Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/401/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714208843
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714208843.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724
803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, proti odporcovi R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo O., M. I. XX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176
778, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska

kancelária so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 236,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, zo dňa 04. 03. 2015 č.k. 13C/127/2014-50 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka a o zamietnutí návrhu na
vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, p o t v r d z u j e .

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie v dôsledku späťvzatia návrhu s poukazom na ust.
§ 96 ods. 1 a 3 OSP. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania
v sume 71,09 €, ako trovy právneho zastúpenia. Ďalším výrokom zamietol súd návrh navrhovateľa na
vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva subjektu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom v Prešove. K trovám vedľajšieho účastníka poukázal na ustálenú rozhodovaciu

činnosť, keď „odvolací súd nerozlišuje medzi právom vedľajšieho účastníka na právne zastúpenie
a medzi právom na náhradu vynaložených trov právneho zastúpenia a vynaložené trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka pokladá vždy za účelne vynaložené“ s tým, že nemá dôvod sa od
tohto názoru odchýliť, priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia tak, ako ich tento
vyčíslil, teda za 2 úkony právnej služby spolu s dvoma paušálnymi náhradami a príslušnou DPH. S
poukazom na ust. § 93 v znení účinnom do 31. 12. 2014 v otázke vstupu vedľajšieho účastníka do

konania uviedol, že tieto účinky nastali okamihom dourčenia oznámenia o jeho vstupe, pričom výslovný
súhlas podporovaného účastníka nebol potrebný. Pretože hlavný účastník nevyjadril svoj nesúhlas so
vstupom vedľajšieho účastníka, tento vyjadril navrhovateľ, jeho názor v tomto smere však nepovažoval
prvostupňový súd za dôvodný a preto rozhodol tak, že jeho návrh v tomto smere zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odvolanie

podal proti výroku o trovách vedľajšieho účastníka a proti zamietnutiu návrhu na vyslovenie
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva. Vyjadril názor, že v obdobných konaniach je potrebné dôsledne
sa venovať otázke účelnosti vynaložených trov konania, keď podľa jeho názoru síce vedľajší účastník
sa môže dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti
nemožno považovať za trovy účelné. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak
určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových procesne významných skutočností.

Občianske združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov musí byť z podstaty svojej existencie
schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Musí reálnedisponovať zodpovedajúcou materiálnou aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia
možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu
právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na

tenúčelzriadenýmsubjektom,ktorýbudespôsobilýposkytnúťspotrebiteľovikvalifikovanúpomocaktorý
budevdanejoblastiajmateriálneajpersonálnevybavenýaodbornekompetentný.Vobdobnýchveciach
však združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, len z označenia účastníkov usudzuje,
že ide o spotrebiteľskú vec. Vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje a paušálny
vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, pre ktoré nebol žiadny dôvod, iba navyšuje trovy

konania a navodzuje dojem, že účelom tohto vstupu bolo získanie finančných prostriedkov v podobe
náhrady trov právneho zastúpenia, nie ochrana práv spotrebiteľov. V danom prípade by bola na mieste
aplikácia ust. § 150 ods. 2 OSP, keďže predmetom konania je suma 236,82 €. Okrem toho odvolanie
podáva aj voči zamietnutiu jeho návrhu na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva poukazuje
na aktuálne znenie ust. § 93 ods. 3 OSP, ktoré pre vstup vedľajšieho účastníka vyžaduje aj predloženie
súhlasu odporovaného účastníka, inak sa na podnet neprihliada. Pretože ide o ustanovenie procesného

charakteru, je platné odo dňa účinnosti právnej normy a vzťahuje sa aj na oznámenie vedľajšieho
účastníka dourčené súdu pred 01. 01. 2015. Návrh vychádza zo záveru judikatúry Najvyššieho súdu
SR, podľa ktorej vedľajší účastník nemôže vstúpiť do konania proti vôli toho, popri kom chce v konaní
vystupovať, resp. že účasť takéhoto vedľajšieho účastníka nesmie byť navrhovateľovi, alebo odporcovi
nanútená, ak si ju sám neželá (R 62/2014). Rozhodujúci je stav v čase rozhodovania o podanej

námietke nepríslušnosti a preto vyjadruje názor, že prvostupňový súd nepostupoval správne, keď
pripustil vedľajšie účastníctvo napriek absencii súhlasu podporovaného účastníka. Domáha sa zmeny
napadnutého rozhodnutia tak, že vedľajšiemu účastníkovi nebude priznaná náhrada trov konania a jeho
účasť v konaní nebude pripustená. Súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

K odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník označujúc ho za zjavne účelové a právne irelevantné.
Snahu navrhovateľa negovať procesný následok účinného vstupu vedľajšieho účastníka do konania
uskutočneného do 31. 12. 2014 s poukazom na novelizovanú právnu úpravu označil za zavádzajúcu
a motivovanú záujmom získať procesnú prevahu v spore proti žalovanému spotrebiteľovi. Poukazuje
na právnu úpravu platnú a účinnú do 31. 12. 2014, ktorá umožňovala takémuto združeniu vstup do

spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa.
Vstup združenia do konania zákon účinný do 31. 12.2014 v ust. § 93 ods. 2 OSP priamo predpokladal. V
tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR 2 Obdo 27/2012. Ďalej upozorňuje, že prípadná nečinnosť
podporovaného účastníka nemôže byť vykladaná ako jeho nesúhlas s účasťou vedľajšieho účastníka v
konaní, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov v obdobných veciach.

Pokiaľ ide o dôvodnosť výroku, ktorým prvostupňový súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
právneho zastúpenia uviedol, že podanie vedľajšieho účastníka nemožno vypracovať bez kvalifikovanej
analýzy veci. Pokiaľ sa poukazuje na zdanlivú rutinnosť v podaní vedľajšieho účastníka, táto vyplýva z
reakcie na formulárové a obsahové úkony inkasnej spoločnosti. Pokiaľ ide o kvalifikovanú intervenciu

v súdnych konaniach, táto nie je možná bez schopností procesno-právneho uplatnenia hmotného
práva a preto je nedôvodené popierať účelovosť a nehospodárnosť právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka. V danom prípade nebol dôvod ani na aplikáciu ust. § 150 ods. 2 OSP. Vo veci došlo
k späťvzatiu návrhu, takže po procesnej stránke zavinenie konania zavinil navrhovateľ. Spotrebiteľ
bol vo veci úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka, po jeho vstupe do konania a po

prenesení argumentácie obsiahnutej vo vyjadrení zo dňa 27. 10. 2014, bolo teda účinným prostriedkom
ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Náhradu trov konania, ktoré požaduje, považuje za objektívne
účelnú. Práve navrhovateľ masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových
žalôb a písomných podaní, za účelom obohatenia sa na úkor odporcov spravidla nemajetných
spotrebiteľov. Argumentácia navrhovateľa upierajúca právo na náhradu trov právneho zastúpenia

vedľajšiemu účastníkovi je v príkrom rozpore so zákonom a princípom rovnosti zbraní, hodnotí ju ako
bezprecedentnú snahu znefunkčniť činnosť spotrebiteľského združenia. Navrhuje uznesenie okresného
súdu v napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne správne a vedľajšiemu účastníkovi priznať náhradu
trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 OSP. Uznesenie okresného súdu v napadnutých
výrokoch ako vecne správne podľa § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.Pokiaľ ide o napadnutý výrok, ktorým prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa na vyslovenie
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, odvolací súd odkazuje v celom rozsahu na odôvodnenie
prvostupňového uznesenia, ktoré považuje za vecne správne a správne odôvodnené (§ 219 ods. 2

OSP). Naviac odvolací súd zdôrazňuje, že aj v zmysle prechodného ustanovenia - § 355 OSP právne
účinky úkonov urobených do novely zákona ostávajú zachované. To znamená, že aj v prípade, keď
vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania v čase do 31. 12. 2014 a boli splnené podmienky
pre tento jeho vstup (preukázanie skutočností, že ide o právnickú osobu s predmetom činnosti podľa
osobitného zákona - (v tomto prípade Zákona na ochranu spotrebiteľa), do konania vstúpil na podporu

spotrebiteľa a samotný spotrebiteľ voči jeho vstupu námietku nevzniesol, priamo zo zákona nastal
účinok, to znamená stal sa vedľajším účastníkom na strane odporcu ako podporovaného účastníka.
Posudzovanie tejto skutočnosti z hľadiska podmienok vyžadovaných následnou právnou úpravou
by bolo neprípustnou retroaktivitou aj napriek tomu, že ide o procesnú právnu normu. Prechodné
ustanovenia v tomto smere novela neobsahovala a preto treba vychádzať z ust. § 355 to znamená
zachovanie účinkov dovtedajších úkonov z rezultátom, že vedľajší účastník sa stal takýmto účastníkom

v zmysle právnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď takýto úkon vykonal.

Pokiaľ ide o otázku náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, správne postupoval prvostupňový
súd, keď o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP, to znamená,
že navrhovateľovi, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, uložil povinnosť uhradiť trovy konania

vedľajšiemuúčastníkovi.Odvolacísúdsícenesúhlasísodôvodnenímprvostupňovéhosúdu,žeodvolací
súd nerozlišuje medzi právom vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť advokátom a právom
na náhradu trov konania, odvolací súd posudzuje účelnosť trov právneho zastúpenia, pretože táto
povinnosť vyplýva z ust,. § 142 ods. 1 OSP. V danom prípade odvolací súd zistil, že vedľajší účastník
v písomnom vyjadrení bez pochybnosti vykonal účelný úkon, pretože poukázal konkrétne na zmluvu o

poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 14. 10. 2010, z hľadiska jej zákonom vyžadovaných dojednaní
v tom zmysle, že v prípade ich absencie sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň však
poukázal aj na časové súvislosti a v tomto smere vzniesol námietku premlčania tak, že uviedol, kedy
bola uzavretá zmluva o pôžičke, ďalej uviedol skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľa zmluvu
predčasne ukončil, došlo teda k zosplatneniu celej dlžnej sumy, čo vyplýva z predžalobnej upomienky

zo dňa 26. 03. 2011. Žaloba bola podaná na súd dňa 17. 06. 2014, pričom všeobecná premlčacia
doba podľa Občianskeho zákonníka je trojročná, keď odchýlne dojednania v neprospech spotrebiteľa
sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 OZ.

Vzhľadom na obsah podaného vyjadrenia nemožno v tomto prípade konštatovať, že by vedľajší účastník

podával vyjadrenie bez znalosti veci tvrdiac len skutočnosti známe z obdobných spotrebiteľských sporov.
Za takéhoto stavu nemožno jeho úkony považovať za neúčelné a preto pokiaľ mu prvostupňový súd
priznal náhradu za dva úkony právnej služby spolu s réžijným paušálom a príslušnou DPH v súlade s
vyhláškou č. 655/2004 Z.z. (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3) podľa § 146 od. 2 OSP,
je toto rozhodnutie vecne správne a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Odvolací súd napriek skutočnosti, že vedľajší účastník bol v konaní úspešným účastníkom konania
nepriznal mu právo na náhradu trov konania, pretože predmetom odvolacieho konania bolo
posudzovanielenprocesnýchotázok,ktoréjeplnevkompetenciíkonajúcehosúduapretopoukazovanie
na relevantnú judikatúru s citáciou záverov z rozhodnutí podopierajúcich názor vedľajšieho účastníka v

tomto smere nepovažoval odvolací súd za trovy účelne vynaložené.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.