žalobkyňa v 3. rade tehotná v druhom mesiaci, a utrpela šok v súvislosti s dopravnou nehodou, nakoľko
sa bála že potratí, až do konca tehotenstva žila v strese a obavách o budúce deti.

Žalovaný v 3. rade sa k znaleckému posudku vyjadril podaním došlým súdu dňa 25.11.2013 v ktorom
uviedol že u žalobcu v 1. rade znalec bolestné ohodnotil na 338,75 bodov, SSU ohodnotil na 350
bodov. Poukázali na nesprávne vypracovaný posudok pri SSU, nakoľko znalec ho vypracoval podľa
zák.č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia účinného od 1.8.2004,

pričom však podľa § 11 uvedeného zákona na bolesť a SSU v dôsledku úrazu ktoré bolo spôsobené
pred nadobudnutím účinnosti zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy - nakoľko sa predmetná dopravná
nehoda, z ktorej si žalobca v 1. rade uplatňuje SSU stala dňa 21.12.2002, tak SSU mal znalec určiť v
súlade s vyhl.č. 32/1965 Zb. U žalobkyne v 2. rade znalec bolestné ohodnotil na 116,25 bodov, SSU
neohodnotil - žalovaný v 3. rade sa stotožňuje so záverom znalca, že u žalobkyne v 2. rade nedošlo k

SSU, nakoľko jej poranenia ju neobmedzili v schopnosti zvládať základné životné potreby, jej zdravotný
stav nebol vážny, alebo zmenený oproti stavu pred dopravnou nehodou, nebol u nej potrebný operačný
zákrok a v procese liečenia sa u nej nevyskytli žiadne komplikácie, žalobkyňa v 2. rade netrpí žiadnymi
konkrétnymi následkami úrazu z dopravnej nehody. U žalobkyne v 3. rade znalec bolestné ohodnotil
na 75 bodov; uviedol že k SSU u nej nedošlo, nakoľko po dopravnej nehode nebol jej zdravotný stav

vážny, alebo zmenený oproti stavu pred dopravnou nehodou, nebola bezvládna či pripútaná na lôžko,
všetky potreby zvládala sama, nepotrebovala pomoc druhej osoby, jej obmedzenie spočívalo len v
strpení nemocničného režimu v trvaní dvoch dní, nebol u nej potrebný operačný zákrok, počas celej
doby liečenia netrpela vysokým stupňom bolesti. Uviedol ďalej že žalobcovia si v návrhu podanom na
súd dňa 20.12.2004 uplatnili náhradu škody titulom zvýšenia bolestného a SSU, pričom žalobcovi v 1.

rade bolo vyplatené dňa 15.7.2004 bolestné v sume 348,54 € (170 bodov x 60,- Sk = 10.500,- Sk),
žalobkyni v 2. rade bolo vyplatené dňa 15.7.2004 bolestné v sume 101,24 € (47,5 bodov x 60,- Sk =
2.850,- Sk + 200,- Sk = 3.050,- Sk), žalobkyni v 3. rade bolo vyplatené dňa 15.7.2004 bolestné v sume
98,75 € (46,25 bodov x 60,- Sk = 2.775,- Sk + 200,- Sk = 2.975,- Sk). Nakoľko v zmysle znaleckéhoposudku bolo priznané bodové ohodnotenie bolestného pre žalobcov vyššie ako bodové ohodnotenie
bolestného v zmysle žalobného návrhu, a tiež SSU žalobcu v 1. rade, žalobcovia nemajú nárok na
doplatok bolestného a SSU, nakoľko žalobcovia si návrhom uplatňujú len zvýšenie bolestného a SSU,

a nie základné bolestné a SSU - voči nároku ktorý si žalobcovia uplatnili v súvislosti s bolestným a SSU
vzniesol žalovaný v 3. rade námietku premlčania, keďže ide o premlčaný nárok v zmysle § 106, ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Na pojednávaní konanom dňa 5.5.2014 znalec MUDr. P. N. uviedol že

bolestné v prípade žalobcu v 1. rade obodoval podľa vyhlášky platnej v čase vzniku úrazu, na sumu
1.338,75 boda - obodovanie bolestného je nemenné, nemôže prísť behom času k jeho zmenám; čo sa
týka SSU u žalobcu v 1. rade vychádzal znalec z predpisu platného v roku 2004, ktorý objektívnejšie
vyjadruje trvalé následky, a SSU vyčíslil na sumu 350 bodov, pričom bolo brané do úvahy poškodenie a
obmedzenie funkčnosti bedrového zhybu ktorý bol operovaný, a trvalé poranenie nervu zásobujúceho
bránicu (žiadne iné položky, ktoré by mali byť brané do úvahy pri SSU nezistil).

Na otázky právneho zástupcu žalobcov znalec uviedol že poškodenia u žalobcu v 1. rade sa dajú
charakterizovať ako ťažké, ktoré spĺňajú kritéria pre zaradenie ako ťažká ujma na zdraví. S silnými
bolesťamižalobcav1.radetrpelcestoudonemocnice,počasúrazovéhodeja,následneprihospitalizácii
(bolesti boli zmiernené podávaním analgetík); počas hospitalizácie, ktorá trvala jeden mesiac, bol
žalobca v 1. rade obmedzený vo svojich základných životných potrebách, potreboval pomoc iných osôb,

SSU spočíva pri poškodení bedrového zhybu v ranných stuhlostiach približne 20 až 30 minút, kým sa
poškodený rozchodí, môžu sa prejavovať pri dlhodobej chôdzi a záťaži, z dôvodu šetrenia poškodenej
končatiny je možné, že príde k zvýšenému opotrebeniu bedrového zhybu na druhej končatine.
bolestné v prípade žalobkyne v 2. rade obodoval na 116,25 bodu - jej zranenia boli ľahkého charakteru,
nemali žiadne známky ťažkej ujmy na zdraví. Čo sa týka SSU dospel znalec k záveru, že zranenia

žalobkyne v 2. rade boli ľahkého charakteru, nezanechali trvalé následky; po úraze nebola ošetrená
chirurgom ani praktickým lekárom (ani ich nenavštívila), až následne po dlhšej dobe sa začala sťažovať
na bolesti krčnej chrbtice, súvislosť s úrazom je nedôveryhodná a nepreukázaná. Ohodnotenie SSU
vypracovaného MUDr. H. Schwarzom znalec označil za irelevantné a nepoužiteľné, nakoľko nie je
podložené žiadnymi odbornými vyšetreniami, nie je objektivizované, nie je podané odborným lekárom.

Na otázky právneho zástupcu žalobcov znalec uviedol že žalobkyňa v 2. rade môže mať obmedzený
pohyblivosť chrbtice, avšak nie v súvislosti s úrazom. Čo sa týka údajného depresívneho syndrómu,
znalec nezistil že žalobkyňa v 2. rade bola v tomto smere liečená, vznik problémov ktorými žalobkyňa
v 2. rade trpí nemá žiadnu súvislosť s úrazom.
bolestné v prípade žalobkyne v 3. rade obodoval na XX bodov - žalobkyňa v 3. rade netrpela žiadnymi

ťažkosťami, jej zranenia boli ľahké; znalec u nej nezistil žiadne SSU, žalobkyňa v 3. rade po dlhšiu dobu
po úraze nenavštívila v súvislosti s problémami odborného alebo praktického lekára.
Na otázky právneho zástupcu žalobcov znalec uviedol že žalobkyňa v 3. rade mohla subjektívne
pociťovať neistotu alebo mať stresy v súvislosti s tým, že v čase nehody bola tehotná, takýto stav však
nie je možné obodovať z pohľadu SSU, nakoľko nebol preukázaný a objektivizovaný klinickými alebo

inými vyšetreniami.

Uznesenímč.14C/133/2004-262zodňa9.6.2014súddoplnilotázkynaznalcavsúvislostisobodovaním
SSU žalobcu v 1. rade.
Znalec podal dodatok k znaleckému posudku č. 20/2013 vypracovaný dňa 10.7.2014 v ktorom uviedol že

vyhl.č. 32/1965 Zb. uvádza postkomočný syndróm, pričom tento sa prejavuje pretrvávajúcimi bolesťami
hlavy, závratmi, únavnosťou, poruchami sústredenia, výkonnosti i spánku, čo je vlastne posttraumatický
syndróm. Ambulantné neurologické vyšetrenie zo dňa 27.10.2003 neobsahuje také ťažkosti, ktoré
by mali napĺňať predpoklady pre tento syndróm. Ambulantným vyšetrením pľúcnym lekárom dňa
23.10.2003 bolo diagnosticky uzavreté poškodenie bráničných svalov na ľavej strane s funkčným

deficitom, preto podľa názoru znalca toto má byť odškodnené ako trvalý následok. Odškodnenie za SSU
pre úraz zo dňa 21.12.2002 podľa vyhl.č. 32/1965 Zb. činí ku dňu vyšetrenia znalcom 425 bodov, vo
finančnom vyjadrení 25.500,- Sk. Trvalé následky spočívajú u žalobcu v 1. rade v poúrazovom vzniku
poškodenia chrupavky v pravom bedrovom kĺbe, pri tomto procese dochádza postupom času k zmenám
na chrupavke aj na okolitých tkanivách, ktoré už obsahujú nervy a vo fázach dekompenzácie sa prejavy

tohto ochorenia okrem obmedzenia pohybov prejavujú aj bolesťou.
Uznesením č. 14C/133/2004-286 zo dňa 19.9.2014 súd priznal znalcovi MUDr. P. N. znalečné vo výške
379,36 €.Žalobcovia sa k dodatku k znaleckému posudku vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu-
podaním došlým súdu dňa 7.10.2014 v ktorom uviedli že znalec uvádza že sa domnieva, že u žalobcu
v 1. rade by sa malo jednať nie o postkomočný syndróm, ale o posttraumatický syndróm, ktorý je

dôsledok posttraumatických zmien vzniknutých súčasne s otrasom mozgu, ambulantným vyšetrením
pľúcnymlekáromzodňa23.10.2003bolodiagnostikovanépoškodeniehraničnýchsvalovnaľavejstrane
s funkčným deficitom, preto toto malo byť odškodnené ako trvalý následok. Ďalej znalec uviedol že
odškodnenie za SSU pre úraz zo dňa 21.12.2002 podľa vyhl.č. 32/1965 Zb. činí 425 bodov, t.j. 25.500,-
Sk (60,- Sk za bod). Vzhľadom na nový poznatok nájdený na CT vyšetrení je zrejmé, že žalobca v 1.

rade má ťažkosti pri chôdzi, poranenia a jeho následky v oblasti bedrového zhybu sa potom prejavujú pri
chôdzi - podľa žalobcov je preto potrebné, vzhľadom na nové skutočnosti, opätovne obodovať SSU aj
v zmysle zák.č. 437/2004 Z.z. (pre prípad iného právneho posúdenia). Podľa žalobcov znalec správne
uviedol, že použitie zák.č. 437/2004 Z.z. je objektívnejšie, a spravodlivejšie vyjadruje trvalé následky za
SSU a to vzhľadom na plynutie času, keď od úrazu uplynulo 12 rokov, a doposiaľ nebolo žalobcovi v 1.
rade vyplatené žiadne odškodnenie titulom SSU, a bude vyplácané za inej ekonomickej situácie, než

bola v roku 2002 / 2003.

Právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 23.2.2015 uviedol že žiada aby sa znalec
vyjadril ku skutočnosti, v akom rozsahu by malo byť odškodnené poškodenie bráničných svalov na ľavej
strane aj s funkčným deficitom, resp. či túto skutočnosť už zahrnul do obodovania ktoré bolo vykonané

v dodatku znaleckého posudku, a aby sa -vzhľadom na progres deštrukcie kĺbnej chrupavky, a voľný
kostný fragment nachádzajúci sa v kĺbnej dutine- vyjadril, v akom rozsahu by malo byť toto odškodnené,
resp. či túto skutočnosť už zahrnul do obodovania ktoré bolo vykonané v znaleckom posudku; požiadal
tiež aby znalec premietol nové obodovania aj v zmysle zák.č. 437/2004 Z.z., pretože pokiaľ sa zvyšuje
obodovanie SSU podľa vyhl.č. 32/1965 Zb. z 330 bodov na 425 bodov, úmerne sa musí zvýšiť aj

obodovanie SSU z 350 bodov na „nejakú“ sumu v zmysle zák.č. 437/2004.
Splnomocnená zástupkyňa žalovaného v 3. rade na pojednávaní konanom dňa 23.2.2015 uviedla že
nie je možné odškodniť SSU podľa novej vyhlášky, s poukazom na prechodné a záverečné ustanovenia
tejto vyhlášky, podľa ktorej sa použije predpis platný v dobe vzniku úrazu.

Žalovaný v 3. rade sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 27.2.2015 v ktorom uviedol že
žalobcovi v 1. rade boli vyplatené sumy: dňa 15.7.2004 (PU XXXXXXXXXX) - bolestné v sume 348,54
€ / 10.500,12 Sk (170 bodov x 60 = 10.500,- Sk)
žalobkyni v 2. rade boli vyplatené sumy: dňa 15.7.2004 (PU XXXXXXXXXX) - bolestné v sume 101,24
€ / 3.049,95 Sk (47,5 bodov x 60 = 2.850,- Sk + 200,- Sk)

žalobkyni v 3. rade boli vyplatené sumy: dňa 15.7.2004 (PU XXXXXXXXXX) - bolestné v sume 98,75
€ / 2.974,94 Sk (46,25 bodov x 60 = 2.775,- Sk + 200,- Sk).
Podľa znaleckého posudku bolo priznané bodové ohodnotenie bolestného pre žalobcov vyššie, ako
bodové ohodnotenie bolestného v zmysle žalobného návrhu ako i SSU žalobcu v 1. rade - keďže
žalobcovia si návrhom uplatňujú len zvýšenie bolestného a SSU (nie základné bolestné a SSU), voči

nároku ktorý si žalobcovia uplatnili v súvislosti s bolestným a SSU vzniesol žalovaný v 3. rade námietku
premlčania (podľa § 106, ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá).
K vyjadreniu priložil žalovaný v 3. rade 4x doklad o platbách / plnení pre žalobcu v 1. rade vo výške
348,54 € (bolestné), pre žalobkyňu v 2. rade vo výške 101,24 € (bolestné), pre žalobkyňu v 3. rade vo

výške 99,75 € (bolestné), pre žalovanú v 1. rade vo výške 3.961,30 €, doklad o platbe sumy 3.960,30
€ zo dňa 10.1.2012, list žalovanej v 1. rade zo dňa 14.2.2012, list právneho zástupcu žalobcov zo dňa
27.12.2011, kópiu Rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 5To/78/2010-576zo dňa 22.9.2011.

Znalec sa na výzvu súdu vo veci vyjadril listom zo dňa 25.3.2015 v ktorom uviedol že pri ambulantnom

pľúcnom vyšetrení dňa 23.10.2003 mal žalobca v 1. rade pri spirometrickom vyšetrení reštrikčnú
ventilačnú poruchu ľahkého stupňa, pri vyšetrení dňa 19.6.2014 mal diagnostikovaný rovnaký stupeň
reštrikčnej poruchy, preto bodové ohodnotenie je v oboch prípadoch rovnaké. Zvýšenie bodového
ohodnotenia SSU v dodatku znaleckého posudku zo dňa 10.7.2014 oproti znaleckému posudku zo dňa
26.8.2013 zo 100 na 300 bodov je práve v dôsledku nových skutočností (ktoré potom objektivizovalo CT

vyšetrenie zo dňa 19.6.2014 a klinické vyšetrenie znalcom).

Podaním zo dňa 18.5.2015, a zároveň prednesom pred súdom dňa 18.5.2015 žalobcovia -
prostredníctvom svojho právneho zástupcu- požiadali o pripustenie zmeny petitu návrhu a čiastočnenávrh vzali späť. Uviedli že na základe znaleckého posudku bolo spresnené obodovanie bolestného a
SSU, preto žiadajú aby súd rozhodoval pre žalobcu v 1. rade o priznaní sumy 326,13 € ako základného
bolestného, sumy 5.635,00 € ako základného obodovania za SSU, a sumy 15.222,81 € (15 násobok, tzn.

mimoriadne zvýšenie bolestného a SSU podľa prvotného obodovania); čo sa týka úroku z omeškania
tento žiada priznať vo výške 13,0% ročne zo sumy 326,13 € a zo sumy 5.635,00 € od 22.12.2002 do
zaplatenia (prvým dňom omeškania je deň nasledujúci po dni úrazu), čo sa týka úroku z omeškania zo
sumy 15.222,81 € si ho neuplatňuje a v tejto časti návrh berie späť. Pre žalobkyňu v 2. rade žiada aby
súd rozhodoval o priznaní sumy 136,93 € ako základného bolestného, sumy 1.394,14 € ako základného

obodovania za SSU (vychádza pôvodného obodovania MUDr. C.), a sumy 21.732,06 € (10, resp. 15
násobok, tzn. mimoriadne zvýšenie bolestného a SSU podľa prvotného obodovania); čo sa týka úroku
z omeškania tento žiada priznať vo výške 13,0% ročne zo sumy 136,93 € a zo sumy 1.394,14 € od
22.12.2002 do zaplatenia (prvým dňom omeškania je deň nasledujúci po dni úrazu), čo sa týka úroku z
omeškaniazosumy21.732,06€sihoneuplatňujeavtejtočastinávrhberiespäť.Prežalobkyňuv3.rade
žiada aby súd rozhodoval o priznaní sumy 57,26 € ako základného bolestného, úrok z omeškania žiada

priznať vo výške 13,0% ročne zo sumy 57,26 € od 22.12.2002 do zaplatenia (prvým dňom omeškania
je deň nasledujúci po dni úrazu); čo sa týka sumy prevyšujúcej čiastku 57,92 € a úroku z omeškania
vo výške 96,0% berie návrh späť.
Uznesením č. 14C/133/2004-335 zo dňa 10.6.2015 súd
konanie v časti o zaplatenie žalobcovi v 1. rade úroku z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy

458.000,- Sk / 15.202,81 €, žalobkyni v 2. rade úroku z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy
654.700,- Sk / 21.732,06 €, žalobkyni v 3. rade sumy 3.262,13 €, a úroku z omeškania vo výške 9,0%
ročne zo sumy 3.262,13 €, zastavil,
apripustilzmenupetitunávrhuvnasledovnomznení:„Žalovanívrade1.,2.a3.radesúpovinníspoločne
a nerozdielne zaplatiť

žalobcovi v 1. rade sumu 326,13 €, s 13,0% ročným úrokom z omeškania od 22.12.2002 do zaplatenia
(titulom bolestného), sumu 5.635,00 €, s 13,0% ročným úrokom z omeškania od 22.12.2002 do
zaplatenia (titulom SSU), a sumu 15.202,81 € (titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia bolestného
a SSU), a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
žalobkyni v 2. rade sumu 136,93 €, s 13,0% ročným úrokom z omeškania od 22.12.2002 do zaplatenia

(titulom bolestného), sumu 1.394,14 €, s 13,0% ročným úrokom z omeškania od 22.12.2002 do
zaplatenia (titulom SSU), sumu 21.732,06 € (titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia bolestného a
SSU), a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
žalobkyni v 3. rade sumu 57,26 €, s 13,0% ročným úrokom z omeškania od 22.12.2002 do zaplatenia
(titulom bolestného), a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

a trovy konania.“

Splnomocnená zástupkyňa žalovaného v 3. rade na pojednávaní konanom dňa 18.5.2015 uviedla že
vzhľadom na skutočnosť, že trestné rozhodnutie ktorým bola konštatovaná vina žalovanej v 1. rade
nadobudlo právoplatnosť dňa 22.9.2011 je návrh v časti v ktorom bolo požadované rozšírenie základnej

náhrady za bolestné a SSU, spolu s príslušnými úrokmi z omeškania premlčané.
Právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 18.5.2015 uviedol že pôvodný návrhom bola
uplatnená suma bez konkrétnej špecifikácie, či sa jedná o základné bolestné alebo SSU alebo o
mimoriadne zvýšenie. Poukázal na skutočnosť že znalecký posudok MUDr. Moresa bol žalobcom
doručený dňa 14.11.2013, tzn. až v tento deň sa dozvedeli o skutočnej výške základného obodovania

za bolestné a SSU; preto uplatnený nárok nemôže byť premlčaný.
Právny zástupca žalobcov a splnomocnená zástupkyňa žalovaného v 3. rade zhodne uvádzajú že
žalobcovi v 1. rade bola vyplatená suma 10.500,- Sk, žalobkyni v 2. rade suma 3.050,- Sk (za bolestná
2.850,- Sk, plus 200,- Sk poplatok za vypracovanie znaleckého posudku), žalobkyni v 3. rade suma
2.975,- Sk (za bolestné suma 2.775,- Sk plus 200,- Sk poplatok za vypracovanie znaleckého posudku).

Žalovaný v 3. rade sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 13.7.2015 v ktorom uviedol že
pôvodným žalobným návrhom si žalobcovia uplatňovali zvýšenie základného bolestného a zvýšenie
základného SSU, a to žalobca v 1. rade bolestné za 190 bodov x 60,- Sk x 15 násobok základného
bodového ohodnotenia = 171 000 Sk, a SSU za 330 bodov x 60,- Sk x 15 násobok základného

bodového ohodnotenia = 297 000 Sk (celkovo teda sumu vo výške 458.000 Sk), žalobkyňa v 2.
rade bolestné za 47,50 bodov x 60,- Sk x 10 násobok základného bodového ohodnotenia = 28.200
Sk, a SSU za 700 bodov x 60,- Sk x 15 násobok základného bodového ohodnotenia = 630.000
Sk (celkovo teda sumu vo výške 654.700 Sk), žalobkyňa v 3. rade bolestné za 46,25 bodov x 60,-Sk x 10 násobok základného bodového ohodnotenia = 24.800,- Sk, za SSU sume 75.200,- Sk bez
špecifikácie(celkovotedasumuvovýške100.000Sk);žalobcamiupravenýmnávrhomzodňa18.5.2015
si každý zo žalobcov uplatňuje doplatok za základné bolestné a základné SSU, spolu s úrokmi s

omeškania vo výške 13,0% ročne od 22.12.2002 do zaplatenia, a prvotným návrhom zo dňa 20.12.2004
uplatnené mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolestného a SSU. Nakoľko pôvodným návrhom zo dňa
20.12.2004 si žalobcovia uplatňovali zvýšenie základného bolestného a zvýšenie základného SSU,
vzniesol žalovaný v 3. rade voči uplatneným nárokom doplatkov za základné bolestné a základné SSU
námietku premlčania, keďže ide o premlčaný nárok v zmysle § 106, ods. 1 Občianskeho zákonníka

(právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o
tom, kto za ňu zodpovedá); zároveň vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému príslušenstvu k
uvedeným nárokom (úrok z omeškania), pretože ak nárok je premlčaný, nemohlo dôjsť k omeškaniu
s plnením. Uviedol ďalej že u škôd spôsobených na zdraví platí subjektívna dvojročná premlčacia
lehota, pričom v prípade neuplatnenia škody v tejto dobe sa nárok na náhradu škody premlčí. Pojem
„dozvie sa o škode“ obsiahnutý v § 106, ods. 1 Občianskeho zákonníka vyjadruje nie len vedomosť

poškodených o protiprávnom úkone ktorým bola škoda spôsobená, ale aj o tom že vznikla majetková
ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch do takej miery,
aby poškodení mohli svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde - skutočnosť, že žalobcovia sa
dozvedeli o výške škody až predmetným znaleckým posudkom nie je právne významná. Základné
bolestné a základné SSU si žalobcovia uplatňujú až rozšíreným žalobným návrhom zo dňa 18.5.2015,

dopravná nehoda z ktorej si žalobcovia uplatňujú nároky sa stala dňa 21.12.2002, uznesením zo dňa
18.8.2006 bolo konanie prerušené do skončenia trestného stíhania vedeného voči žalovanej v 1. rade,
trestné konanie bolo právoplatne skončené dňa 22.9.2011 (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn.
5To/78/2010), lekársky posudok ohodnotenia bolestného (vypracovaný MUDr. N.) u žalobcu v 1. rade
ako dobu ukončenia liečenia určil dátum koniec júla 2003, ktorý termín možno považovať ako ustálenie

zdravotného stavu, a začiatok plynutia premlčacej lehoty u žalobcu v 1. rade uplatneného doplatku za
základné bolestné - premlčacia lehota uplynula podľa žalovaného v 3. rade najneskôr dňom 1.8.2005,
a čo sa týka SSU posudok sa spravidla vydáva v čase keď je zdravotný stav ustálený, teda keď možno
ohodnotiť bolestné, tak možno ohodnotiť i SSU, a týmto okamihom začína plynúť i premlčacia lehota; v
nadväznosti na uvedené premlčanie bolestného k premlčaniu základného SSU došlo taktiež najneskôr

1.8.2005. Posudok obodovania bolestného u žalobkyne v 2. rade vypracovaného znalcom MUDr. N.
určil ako dobu ukončenia liečenia dátum 28.12.2002, preto tento deň možno považovať za ustálenie
zdravotného stavu, a začiatok plynutia premlčacej lehoty žalobkyňou v 2. rade uplatneného doplatku
za základné bolestné, a premlčacia lehota uplynula najneskôr dňom 29.12.2004; v zmysle znaleckého
posudku znalca MUDr. N. žalobkyni v 2.rade nárok na SSU nevznikol, nakoľko u nej nedošlo k SSU.

Posudok obodovania bolestného u žalobkyne v 3. rade vypracovaného znalcom MUDr. N. určil ako dobu
ukončenia liečenia dátum 28.12.2002, preto tento deň možno považovať ako ustálenie zdravotného
stavu, a začiatok plynutia premlčacej lehoty žalobkyňou v 3. rade uplatneného doplatku za základné
bolestné, a premlčacia lehota uplynula najneskôr dňom 29.12.2004; v zmysle znaleckého posudku
znalca MUDr. N. žalobkyni v 3. rade nárok na SSU nevznikol, nakoľko u nej nedošlo k SSU. Ďalej uviedol

že u žalobcov nie je dôvod na použite § 7, ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb., nakoľko ani jeden z nich sa v
dôsledku svojich poranení nemusel podrobiť viacerým lekárskym zákrokom a operáciám, vyšetreniam,
ani dlhodobej rehabilitačnej liečbe, nemuseli dlhodobo navštevovať odborné ambulancie a podrobovať
sa bolestivým vyšetreniam, nedošlo u nich k enormne zvýšeným útrapám v súvislosti s bolesťami
súvisiacimi s liečbou úrazu. Čo sa týka SSU pri určení výšky odškodnenia treba preskúmať aké mali

poškodení predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody a po vzniku
škodovejudalosti-užalobcovvšaknedošlokvýraznémuobmedzeniuvspoločnosti,obmedzenienemalo
preukázateľne nepriaznivé dôsledky na uspokojenie ich životných a spoločenských potrieb, nedošlo u
nich k ich vylúčeniu či obmedzeniu účasti na osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom
a športovom živote, nedošlo k sťaženiu či k znemožneniu výkonu, či voľby povolania, voľby životného

partnera, nedošlo ani k iným výrazným a závažným zmenám spôsobu života, ktoré by odôvodňovali
uvedené zvýšenie požadované žalobcami.

Právny zástupca žalobcov v záverečnej reči uviedol že žalobcovia uniesli dôkazové bremeno, preto
žiada aby súd návrhu vyhovel. Čo sa týka trov konania žiada aby súd žalobcom priznal náhradu trov

konania, ktorá by sa mala odvíjať od sumy ktorá bude súdom žalobcom priznaná.
Právny zástupca žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade v záverečnej reči uviedol že žiada aby súd
návrh zamietol.Splnomocnená zástupkyňa žalovaného v 3. rade v záverečnej reči uviedla že pôvodným návrhom
žalobcovia žiadali o priznanie mimoriadneho zvýšenia bolestného a SSU, pričom však SSU bolo v
znaleckom posudku konštatované iba u žalobcu v 1. rade, nie u žalobkýň v 2. a v 3. rade. Ani pri jednom

zo žalobcov nebolo preukázané, že by im mal súd priznať mimoriadne zvýšenie SSU a bolestného -
žiada preto aby súd návrh v celom rozsahu zamietol. Poukázala tiež na skutočnosť, že podľa ich názoru
návrh žalobcov je premlčaný podľa § 106 Občianskeho zákonníka.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov a ich právneho zástupcu, právneho zástupcu

žalovaných v 1. a 2. rade, a splnomocnenej zástupkyne žalovaného v 3. rade, oboznámením sa so
znaleckým posudkom vypracovaným MUDr. Zdenom Moresom, znalcom z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, oboznámením sa s ostatnými listinnými dôkazmi uvedenými
vyššie, ako i s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Dňa 21.12.2002 v čase o 9,15 hod. došlo na diaľnici D-1 k dopravnej nehode, ktorú zavinila žalovaná v
1. rade tak, že narazila do zadnej časti vozidla zn. Opel A. EČ TT 328 BJ ktoré po náraze bolo odrazené

a následne prednou časťou narazilo do stromu; motorové vozidlo Opel Astra riadil ako vodič žalobca v
1. rade, spolujazdkyňami boli žalobkyne v 2. a 3. rade; zavinenie dopravnej nehody žalovanou v 1. rade
v dôsledku porušenia pravidiel premávky na pozemných komunikáciách bolo preukázané a ustálené na
základne právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu sp.zn. 1T/6/2004.
Prevádzkovateľom motorového vozidla ktorým bola spôsobená škoda bol žalovaný v 2. rade (v čase

nehody vozidlo neriadil); v priebehu konania nebola zistená (ani tvrdená) žiadna závada na motorovom
vozidle, ktorá by mala priamy súvis s dopravnou nehodou.
Motorové vozidlo ktorým bola spôsobená škoda bolo v čase nehody povinne zmluvne poistené u
žalovaného v 3. rade.
Žalobca v 1. rade utrpel pri dopravnej nehode otras mozgu, vykĺbenie pravého bedrového zhybu s

viac úlomkovou zlomeninou zadnej hrany acetabula riešené operačne, poškodenie hraničného nervu
s čiastočným ochrnutím bránice vľavo, počas liečby ako komplikáciu reflexný algoneurodystrofický
syndróm v oblasti pravého členka - znalec bolestné ohodnotil na 338,75 bodu, vo finančnom vyjadrení
20.325,- Sk / 674,67 €. Žalobca v 1. rade prežíval akútne bolesti počas úrazového deja, transportu
z miesta nehody do nemocnice až po operačný výkon - bolesti znalec označil ako mimoriadne silné;

počas hospitalizácie lieky na bolesť mu prinášali úľavu, bolesť sa zvýrazňovala počas inštrumentálnych
výkonov (cievkovanie, vnútrožilové a vnútrosvalové podávanie medikamentov, odber krvných vzoriek).
Žalobca v 1. rade po úraze trpel vysokým stupňom bolesti - vzhľadom na uvedené súd považoval za
primerané a spravodlivé zvýšenie bolestného o dvojnásobok (nestotožnil sa tak s návrhom žalobcu
v 1. rade na zvýšenie bolestného o 15 násobok, nakoľko takto intenzívne bolesti žalobca v 1. rade

neprežíval). SSU bolo znalcom ohodnotené u žalobcu v 1. rade na 425 bodov, vo finančnom vyjadrení
25.500,- Sk / 846,44 €, keď trvalé následky u neho spočívajú v poúrazovom vzniku poškodenia
chrupavky v pravom bedrovom kĺbe, jeho prejavy sa okrem obmedzenia pohybov prejavujú aj bolesťou,
a v čiastočnom ochrnutí bráničných svalov na ľavej strane, keď poranenie sa prejavuje napr. pri
zdvíhaní ťažkých bremien, zvýšení brušného lisu, pri dlhšej a ťažšej fyzickej námahe. Pred dopravnou

nehodou bol žalobca v 1. rade zdravý, venoval sa rekreačnému športu, nikdy ho však nevykonával
výkonnostne alebo ako vrcholový športovec, nevenoval sa žiadnej kultúrnej, spoločenskej, záujmovej,
verejnoprospešnej, politickej, enviromentálnej, charitatívnej alebo inej činnosti.
Žalovaný v 3. rade uhradil žalobcovi v 1. rade z titulu bolestného sumu vo výške 10.500,- Sk / 348,54
€, z titulu SSU mu neuhradil žiadnu sumu.

Žalobkyňa v 2. rade utrpela pri dopravnej nehode poranenia hlavy, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú ranu
na hlave, pohmoždenie hrudníka, pohmoždenie pravého stehna s opuchom, akútnu posttraumatickú
stresovú poruchu - znalec bolestné ohodnotil na 116,25 bodu (vo finančnom vyjadrení 6.975,- Sk /
231,52 €). U žalobkyne v 2. rade po dopravnej nehode jej zdravotný stav nebol vážny, bola obmedzená
strpením nemocničného režimu v trvaní 2 dní, počas hospitalizácie lieky na bolesť jej priniesli úľavu,

nebol u nej potrebný operačný zákrok, v procese liečenia sa u nej nevyskytli žiadne komplikácie, netrpela
vysokým stupňom bolesti, bolesť bola krátkodobá - podľa súdu u žalobkyne v 2. rade tak niet dôvodu na
mimoriadne zvýšenie bolestného. U žalobkyne v 2. rade neprišlo k SSU, jej poranenia ju neobmedzili a
neobmedzujú v schopnosti zvládať základné životné a spoločenské potreby, vykonávať aktivity obvyklé
vekuaprostrediu,následkomdopravnejnehodynebolužalobkynev2.radeobmedzenýanispoločenský

život, cestovanie, sexuálny život.; žalobkyňa v 2. rade netrpí žiadnymi následkami úrazu v dôsledku
dopravnej nehody, jej zdravotný stav v súvislosti s dopravnou nehodou je možné považovať za ustálený
v dobe 7 dní.Žalovaný v 3. rade uhradil žalobkyni v 2. rade z titulu bolestného sumu vo výške 2.850,- Sk / 94,60 €
(+ 200,- Sk z titulu náhrady nákladov za znalecký posudok o obodovaní bolestného), z titulu SSU jej
neuhradil žiadnu sumu.

Žalobkyňa v 3. rade utrpela pri dopravnej nehode otras mozgu, pohmoždenie hrudníka a brušnej steny,
tržnú ranu, odierky na dolnej pere a na pravom kolene - znalec bolestné ohodnotil na 75 bodov (vo
finančnomvyjadrení4.500,-Sk/149,37€).Užalobkynev3.radepodopravnejnehodejejzdravotnýstav
nebol vážny, všetky osobné a hygienické potreby zvládala sama (obmedzenie spočívalo len v strpení
nemocničného režimu v trvaní 2 dni), nebol u nej potrebný operačný zákrok, počas celej doby liečby

netrpela vysokým stupňom bolesti - podľa súdu u žalobkyne v 3. rade tak niet dôvodu na mimoriadne
zvýšenie bolestného. U žalobkyne v 3. rade neprišlo k SSU, jej poranenia nezanechali žiadne trvalé
následky, neobmedzili ju a neobmedzujú v schopnosti zvládať základné životné a spoločenské potreby,
vykonávať aktivity obvyklé veku a prostrediu; žalobkyňa v 3. rade netrpí žiadnymi následkami úrazu v
dôsledku dopravnej nehody, jej zdravotný stav v súvislosti s dopravnou nehodou je možné považovať
za ustálený dňom 27.12.2002.

Žalovaný v 3. rade uhradil žalobkyni v 3. rade z titulu bolestného sumu vo výške 2.755,- Sk / 91,45 €
(+ 200,- Sk z titulu náhrady nákladov za znalecký posudok o obodovaní bolestného), z titulu SSU jej
neuhradil žiadnu sumu.
Dopravná nehoda sa stala dňa 21.12.2002, návrh na súd bol podaný dňa 20.12.2004.
Znalecký posudok MUDr. N., ktorým bolo stanovené bodové ohodnotenie bolestného žalobcov v 1.

až 3. rade, a SSU žalobcu v 1. rade, bol žalobcom doručený dňa 14.11.2013, žalobcovia prednesom
pred súdom dňa 18.5.2015 požiadali o pripustenie zmeny petitu návrhu, v súvislosti so spresnením
obodovania bolestného a SSU znaleckým posudkom.

Podľa § 420, ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 427 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ

lietadla.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 11 zák.č. 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a
iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o

chorobuzpovolaniaztakejchoroby,ktorábolazistenápredtýmtodňom,savzťahujúdoterajšiepredpisy.
(zákon nadobudol účinnosť dňom 1.8.2004, „doterajším predpisom“ je vyhl.č. 32/1965 Zb. o
odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia)

Podľa § 1 vyhl.č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (v znení

platnom ku dňu 21.12.2002) bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou
z povolania alebo iným poškodením na zdraví sa odškodňujú jednorazove.
Podľa § 2, ods. 1 vyhl.č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
(v znení platnom ku dňu 21.12.2002) odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb

ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia
na zdraví a priebehu liečenia.
Podľa § 4, ods. 1 vyhl.č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (v
znení platnom ku dňu 21.12.2002) sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na
zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho

životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.Podľa § 6, ods. 1 vyhl.č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (v
znení platnom ku dňu 21.12.2002) pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza
zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

Podľa § 7 vyhl.č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (v znení
platnom ku dňu 21.12.2002) výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
určuje sumou 60 Sk za jeden bod.
Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia

na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu
72 000 Sk.
V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Podľa § 4 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla (v znení platnom ku dňu 21.12.2002) poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a) a b),
d) ušlého zisku.

Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa
odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v
čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na škodu, ku ktorej došlo na území Slovenskej republiky alebo
cudzieho štátu, s ktorým kancelária uzavrela dohodu o vzájomnom vyrovnávaní nárokov na náhradu

škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
Podľa § 15, ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (v znení platnom ku dňu 21.12.2002) náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa § 100, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie

§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 106, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 517, ods. 1, prvá veta, a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa R 9/1972: Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov sa posudzuje

podľa ustanovenia § 427 OZ iba vtedy, keď je táto škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky
dopravného prostriedku, a nie teda vtedy, keď bola porušením právnej povinnosti v súvislosti s
prevádzkou dopravného prostriedku spôsobená škoda nevyvolaná povahou tejto prevádzky.Podľa R 3/1984 (s. 27 ods. 6, s. 28 ods. 1): Zodpovednosť za náhradu škody podľa ustanovenia §
427 neprichádza do úvahy pri každom spôsobení škody dopravným prostriedkom, ale len vtedy, keď je
vyvolaná osobitnou povahou prevádzky.

Podľa R 3/1984 (s. 29 ods. 5 a 6, s. 30 ods. 1): Pod pojmom „vynaloženie všetkého úsilia” (§ 428)
treba rozumieť každú možnú starostlivosť, ktorú bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu
vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. O neodvrátiteľnosť škody pôjde a prevádzateľ sa oslobodí
od zodpovednosti predovšetkým vtedy, keď škode nebolo možné za súčasného stavu rozvoja techniky
zabrániť žiadnym opatrením. Škoda, ktorú nemožno odvrátiť, môže mať svoj pôvod buď v prírodnej

udalosti (blesk, povodeň, zemetrasenie a pod.), alebo v ľudskom správaní, či v správaní zvieraťa.
Pri interpretácii neodvrátiteľnosti škody treba však zdôrazniť, že nesmie ísť o škodu neodvrátiteľnú
subjektívne. Škoda musí byť, ako to vyplýva z ustanovenia § 428, vždy neodvrátiteľná objektívne. Škodu
teda nemohol za daných pomerov odvrátiť nielen určitý prevádzateľ, ale ani žiadny iný na jeho mieste.
Treba vždy používať objektívne meradlo.
Podľa R 42/1997: Povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za

sťaženie spoločenského uplatnenia (bolesť) podľa ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
v znení neskorších predpisov vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba
splnenia. Až uplynutím tejto doby určenej na splnenie priznanej náhrady dochádza k omeškaniu dlžníka.

Pri ujme spôsobenej na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti a SSU poškodeného, ide o nároky

nemajetkovej povahy ktoré sú viazané výlučne na osobu poškodeného. Uvedeným nárokom je spoločné
že sa nepriznávajú vo forme opakujúcich sa dávok, ale jednorazovo.
Tieto nároky boli upravené vyhl.č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia, od 1.8.2004 nadobudol účinnosť zák.č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia, pričom ale doterajšia právna úprava sa vzťahuje na odškodnenie bolesti

a SSU ktoré vznikli v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví ktoré bolo spôsobené pred
nadobudnutím účinnosti zák.č. 437/2004 Z.z..
Právny predpis právne nevymedzuje pojem bolestné ani pojem SSU ani to, v akom rozsahu sa náhrada
za tieto ujmy na zdraví odškodňujú - tieto otázky sa posudzujú z lekárskeho hľadiska a sú upravené vo
vyhl.č. 32/1965 Zb. Náhrada za bolesť a za SSU sú založené na systéme tzv. bodového ohodnotenia

čo znamená, že tieto náhrady sú v právnom predpise vyjadrené príslušným počtom bodov, pričom
celková výška odškodnenia za bolesť a za SSU z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť
sumu 240.000 Sk, z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000 Sk; vo výnimočných
prípadoch môže súd odškodnenie primerane zvýšiť aj nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia
(podľa § 7, ods. 3 citovanej vyhlášky) - toto zvýšenie sa môže týkať ako náhrady za bolesť, tak i náhrady

zaSSU,pričompresúdniejestanovenáhornáhranica(limit)zvýšeniauvedenýchnáhrad,alevobidvoch
prípadoch platí zásada že odškodnenie musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu
liečenia, v prípade SSU odškodnenie musí byť primerané aj povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote.
Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením a

odstraňovaním jeho následkov. Pre zvýšenie odškodnenia musí ísť o mučivé stavy, ktoré nie je možné
dobre vyjadriť podľa zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, výška odškodnenia za bolesť závisí
od lekárskeho posudku. Posúdenie bolesti sa vykoná akonáhle je možné zdravotný stav poškodeného
považovať za ustálený.
SSU je stav v súvislosti s poškodením na zdraví ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre

životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na
plnenie jeho spoločenských úloh, náhrada za SSU musí byť primeraná povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote
a v spoločnosti. Celková výška odškodnenia za SSU závisí jednak od lekárskeho posudku, a jednak od
posúdenia predpokladov, ktoré poškodený vo veku v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre ďalšie

uplatnenie v živote a spoločnosti a ktoré sú pre neho obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi
sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom, športovom a spoločenskom
živote, možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania. Pre zvýšenie náhrady bez zreteľa na
maximalizáciu náhrad uvedenú v § 6, ods. 2 a § 7, ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb. však musí mať súd
preukázané, že ide o výnimočný prípad hodný mimoriadneho zreteľa. Lekársky posudok sa vydáva len

čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený.
Predpokladom primeraného zvýšenia čiastky zodpovedajúcej základnému počtu bodov zisteného
lekárom je existencia takých skutočností, ktoré umožňujú záver, že obmedzenie a bolesť poškodeného
nie je možné vyjadriť len základným odškodnením za SSU a bolesť - ktoré už samé predstavuje náhraduza preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie i plnenie
jeho životných a spoločenských potrieb a úloh a za vytrpenú bolesť.
Povinnosť zaplatiť náhradu za bolesť, SSU, resp. ich zvýšenia vzniká na základe súdneho rozhodnutia

(ktoré je v tomto smere konštitutívne) v ktorom je určená doba splnenia - až uplynutím tejto doby (určenej
na splnenie priznanej náhrady) môže potom dôjsť k omeškaniu dlžníka.
Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť vyvolanú osobitnou
povahou prevádzky dopravného prostriedku, pričom medzi osobitnou povahou prevádzky a spôsobenou
škodou musí byť príčinná súvislosť; čo treba považovať za osobitnú povahu prevádzky Občiansky

zákonník nevymedzuje. Okolnosť že vznikla škoda pri prevádzke dopravného prostriedku sama osebe
ešte nestačí pre vznik objektívnej zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka - základným
predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je skutočnosť, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku, nie napr. v prípade ak bola spôsobená porušením právnej povinnosti
v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku.
V zmysle § 428 Občianskeho zákonníka sa prevádzkovateľ môže zbaviť svojej zodpovednosti v prípade,

ak „okolnosti“ nemajú pôvod v prevádzke (napr. zlyhanie bŕzd, motora, vada materiálu a pod.), ale iba za
predpokladu že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať,
pričom pod „kvalifikovaným” úsilím vynaloženým na zabránenie vzniku škody treba rozumieť všetku
objektívne možnú starostlivosť, ktorú možno s ohľadom na rozvoj vedy, techniky a hospodárstva v
konkrétnom prípade požadovať od prevádzateľa dopravného prostriedku.

Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho
aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva
námietkoupremlčania;použitienámietkypremlčaniaznamená,žesúdnemôžepremlčanéprávopriznať.
Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna
a objektívna. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná, na začatie jej plynutia treba rešpektovať

subjektívnu stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone
či o škodnej udalosti), ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol
svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde (okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o
tejto škode sa nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním), a vedomosti
o tom kto za vzniknutú škodu zodpovedá (zodpovedný subjekt); pri posudzovaní otázky, kedy sa

poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej
vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich), vtedy
začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba. Pri práve na náhradu škody spôsobenej na
zdraví platí len subjektívna premlčacia doba; vylúčenie objektívnej premlčacej doby treba so zreteľom
na osobitnú povahu týchto práv, ale najmä na požiadavku zabezpečiť poškodeným čo najúčinnejšiu

ochranu, považovať za opodstatnené.
Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t.j. nesplní všetky náležitosti
ustanovené o predmete, spôsobe, mieste splnenia a pod.), a ak dlh nesplní včas (t.j. v určenom čase).

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrhu žalobcov je možné vyhovieť iba čiastočne,

a iba vo vzťahu voči žalovanej v 1. rade a žalovanému v 3. rade.
Podľa názoru súdu bolo návrh voči žalovanému v 2. rade potrebné v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko
žalovaný v 2. rade bol prevádzkovateľom motorového vozidla ktorým bola spôsobená škoda, v čase
nehody však vozidlo neriadil, dopravnú nehodu svojim (protiprávnym) konaním nespôsobil, v priebehu
konania nevyšlo najavo že na predmetnom vozidle by sa vyskytla akákoľvek závada, ktorá by mala

priamy súvis s dopravnou nehodou, resp. ktorá by ju dokonca spôsobila - škoda uplatňovaná žalobcami
teda jednak nebola spôsobená / vyvolaná „osobitnou povahou prevádzky“, jednak nebolo preukázané
zanedbanie povinností žalovaného v 2. rade (ako prevádzkovateľa) pri údržbe a starostlivosti o technický
stav vozidla - z jeho pohľadu škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia ktoré možno
požadovať, pričom zodpovednosť za škodu podľa § 427 (teda voči žalovanému v 2. rade) spočíva v

tom, že ide o zodpovednosť vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, pričom
však medzi osobitnou povahou prevádzky a spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť; okolnosť
že vznikla škoda pri prevádzke dopravného prostriedku sama osebe totiž nestačí pre vznik objektívnej
zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka (nie napr. v prípade ak bola spôsobená porušením
právnej povinnosti v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku - v tejto súvislosti viď tiež judikát

R 9/1972).
(Dovedené ad absurdum by potom prevádzkovateľ motorového vozidla pozerajúci v obývačke televízor
zodpovedal za škodu rovnako, ako osoba ktorej požičal vozidlo, a ktorá opitá v rýchlosti 100 km/hod. vobci spôsobí dopravnú nehodu - takáto konštrukcia je zjavne nelogická, nespravodlivá; prevádzkovateľ
vozidla by sa potom mohol svojej zodpovednosti fakticky „zbaviť“ iba tak, že by vozidlo vôbec nevlastnil!)
Vo vzťahu voči žalovanej v 1. rade a žalovanému v 3. rade súd návrh považoval za čiastočne dôvodný -

dňa 21.12.2002 v čase o 9,15 hod. totiž došlo na diaľnici D-1 k dopravnej nehode, ktorú zavinila žalovaná
v 1. rade (ako vodička) tak, že narazila do zadnej časti vozidla zn. Opel A. EČ TT XXX BJ ktoré po
náraze bolo odrazené a následne prednou časťou narazilo do stromu, keď motorové vozidlo Opel A.
riadil ako vodič žalobca v 1. rade, spolujazdkyňami boli žalobkyne v 2. a 3. rade; zavinenie dopravnej
nehody žalovanou v 1. rade v dôsledku porušenia pravidiel premávky na pozemných komunikáciách

bolo preukázané a ustálené na základne právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu sp.zn. 1T/6/2004
(žalovaná v 1. rade tak bola zodpovednou za vznik škody v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka).
Motorové vozidlo ktorým bola spôsobená škoda bolo v čase nehody povinne zmluvne poistené u
žalovaného v 3. rade, ktorého zodpovednosť potom vyplýva z poistného vzťahu v zmysle § 4 a 15
zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Je na vôli a rozhodnutí poškodených, ktorého z týchto subjektov (resp. či oboch)

budú z titulu náhrady škody žalovať - žalobcovia žalovali oboch uvedených žalovaných spoločne a
nerozdielne, o ich povinnosti nahradiť škodu súd aj v tomto zmysle rozhodol.
Súd sa prioritne musel zaoberať námietkou premlčania nárokov žalobcov na náhrady škody z titulu
základného bolestného a SSU, ktorú vzniesol žalovaný v 3. rade - dospel však k záveru že nie je možné
jej prisvedčiť. Návrh podali žalobcovia na súd dňa 20.12.2004 (nehoda sa stala dňa 21.12.2002), teda

v lehote dvoch rokov, pričom všetci žalobcovia si už v návrhu uplatnili náhradu škody z tohto titulu,
okrem toho si uplatnili mimoriadne zvýšenie náhrady - podľa názoru súdu ak si uplatnili žalobca v 1. rade
bolestné a SSU 458.000,- Sk, žalobkyňa v 2. rade. rade 654.700,- Sk a žalobkyňa v 3. rade 100.000,-
Sk, v rámci takto navrhnutého petitu je náhrada škody z titulu základného bolestného a SSU riadne
uplatnená, pričom v priebehu konania bola výška obodovania znaleckým posudkom iba upravená /

upresnená. Naviac je potrebné poukázať na skutočnosť, že o „novej“ výške obodovania za bolestné sa
žalobcovia dozvedeli až na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. N., ktorý bol
žalobcom doručený dňa 14.11.2013 - žalobcovia prednesom pred súdom dňa 18.5.2015 (teda v lehote
dvoch rokov od kedy sa o ňom dozvedeli) požiadali o pripustenie zmeny petitu návrhu, v súvislosti so
spresnením obodovania bolestného, čím bola zachovaná / nebola prekročená premlčacia lehota. V tejto

súvislosti je potrebné beh subjektívnej premlčacej lehoty (objektívna premlčacia lehota v prípadoch ako
je súdený sa samozrejme neuplatňuje) začať počítať s ohľadom na subjektívnu stránku poškodeného
týkajúcu sa jeho vedomosti o škode (teda nie vedomosti o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti).
Žalobca v 1. rade utrpel pri dopravnej nehode otras mozgu, vykĺbenie pravého bedrového zhybu s
viac úlomkovou zlomeninou zadnej hrany acetabula riešené operačne, poškodenie hraničného nervu

s čiastočným ochrnutím bránice vľavo, počas liečby ako komplikáciu reflexný algoneurodystrofický
syndróm v oblasti pravého členka - znalec bolestné ohodnotil na 338,75 bodu, vo finančnom vyjadrení
20.325,- Sk / 674,67 €.
V časti petitu návrhu ktorou žiada žalobca v 1. rade zvýšenie náhrady za bolestné vo výške 15 násobku
základného bodového ohodnotenia súd dospel k záveru, že v tomto prípade u neho je možné použiť

ustanovenie § 7, ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb., nakoľko pri odstraňovaní následkov / zranení vzniknutých
pri dopravnej nehode a liečení žalobca v 1. rade vytrpel bolesť vyššej intenzity, mimoriadne silnú, ktorá je
hodná osobitého zreteľa, avšak bolesť nebola tak výrazná až mučivá aby súd mohol pristúpiť k zvýšeniu
náhrady až vo výške 15 násobku - podľa názoru súdu je primerané, spravodlivé a dostatočné zvýšenie
vo výške 2 násobku základného bodového ohodnotenia (vo finančnom vyjadrení 674,67 €).

SSU bolo znalcom ohodnotené u žalobcu v 1. rade na 425 bodov, vo finančnom vyjadrení 25.500,- Sk /
846,44 €, keď trvalé následky u neho spočívajú v poúrazovom vzniku poškodenia chrupavky v pravom
bedrovom kĺbe, jeho prejavy sa okrem obmedzenia pohybov prejavujú aj bolesťou, a v čiastočnom
ochrnutí bráničných svalov na ľavej strane, keď poranenie sa prejavuje napr. pri zdvíhaní ťažkých
bremien, zvýšení brušného lisu, pri dlhšej a ťažšej fyzickej námahe. Keďže pred dopravnou nehodou

sa žalobca v 1. rade venoval iba rekreačnému športu, nikdy ho však nevykonával výkonnostne alebo
ako vrcholový športovec, nevenoval sa žiadnej kultúrnej, spoločenskej, záujmovej, verejnoprospešnej,
politickej, enviromentálnej, charitatívnej alebo inej činnosti celospoločenského významu, nebol osobou
verejne známou, bol vo veku keď jeho obmedzenie už nemohlo mať vplyv na voľbu povolania resp. iného
zásadného životného smerovania dospel súd k záveru, že v jeho prípade nie sú splnené podmienky

pre postup podľa § 7, ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb., nakoľko nie je možné ho posudzovať ako prípad
hodný osobitného zreteľa; mimoriadne zvýšenie SSU teda súd žalobcovi v 1. rade nepriznal. V tejto
súvislosti súd pripomína, že vychádzal z určení a finančnom vyhodnotení nárokov žalobcu v 1. rade z
vyhl.č. 32/1965 Zb., nakoľko prechodné ustanovenia zák.č. 437/2004 Z.z. sú úplne zrejmé a jasné (nabolesť a SSU v dôsledku úrazu ktorý bol spôsobený pred nadobudnutím účinnosti zákona sa vzťahujú
doterajšie predpisy), nemohol preto -tak ako to požadoval žalobca v 1. rade- pri jednom nároku použiť
„starú vyhlášku“ a pri druhom „nový zákon“ podľa toho, ako by to bolo pre neho výhodnejšie!

Žalovaný v 3. rade uhradil žalobcovi v 1. rade z titulu bolestného sumu vo výške 10.500,- Sk / 348,54
€, z titulu SSU mu neuhradil žiadnu sumu.
S poukazom na uvedené potom súd priznal žalobcovi v 1. rade právo na náhradu škody vo výške 674,67
(základné bolestné), 674,67 (zvýšenie základného bolestného), 846,44 € (SSU), od ktorého je potrebné
odrátať sumu 348,54 € (vyplatenú už žalovaným v 3. rade) - súd potom zaviazal žalovaných v 1. a 3.

rade povinnosťou zaplatiť žalobcovi v 1. rade spoločne a nerozdielne sumu 1.847,24 €.
Žalobkyňa v 2. rade utrpela pri dopravnej nehode poranenia hlavy, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú ranu
na hlave, pohmoždenie hrudníka, pohmoždenie pravého stehna s opuchom, akútnu posttraumatickú
stresovúporuchu-znalecbolestnéohodnotilna116,25bodu(vofinančnomvyjadrení6.975,-Sk/231,52
€).
V časti petitu návrhu ktorou žiada žalobkyňa v 2. rade zvýšenie náhrady za bolestné vo výške 10

násobku základného bodového ohodnotenia súd dospel k záveru, že v tomto prípade nie je možné
použiť ustanovenie § 7, ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb., nakoľko u žalobkyne v 2. rade po dopravnej nehode
jej zdravotný stav nebol vážny, bola obmedzená strpením nemocničného režimu v trvaní 2 dní, počas
hospitalizácie lieky na bolesť jej priniesli úľavu, nebol u nej potrebný operačný zákrok, v procese liečenia
sa u nej nevyskytli žiadne komplikácie, netrpela vysokým stupňom bolesti, bolesť bola krátkodobá -

podľa súdu u žalobkyne v 2. rade tak niet žiadneho dôvodu na mimoriadne zvýšenie bolestného.
ČosatýkaSSU,užalobkynev2.radeneprišlokSSU,jejporaneniajuneobmedzujúvschopnostizvládať
základné životné a spoločenské potreby, vykonávať aktivity obvyklé veku a prostrediu, následkom
dopravnej nehody nebol u žalobkyne v 2. rade obmedzený ani spoločenský život, cestovanie, sexuálny
život.; žalobkyňa v 2. rade netrpí žiadnymi následkami úrazu v dôsledku dopravnej nehody, jej zdravotný

stav v súvislosti s dopravnou nehodou je možné považovať za ustálený v dobe 7 dní. Z uvedených
dôvodov súd nepriznal žalobkyni v 2. rade nárok na náhradu základného SSU (a teda logicky ani jeho
mimoriadneho zvýšenia)
Žalovaný v 3. rade uhradil žalobkyni v 2. rade z titulu bolestného sumu vo výške 2.850,- Sk / 94,60 €,
z titulu SSU jej neuhradil žiadnu sumu.

S poukazom na uvedené potom súd priznal žalobkyni v 2. rade právo na náhradu škody vo výške 231,52
(základné bolestné), od ktorého je potrebné odrátať sumu 94,60 € (vyplatenú už žalovaným v 3. rade)
- súd potom zaviazal žalovaných v 1. a 3. rade povinnosťou zaplatiť žalobkyni v 2. rade spoločne a
nerozdielne sumu 136,92 €.
Žalobkyňa v 3. rade utrpela pri dopravnej nehode otras mozgu, pohmoždenie hrudníka a brušnej steny,

tržnú ranu, odierky na dolnej pere a na pravom kolene - znalec bolestné ohodnotil znalec na 75 bodov
(vo finančnom vyjadrení 4.500,- Sk / 149,37 €).
V časti petitu návrhu ktorou žiada žalobkyňa v 3. rade zvýšenie náhrady za bolestné vo výške 10
násobkuzákladnéhobodovéhoohodnoteniasúddospelkzáveru,ževtomtoprípadeniejemožnépoužiť
ustanovenie § 7, ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb., nakoľko u žalobkyne v 3. rade po dopravnej nehode jej

zdravotný stav nebol vážny, všetky osobné a hygienické potreby zvládala sama (obmedzenie spočívalo
len v strpení nemocničného režimu v trvaní 2 dní), nebol u nej potrebný operačný zákrok, počas celej
doby liečby netrpela vysokým stupňom bolesti - podľa súdu u žalobkyne v 3. rade tak niet žiadneho
dôvodu na mimoriadne zvýšenie bolestného.
Čo sa týka SSU, u žalobkyne v 3. rade neprišlo k SSU, jej poranenia nezanechali žiadne trvalé následky,

neobmedzujú ju v schopnosti zvládať základné životné a spoločenské potreby, môže vykonávať aktivity
obvyklé veku a prostrediu; žalobkyňa v 3. rade netrpí žiadnymi následkami úrazu v dôsledku dopravnej
nehody, jej zdravotný stav v súvislosti s dopravnou nehodou je možné považovať za ustálený v dobe
dňom27.12.2002.Zuvedenýchdôvodovsúdnepriznalžalobkyniv3.radenároknanáhraduzákladného
SSU (a teda logicky ani jeho mimoriadneho zvýšenia)

Žalovaný v 3. rade uhradil žalobkyni v 3. rade z titulu bolestného sumu vo výške 2.755,- Sk / 91,45 €,
z titulu SSU jej neuhradil žiadnu sumu.
S poukazom na uvedené potom súd priznal žalobkyni v 3. rade právo na náhradu škody vo výške 149,37
(základné bolestné), od ktorého je potrebné odrátať sumu 91,45 € (vyplatenú už žalovaným v 3. rade)
- súd potom zaviazal žalovaných v 1. a 3. rade povinnosťou zaplatiť žalobkyni v 3. rade spoločne a

nerozdielne sumu 57,92 €.
Vo zvyšku súd návrh voči žalovanej v 1. rade a žalovanému v 3. rade zamietol.
Čo sa týka úroku z omeškania, tento súd žalobcom nepriznal, a to s poukazom na skutočnosť, že podľa
§ 517, ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka iba dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je vomeškaní, a veriteľ má právo na úrok z omeškania - nakoľko však povinnosť žalovaných v 1. a 3. rade
vznikla až rozhodnutím súdu / vykonateľnosťou rozsudku, nedostali sa doposiaľ do omeškania z dôvodu
ktorého by mali byť zaviazaní na zaplatenie úroku z omeškania; povinnosť zaplatiť náhradu škody z titulu

bolestného a SSU teda vzniká až na základe súdneho rozhodnutia (ktoré je v tomto smere konštitutívne)
v ktorom je určená doba splnenia, a až márnym uplynutím tejto doby dôjde eventuálne k omeškaniu
dlžníka.
Súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov.
Žalobcom nepriznal náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 142, ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku, z dôvodu ich mizivého úspechu (5,08%), pričom žalobcovia ako tvorcovia petitu majú
zodpovednosť za výsledok sporu, a ešte pred podaním návrhu im pri objektívnom zhodnotení ich šancí
musela byť zrejmá drvivá nereálnosť ich požiadaviek, zvlášť keď ich zastupoval zástupca z radov
advokátov (preto súd nepoužil ustanovenie § 142, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré okrem
toho súd môže, ale nemusí! uplatniť).
Žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal súd náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 142, ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého úspešnému účastníkovi (v súdenej veci bol žalovaný
v 2. rade plne úspešný, žalovaná v 1. rade prevažne úspešná) súd prizná náhradu trov potrebných
na „účelné“ bránenie práva - podľa názoru súdu však úkony ktoré by sa dali považovať za účelné,
prispievajúce k bráneniu práva žalovaných v 1. a 2. rade neboli vykonané; žalovaná v 1. rade ani
žalovaný v 2. rade sa nezúčastnili ani na jedinom pojednávaní, ich právny zástupca sa zúčastnil iba na

dvoch z ôsmych vytýčených pojednávaniach (aj keď treba poznamenať že svoju neúčasť vždy riadne
ospravedlnil),jehovyjadrenia(naktorýchzaslaniehosúdviackrátmuselurgovať)bolimimoriadnestrohé
a jednoduché.
Žalovanému v 3. rade nepriznal súd náhradu trov konania (aj keď ju uplatňoval výlučne z titulu
cestovného) s použitím ustanovenia § 150, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď v súdenej veci,

a vo vzťahu žalobcov ako poškodených a žalovaného v 3. rade ako poisťovni, videl dôvody hodné
osobitného zreteľa v tom, že hlavne žalobcovia v 1. a 2. rade ako starší ľudia museli viesť 11 ročný súdny
spor, aby sa domohli (v konečnom dôsledku nie vysokého) odškodnenia za bolesť a SSU od subjektu,
ktorého hlavnou činnosťou a poslaním je práve (promptne) riešiť a likvidovať škodové udalosti; určenie
povinnosti uhradiť trovy konania žalobcom v takejto situácii by potom súd považoval za nemorálne,

rozporné so základnými princípmi slušnosti.
O trovách štátu spočívajúcich v náhrade nákladov za znalecké dokazovanie súd nemohol rozhodnúť,
nakoľko voči priznanému znalečnému bolo podané odvolanie, jeho výška teda nie je platne ustálená
- súd o nich z uvedeného dôvodu rozhodne v samostatnom uznesení po nadobudnutí právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia o znalečnom.

O povinnosti zaplatiť súdny poplatok žalovanej v 1. rade a žalovaného v 3. rade súd rozhodol v
dopĺňacom rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.