Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/193/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214203637
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Salayová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214203637.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v právnej veci navrhovateľa :

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 35 807 598, zastúpeného :
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti odporcovi : Slovenská republika,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o náhradu škody 1.683,29 Eur a nemajetkovej ujmy
336,66 Eur takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom ( 1723 - ISTINA RS ) došlým dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd uložil

odporcovi zaplatiť mu majetkovú škodu 1.683,29 Eur a nemajetkovú ujmu 336,66 Eur za nesprávny
úradný postup súdu, charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v
primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných
podmienok a to v zmysle zákonných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. Návrh odôvodnil tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na
majetok povinného z titulu zmluvy o úvere. Tvrdil, že súd mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným

titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Tvrdil, že nesprávny úradný postup súdu bol
spôsobený tým, že exekučný súd nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom
čase a bez zbytočných prieťahov. Tvrdil, že úradný postup súdu bol vykonaný spôsobom odporujúcim
zákonu, bez splnenia zákonných podmienok. Tvrdil, že nelegálnym postupom súd opätovne vykonal
posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok
na takýto postup. Vyvolal tak stav, keď navrhovateľ už nemôže iniciovať občianske súdne konanie a
požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie s príslušenstvom, pretože existenciou rozhodcovského

rozsudku je vytvorená prekážka právoplatne rozhodnutej veci, avšak z pohľadu exekučného súdu je
tento materiálne
9C/193/2014
-2-

nevykonateľný. Tvrdil, že neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu konať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva
založením prekážky veci rozhodnutej. Príčinou toho bol následok, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej
škody a nemajetkovej ujmy na jeho strane. Tvrdil, že mu vznikla majetková škoda v celkovejvýške 1.683,29 Eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní. Zároveň si uplatnil
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď tvrdil, že samotné konštatovanie porušenia práva

na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Uviedol, že mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote
včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho
zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola
zamietnutá. Postup exekučného súdu mu zamedzil správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára.

Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaným zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu 336,66 Eur, t.j. 20 % z uplatňovanej
istiny. Uviedol, že pred podaním návrhu na súd postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu

škody. Odporca do podania tohto žalobného návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval. Tvrdil, že je
nutné deklarovať porušenie jeho práva na súdnu ochranu, deklarovať porušenie princípov právneho
štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a nahradiť mu nemajetkovú ujmu a majetkovú
škodu. Ďalej požiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci a následne, aby uložil
povinnosť odporcovi nahradiť mu majetkovú škodu a primeranú náhradu nemajetkovej ujmy.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Tvrdil, že navrhovateľ
nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Uviedol, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a z jeho
podania je zrejmé, že celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd. Tvrdil, že navrhovateľ podal návrh

na súd predčasne, pred uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku u odporcu.
Tvrdil, že navrhovateľ neposkytol súčinnosť potrebnú na prerokovanie jeho žiadosti, čím bol proces
predbežného prerokovania fakticky zmarený. Poukázal na to, že navrhovateľ namieta postup, keď
bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo nemožno definovať ako
nesprávny úradný postup. Nejde ani o nezákonné rozhodnutie, pretože nezákonnosť rozhodnutia musí

byťkonštatovanápríslušnýmorgánom,ktorýtakérozhodnutiezdôvodunezákonnostizrušíalebozmení,
čo ale nie je daný prípad. Poukázal aj na ex offo povinnosť exekučného súdu v rámci exekučného
konania skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. Lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Existencia prieťahov je preukázaná
len výsledkami vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý

by konštatoval, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Navrhovateľ uvedené nepreukázal. Tvrdil, že navrhovateľ nepreukázal ani existenciu škody a ani dôvody
na nemajetkovú ujmu, pričom zdôraznil, že v osobe navrhovateľa nejde o fyzickú osobu ale o osobu
právnickú. Na doplnenie poukázal na list Európskej komisie, v ktorom sa konštatuje prax navrhovateľa
v spojitosti s uzatváraním spotrebiteľských zmlúv, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ a jeho praktiky sú

vnímané
9C/193/2014
-3-

verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie a súdy konštatovali porušovanie práv

spotrebiteľa a v dôsledku podnikateľskej činnosti navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ nepreukázal, že v dôsledku postupu
okresného súdu vznikla navrhovateľovi škoda.

Navrhovateľ ako aj odporca mali termín pojednávania riadne a včas vykázaný. Ani jeden z nich sa na

pojednávanie nedostavil. Právny zástupca navrhovateľa neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Požiadal
aj o odročenie pojednávania, pričom žiadosť bola súdu doručená deň pred pojednávaním. Ako dôvod
odročenia uviedol kolíziu s inými pojednávaniami na Okresnom súde Galanta s tým, že navrhovateľ
nesúhlasí, aby sa pojednávalo v neprítomnosti ich právneho zástupcu. Právny zástupcom navrhovateľa
je právnická osoba - spoločnosť s ručením obmedzeným. Nepripojil žiadnu listinu, z ktorej by vyplývalo,

že na Okresnom súde Galanta majú iné pojednávania. Neoznámil, kedy sa o tomto dôvode dozvedel.
Odporca svoju neúčasť neospravedlnil. Nežiadal o odročenie pojednávania. Účastníci konania spolu s
predvolaním na pojednávanie boli poučení aj o ust. § 119 O.s.p, obsahujúcom právnu úpravu týkajúcu sa
podmienok odročenia pojednávania. Podľa ust. § 119 ods. 1/ O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len zdôležitých dôvodov. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí okrem iných uviesť deň, keď
saodôvodedozvedel.Vdanomprípadevšaknapriekvopreddanémupoučeniuajvtomtosmere,právny
zástupca navrhovateľa uvedené nedoložil. Preto súd jeho žiadosť o odročenie pojednávania vyhodnotil

ako žiadosť o odročenie pojednávania bez dôležitého dôvodu. S poukazom na ust. § 101 ods. 2/ O.s.p.
vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania, pritom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy,
pretože na takýto postup boli splnené zákonom dané podmienky.

Navrhovateľ navrhol rozhodnúť najprv medzitýmnym rozsudkom, ktorým by súd rozhodol o základe

tak, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom,
pretože tento nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
lehote. Podľa ust. § 152 ods. 2/ O.s.p. rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Iba ak
je to účelné, môže súd rozhodnúť najskôr len o jej základe. Vyplýva z toho, že medzitýmnym rozsudkom
súd môže rozhodnúť, nie je tu daná povinnosť súdu takto rozhodnúť. Okrem toho musí byť splnená
podmienka, že je to účelné. To, či súd rozhodne medzitýmnym rozsudkom alebo rozsudkom o celej veci,

je vždy na posúdení súdu, podľa okolností tej ktorej veci. Vydanie medzitýmneho rozsudku prichádza
do úvahy spravidla tam, kde je nutné posúdiť všetky skutkové a právne otázky, od ktorých závisí výška
konkrétneho nároku a javí sa účelným aj z hľadiska zásady hospodárnosti konania, aby sa nevykonávalo
dokazovanie o výške škody, ak nie sú preukázané základné podmienky na jej priznanie, ak nie je
preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením a vznikom škody, ak nie je preukázaná napr. miera

zavinenia a pod. V danom prípade však nie je účelné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, pretože z
dôvodov, ktoré sú uvedené nižšie, nie je daný a preukázaný základ nároku navrhovateľa a to neprávny
úradný postup exekučného súdu. Preto súd nerozhodol medzitýmnym rozsudkom, ale rozsudkom o
celej veci.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie, ktoré navrhol navrhovateľ, keď bol oboznámený obsah exekučného
spisu Okresného súdu Galanta 8Er/1010/2010, pripojeného ku spisu tunajšieho súdu 12C/69/2014 a na
základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :

Navrhovateľ ako oprávnený podal u súdneho exekútora dňa 04.08.2010 návrh na vykonanie exekúcie

voči povinnej osobe na vymoženie jeho nárokov zo zmluvy o úvere

9C/193/2014
-4-

č. 2550428. Exekučná vec je vedená u súdneho exekútora pod č.k. Ex/11769/2010. Zo strany súdneho
exekútora boli návrh na vykonanie exekúcie, rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul a žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie doručené exekučnému súdu dňa
Na Okresnom súde Galanta je vedená pod č.k. 8Er/900/2010. Dňa 26.01.2011 exekučný súd vydal
uznesenie, ktorým žiadosť súdneho exekútora ako nedôvodnú zamietol. Dôvodom zamietnutia žiadosti

bola neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul. O žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie tak bolo rozhodnuté v lehote 105 dní
odo dňa doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie bolo doručené
právnemu zástupcovi navrhovateľa v exekučnom konaní dňa 28.03.2011. Proti uzneseniu zo strany
navrhovateľa ako oprávneného v exekučnom konaní nebolo podané odvolanie. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 13.04.2011 Uznesenie nebolo zmenené ani zrušené. Navrhovateľ nepredložil žiadne
rozhodnutiepríslušnéhoorgánu,ktorýmbybolikonštatovanéprieťahyvexekučnomkonaníani sťažnosť
na prieťahy, ktorá by bola posúdená ako dôvodná. Navrhovateľ podal u odporcu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca na uvedenú žiadosť neodpovedal s odôvodnením,
že navrhovateľ neposkytol potrebnú súčinnosť, čím bol proces predbežného prerokovania zmarený.

Odporca nespochybnil podanie žiadosti na predbežné prerokovanie nároku. V čase tohto rozhodnutia
už uplynula 6 mesačná lehota odo dňa prijatia žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ exekuč. por. v znení účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2011 ( teda

aj v čase začatia exekučného konania ) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.Podľaust.§44ods.1/exekuč.por.vzneníúčinnomod01.06.2010do31.05.2011(tedaajvčasezačatia
exekučného konania ) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád

návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ust. § 44 ods. 2/ exekuč. por. v znení účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2011 ( teda aj v čase
začatia exekučného konania ) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012 ( aj ku
dňu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia ) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a, bod 1./ zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012 (aj
ku dňu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia ) vo veci
9C/193/2014
-5-

náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa ods. 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa§9ods.1/zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012 (aj ku dňu zamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia ) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa§9ods.2/zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012 (aj ku dňu zamietnutia

žiadosti o udelenie poverenia ) právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012 (aj ku

dňu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia) nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
mociaozmeneniektorýchzákonovvzneníúčinnomod01.01.2011do31.12.2012(ajkudňuzamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia) ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť

do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa § 17 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
mociaozmeneniektorýchzákonovvzneníúčinnomod01.01.2011do31.12.2012(ajkudňuzamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia ) uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje

inak.

Podľa § 17 ods. 2/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012 (aj ku
dňu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia ) v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa ust. § 19 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012 (aj ku dňu

zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia ) právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode.
9C/193/2014
-6-

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu ( poškodeného ) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, v danom
prípade exekučného súdu, jeho nesprávnym úradným postupom.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok : ( 1. ) porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v
nesprávnom úradnom postupe, ( 2. ) vznik a existencia škody a ( 3 ) príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti, ktorá spočíva v nesprávnom úradnom postupe a škodou, ktorá porušením povinností

vznikla. Pri absencii čo i len jednej z nich, nie je daný nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym
úradným postupom podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a náhradu škody nie je možné
priznať. Dôkazné bremeno - preukázať podmienky náhrady škody, spočíva na poškodenom, v danej
veci navrhovateľovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ust. § 9
ods. 2/ zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný. Je uvedený len príkladmo. Ide však o taký úradný
postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Ide o postup, pri ktorom
dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo
porušenie poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda postup nezákonný.

Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo
súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom je aj porušenie
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne nečinnosť pri
výkone verejnej moci. Uvedené vyplýva aj z ustálenej judikatúry.

Navrhovateľ si uplatnil v tomto konaní náhradu škody tvrdiac, že ide o škodu spôsobenú mu nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu, pretože exekučný súd tým, že vydal zamietajúce rozhodnutie po
uplynutí 15 dní, nekonal v súlade s ust. § 44 ods. 2/ exekuč. poriadku. Tvrdil, že exekučný súd konal
nesprávne,spôsobomodporujúcimzákonu,vykonanímprocedúrypreskúmaniabezsplneniazákonných
podmienok, keď si bez ďalších legálnych predpokladov založil právomoc, ktorá mu nepatrí, prekročil

mieru možného rozhodovania, lebo nelegálnym postupom opätovne posúdil právo navrhovateľa na
zaplatenie dlhu bez splnenia zákonných podmienok na preskúmanie rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu.

Zo zák. ust. § 44 ods. 2/ exekuč. por. a ust. § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ exekuč. por. v znení účinnom od

01.06.2010 do 31.05.2011 ( teda aj v čase začatia exekučného konania ) vyplýva, že podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených. Uvedené sa vzťahuje aj na exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Vyplýva
to z dôvodovej správy k zák. č. 102/2011 Z.z., ktorým bola vykonaná aj zmena exekučného poriadku a toaj v to aj v zák. ust. § 41 ods. 2 písm. d/ exekučného poriadku, účinnej od 01.06.2011. Uvádza sa tu, že
rozhodcovskýrozsudokjeexekučnýmtitulompodľaust.§41ods.2písm.d/exekuč.por.Správnosťtohto
záveru osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada SR. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že

v praxi možno vysledovať určité na pochybnosti navrhuje sa výslovne upraviť predmetnou novelou, že
exekučným titulom sú aj vykonateľné rozhodnutia
rozhodcovských súdov a zmiery nimi schválené. Okrem toho z gramatického aj logického výkladu zák.
ust.§44/exekuč.por.vzneníúčinnomod01.06.2010do31.05.2011(tedaajvčasezačatiaexekučného
konania ) vyplýva, že lehota 15 dní sa vzťahuje len na prípad, ak

9C/193/2014
-7-

súd vydá poverenie. Naviac je nutné konštatovať, že táto lehota platí len za predpokladu, že nebol
zistený rozpor so zákonom. Nevyplýva z neho však povinnosť rozhodnúť aj o zamietnutí žiadosti v lehote
15 dní odo dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z

tejto povinnosti však platí výnimka vyplývajúca priamo zo zák. ust. § 44 ods. 2 veta druhá/ exekučného
poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, ktorá sa týka exekučného titulu podľa § 41
ods. 2 písm. c/ a d/ exekuč. por. / teda notárskych zápisníc, rozhodnutí rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených a tiež rozhodnutí rozhodcovských súdov. V prípade týchto exekučných
titulov táto lehota ( 15 dní ) neplatí ani pre vydanie poverenia. Z tohto potom vyplýva, že po podaní

návrhu oprávneným a po doručení žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, je exekučný súd
povinný postupovať v zmysle zákonných ustanovení exekučného poriadku. Musí preskúmať žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Tento
zákonom daný postup musí dodržať. Táto povinnosť mu vyplýva zo zák. ust. § 44 exekučného poriadku.
Vykonaným dokazovaním je preukázané, že exekučný súd pred vydaním rozhodnutia ohľadne žiadosti

súdneho exekútora na vykonanie exekúcie skúmal žiadosť súdneho exekútora, návrh oprávneného ( v
tomto konaní navrhovateľa ) na vykonanie exekúcie a exekučný titul - rozhodcovského rozsudku tak,
ako mu túto povinnosť ukladá exekučný poriadok. Vydať poverenie na základe súdneho rozhodnutia
mohol len za predpokladu, že pri takomto povinnom skúmaní nezistil rozpor. Len v takom prípade
mal povinnosť vydať poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, pričom v exekučnom

poriadku je uvedené, že by tak mal urobiť v lehote 15 dní odo dňa doručenia žiadosti ( ale mimo
exekučného titulu ktorým je aj rozhodcovský rozsudok ). Tu je nutné zdôrazniť, že ide o lehotu procesnú.
Jej nedodržanie neznamená automaticky nesprávny úradný postup. V rámci preskúmania exekučný
súd vykonal dokazovanie zadovážením rozhodcovského spisu od rozhodcovského súdu. V rámci
preskúmaniarozporzistilapretodošlokzamietnutiužiadostisúdnehoexekútoranavykonanieexekúcie.

Dôvodom zamietnutia žiadosti bola neplatnosť rozhodcovskej doložky, od ktorej sa odvádzal exekučný
titul - rozhodcovský rozsudok. Preto vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
po 15 dňoch odo dňa doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pri skúmaní
súladu a teda aj konania predchádzajúceho vydaniu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku nie
je nesprávnym úradným postupom. Naviac navrhovateľ nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktorým

by bolo konštatované, že procesný postup exekučného súdu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je nesprávny, že je v rozpore so
zákonom, že to je nesprávny úradný postup.

Navrhovateľ namieta, že ak exekučný súd skúmal konanie predchádzajúce vydaniu exekučného titulu

- rozhodcovskému rozsudku, postupoval tak nesprávne, nezákonným spôsobom, že nemal na to
právomoc. Uvedený záver tiež nie je správny. Exekučný súd totiž nielenže mohol, ale aj musel, bol
povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Táto povinnosť mu vyplývala priamo zo zákona a
to konkrétne zo zák. ust. § 44 Exekuč. por. v ktorom je vlastne obsiahnutý zákonný postup - skúmať súlad
či rozpor so zákonom. V tomto smere je nutné poukázať aj na uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo 105/2011 zo

dňa 10.10.2012. Vyplýva z neho, že už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2/ Exekučného por. oprávnený aj bez návrhu ( ex offo )
skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd
zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je

oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná
strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Nutné je poukázať aj na ďalšie uznesenie NS SR sp. zn.
5Cdo 230/2011 zo
9C/193/2014-8-

dňa 18.09.2012, v ktorom sa konštatuje, že aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť

spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy. Dokonca povinnosť súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu
exekučného konania vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 429/2011 - 16 zo dňa
03.11.2011 Potrebné je poukázať napr. aj na nález ÚS SR sp.zn. II. ÚS 24/2013 - 40 zo dňa 09.10.2013.

Vyplýva z neho, že lehota 15 dní výslovne v zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný titul podľa ust. § 41
ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Takže tvrdenie
navrhovateľa, že exekučný súd bol povinný vydať aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti do 15 dní odo dňa
doručenia žiadosti je nedôvodné. Preto vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
po 15 dňoch odo dňa doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pri skúmaní
súladu a teda aj konania predchádzajúceho vydaniu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku nie

je nesprávnym úradným postupom. Naviac navrhovateľ nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktorým
by bolo konštatované, že procesný postup exekučného súdu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je nesprávny, že je v rozpore so
zákonom, že to je nesprávny úradný postup.

V ďalšom tvrdil, že úradný postup súdu bol vykonaný spôsobom odporujúcim zákonu, bez splnenia
zákonných podmienok, nelegálny postupom opätovne vykonal posúdenie práva navrhovateľa. Ani s
uvedeným tvrdením navrhovateľa nie je možné stotožniť sa, lebo je nesprávne. Ako už bolo uvedené
vyššie, exekučný súd nielenže mohol, ale aj musel konať tak, že musel najprv skúmať súlad žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu -

rozhodcovského rozsudku so zákonom. Táto povinnosť mu vyplývala priamo z exekučného poriadku.
Pri zistení rozporu totiž nemohol vydať poverenie, ale musel žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť
tak, ako to vyplýva zo zákonných ustanovení exekučného poriadku. Opäť je možné len poukázať na
vyššie uvedené dôvody a aj na už vyššie uvádzané právoplatné rozhodnutia NS SR aj ÚS SR. Nie je
právne významné pre účely tohto konania, aký stav zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia vyvolal

( navrhovateľom tvrdený, že už nemôže iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu
práva na zaplatenie s príslušenstvom ), pretože povinnosť skúmať súlad mu vyplýva zo zákona bez
toho, aby mohol exekučný súd skúmať, aký stav tým vyvolá ( navrhovateľom tvrdený, že už nemôže
iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie s príslušenstvom ).
Znovu je nutné uviesť, že navrhovateľ nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktorým by bolo konštatované,

že procesný postup exekučného súdu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je nesprávny, že je v rozpore so zákonom, že to je nesprávny
úradný postup.

Navrhovateľ tvrdil, že exekučný súd konal nesústredene a so zbytočnými prieťahmi a k vydaniu

rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia pristúpil po veľmi dlhej dobe. Zák. ust. § 9 zákona
č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktorý zakotvuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, neobsahuje ustanovenia o právomoci prvostupňového súdu rozhodovať vo veciach náhrady
škody z titulu prieťahov v konaní až po právoplatnom rozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti

prieťahom v konaní. Z dôvodovej správy týkajúcej sa novelizácie zákona č. 514/2003 Z. z. ( zákonom
č. 412/2012 Z.z. ) však jednoznačne vyplýva, že k citovanému ustanoveniu zákona bolo potrebné vždy
( teda aj pred účinnosťou novely a teda aj v čase vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia ) pristupovať tak, že v rámci konania o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným
postupom musí už existovať už príslušné rozhodnutie,

9C/193/2014
-9-

ktorý by konštatoval neprávny úradný postup súdu, vrátane zbytočných prieťahov v konaní. Túto otázku
nie je oprávnený skúmať a posudzovať súd v rámci konania o náhrade škody. Novela nezaviedla nič

nové, len explicitne vyjadrila, čo bolo zrejmé už pred účinnosťou novely. K doplneniu ustanovenia §
9 zákona č. 514/2003 Z. z. zákonodarcu nepochybne viedla skutočnosť, že práve z dôvodu absencie
explicitného vyjadrenia povinnosti súdu vychádzať aj pri posudzovaní nárokov vyplývajúcich z tvrdeného
nesprávneho úradného postupu z rozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní(s tým, že takéto posúdenie nie je v právomoci prvostupňového súdu) prichádzalo v praxi k nejednotnosti
vo výklade citovaného zákona a zrejme i k nejednotnosti v konaní pred súdmi. Uvedené vyplýva z
bodu 7 dôvodovej správy k návrhu zákona č. 508/2010 Z. z., ktorý novelizuje zákon č. 514/2003 Z. z.,

podľa ktorej návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich
práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so
svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
(napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody
podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti. Opačný výklad
by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade
škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by

to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom
uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre
rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu
porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj
súdyvyššiehostupňa(krajskésúdy,NajvyššísúdSR).Vprípade,akbysazbytočnýchprieťahovdopustil

napr.NajvyššísúdSR,poškodenýsubjektbysamalobrátiťvzmyslezákonač.514/2003Z.z.naokresný
súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho
stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne vylúčené a uvedené
len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený výlučne Ústavný súd
SR. Navrhovateľ do vyhlásenia rozsudku súdu nepreukázal, že by existovalo právoplatné rozhodnutie

Ústavného súdu, ktorým by bolo v exekučnej veci, od ktorej si uplatňuje nárok na náhradu škody a
nemajetkovú ujmu v tomto konaní, konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov prípade rozhodnutia Európskeho súd pre ľudské práva. Absenciou takéhoto rozhodnutia
oprávneného orgánu o existencii prieťahov, tiež nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie
o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci.

Do podania návrhu na súd šesťmesačná lehota neuplynula. Vo veci súd rozhodoval po uplynutí
šesťmesačnej lehoty od prijatia predmetnej žiadosti odporcom. Na základe uvedeného, nemožno
posúdiť návrh navrhovateľa ako predčasný, ako to tvrdil odporca vo svojom vyjadrení.

Ako bolo konštatované vyššie, podmienky na priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené
súčasne. Podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci splnená
nie je. Navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno ( povinnosť tvrdenia ) o existencii nesprávneho
úradného postup ako prvej z troch zákonných podmienok. Preto nemôže byť splnená ani podmienka

existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
9C/193/2014
-10-

úradným postupom a škodou, lebo ak neexistuje v danej veci nesprávny úradný postup, nemôže medzi

prípadnou škodou navrhovateľa vzniknúť súvislosť s nesprávnym úradným postupom, ktorý neexistuje.
Navrhovateľ z tohto dôvodu neuniesol dôkazné bremeno ani o existencii jeho nároku na nemajetkovú
ujmu. Táto totiž prichádza do úvahy len v tom prípade, ak by iba samotné konštatovanie porušenia práva
nebolo dostatočným vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V tomto konaní
však nebolo možné ani len konštatovanie porušenia práva, lebo navrhovateľ nepreukázal existenciu

nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom na uvedené závery nie je potrebné pre účely tohto konania
skúmať existenciu škody, jej rozsah a ani nemajetkovú ujmu, ktorej náhrady sa navrhovateľ domáha.

Navrhovateľ navrhol doplnenie dokazovania spisom odporcu ohľadne jeho žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku. Uvedené dokazovanie súd nevykonal, lebo odporca nespochybnil doručenie

takejtožiadostiodnavrhovateľaavyjadrilsavtomsmere,žežiadenzuplatnenýchnárokovnavrhovateľa
uspokojený nebol. V tomto smere nejde teda o spornú otázku a dokazovanie v takomto rozsahu by
pre účely tohto konania bolo dokazovaním neúčelným a nehospodárnym a nad rámec dokazovania
potrebného pre účely tohto konania.Navrhovateľ navrhol doplnenie dokazovania predložením znaleckého posudku, ktorý si pre účely tohto
konania dal vypracovať. V tomto smere súd takto navrhované dokazovanie nevykonal. Išlo by totiž o

dokazovanie nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto súdneho konania. Nebola totiž splnená
ani len prvá z troch podmienok a to nesprávny úradný postup. Akékoľvek ďalšie dokazovanie o príčinnej
súvislosti, ako aj o výške škody by tak bolo nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto konania,
v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Odporca vzniesol námietku premlčania vo svojom vyjadrení s tým, že ak došlo k uplynutiu 15 - dňovej
lehoty pred dňom 23.04.2009. V danej veci však o takýto prípad nešlo, pretože samotné exekučné
konanie sa začalo až dňa 04.08.2010 podaním návrhu na vykonanie exekúcie navrhovateľom u súdneho
exekútora. Preto sa touto námietkou súd ani nezaoberal.

Nutné je poukázať aj na skutočnosť, že o obdobných veciach ( o tých istých tvrdeniach ) navrhovateľa,

len týkajúcich sa iného exekučného konania, voči inej povinnej osobe, iného exekučného súdu, už
boli vydané právoplatné rozhodnutia iných okresných súdov, ktoré boli potvrdené súdom odvolacím
( napr. rozsudok Okresného súdu Čadca 4C/230/2012 - 88 zo dňa 16.05.2013 v spojitosti s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline 11Co/164/2013 - 126 zo dňa 07.10.2013, rozsudok Okresného súdu Trnava
19C/211/2013 - 37 zo dňa 03.10.2013 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave 9Co/384/2013

- 60 zo dňa 21.01.2014), ktorými bol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý v celom rozsahu.

Keďže navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že došlo k neprávnemu úradnému
postupu konaním exekučného súdu v exekučnej veci, od ktorej si uplatňuje nároky v tomto konaní, bol
jeho návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnutý.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 151 ods. 1/ a 2/ O.s.p. Odporcovi ako úspešnému účastníkovi
konania bola priznaná náhrada trov konania pri vyhlásení rozsudku. Odporca si však trovy konania v
zmysle ust. § 151 ods. 1/ O.s.p. v lehote 3 pracovných dní odo dňa vyhlásenia rozsudku nevyčíslil. Zo
spisu nevyplývajú žiadne trovy odporcu. Preto súd nie je viazaný v časti vyhláseného rozsudku výrokom

o náhrade trov konania a rozhodol tak, že odporcovi trovy nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2/

O.s.p. ).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p. ), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, sumy uložené ochrannými opatreniami
v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon
rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p.).