Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 8, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/371/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215229437
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7215229437.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletú F. F. L., H.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky C. Š., Q. S., H..
XX.X.XXXX,trvalebývajúcejN.E.P.H.V.A.Č..X,zaúčastiotcaM.L.,H..XX.X.XXXX,trvalebývajúceho
v E. na ulici K. č. XX, zastúpeného JUDr. Janou Koľvekovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so
sídlom na ulici Werferovej č. 1 v Košiciach, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
takto

r o z h o d o l :

Schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveruje maloletú F. F. L., H.. XX.X.XXXX, do osobnej

starostlivostimatky,ktorájeoprávnenáapovinnásaomaloletúosobnestarať,zastupovaťjuaspravovať
jej majetok.

Zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej F. F. L. výživným vo výške po 110 € mesačne od 1.6.2016
do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15.teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k
rukám matky maloletej.

V prevyšujúcej časti súd konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej F. F. doručila tunajšiemu súdu dňa 30.9.2015 návrh vo veci

Otec maloletej sa k návrhu písomne vyjadril dňa 20.11.2015..

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v písomnej správe doručenej súdu dňa 30.12.2015 doporučil

na základe zistení zo šetrení návrhu matky vyhovieť, maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti a zo
strany otca dieťaťa určiť primerané výživné.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav.

V priebehu konania vo veci rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, ktorej písomné vyhotovenie podpísali

dňa 20.11.2015 a následne žiadali súd o jej schválenie v znení, aké je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, pričom styk otca s maloletou žiadali rozhodnutím súdu neupravovať a matka vzhľadom na
uvedenú rodičovskú dohodu pokiaľ ide o určenie výživného za obdobie od doručenia návrhu súdu, od30.9.2015, do 31.5.2016 vzala v tejto časti návrh späť a konanie o ňom žiadala zastaviť, s čím právna
zástupkyňa otca súhlasila.

Matka býva spolu s maloletou v 1-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve priateľa matky, v súvislosti s
ktorým bývaním sú hradené mesačné náklady 120 €, na ktoré matka maloletej prispieva sumou 70 €.
Príjem priateľa matky je 480 €. Matka pracuje ako čašníčka N. Q. L., kde dosahuje, ako uviedla vo svojej
výpovedi, skutočný príjem 150 - 180 € (pri zamestnávateľom vykazovanej priemernej mesačnej mzde
20 €) a zároveň dostáva i sprepitné v rozsahu v priemere 4 € na deň, pracuje na polovičný úväzok tak,

že odpracuje 20 dní v mesiaci po 4 hodiny denne.

Maloletá F. je žiačkou 4. ročníka základnej školy, za obedy v školskej jedálni jej matka uhrádza v
priemere 25 € mesačne, školský klub nenavštevuje, navštevuje krúžok D., kde je platená mesačná
úhrada 12 €, iným mimoškolským aktivitám sa nevenuje, má potreby primerané veku dieťaťa.

Otec maloletej je dlhodobo chorým, je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 102,60 € mesačne,
žije dlhodobo v zahraničí, kde sa aj lieči. Žije s priateľkou, z ktorého vzťahu mu pribudla vyživovacia
povinnosť voči maloletej dcére Q. Z. L., H.. X.XX.XXXX.

Matka maloletej okrem maloletej F. F. má vyživovaciu povinnosť voči maloletému A., H.. XX.X.XXXX.

Matka maloletej je vlastníčkou auta značky Fiat Punto, rok výroby 2006, iný majetok neudávala.

Majetkové pomery na strane otca súdu neboli preukázané.

Kolízny opatrovník doporučil rodičovskú dohodu schváliť, keďže táto je v záujme maloletej.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa§65Zákonaorodine,akrodičiamaloletéhodieťaťaspolunežijú,súdupravírozsahichvyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšiehozamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné

pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide

o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 96 Zákona o rodine, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

(2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom
prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
(3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa
začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od

späťvzatia návrhu.

V súlade s ustanovením § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti
všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku
iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a schválil rodičovskú dohodu, keďže
dospel k záveru, že táto dohoda je v záujme maloletej a neprieči sa zákonu.

Vzhľadom na späťvzatie prevyšujúcej časti pôvodne matkou podaného návrhu, v súlade s citovaným
ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p., v prevyšujúcej časti súd konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez

návrhu.

Poučenie:

Odvolanie voči tomuto rozsudku nie je možné podať, pretože všetci účastníci sa tohto práva účinne
vzdali.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).