Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/248/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116205509
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6116205509.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v právnej veci žalobcu K. E.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. Q. XXX/XX, XXX XX E., zastúpeného splnomocneným zástupcom
V.. S. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX V. G. XX, pr.oti žalovanej S. E., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom Y. Q. XXX/XX, XXX XX E., o nariadenie neodkladného opatrenia (do 01. 07. 2016 - o

nariadenie predbežného opatrenia), na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 15C/88/2016-70 zo dňa 03. 05. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej
inštancie“, event. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 03. 05.2016 návrh

žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie predbežného
opatrená domáhal zákazu vstupu žalovanej do rodinného domu nachádzajúceho sa na ul. Y. Q. XXX/
XX v E. do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

2. Podľa názoru okresného súdu neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného

opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 01. 07.
2016 (ďalej aj „O.s.p.“), pretože účelom tohto druhu predbežného opatrenia je právo na ochranu života
a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je to, že
povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia, hoci sa nedá vylúčiť
ani psychické týranie. Z návrhu žalobcu vyplýva, že medzi účastníkmi je prítomný dlhotrvajúci konflikt
spôsobený najmä negatívnym psychickým rozpoložením odporkyne. Napriek žalobcom uvedeným

negatívnym situáciám okresný súd zdôraznil, že násilie v žiadnom prípade nemožno stotožňovať s
konfliktom. I samotný žalobca v rámci znaleckého dokazovania uviedol, že nemá záujem oddeľovať deti
od žalovanej (matky), pokiaľ by prejavovala adekvátnu starostlivosť voči maloletým deťom, resp. bude
súhlasiť so striedavou osobnou starostlivosťou, alebo aj so zverením maloletých detí do jej výchovy. V
súčasnosti účastníci konania nežijú spolu. Z podaného návrhu nie je ani zrejmé, čoho sa žalobca mieni
domáhať návrhom vo veci samej.

3. Proti uzneseniu okresného súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací
súd zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že pri rozhodovaní
okresný súd nezobral do úvahy skutočnosti, ktoré predchádzali k podaniu návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia. Poukázal na nepriaznivý psychický stav žalovanej, na bezdôvodné podávanie
trestných oznámení voči jeho osobe žalovanou, fyzické útoky z jej strany, v dôsledku ktorých bol viackrát

ošetrovaný.Inapriekpsychickýmproblémomžalovanáužívaliekysporadickyaneukončilapsychiatrické
liečenia. Podľa jeho názoru sa žalovaná neprimerane správa voči nemu i taktiež voči maloletým deťom.Jej reakcie sú náhle nečakané a nebezpečné. Poukázal na závery znaleckého posudku č. 19/2016 a
č. 4/2016 vyhotoveného znalkyňou v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria S.. V. X., z
ktorých vyplýva, že vie lepšie zabezpečiť výchovu maloletých detí než žalovaná a je v najlepšom záujme

maloletých detí, aby boli zverené do jeho osobnej starostlivosti a bol súdom upravený styk žalovanej
s maloletými deťmi. Podľa jeho názoru existuje dôvodné nebezpečenstvo ublíženia jemu i maloletým
deťom zo strany žalovanej.

4. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd rozhodol podľa ustanovenia § 74 ods. 1, s použitím

§ 76 ods. 1 písm. g) O.s.p..

5. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - zákon č. 160/2015 Z.z.
Civilní sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, konkrétne v ustanovení
§ 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z ustanovenia § 471 ods. 1 CSP vyplýva: „Predbežné opatrenia

nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona
o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.“ Z citovaných ustanovení vyplýva, že
vzhľadom na skutočnosť, že odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na
odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

7. V posudzovanej veci ide o nariadenie neodkladného opatrenia (pôvodne - predbežného opatrenia)

pred začatím konania vo veci samej.

8. Podľa ustanovenia § 324 CSP ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa ustanovenia § 325 CSP ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Neodkladným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami

alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal. Zo zákonnej úpravy neodkladného
opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery
účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť
osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného
opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by

musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) dočasnej úpravy pomerov, pričom
tieto musia byť takého charakteru, že ak by k dočasnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k
nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi,
resp. s veľkými obtiažami.

11. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom účastníka, pričom by
však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s
vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie
účastníka, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla

spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia
môže byť aj zásahom do práva na ochranu rodinného a súkromného života (článok 19 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení
nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení

sleduje legitímny cieľ.

12. V posudzovanej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ)
predmetného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). Z obsahu spisuje nesporné, že účastníci sú manželmi. Žalobca a žalovaná sú prihlásení k trvalému pobytu na adrese
Y. Q. XXX/XX, E.. Obidvaja účastníci majú právo užívať rodinný dom, teda i žalovaná. Žalobca v
podaniach uviedol, že sa s maloletými deťmi odsťahoval zo spoločnej domácnosti dňa 07. 02. 2015. V

súčasnosti žije s maloletými deťmi v G. G., na Ul. S..

13. Za tohto právneho stavu, k obmedzeniu (alebo neumožneniu) užívania rodinného domu (hoci len
dočasnému) môže dôjsť len zo závažných dôvodov, napr. ak by bolo osvedčená dôvodná obava, že
osoba, u ktorej má dôjsť k dočasnému neumožneniu užívania rodinného domu sa dopúšťa agresívneho

správania voči osobám žijúcim s ňou v spoločnej domácnosti, alebo ide o osobu, u ktorej je osvedčené
jej asociálne správanie, neprispôsobilý spôsob života a pod..

14. V tomto prípade však žalobca v návrhu neuviedol (a už vôbec vierohodne neosvedčil), že by na
strane žalovanej (u ktorej by malo dôjsť k dočasnému obmedzeniu, resp. k znemožneniu užívania
rodinnéhodomu)existovalitakézávažnéokolnosti,ktorébybolilegitímnymdôvodomnatakýtozásahdo

práva žalovanej na užívanie rodinného domu. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v čase
podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobca s maloletými deťmi nežil so žalovanou v
spoločnej domácnosti, a teda nebýval na adrese Y. Q. XXX/XX, E..

15. Všeobecné tvrdenia žalobcu ohľadne nepriaznivého zdravotného stavu žalovanej, podávanie

trestných oznámení žalovanou, opisovanie konfliktných situácií medzi účastníkmi nemôže byť dôvodom
na to, aby žalovanej bolo dočasne znemožnené realizovať jej vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Žalobca
v návrhu konkrétne neuviedol (a už vôbec neosvedčil), akým konkrétnym negatívnym spôsobom by
sa eventuálne užívanie nehnuteľnosti žalovanou „dotkala“ ich maloletých detí, ktoré dlhodobo nežijú v
rodinnom dome v E., Y. Q. XXX/XX.

16. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil, že žalobcom navrhované uloženie
obmedzenia žalovanej (formou neodkladného opatrenia) nesleduje legitímny cieľ, pričom uložením
navrhovaného obmedzenia by došlo k zásahu do základných práv žalovanej nad nevyhnutnú mieru,
preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods.

1 O.s.p. potvrdil.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).