Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 21, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/673/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113231112
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113231112.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa E. R.., so sídlom O., Q. XX, H. XX XXX XXX, v konaní
zastúpeného U. kanceláriou Q., V., Z. & V. s.r.o., so sídlom O., V. X/B, proti odporcovi U. Q., bytom W.
XXX, o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, v odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu v Trenčíne zo dňa 09. apríla 2014 č. k. 16C/7/2014-30, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy XXX,XX
eur s príslušenstvom. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že
sa jedná o tzv. drobný spor, kedy predmet konania nedosahuje výšku 1.000 eur,
preto súd v zmysle § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea O.s.p. rozhodol v predmetnej právnej veci bez
pojednávania. Vychádzal zo zistenia, že vzťah medzi účastníkmi konania podľa Oznámenia o poskytnutí

povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 25.4.2008 je potrebné podľa § 710
Obchodného zákonníka v spojení s § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. posúdiť ako
vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa uvedeného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom do 31.7.2008 /znenie zákona platné a účinné ku dňu vydania uvedeného
oznámenia/, keď spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru, keď veriteľ je právnickou osobou, ktorá poskytuje

spotrebiteľskýúvervrámcisvojhopodnikaniaadlžník,spotrebiteľ,jefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle § 4
ods. 1 uvedeného zákona musí mať zmluva o spotrebiteľskom úvere písomnú formu. V konaní nebolo
preukázané, že by medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zákonom vyžadovanej písomnej forme. Navrhovateľ za takúto zmluvu označil predložené
písomné Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania v spojení so žiadosťou odporcu, na základe

ktorej bolo toto oznámenie navrhovateľa vydané. Uvedenú žiadosť odporcu však súdu nepredložil a tak
nebolo možné posúdiť jej obsah, pričom len po zistení zhody medzi obsahom takejto žiadosti odporcu
a obsahom oznámenia navrhovateľa by bolo možné dospieť k záveru, že odporca urobil navrhovateľovi
návrh na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a navrhovateľ bezpodmienečne jeho návrh prijal,
čím došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zákonom predpísanej písomnej forme (§
46 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch).

Súd prvého stupňa, preto dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že medzi účastníkmi bola
uzatvorená platná zmluva o spotrebiteľskom úvere. Preto nemôže byť návrh navrhovateľa dôvodný
minimálne pokiaľ ide o nároky na zaplatenie úrokov z úveru a poplatkov, pre ktoré nároky by bola
titulom len platná zmluva. Čo sa týka istiny úveru, tu súd v rámci zásady iura novit curia musel
dôvodnosť nároku navrhovateľa posúdiť aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom
obohatení, keď podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať; bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako ajmajetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca
nazákladeOznámeniaopovolenomprečerpaníprečerpalsvojúčeto331,94euranasvojzáväzokvrátiť
tieto peňažné prostriedky už navrhovateľovi zaplatil 877,32 eur. Je teda zrejmé, že odporca už splnil

svoju povinnosť vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie, ktoré získal na jeho úkor. Na základe
uvedených záverov potom súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. O náhrade
trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého má odporca ako v konaní úspešný
účastník právo na náhradu trov konania. Keďže však odporcovi doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli,
súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhal sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu nesprávne právne posúdenie
veci, poukázal na znenie § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom do 31.07.2008, podľa ktorého sa zákon nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu.

Vzhľadom na uvedené, keďže nešlo o úver poskytnutý kreditnou kartou, nemožno právny vzťah medzi
navrhovateľom a odporcom posudzovať podľa tohto zákona a závery konajúceho súdu založené na
aplikácii zákona č. 258/2001 Z. z. na právny vzťah medzi ním a odporcom, je možné považovať
za nesprávne. Na uvedenom podklade je potrebné odmietnuť záver konajúceho súdu, že nedošlo k
platnému uzavretiu zmluvy o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania, ako aj všetky ďalšie

právne závery konajúceho súdu, ktoré majú v takomto posúdení svoj podklad. Nesúhlasil ani s názorom
súdu prvého stupňa, že medzi ním a odporcom nedošlo k uzavretiu platnej zmluvy. Poukázal na to, že aj
keby bolo možné posudzovať žiadosť odporcu ako návrh na uzatvorenie zmluvy, súd úplne nesprávne
opomenul aplikáciu ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď v tomto kontexte je nevyhnutné
považovať za návrh na uzavretie zmluvy, ktorý odporca prijal Oznámenie o poskytnutí povoleného

prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR. Uvedené zodpovedá aj reálnej bankovej praxi, keď
navrhovateľovi môže byť predložená žiadosť o úver v ľubovoľnej výške, pričom tento, až po jej internom
vyhodnotení, uskutoční úkony vo vzťahu k druhej strane a v každom obchodnom vzťahu je vždy vecou
žiadateľa či príjme návrh v rozsahu určenom navrhovateľom. Na tomto mieste nie je ani jasné čím súd
dôvodí ním tvrdenú potrebu bezpodmienečného prijatia návrhu zo strany navrhovateľa, keďže toto svoje

posúdenie konajúci súd nijako nevysvetlil, čím na tomto mieste taktiež absentuje riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia. Okrem uvedeného poukázal na rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach,
keď zmluvy uzatvárané rovnakou formou s obdobným obsahom, sú opätovne kvalifikované ako platne
uzavreté. Ďalej uviedol, že súd nesprávne konštatuje, že odporca prečerpal svoj účet o 331,94 eur,
keď súd nesprávne stotožňuje povolené prečerpanie, ktoré predstavuje opakované čerpanie úverového

limitu s jednorazovým poskytnutím úveru v konkrétnej výške, preto ani neobstojí komparácia súdu, že
odporca prečerpal 331,94 eur a zaplatil 877,32 eur.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom závere, že medzi účastníkmi
konania nebola uzavretá platná zmluva o spotrebiteľskom úvere v zákonom vyžadovanej písomnej

forme. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ za zmluvu o spotrebiteľskom úvere označil predložené
písomné Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania v spojení so žiadosťou odporcu, na základe
ktorej bolo toto oznámenie navrhovateľa vydané. Uvedenú žiadosť odporcu, však súdu nepredložil a tak
nebolo možné posúdiť jej obsah, pričom len po zistení zhody medzi obsahom takejto žiadosti odporcu
a obsahom oznámenia navrhovateľa by bolo možné dospieť k názoru, že odporca urobil navrhovateľovi

návrh na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a navrhovateľ bezpodmienečne jeho návrh prijal,
čím došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zákonom predpísanej písomnej forme (§ 46
ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Za
daných okolností potom súd prvého stupňa konštatoval, že návrh navrhovateľa nemôže byť minimálne
dôvodný, pokiaľ ide o nároky na zaplatenie úrokov z úveru a poplatkov, pre ktoré nároky by bola

titulom len platná zmluva. Čo sa týka istiny úveru konštatoval, že odporca na základe Oznámenia
o povolenom prečerpaní, prečerpal svoj účet o 331,94 eur a na svoj záväzok vrátiť tieto peňažné
prostriedky už navrhovateľovi zaplatil 877,32 eur. Je teda zrejmé, že odporca už splnil svoju povinnosť
vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie, ktoré získal na jeho úkor.Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje a považuje ho za
predčasný.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.07.2008
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ods. 3 citovaného zákona, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým
nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom na začatie konania domáhal vydania

platobnéhorozkazuvočiodporcoviozaplatenieistinyvovýške319,01eurspríslušenstvom.Knávrhuna
začatiekonaniapredložillistinnédôkazy,atoOznámenieoposkytnutípovolenéhoprečerpaniakžiadosti
reg. č. XXXXXXXXR zo dňa XX.XX.XXXX, obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného
účtu, oznámenie o zosplatnení úveru. Vo veci súd prvého stupňa platobný rozkaz nevydal z dôvodu, že
navrhovateľ v návrhu poukazuje na článok 3, bod 3 obchodných podmienok pre povolené prečerpanie

bežného účtu, ktorá zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom Okresného súdu
V. zo dňa 25.05.2011 pod sp. zn. 17C/213/2010. V petite návrhu pritom požaduje z istiny riadny úrok
vo výške 18,19% ročne, čo je aktuálne zverejnená sadzba, ako aj úroky z omeškania vo výške 8,75%
ročne z istiny úrokov úveru a poplatkov. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 20.01.2014,
č. k. 16C/7/2014-20 vyzval navrhovateľa, aby doplnil návrh špecifikáciou výpočtu riadneho úroku z

úveru,výpočtuúrokuzomeškania,výpočtudlžnýchpoplatkov,predloženímplatobnejdisciplínyodporcu.
Navrhovateľ na základe výzvy súdu špecifikoval žalovanú istinu s úrokmi z omeškania. Následne súd
prvého stupňa písomne oznámil vyvesením na úradnej tabuly, že dňa 09.04.2014 o 11,00 hodine
v budove Okresného súdu Trenčín, v pojednávacej miestnosti č. 117, prvé poschodie bude verejne
vyhlásený rozsudok. Dňa 09.04.2014 verejne vyhlásil napadnutý rozsudok, ktorým návrh navrhovateľa

v celom rozsahu zamietol. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa danú
vec posudzoval ako drobný spor podľa § 200ea O.s.p., vec posúdil ako spotrebiteľský vzťah a návrhu
nevyhovel v celom rozsahu, keď dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená
platná zmluva o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru odvolacieho súdu mal súd prvého stupňa danú
vec riadne prejednať na pojednávaní, nakoľko pri vyhlásení rozsudku podľa § 115a ods. 2 O.s.p. sa

predpokladá, že sa mieni návrhu na základe skutkových tvrdení v ňom uvedených a predložených
listinných dôkazov v celom rozsahu vyhovieť. Vyhlásenie rozsudku v danej veci bez jej prejednania
na pojednávaní s vyslovením právneho záveru, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá platná
zmluvaospotrebiteľskomúvereznamenalo,žesúdprvéhostupňazaťažilkonanievadou,naktorúmusel
odvolací súd prihliadať z úradnej povinnosti, keďže mala za následok nesprávne právne rozhodnutie vo

veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Pokiaľ súd prvého stupňa vyslovil právny názor, že medzi účastníkmi nebola uzavretá platná zmluva
o spotrebiteľskom úvere pre nedostatok jej písomnej formy podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.07.2008, je potrebné v tejto súvislosti poukázať na

ust. § 1 ods. 3 cit. zákona, podľa ktorého sa tento zákon nevzťahuje ani na úver formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na
kreditnú kartu. Vzhľadom na uvedené, keď z predložených listinných dôkazov zo strany navrhovateľa
vyplýva, že nešlo o úver poskytnutý kreditnou kartou, nemožno na právny vzťah medzi účastníkmi
konania aplikovať § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. a preto sú právne závery súdu prvého stupňa

predčasné.Odvolacísúdsanestotožňujeanisnázoromsúduprvéhostupňa,žebezpredloženiažiadosti
odporcu o povolené prečerpanie bežného účtu nemohol posúdiť zhodu medzi obsahom takejto žiadosti
odporcu a obsahom oznámenia navrhovateľa s poukazom na to, že len po zistení takejto zhody bolo
možné dospieť k záveru, že odporca urobil návrh na uzavretie zmluvy a navrhovateľ bezpodmienečne
jeho návrh prijal, čím došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme. Odvolací

súd v tejto súvislosti poukazuje na obsah Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti č.
XXXXXXXXR zo dňa 25.04.2008, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ na základe žiadosti odporcu poskytol
odporcovi povolené prečerpanie bežného účtu E. V. do výšky úverového limitu 10 000-, SK s tým,
že úver môže byť čerpaný odo dňa 25.04.2008. Účet povoleného prečerpania č. XXXXXXXXXX/XXXXbol otvorený dňa 25.04.2008. Ďalej je v Oznámení konštatované, že zmluvné strany sa dohodli, že
výška úrokovej sadzby a sadzby úroku z omeškania bude určená v obchodných podmienkach pre
povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria súčasť tejto zmluvy. Následne je konštatované, že

týmto je medzi odporcom a E. uzatvorená Zmluva o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR, v zmysle
bodu 2 obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu. Zmluva obsahuje podpisy
zástupcu navrhovateľa a odporcu. Na základe týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že medzi
účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme.

Za danej situácie, keď súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nie sú splnené podmienky ani
pre potvrdenie a ani pre zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa zaťažil konanie a následne
rozsudok takou vadou, na ktorú musí odvolací súd prihliadať s úradnej povinnosti, keďže mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 O.s.p.

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa nariadi pojednávanie, na ktorom vypočuje účastníkov konania,
oboznámi všetky listinné dôkazy a právne ju posúdi podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia
zmluvy a svoje rozhodnutie riadne odôvodní v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.

Vysloveným právnym názorom je viazaný (§ 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách celého konania vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.