Decision was made at the court Okresný súd Komárno
Judgement was issued by JUDr. Júlia Henteková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/151/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214223000
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214223000.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104,
Košice, IČO: 47243368, v konaní zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka
Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému : Y. F., K.. X.X.XXXX, I. O. G. XXX, S., o zaplatenie 541,06
Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie v časti o zaplatenie 20,-Eur za skutočne vynaložené náklady z a s t a v u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 216,42 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne od 21,2.2014 do zaplatenia, všetko v splátkach po 30,-Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku pod stratou výhody splátok vždy k poslednému dňu bežného mesiaca.
Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 19.12.2014 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie istiny
vo výške 541,06 Eur, úroky z omeškania vo výške 5,25% ročne od 21.2.2014 do zaplatenia zo sumy
456,06 Eur a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.
V žalobe uviedol, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo dňa 20.1.2014
k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a tým
spojených ďalších služieb (ďalej len Rámcová zmluva) a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru (ďalej len Zmluva) a to tým, že žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy z jeho strany
v súlade s článkom III. bod 3 Rámcovej zmluvy, na základe ktorých poskytol žalovanému krátkodobý
bezúčelový bezúročný úver vo výške 350,-Eur. Predpokladom uzavretia týchto zmlúv bola registrácia
žalovaného ako spotrebiteľa na adrese jeho internetového sídla ako veriteľa za účelom zriadenia
užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ
s vytvoreným užívateľským účtom. Obidve zmluvy a jej prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom
vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami z ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený
zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a
návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas
kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaný sa
zaviazal mu vrátiť celkovú čiastku 456,06 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov
(príslušenstvo) za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 106,06 Eur. Celkové náklady
za poskytnutie úveru predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorej výpočet je uvedený
v článku IV. bod 8 Rámcovej zmluvy. Úver s príslušenstvom sa stal platný dňa 20.2.2014. Nakoľko
žalovanýnevrátildlžnúsumuvlehotesplatnosti,vzmyslečlánkuIV.bod4Rámcovejzmluvyspoukazom
na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 87/95 Z.z. si uplatňuje
aj zákonné úroky z omeškania zo sumy 456,06 Eur vo výške 5,25% ročne odo dňa nasledujúceho podni splatnosti až do zaplatenia. Písomnými výzvami pripojenými k návrhu vyzval žalovaného na úhradu
jej záväzku, za ktoré v zmysle článku IV. bod 5 Rámcovej zmluvy si uplatňuje voči žalovanému náhradu
skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 85,-Eur.
Prípisom zo dňa 1.10.2015 žalobca svoju žalobu čiastočne vzal späť, a to čo do zaplatenia sumy 20,-
Eur , nakoľko skutočne vynaložené náklady boli v žalobe uvedené v nesprávnej výške 85,-Eur namiesto
správnej sumy 65,-Eur.
Žalovaný námietky proti čiastočnému späťvzatiu žaloby nemal.
Podľa § 96 ods.1 - 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, ak to
sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu
z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či
tu manželstvo je alebo nie je.
Čiastočné späťvzatie návrhu sa neprieči zákonu, preto súd podľa vyššie citovaného ustanovenia O.s.p.
konanie o zaplatenie 20,-Eur istiny zastavil.
Súd podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu,
ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne a žiadal, aby súd rozhodol na základe poskytnutých listinných
dôkazov.
Žalovaný ako účastník konania uviedol, že je pravdou, že uzatvoril so žalobcom Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru na sumu 350,-Eur. Úver sa zaviazal vrátiť v celkovej výške 456,06 Eur s tým,
že termín splatenia úver bolo možné predĺžiť SMS-kou alebo telefonicky za poplatok 25,-Eur o jeden
mesiac maximálne trikrát, a to v prípade, že úver nebol včas vrátený. Úver splácal prostredníctvom
Prvej oddlžovacej spoločnosti so sídlom Žilina, pobočka Nitra na základe Mandátnej zmluvy z júna
2014, ktorou sa dohodli, že dlžobu, ktorú má voči žalobcovi bude splácať táto spoločnosť z finančných
prostriedkov, ktoré mu zaplatí na základe mandátnej zmluvy. Výšku splátok zaplatených cez túto
spoločnosť však vydokladovať nevedel. Pre prípad, že súdom bude zaviazaný k finančnému plneniu,
žiadal, aby mohol dlžnú sumu vyrovnať v splátkach vo výške 30,-Eur mesačne. Túto svoju žiadosť
odôvodnil tým, že ho zaťažuje vyživovacia povinnosť voči dvom maloletým deťom, na ktoré platí výživné
v mesačnej výške 250,-Eur. Výdavky na bývanie má mesačne 100,-Eur. Pracuje ako vodič z povolania,
spolu s diétami zarába okolo 800,-Eur, avšak má aj iné dlžoby do výšky 12.000,-Eur, ktoré po dohode
s veriteľmi spláca vo výške úhrnom 300,-Eur mesačne.
Súdvykonalvovecidokazovanieokremvýsluchužalovanéhoajvýpisomžalobcuzobchodnéhoregistra,
Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených
ďalších služieb, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 20.1.2014, dôkazom o poukázaní
sumy 350,-Eur žalovanému dňa 20.1.2014, upomienkami žalobcu z 27.2.2014, 6.3.2014, 13.3.2014,
20.3.2014, výpočtom RPMN, Mandátnou zmluvu č. XXXXXXX uzatvorenej medzi žalovaným a Prvou
oddlžovaciou spoločnosťou s.r.o. dňa 25.6.2014. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový
a právny stav veci:
Účastníci konania uzavreli dňa 20.1.2014 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru v zmysle
ustanovenia § 24 a nasl. Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov, Zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a Občianskeho zákonníka č. 40/64 Zb. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému
krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 350,-Eur s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným
prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa v deň uzatvorenia Zmluvy. Zmluva
bola uzatvorená na dobu určitú, so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 20.2.2014. Celkové
náklady predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 2156,5% a boli tvorené
poplatkom za poskytnutie úveru pevnou sumou 106,06 Eur. Zo Zmluvy vyplýva, že účastníci konania
k zmluvnému konsenzu dospeli na základe Rámcovej zmluvy a Žiadosti spotrebiteľa o poskytnutie
spotrebiteľského úveru. Náležitosti Zmluvy sú obsiahnuté v Rámcovej zmluve, ktorej neoddeliteľnousúčasťou je Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Zmluva obsahuje prehlásenie spotrebiteľa, že
pred jej uzavretím mu veriteľ poskytol informácie podľa § 4 ods. 1 Zákona prostredníctvom formulára pre
štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere v podobe zápisu na inom trvalom médiu v samostatnom
dokumente a riadne a zrozumiteľne veriteľ odpovedal na všetky jeho otázky spojené s poskytnutím
úveru. Zmluvu prečítal, porozumel jej obsahu a na znak súhlasu s ňou slobodne, vážne, nie v tiesni,
za nápadne nevýhodných podmienok súhlasí s textom zmluvy. Skutočnosť, že suma 350,- Eur bola na
účet žalovaného žalobcom poukázaná, ani to, že žalovaný v lehote splatnosti požičanú sumu neuhradil,
medzi účastníkmi sporná nie je. Pre nedodržanie zmluvných podmienok žalobca upomienkami zo dňa
27.2.2014 (upomienka o nezaplatení pohľadávky vo výške 491,06 Eur), 6.3.2014 (urgencia nezaplatenej
pohľadávky vo výške 501,06 Eur), 13.3.2014 (upozornenie na hrozbu exekúcie pohľadávky vo výške
511,06 Eur), 20.3.2014 (posledná výzva) vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Za jednotlivé
upomienky mu účtoval administratívne náklady vymáhania v sume spolu 65,-Eur.
Z bodu III.3 Rámcovej zmluvy, na ktorú žalovaný reagoval registráciou, vyplýva, že Rámcová zmluva a
Zmluva sa považujú za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom Rámcovej zmluvy,
Zmluvy a jej príloh Klientom elektronickou poštou. Uzavretím Zmluvy spotrebiteľ potvrdzuje, že bol
oboznámený s informáciami a podmienkach spotrebiteľského úveru.
Podľa bodu IV.1. Rámcovej zmluvy klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so
spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru,
doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred
vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením Zmluvy.
Podľa bodu IV.3 Rámcovej zmluvy úver poskytnutý veriteľom je bezúročný.
Z bodu IV.5. Rámcovej zmluvy vyplýva, že v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient
povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná
o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady na telefonické výzvy SMS, e-
mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta
a sú vyrátané nasledovne: spracovanie a urgencia pri omeškaní s úhradou vrátane spracovania - prvej
upomienky 15,- Eur, druhej upomienky 10,- Eur, tretej upomienky 10,- Eur a štvrtej upomienka 30,- Eur.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.8.2014
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 1 ods.3 písm. f) citovaného zákona spotrebiteľským úverom nie je úver,, ktorého výška je menej
ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12
mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere
sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona; písm. l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej tri mesiace,
Podľa § 24 ods.1 citovaného zákona na iných veriteľov a na zmluvy o úvere
alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými
veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2 , a , § 6 až 8 , § 9 ods. 1, 2 , 9 a 10 , § 11 , 12 , 14 , 16 , 17 , 19 , 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od v čase uzavretia zmluvy účastníkmi
konania (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1-3 citovaného zákona (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.(2)Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3)Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.6 citovaného zákona ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a), b), d) Zákona č. 266/2005 o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
v znení účinnom do 12.6.2014 (a) zmluvou na diaľku je zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o
poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, poskytovanej
podľa písm. b) bod 7. veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. (d)
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na
základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania,
Podľa § 2 písm. g) citovaného zákona celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe,
okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok; písm. h)celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je súčet celkovej
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že žalovaný na základe predzmluvného formulára
nazvaného Rámcovou zmluvou uverejnenou žalobcom na adrese internetového sídla veriteľa sa dalzaregistrovať ako spotrebiteľ, ktorý má záujem o poskytnutie spotrebiteľského úveru, iného úveru,
pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Po jeho registrácii na internetovej stránke žalobca dňa
20.2.2014 vyhotovil Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a v ten istý deň poukázal na účet
žalovaného bezhotovostnú platbu 350,- Eur. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere vyhotovil bez toho, aby
vedel o aký ním ponúkaný produkt má žalobca záujem (o pôžičku, úver alebo ďalšie služby) a za akých
zmluvných podmienok. V rámcovej zmluve uvedený vzorec výpočtu RPMN je pre laika nezrozumiteľný.
Presný údaj o RPMN obsahuje až Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou formulárovej
Úverovej zmluvy účastníkov sú ÚZP, ktoré však žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko neboli dohodnuté
individuálne, ale boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Napriek tomu, že úverová zmluva
je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm.
d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán
na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá
má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z
vlastných zdrojov) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Účelom zákona o spotrebiteľských
úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom
vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu silu,
vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný význam
pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho účelom upravuje
osobitné náležitosti úverovej zmluvy alebo zmluvy o pôžičke, ktoré sú zamerané na dostatočnú určitosť
a zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa.
Celkové náklady spotrebiteľa tvorené poplatkom za poskytnutie úveru sú stanovené v Zmluve sumou
106,06 za úver poskytnutý v sume 350,- Eur na dobu 31 dní (od 20.1.2014 do 20.2.2014). Podľa názoru
súdu poplatok za poskytnutie úveru v takejto výške je neprimerane vysoký, prieči sa dobrým mravom
a preto v tejto časti Zmluva účastníkov je neplatná. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že táto zmluvná
podmienka nebola účastníkmi individuálne dojednaná, bola určená jednostranne žalobcom a žalovaný
ju nemal možnosť ovplyvniť. Mohol zmluvu v celom rozsahu prijať, alebo ju odmietnuť. Ustanovenie § 3
Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktorá dáva súdu možnosť
posúdiť, či je výkon subjektívneho práva v súlade s dobrými mravmi a ak to tak nie je, požadovanú
ochranu odoprieť. Obdobne to platí aj vo vzťahu k právnym povinnostiam. Právny úkon sa prieči dobrým
mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných spoločenských, kultúrnych a mravných
noriem. Toto posúdenie je teda založené na úvahe súdu, ktoré musí byť podložené vždy konkrétnymi
zisteniami, dovoľujúcimi taký záver, že v danej veci výkon práv a povinností, ktoré už inak vyplývajú
z daných právnych predpisov, alebo záväzkového vzťahu, alebo z inej obdobnej právnej skutočnosti
by bol v takom rozpore a to a s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky
významné konkrétne okolnosti prípadu. Pri dojednávaní úrokov alebo odplaty koná v súlade s dobrými
mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeranú odplatu bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu
v situácii pre neho nepriaznivej. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu
a dohodu o celkových nákladoch veriteľa často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej
situácie (dôkazom čoho v predmetnej veci je nízka suma poskytnutého úveru). Nezodpovedá preto
všeobecneuznávanýmvzťahommedziľuďmi,abydlžníkvtakejtosituácii jepovinnýposkytnúťveriteľovi
neprimeranú odplatu. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška odplaty, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaných bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. I keď zo
Zmluvy účastníkov vyplýva, že úver je bezúročný, teda žalobca nemá nárok na úroky, ale na náklady
spojené s poskytnutím úveru, súd na porovnanie uvádza, že priemerná ročná úroková sadzba na takýto
druh spotrebiteľského úveru bola v čase uzavretia zmluvy s dohodnutou splatnosťou do 1 roka najviac
vo výške 13,08%. V danom prípade finančné prostriedky boli žalovanému poskytnuté na krátku dobu
(31 dní) a náklady v sume 106,06 Eur predstavuje navýšenie skoro o 1/3-nu. Túto zmluvnú podmienkužalovaný nemal možnosť ovplyvniť, stanovená výška odplaty je v rozpore s dobrými mravmi, preto toto
zmluvné dojednanie nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať: j) ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods.1 písm. d) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.
V danom prípade bol uzatvorený spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. a preto sa
na zmluvu účastníkov vzťahujú ustanovenia tohto zákona, pokiaľ ide o obsahové náležitosti zmluvy,
ktoré sú vymedzené v ustanovení § 9 tohto zákona. Porušenie vyššie uvedenej obligatórnej zmluvnej
náležitosti je sankcionovaný podľa §11 ods. 1. písm. d) citovaného zákona nie neplatnosťou právneho
úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. V Zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa:
2156,1% namiesto správnej výšky: 2.295,68 % a z tohto dôvodu úver je bezúročný a bez poplatkov.
Z titulu Úverovej zmluvy veriteľ plnil sumu vo výške 350,- Eur, z čoho žalovaný ku dňu rozhodnutia
o podanej žalobe zaplatil 133,58 Eur, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 216,42 Eur
(350,- Eur - 133,58 Eur = 216,42 Eur) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. K námietke žalovaného, že
časť pohľadávky žalobcu uspokojil prostredníctvom spoločnosti Prvá oddlžovacia s.r.o. so sídlom v
Žiline na základe Mandátnej zmluvy č. 4140583 uzavretej s touto spoločnosťou ako mandatárom, súd
udáva, že z článku III. písm. a) vyplýva, že mandatár je povinný osloviť veriteľov v mene mandanta so
žiadosťou o zisťovaní jeho dlhov, viesť s veriteľmi jednania o splácanie dlhov mandanta. Mandant udelil
plnúmocmandatároviprizastupovanívjednaniachsveriteľmi:Poštovábanka,a.s.,CetelemSlovensko,
a.s., M.B.A Finance, s.r.o., Consumer Finance Holding, a.s. EOS KSI Slovensko, a.s., Ferratum Bank
Limited, LogiCall Slovensko, s.r.o., Friendly Finance Slovensko, s.r.o. V článku V, bod 3. Zmluvy sa
mandant zaviazal, že bude po dobu platnosti zmluvy pravidelne poukazovať na účet mandatára finančné
prostriedky na úhradu svojich záväzkov voči veriteľom vo výške 305,-Eur vždy k 25.dňu v mesiaci
začínajúc od 25.7.2014 až do zaplatenia celkovej výšky svojich záväzkov voči veriteľom uvedených v
článku IV. ods.2. Mandatár musí s takto poukázanými prostriedkami naložiť rovnakým spôsobom ako so
zjednanými splátkami. Žalovaný založil do spisu potvrdenky o transakciách z účtu preukazujúce platby
dňa 19.1.2014, 7.10.2014, 25.9.2014 po 8,59 Eur a dňa 18.8.2014 v sume 2,81 Eur z ktorých však nie
je možné zistiť na úhradu akej dlžoby boli tieto finančné čiastky mandatárom použité.
Žalobca si uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške 5,25% ročne od 21.2.2014 do zaplatenia a poplatok
za upomienky vo výške 65,- Eur.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania
poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z.z.) .
Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z
omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s pnením peňažného dlhu.
Žalovaný poskytnutý úver mala vrátiť do 20.2.2014. Pretože takto neučinil, úver v lehote splatnosti
neuhradil, od nasledujúceho dňa po splatnosti, t.j. od 21.2.2014 sa dostal do omeškania s plnením
peňažného dlhu. Od tohto dňa vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Vládneho nariadenia č. 87/2005 Z.z.. Základná úroková
sadzba ECB od 13.11.2013 do 10.6.2014 bola 0,25%, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania
vo výške 5,15% ročne od 21.2.2014 do zaplatenia.Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku ; súd môže uložiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd s prihliadnutím na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, jeho osobné,
majetkové a zárobkové pomery, povolil predmetnú pohľadávku vyrovnať v splátkach v mesačnej výške
30,- Eur pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nebude uhradená čo len jedna
splátka, stane sa zročnou celá pohľadávka. Takúto výšku splátok považoval za primeranú aj k výške
dlžnej sumy, aj dobe splatenia. Bol toho názoru, že povolenie splátok neznevýhodňuje navrhovateľa
vzhľadom k tomu, že ide o podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov
a disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na výkon svojej podnikateľskej činnosti a na druhej
strane ani odporcu nezvýhodňuje, pretože čím nižšia je splátka, tým viac mu narastá príslušenstvo
pohľadávky a v konečnom dôsledku priznanie neprimerane nízkych splátok by bolo v jeho neprospech.
Nárok na poplatok za upomienky súd žalobcovi nepriznal z dôvodu že táto zmluvná podmienka nebola
so žalovaným individuálne dojednaná a žalovaný ani nemal možnosť ju ovplyvniť, prípadne zmeniť. Je
obsiahnutá v článku IV. bod 5. Rámcovej zmluvy na žalobcom vopred pripravenom formulári. Žalobca
nepreukázal, ani netvrdil, že by sa v danom prípade jednalo o individuálne dohodnutú odplatu. Je
nehospodárne a neúčelné behom mesiaca poslať dlžníkovi až 4 upomienky a výzvy na platenie. Toto
zmluvné dojednanie považuje súd za neplatné, nakoľko ide o plnenie, ktorému nezodpovedajú reálne
vynaložené náklady, na ktorých sa nemôže spotrebiteľ podieľať. Ide o bežnú evidenciu a správu úveru,
ktoré žalobca skrýva pod „ skutočne vynaložené náklady“.
Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Žalobca si uplatnil trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku vyrubeného podľa položky 1
písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 6% z ceny predmetu konania sumou 323,50 Eur .
Žalovanému žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil. Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje samozrejmú
požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má nárok na náhradu trov konania. V
zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o zásade úspechu ako základnom princípe
určujúcom,ktorýzúčastníkovvkonečnomdôsledkuponesieťarchuvšetkýchtrovkonaniaPredpokladmi
priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej
žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na
uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia O.s.p. musí
súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne
potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú
náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej
úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu
jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania ( súdna
prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť, ak
jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 40%-ný úspech, žalovaný 60%-ný. Nakoľko
žalobca nedosiahol 10%-ný pomerný úspech, súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods2 O.s.p.
tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre
písomne vo dvoch vyhotoveniach .Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na exekúciu podľa
osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.