Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214203397
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8214203397.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobkyne Q. Q., nar.

XX.X.XXXX, bytom J. Č.. XX, zast. JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom, Nám. Sv. Mikuláša 29,
Stará Ľubovňa, proti žalovaným 1. U. R., nar. XX.X.XXXX, bytom J. Č.. XX, 2. U. R., nar. XX.X.XXXX,
bytom J. Č.. XX, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 5.5.2014 po jej doplnení (na pojednávaní dňa 14.6.2016)
voči žalovaným v 1. a 2.rade domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, k.ú. J., parc.č.
98/2, zast. plochy a nádvoria o výmere 23 m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom geodeta H..

X. Š. č. XX/XXXX zo dňa 8.2.2013 a náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnila tým, že predmetnú parcelu užívali ako výluční vlastníci jej právni predchodcovia
- stará matka G. Z., Y.. V. a jej otec X.K. Z.. Táto parcela bola vždy súčasťou pôvodných parciel vedených
na LV č. XX a užívala sa ako súčasť dvora pri rodinnom dome. V roku 1975 jej právni predchodcovia
previedli pôvodné parcely vedené na LV č. XX na ňu spolu s rodinným domom. Od uvedeného roku teda
využívala aj terajšiu parcelu C-KN 98/2 ako výlučná vlastníčka, pričom v užívaní nebola nikdy nikým

rušená. Žalovaní terajšie jej parcely vedené na LV č. XX spolu so spornou parcelou nikdy neužívali a ani
sa nedomáhali vlastníctva k tejto parcele. Spory o parcelu začali vznikať až v roku 2012 z dôvodu, že
žalovaní si chceli parcelu ohradiť plotom. Určenia vlastníckeho práva sa domáhala titulom nadobudnutia
vlastníckeho práva na základe kúpnej a zaopatrovacej zmluvy z roku 1975 ako aj titulom vydržania.
Právny záujem na určení vlastníckeho práva odôvodnila tým, že chce dať do súladu skutočný stav s
právnym.

V priebehu konania žalobkyňa trvala na podanej žalobe. Uviedla, že žalobu podala preto, že žalovaný v
1.rade chce urobiť nový plot poza svoj dom, od začiatku cesty po koniec sadu. Jej to nevyhovuje, pretože
majú úzky pozemok a ak by došlo k realizácii zámeru, tak by sa mohlo stať, že ak niekto pôjde nákladným
autom, môže žalovanému ten plot zvaliť. Stav tak ako teraz je užívali jej rodičia a oni. Hranicou medzi
pozemkami sú domy a plot, ktorý má približne 5 metrov, a medzi tým je hnojisko. Na spornom pozemku
je teraz tráva, žalovaný tam dal párkrát hlinu. Žalovaní v roku 2012 zavolali geodeta, ktorý vykolíkoval,
ale do samotného procesu neboli prizvaní, ani nič nepodpisovali. Následne išla do Bardejova a zistila,

že v roku 1982 bola premeraná hranica od jej domu po dom žalovaných a videla tam svoj podpis, je
tam podpis Q. Z. U. U. R..Žalobca v 1.rade, rovnako ako žalovaná v 2.rade, žiadali žalobu zamietnuť, s tým, že oni sú výlučnými
vlastníkmi parcely č. C-KN 98/2, a to na základe notárskej zápisnice - zaopatrovacej zmluvy RI 128/76
z roku 1976.

Žalovaný v 1.rade v priebehu konania uviedol, že spor sa začal na jeseň v roku 2011, keď manžel
žalobkyne začal ťahať šnúrky, pretože sa mu nepozdávala jeho medza. On na predmete sporu pred
dvomi rokmi vysypal 2 fúriky hliny a chce si to vyspádovať, keď urobí plot. Na predmete sporu si
žalobkyňa v minulosti spolu s rodičmi ukladala drevo, on s jeho otcom jej pritom pomáhal. Spory o to

neboli žiadne. Otec mu následne dal peniaze, aby urobil plot, ktorý by tvoril hranicu medzi všetkými
pozemkami, ale bral do úvahy medziľudské vzťahy. Sused si všetko vyspádoval pod jeho roh, pritom
27 rokov nemal žiadne námietky. Zavolal geodéta, aby všetko zameral. Vpredu je 88 cm a vzadu je
o 86-87 cm viac, je to výklenok k hlavnej ceste a od toho výklenku k múriku, ktorý postavil jej otec
je všetko jeho. Geometrický plán vyhotovený žalobkyňou bol v roku 2013, neskôr bol vo veci podaný
protest prokurátora.

Žalovaná v 2.rade v priebehu konania uviedla, že problém bol medzi ich rodičmi ohľadne predmetu
sporu. Počas neprítomnosti svokra, ktorý bol v práci, otec žalobkyne rozbúral drevený plot, ktorý tam
dovtedy stál a postavil plot, ktorý tam je doteraz. Bolo jej povedané, že to bolo v roku 1958. Ona chcela
udržiavaťmedziľudskévzťahy.Keďsiurobilidom,oddomusivysypalihlinu.Predmetsporusanachádza

za domom, maštaľou a za hnojiskom, smerom k domu žalobkyne, avšak nie je tam postavený žiaden plot
ani smerom od domu žalovaných k predmetu sporu ani za predmetom sporu smerom k nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobkyne, okrem múrika. Žalobkyňa si tam zasadila kvety, nemala však ich súhlas. Manžel
tam nasypal hlinu, je tam aj tráva. Oni nekázali žalobkyni, aby tam kosili. Udržiavajú ten pozemok, aby
nešla voda pod dom. Spory o vlastníctvo vznikli až v roku 2011.

Vec bola prejednaná na pojednávaní dňa 14.6.2016, na ktorom sa zúčastnili účastníci konania, ako aj
právny zástupca žalobkyne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 5.5.2014 a k nej

pripojených listinných dôkazov, a to kúpnou a zaopatrovacou zmluvou uzavretou formou notárskej
zápisnice zo dňa 19.2.1975, sp.zn. N 273/75, Nz 209/75, zaopatrovacou zmluvou spísanou formou
notárskej zápisnice dňa 2.3.1976, sp.zn. N 146/76, Nz 186/76, jednotlivými výpismi z listu vlastníctva
č. XXX, mapou pozemkov, geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 8.2.2013, návrhom Okresného
úradu Bardejov na vydanie protestu prokurátora zo dňa 2.1.2015, kópiou katastrálnej mapy vyhotovenej

dňa 2.3.2015, rozhodnutím Okresného úradu Bardejov, Katastrálny odbor zo dňa 29.1.2015, zápisnicou
o ohliadke na mieste samom zo dňa 9.9.2015, výsluchmi účastníkov a s obsahom ďalších v spise
pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Z notárskej zápisnice spísanej dňa 19.2.1975 na Štátnom notárstve v Bardejove sp. zn. N 273/75, Nz

209/75 vyplýva, že jej obsahom je kúpna a zaopatrovacia zmluva uzavretá medzi prevodcami G. Z., Y..
V. U. X. Z. U. Q. Z., na základe ktorej prevodcovia previedli nehnuteľnosti, a to vedené na LV č. XX, k.ú.
J. pod EN č. 11/2 a č. 11/1 ako dom č. 47 a zastavaná stavebná plocha o výmere 1180 m2, priliehajúca
záhrada o výmere 1438 m2 vrátane príslušenstva na žalobkyňu.

Z notárskej zápisnice spísanej dňa 2.3.1976 na Štátnom notárstve v Bardejove sp.zn. N 146/76,
Nz 186/76 vyplýva, že prevodca U. R. je výlučným vlastníkom intravilánu vedeného pod EN 7/1
ako zastavaná stavebná plocha o výmere 980 m2 ako aj EN 9/1 o výmere 1311 m2, ktorý tieto
nehnuteľnosti nadobudol na základe dohody o zrušení spoluvlastníctva. Uvedené nehnuteľnosti
previedol do vlastníctva syna U. R. a jeho manželky U. R., Y.. Q., t.j. žalovaných.

Z geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 8.2.2013 vytvoreným H.. X. Š. vyplýva, že ním došlo k
rozdeleniu parcely č. 98 o výmere 587 m2 vedenej na LV č. XXX a k novovytvoreniu parcely č. 98/1 o
výmere 564 m2 a parcely č. 98/2 o výmere 23 m2 s doterajším vlastníkom a k rozdeleniu parcely č. 100
o výmere 865 m2 vedenej na LV č. XX a vytvoreniu parcely č. 100/1 o výmere 583 m2, č. 100/2 o výmere

139 m2 a č. 100/3 o výmere 144 m2 s doterajším vlastníkom. Predmetom tohto sporu je novovytvorená
parcela č. 98/2.Z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 28.4.2014 vyplýva, že žalovaný v 1.rade a žalovaná v 2.rade sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely č. 98/1 o výmere 564 m2 a č. 98/2 o výmere 23 m2 zastavané
plochy a nádvoria v obci J., S..Ú.. J. a č. 98/1 o výmere 23 m2.

Z odpovede Ministerstva vnútra SR, Okresného úradu, katastrálny odbor zo dňa 1.4.2014 vo veci
žiadosti žalobkyne o prešetrenie pozemkov vyplýva, že v roku 1984 v obci J. bolo začaté katastrálne
konanie podľa v tom období platného zákona č. 22/1964 Zb., obnova katastrálneho operátu. Z
nameraných údajov podľa skutočného stavu v teréne bola vypočítaná poloha lomových bodov parciel,

ktoré sú definované súradnicami. Zo súradníc bolo vykonané zobrazenie parciel a výpočet výmer a
po vyhlásení právoplatnosti obnoveného operátu tvorbou THM nový operát nadobudol právoplatnosť.
Vlastníci nehnuteľností o tom boli upovedomení, o čom svedčí čiastkový protokol k náčrtu o miestnom
prešetrovaní č. 077 spísaný dňa 15.4.1982 v obci J., v ktorom je uvedené, že pri pochôdzke bol
zistený skutočný stav a stanovený spôsob označenia a výsledky zistenia boli zaznačené v priloženom
vyšetrovacom náčrte č. 077. Tento protokol bol účastníkom prečítaný za účasti členov komisie v ňom

uvedených, nimi podpísaný ako aj vlastníkmi nehnuteľnosti EN 7/1-2, 9/1-2 U. R. a EN 11/1-2 Q. Z..
Nameraním skutočného stavu v teréne podľa náčrtu o miestnom šetrení č. 077 je medzi parcelami EN
7/1 a EN 11/2 za domom a hospodárskou budovou uvedená omerná miera 0,80 m. Týmto konaním bol v
teréne zameraný skutočný užívací stav, pričom jeho súčasťou bolo aj prečíslovanie parciel, kde parcela
EN 9/1 vedená na LV č. XXX bola prečíslovaná na parcely EN 98, 99 a parcely EN 11/1 a 11/2 vedené na

LV č. 22 boli prečíslované na parcely EN 100 a 101. Pri tomto konaní vlastníci uznali priebeh vlastníckej
hranice, ktorá bola zakreslená od ukončenia nového merania a mapovania teda od roku 1984. Nákres
vlastníckej hranice je v súlade s katastrálnym konaním z roku 1984.

Z rozhodnutia Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor zo dňa 29.1.2015 vyplýva, že tento v

plnom rozsahu vyhovel protestu prokurátora Pd 2/15/7701-5 zo dňa 20.1.2015 v plnom rozsahu a zápis
vykonaný v katastrálnom operáte pod č. Z774/2013 zo dňa 9.4.2013, ktorým bolo zapísané rozhodnutie
o určení súpisného čísla v obci J. č. 1/2013 zo dňa 28.2.2013 a geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa
8.2.2013, úradne overený dňa 27.2.2013 pod č. 132/2013 zrušil a vec vrátil do pôvodného stavu. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pri zápise záznamovej listiny Z 774/2013 nemal súhlasné

stanovisko U. R. U. U. R., Y.. Q., vlastníkov parcely CKN 98 zo zápisom novovytvorených parciel CKN
98/1 a CKN 98/2.

Z výpisu z listu vlastníctva č. 236 zo dňa 9.3.2015 vyplýva, že žalovaný v 1.rade a žalovaná v 2.rade
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely č. 98 o výmere 587 m2 zastavané plochy a nádvoria v obci

J., S..Ú.. J..

Z odpovede Ministerstva vnútra SR, Okresného úradu, katastrálny odbor zo dňa 1.4.2014 vo veci
žiadosti žalobkyne o prešetrenie pozemkov vyplýva, že v roku 1984 v obci J. bolo začaté katastrálne
konanie podľa v tom období platného zákona č. 22/1964 Zb., obnova katastrálneho operátu. Z

nameraných údajov podľa skutočného stavu v teréne bola vypočítaná poloha lomových bodov parciel,
ktoré sú definované súradnicami. Zo súradníc bolo vykonané zobrazenie parciel a výpočet výmer a
po vyhlásení právoplatnosti obnoveného operátu tvorbou THM nový operát nadobudol právoplatnosť.
Vlastníci nehnuteľností o tom boli upovedomení, o čom svedčí čiastkový protokol k náčrtu o miestnom
prešetrovaní č. 077 spísaný dňa 15.4.1982 v obci J., v ktorom je uvedené, že pri pochôdzke bol

zistený skutočný stav a stanovený spôsob označenia a výsledky zistenia boli zaznačené v priloženom
vyšetrovacom náčrte č. 077. Tento protokol bol účastníkom prečítaný za účasti členov komisie v ňom
uvedených, nimi podpísaný ako aj vlastníkmi nehnuteľnosti EN 7/1-2, 9/1-2 U. R. a EN 11/1-2 Q. Z..
Nameraním skutočného stavu v teréne podľa náčrtu o miestnom šetrení č. 077 je medzi parcelami EN
7/1 a EN 11/2 za domom a hospodárskou budovou uvedená omerná miera 0,80 m. Týmto konaním bol v

teréne zameraný skutočný užívací stav, pričom jeho súčasťou bolo aj prečíslovanie parciel, kde parcela
EN 9/1 vedená na LV č. XXX bola prečíslovaná na parcely EN 98, 99 a parcely EN 11/1 a 11/2 vedené na
LV č. XX boli prečíslované na parcely EN 100 a 101. Pri tomto konaní vlastníci uznali priebeh vlastníckej
hranice, ktorá bola zakreslená od ukončenia nového merania a mapovania teda od roku 1984. Nákres
vlastníckej hranice je v súlade s katastrálnym konaním z roku 1984.

Z ohliadky na mieste samom zo dňa 9.9.2015 bolo zistené, že medzi domom žalobkyne a žalovaných je
natiahnutý špagát, a to od plota smerom do záhrady. Špagát je priviazaný k drevenému kolíku a je dlhý
20-30 metrov. Žalobkyňa počas ohliadky tvrdila, že hranica medzi pozemkami prechádza po hrane domužalovaných a hnojisko, kde od hnojiska patrí všetko jej. Žalovaný v 1.rade uviedol pri tejto ohliadke, že
plot v záhradke pred domom bol postavený v roku 1958, je tvorený z múrika a z kovovej časti a oddeľuje
parcely žalobkyne a žalovaných. Predmet sporu začína na múriku vpredu pred domom v záhradke a

končí medzi skleníkom žalobkyne a drevárňou žalovaných.

Svedkyňa U. W., sestra žalovaného v 1.rade na pojednávaní dňa 14.6.2016 uviedla, že predmet sporu
je na medzi a odkedy si pamätá bolo to v ich vlastníctve.

Svedkyňa U. D., sestra žalovaného v 1.rade na tomto pojednávaní uviedla, že nikdy v minulosti ohľade
toho pozemku neboli spory, bola tam nasypaná hlina. Pán Q. to síce kosil, povedal, že to pokosí, aby
oni nechodili. Otec žalobkyne nemohol vojsť do dvora, preto ich drevený plot zbúral a postavil betónový,
a tento nový betónový plot je na ich pozemku.

Svedkyňa Q. S., sestra žalovaného v 1.rade na tomto pojednávaní uviedla, že za hnojiskom je to jeden

meter, čo tam mali a čo je ich. Na parcelách vykonávali činnosti brat a rodičia, okolo domu nasypali
hlinu. Nebol o tom žiadny spor.

Žalobkyňa uviedla, že nadobudla od svojho otca a babky domovú nehnuteľnosť spolu s pozemkami a
ďalšími stavbami na základe kúpnej a zaopatrovacej zmluvy, a to v roku 1975. Stav, aký je momentálne

v prírode je minimálne od toho roku nezmenený. Žalobkyňa od roku 1975 nehnuteľnosti držala ako svoje
vlastníctvo, nikým nerušene a dobromyseľne. Až do roku 2010, kedy začali prvé problémy. Viac ako
35 rokov je daný stav ako je v súčasnosti. Žalobkyňa ako oprávnená držiteľka nadobudla vlastníctvo k
nehnuteľnosti okrem pôvodnej zmluvy aj vydržaním a to najmä od roku 1975.

Žalovaný v 1.rade trval na tom, že žalobkyňa chce vydržať jeho pozemok.

Podľaustanovenia§80písmenoc)Občianskehosúdnehoporiadku,návrhomnazačatiekonaniamožno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

Súd sa najprv zaoberal otázkou, keďže ide o určovaciu žalobu, či je tu daný naliehavý právny záujem
žalobkyne na určení, že predmetná parcela patrí do jej výlučného vlastníctva. Keďže žalobkyňa tento
naliehavý právny záujem odôvodnila tým, že ide o zosúladenie právneho stavu so stavom skutkovým,
súd má za to, že v tom prípade je naliehavý právny záujem vždy daný.

Podľa ustanovenia § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a
poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa ustanovenia § 134 odsek 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,

ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť.

Podľa ustanovenia § 129 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ustanovenia § 130 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľaustanovenia§120odsek1vetaprváObčianskehosúdnehoporiadku,účastnícisúpovinníoznačiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

V spore o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci a z akých
skutočností svoje vlastnícke právo vyvodzuje. Z tohto bremena potom pre neho vyplýva bremeno

dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočností spôsobilých
založiť takýto nadobúdací titul. Ak tieto skutočností budú preukázané, žalobca uniesol tak bremeno
tvrdenia ako aj dôkazné bremeno.Žalobkyňa sa v tomto konaní teda domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou parcely č. 98/2 o výmere
23 m2, zastavané plochy a nádvoria, k.ú. J., pričom svoje vlastnícke právo jednak odvodzovala z kúpnej
a zaopatrovacej zmluvy z roku 1975, a jednak i vydržaním.

Vo vzťahu k žalobkyňou tvrdenému nadobudnutiu vlastníckeho práva kúpnou a zaopatrovacou zmluvou
z roku 1975 uzavretou formou notárskej zápisnice zo dňa 19.2.1975 sp.zn. N 273/75, Nz 209/75 súd
uvádza, že z tejto nemal za preukázané, že predmetom prevodu vlastníckeho práva bolo i 23 m2, ktoré v
súčasnosti predstavuje parcela č. 98/2. Z tejto zmluvy vyplýva, že predmetom prevodu boli nehnuteľnosti

vedené na LV č. XX pod EN 11/1, 11/2. Tieto parcely boli prečíslované v rámci katastrálneho konania v
roku 1982, a to na parcely č. 100 a 101. Z geometrického plánu č. XX/XXXX je však zrejmé, že sporná
parcela o výmere 23 m2 bola vytvorená z parcely č. 98, ktorá je práve naopak vo vlastníctve žalovaných,
pričom táto parcela č. 98 bola v rovnakom období prečíslovaná z parcely č. EN 7/1 evidovanej na LV č.
XXX. Vlastnícke právo k tejto parcele pôvodne EN 7/1 nadobudli žalovaní v roku 1976, čoho dôkazom
je notárska zápisnica zo dňa 2.3.1976 N 146/76, Nz 186/76, ktorej obsahom je zmluva o prevode

predmetnej nehnuteľnosti.

Keďže súd nemal za preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyňou k spornej parcele na
základe kúpnej a zaopatrovacej zmluvy z roku 1975, následne sa zaoberal i tým, či zo strany žalovanej
nedošlo k naplneniu podmienok pre vydržanie spornej parcely.

Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona po splnení
zákonom požadovaných predpokladov, a to musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť
oprávnená a nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby a všetky podmienky musia byť splnené
súčasne. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, pričom samotná detencia k vydržaniu

nestačí. Podmienka oprávnenosti držby znamená, že táto má charakter držania veci so zámerom mať ju
pre seba. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Dobromyseľnosť držiteľa musí
byť zhodnotená objektívne, nestačí len subjektívna predstava držiteľa. Vždy je treba brať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu

od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo
patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli
vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že držiteľ
bude v tomto prípade aj naďalej subjektívne v dobrej viere.

I v prípade, ak by súd mal za to, že žalobkyňa v roku 1975 vstúpila do držby spornej parcely, nemal
za preukázané, žeby žalobkyňa bola dobromyseľná zo zreteľom na všetky okolnosti, že jej sporná
parcela patrí počas celej desaťročnej vydržacej doby. Z odpovede Ministerstva vnútra, Okresného úradu
Bardejov, katastrálny odbor zo dňa 1.4.2014 je zrejmé, že v roku 1984 bolo začaté katastrálne konanie,
obnova katastrálneho operátu, v rámci ktorého bol zameraný skutočný stav v teréne, ktorého súčasťou

bolo aj prečíslovanie parciel EN 11/1, 11/2 vedené na LV č. XX a parciel EN 7/1, EN 11/2 vedené na
LV č. XXX, pričom žalobkyni bol prečítaný protokol k náčrtu o miestnom prešetrení č. 077 spísaný dňa
15.4.1982, ktorý bol žalobkyni prečítaný a ňou aj podpísaný. Vzhľadom k prečíslovaniu parciel v tomto
období a ich následnému zápisu do katastra nehnuteľností má súd za to, že tieto skutočnosti objektívne
museli vyvolať pochybnosť u žalobkyne v tom, že jej sporných 23 m2 patrí. Uvedené má za následok

zánik dobrej viery žalobkyne pred uplynutím zákonom stanovenej vydržacej doby. Preto súd nemal
za preukázané ani nadobudnutie vlastníctva žalobkyne k spornej parcele ani v dôsledku vydržania. Z
uvedenéhodôvodupretosúdzamietolinávrhžalobkynenavypočutieňounavrhnutýchsvedkovkotázke
dobromyseľnosti užívania.

Po vykonanom dokazovaní tak súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, a preto ju
zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. V

prejednávanej veci mali žalovaní v 1.-2.rade úspech, preto im vzniklo právo na náhradu trov konania.
Žalobkyňa nemala v konaní úspech, preto jej právo na náhradu trov konania nevzniklo. Žalovaní v
1.-2.rade si trovy konania neuplatnili, preto súd vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.