Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111210044
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6111210044.2

Uznesenie

?
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu Equilibrium, s.r.o., so sídlom
Popradská 84, 821 06 Bratislava, IČO: 35 703 865, právne zast. AK Patajová Pataj s.r.o., so sídlom
J. Chalupku 8, Banská Bystrica, IČO: 36 867 519 proti žalovanému Equilibrium Invest, s.r.o., so
sídlom Horná 34/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 612 269, právne zast. JUDr. Danielom Šintajom,

advokátom, Majerská cesta 96, Banská Bystrica, o ochrane práv k obchodnému menu, k ochrannej
známke a ochrane proti nekalosúťažnému konaniu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 16CbPv 6/2011-134, IČS: 6111210044 zo dňa 24.10.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbPv 6/2011-134 zo dňa 24.10.2012 z r u š u j e a
vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 16CbPv 6/2011-134 zo dňa 24.10.2012 žalobu o ochranu
práv k obchodnému menu, k ochrannej známke a ochranu proti nekalej súťaži zamietol. O náhrade trov
konania nerozhodoval s tým, že o týchto rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§151
ods. 3 O. s. p.).

Rozhodnutie odôvodnil tým, že po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom (41Cob 336/2011 zo dňa

11.07.2012) sa zaoberal nárokom žalobcu v rovine otázky, či dochádza k porušovaniu obchodného
mena, nekalej súťaži a zásahu do práv k ochrannej známke. Uviedol, že § 44 ods. 1 Obch. zákonníka o
nekalej súťaži je svojím všeobecným vymedzením tzv. generálnou klauzulou, ktorá obsahuje pojmové
znaky charakteristické pre každé nekalosúťažné konanie, pričom musia byť naplnené jej tri základné
pojmové znaky a to musí ísť o konanie v hospodárskej súťaži, musí ísť o konanie, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi súťaže a toto konanie musí byť objektívne spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom

alebo spotrebiteľom, pričom musí ísť o ujmu skutočne existujúcu, alebo hroziacu. Ďalej uviedol, že k
tomu, aby v konaní súťažiteľov mohlo dôjsť k nekalosúťažnému konaniu je treba, aby sa pri naplnení
ostatných zákonných pojmových znakov nekalej súťaže sa produkty súťažiacich subjektov stretli na
trhu, a to v predmete, čase a v priestore. Podľa názoru súdu prvého stupňa túto podmienku nemožno
považovať za splnenú, ak ide o súťažiteľov podnikajúcich v rôznych regiónoch s rôznym predmetom
podnikania a každý z nich si samostatne vytvára povesť a okruh zákazníkov. Z vykonaného dokazovania

mal preto súd prvého stupňa za preukázané, že účastníci konania začali nezávisle na sebe podnikať a to
v rôznych regiónoch, pričom každý z nich si samostatne vytváral povesť a okruh zákazníkov. Účastníci
tak isto nepoužívajú rovnaké služby, ale služby obdobného charakteru. Zistil, že ochranná známka
žalobcu OZ XXXXXX je zapísaná pre služby v triede 35 Medzinárodného triedenia tovarov a služieb pre
účely zápisu ochranných známok - ekonomické poradenstvo, účtovníctvo, daňové poradenstvo, audit,
vedenie mzdovej agendy. Predmetom podnikania žalobcu podľa Obchodného registra, vložka č. 12221/

B k dátumu výpisu zo dňa 09.02.2011 je predmetom jeho podnikania okrem iného poskytovanie softvéru,
činnosť účtovných poradcov, činnosť organizačných a ekonomických poradcov, reklamná činnosť.Predmetom podnikania žalovaného podľa Obchodného registra, vložka č. 18618/S k dátumu výpisu zo
dňa 21.09.2011 je kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, sprostredkovateľská
činnosť v oblasti obchodu a administratívnej služby. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca a žalovaný majú

rozdielne predmety podnikania, pričom súd mal za to, že žalovaný sa na trhu nezúčastňuje s rovnakou
ponukou služieb, oslovuje klientov v odlišnom regióne ako žalobca, a teda nekoná tak, že jeho konanie
je motivované súťažným zámerom, pretože súťažitelia sa nestretávajú v priamom konkurenčnom boji
a preto k nekalej súťaži nedochádza.

Ohľadom zásahov do práv k obchodnému menu žalobcu súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný má
v Obchodnom registri zapísané obchodné meno Equilibrium Invest, s.r.o. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR 23Cdo/4384/2008 v ktorom sa porovnávala zameniteľnosť ochrannej známky N.
Z. a obchodného mena Czech Trade Invest, s.r.o., pričom mal za to, že neexistuje nebezpečenstvo
zámeny označenia obchodného mena žalovaného s obchodným menom žalobcu, pretože žalovaný,
ako bolo zistené v konaní, nepôsobí na trhu konkurencie čo sa týka tovarov a služieb a svoje

obchodné meno používa v súlade so zásadami poctivého obchodného styku. Hlavným predmetom
podnikania žalovaného je investovanie do nehnuteľností a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich. V
zmysle § 14 zák. č. 506/2009 Z. z. (o ochranných známkach), nakoľko žalovaný na trhu nepôsobí
nekalosúťažne, nie je daný dôvod na to, aby žalobca zakazoval žalovanému používanie obchodného
mena v obchodnom styku. Uviedol, že označenie žalobcu a žalovaného z toho dôvodu nie je totožné,

pretože žalovaný ponúka služby rozdielne ako žalobca na odlišnom územnom trhu a neexistuje z toho
dôvodu potenciálne nebezpečenstvo zámeny, pretože každý zo súťažiteľov oslovuje rozdielny okruh
spotrebiteľov v rozdielnych regiónoch.

Súd prvého stupňa po preverení porušenia práv k ochrannej známke v zmysle možnej zameniteľnosti

vo vzťahu k širokej verejnosti dospel k záveru, že tak ako bolo vyslovené v pôvodnom rozhodnutí,
dominantným prvkom ochrannej známky žalobcu je slovný prvok W.. Ochranná známka žalobcu
obsahuje aj chránené grafické znázornenie, čím dostatočne odlišuje svoju ochrannú známku od
obchodného mena žalovaného. Slovo W. má všeobecný charakter a žalobca nepreukázal, že toto slovo
sa stalo príznačným iba pre jeho podnikanie. Žalovaný v snahe nekopírovať kombinovanú ochrannú

známku žalobcu používa vo svojom označení okrem slova W. doplnkové slovo C., ktoré evokuje
spotrebiteľskej verejnosti predmet činnosti - investovanie. Z toho dôvodu má súd prvého stupňa za
preukázané, že investovanie nie je predmetom činností žalobcu. Predmet podnikania žalobcu, ktorý mal
tak isto žalovaný zapísaný v oblasti činnosti podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov,
reklamných a marketingových služieb žalovaný zrušil a vymazal z obchodného registra. Podľa názoru

súdu prvého stupňa žalovaný podnikol všetky kroky potrebné k dodržiavaniu poctivého obchodného
styku, nakoľko dôsledne odlíšil rámec svojich služieb od služieb žalobcu, svoje sídlo založil v oblasti
odlišnej od miesta podnikania žalobcu a do názvu obchodného mena použil od žalobcovej ochrannej
známky odlišný slovný prvok, poukazujúci na jeho predmet podnikania - investovanie.

Pokiaľ sa týka hrozby zameniteľnosti uviedol, že k zameniteľnosti dochádza objektívne, preto nie je
potrebné skúmať úmysel osoby alebo okolnosti, či vedela, alebo mohla vedieť, že existuje ochranná
známka s rovnakým dominantným označením. Súd v zmysle Smernice 89/104/EEC čl. 5 ods. 2 mal
za to, že v dôsledku totožnosti dominantného prvku „W.“ v oboch označeniach postačuje v dôsledku
stupňa tejto podobnosti to, že si príslušná skupina verejnosti vytvorí medzi nimi súvislosť (prípad C

408/01). Skutočnosť, že pri posudzovaní zameniteľnosti je jedným z kritérií aj posúdenie, či ponúkané
tovary a služby sú rovnaké alebo podobné a či sú ponúkané v rovnakej lokalite. Dospel k záveru, že k
nekalosúťažnému konaniu a zásahom do obchodného mena zo strany žalobcu nedochádza z dôvodu
rozdielnosti ponúkaných služieb a rozdielneho miesta podnikania, a preto mal súd prvého stupňa za to,
že tak isto nedochádza k zásahom do kombinovanej ochrannej známky žalobcu. Z uvedených dôvodov

žalobu zamietol, pričom rozhodnutie o trovách konania si vyhradil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej v zmysle ust. § 151 ods. 3 O. s. p.

Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. 1 O. s. p. žalobca. V odvolaní
uviedol, že po zrušení prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom súd prvého stupňa napriek

usmerneniu zo strany odvolacieho súdu na prejednávanú vec neaplikoval ust. § 10 ods. 2 Obch.
zákonníka, ktoré definuje zákonom akceptované prípady existencie zameniteľných obchodných mien.
Žalobca sa domnieva, že bez systematického a logického výkladu vzájomne súvisiacich ustanovení
a to § 10 ods. 1 a § 10 ods. 2 Obch. zákonníka nie je možné v danom prípade do dôsledkov akomplexne posúdiť existenciu zameniteľnosti obchodných mien účastníkov konania. Zdôraznil, že ust.
§ 10 ods. 1 Obch. zákonníka explicitne definuje požiadavku zameniteľnosti obchodných mien rôznych
podnikateľov. Toto zákonné ustanovenie je vyjadrením požiadavky nespochybniteľnej individualizácie

nositeľa obchodného mena vo vzťahu k ostatným subjektom. Rovnako tak nie je možné opomenúť
požiadavkunajasnosťapravdivosťobchodnéhomenakaždéhojednéhosubjektu.Podľanázoružalobcu
je teda nepochybné, že základným účelom obchodného mena je poskytnúť jeho nositeľovi možnosť
na svoje jednoznačné a ničím nespochybniteľné odlíšenie sa od ostatných podnikateľských subjektov,
predovšetkým však od tých podnikateľských subjektov, ktoré vzniknú až v čase po registrácií jeho

obchodného mena v Obchodnom registri, alebo živnostenskom registri. Je zásadne úlohou subjektu
s neskorším dátumom vzniku, aby si na výkon svojej podnikateľskej činnosti zvolil obchodné meno,
ktoré nie je zameniteľné s už existujúcim obchodným menom. Zdôraznil, že na ust. § 10 ods. 1
Obch. zákonníka logicky a obsahovo nadväzuje ust. § 10 ods. 2 § Obch. zákonníka, ktoré určuje, že
obchodné mená viacerých právnických osôb môžu vyjadrovať spoločnú majetkovú účasť spoločníkov,
ak sú navzájom odlíšiteľné. Takýto prípad nastane napríklad v situácií, keď istá skupina spoločníkov

alebo akcionárov zakladá na každý samostatný projekt, alebo na každú nosnú podnikateľskú činnosť
samostatnú spoločnosť, ktorá však svojím obchodným menom vo vzťahu ku všetkým tretím osobám
jasne a nespochybniteľne deklaruje svoju príslušnosť k jednej skupine obchodných spoločností, resp.
svoju príslušnosť k všetkým spoločníkom všetkých týchto spoločností. Poukázal na skutočnosť, že
rovnaký postup pri vytváraní obchodných mien svojich spoločností aplikovali aj spoločníci žalobcu (resp.

žalobca samotný, ktorý okrem spoločnosti Equilibrium, s.r.o. jej prostredníctvom založil aj spoločnosť
Equilibrium Plus, s.r.o.). V prípade narušenia tohto „radu“ obchodných mien subjektom, ktorý nemá
žiadne reálne ekonomické, ani personálne spojenie so staršími nositeľmi takýchto obchodných mien,
bude takéto konanie súdom v zmysle ust. § 12 Obch. zákonníka zakázané, resp. odstránené. V
tomto kontexte s prihliadnutím na dlhodobú a legálnu snahu žalobcu o monopolizáciu jeho práva na

používanie označenia „W.“ v obchodnom styku (obchodné meno, ochranná známka) je pochopiteľná aj
zákonná snaha žalobcu o dosiahnutie stavu, kedy nebude môcť toto označenie používať ako súčasť
obchodného mena žiadny zo subjektov, nespĺňajúcich kritériá uvedené v ust. § 10 ods. 2 Obch.
zákonníka. Dal do pozornosti odvolacieho súdu, že výkladom opaku ust. § 10 ods. 2 Obch. zákonníka
je potom možné dospieť k záveru, že obchodné mená spoločností, ktoré nemajú aspoň v časti rovnakú

štruktúru spoločníkov, nemôžu mať obchodné meno, ktoré vzbudzuje dojem existujúcej personálnej
prepojenosti so subjektom, ktorý je nositeľom staršieho obchodného mena. Práve v možnosti vzniku
takejto (akejkoľvek potenciálnej) mylnej a neželanej asociácie spočíva žalobcom tvrdená zameniteľnosť
obchodných mien žalobcu a žalovaného.

Z pohľadu žalobcu je pri posudzovaní porušovania jeho práva na ochranu obchodného mena úplne
bezpredmetné tvrdenie prvostupňového súdu o tom, že žalobca ponúka iné služby ako žalovaný a na
odlišnom územnom trhu, na základe čoho má súd za to, že neexistuje potenciálne nebezpečenstvo
zámeny, pretože každý zo súťažiteľov oslovuje rozdielny okruh spotrebiteľov v rozdielnych regiónoch.
Pri posudzovaní možnej zameniteľnosti obchodných mien v zmysle ust. § 10 ods. 1 a § 10 ods. 2 Obch.

zákonníka preto nie je potrebné ani možné posudzovať existenciu ich vzájomného súťažného vzťahu,
ani charakter nimi vykonávanej podnikateľskej činnosti v podobe nimi ponúkaných tovarov a služieb,
ako to konštatoval súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí.

Žalobca ďalej uviedol, že rozsudok v časti, týkajúcej sa zásahov do práv na ochranu obchodného mena

s odvolaním sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 23Cdo 4384/2008, predloženého žalovaným, ktorý
bol predmetom dovolania pred Najvyšším súdom ČR nebola ochrana práv z obchodného mena, ale
výlučne ochrana práv z ochrannej známky a práva proti nekalosúťažnému konaniu, preto v žiadnom
prípade nešlo o analogické posudzovanie nárokov na ochranu obchodného mena z hľadiska právneho
a skutkového, ktoré by mohlo byť aplikovateľné na prejednávaný prípad.

K otázke existencie nekalosúťažného konania zo strany žalovaného, predpokladaného ust. § 47 písm.
a) Obch. zákonníka žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný si zvolil obchodné meno obsahujúce
obchodné meno žalobcu a obsahujúce dominantnú časť ochrannej známky žalobcu OZ XXXXXX, a
preto nie je možné to z pohľadu žalobcu hodnotiť inak ako konanie bez akýchkoľvek pochybností

subsumovateľné pod ust. § 47 písm. a) Obch. zákonníka. Žalovaný totiž vo vzťahu k tretím osobám
vystupuje pod obchodným menom, ktorého podstatnú a rozhodujúcu časť viac ako 10 rokov používal
výhradne žalobca ako svoje obchodné meno, resp. právnická osoba s ním personálne prepojená ako
dominantnú a rozlišujúcu časť svojho obchodného mena (Equilibrium Plus, s.r.o.). Ohľadom ochrannejznámky odvolateľ uviedol, že pri porovnaní ochrannej známky žalobcu OZ XXXXXX a obchodného
mena žalovaného je potrebné vychádzať z hľadiska vizuálneho, fonetického, sémantického a celkového
dojmu. Zároveň sa vždy nebezpečenstvo zámeny posudzuje z pohľadu „priemerného spotrebiteľa“,

pričom sú zameniteľné najmä tie označenia, ktoré sa zhodujú vo výraznom dominantnom prvku
(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 23CdO 4384/2008 uvedené žalovaným vo vyjadrení). Vizuálne
hľadisko je determinované slovom „W.“ a malým grafickým prvkom na strane jednej a slovami „W.
C.“ na strane druhej. Žalobca preto nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že grafický znak nachádzajúci
sa v ochrannej známke je rozhodujúci, resp. podstatný. Ide skôr o znak vizuálne neutrálny, nakoľko

svojou veľkosťou je zhodný s veľkosťou písmena, nie s veľkosťou vzhľadom k slovnému prvku, resp.
dominantný nepresahuje slovný prvok. Skutočnosť, že v ochrannej známke sa slovo „W.“ začína s
malým začiatočným písmenom nie je z hľadiska známkovo - právneho nijako relevantná. Pri hodnote
zameniteľnosti sa slovné prvky posudzujú rovnako bez ohľadu na použitie veľkých alebo malých písmen.
Zdôraznil, že slovo „C.“ je v tomto prípade jediným rozlišujúcim kritériom a vzhľadom na jeho opisnosť a
postavenie za slovom „W.“ je zrejmé, že celé označenie evokuje v relevantnej verejnosti určitú spojitosť s

označenímW.vzmysleznámkovéhoraduapodobne.Zhľadiskafonetickéhosúoznačeniazameniteľné.
Z hľadiska sémantického ide o slovo pochádzajúce z latinčiny vo význame „rovnováha“. Rozhodne nie
je pravdivé tvrdenie žalobcu, že je slovom bežne používaným v ekonomickej oblasti. Naopak nejde
o slovo z bežnej slovnej zásoby, nepoužíva sa v každodennom jazyku a pre širokú verejnosť je jeho
slovenský význam pomerne neznámy. Vo vzťahu k službám zapísaným pre ochrannú známku ide o

slovo fantazijné, bez akejkoľvek spojitosti s nimi. Slovo „C.“ je bežným slovom anglickej slovnej zásoby
vo význame investovať. Z komplexného pohľadu možno preto konštatovať, že i keď je daná minoritná
vizuálna odlišnosť označení na posúdenie zameniteľnosti označení z hľadiska komplexného to nemá
nijaký vplyv. Rozhodne nie je možné konštatovať, že na základe rozdielu vo veľkosti prvého písmena,
existencii malého grafického prvku v ochrannej známke a naopak existencii slova „C.“ v obchodnom

mene je možné vyvodiť záver, že ide o nezameniteľné označenia. Z hľadiska vizuálneho, fonetického,
sémantického i komplexného ide jednoznačne o zameniteľné označenia. Pokiaľ sa týka podobnosti
predmetov podnikania odvolateľ uviedol, že predmet činnosti žalovaného sprostredkovateľská činnosť
v oblasti obchodu je identický so sprostredkovateľskou činnosťou žalobcu. Navyše sprostredkovateľská
činnosť žalovaného zahŕňa aj sprostredkovanie vedenia účtovníctva, alebo účtovného a daňového

poradenstva, čo zasahuje podobnosťou do predmetu činnosti žalobcu ako i do služieb v triede 35,
chránených ochrannou známkou XXXXXX. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a po vyslovení záväzného právneho názoru vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, alternatívne aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Žalovaný v písomnom podaní k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nekonkuruje
na trhu žalobcovi a na trhu sa s ním pri svojej činnosti žiadnym spôsobom nestretáva. Jediným dôvodom
žaloby je, že žalovaný má zapísané podobné meno v Obchodnom registri, pričom žiadny iný dôvod k
podaniu žaloby neexistuje. Existencia dvoch podobných obchodných mien podľa jeho záveru nemôže
zakladať to, že sú naplnené podmienky nekalosúťažného konania. Žalobca ničím iným nepreukázal,

že z tohto dôvodu mu hrozí ujma na trhu pri vykonávaní jeho podnikateľskej činnosti. Zdôraznil, že
žalovaný pôsobí na trhu v úplne inej podnikateľskej činnosti ako žalobca, keďže základom jeho činnosti
je investovanie, pričom žalobca sa vyslovene špecializuje na účtovné, ekonomické poradenstvo. Z toho
dôvodu si spotrebitelia tieto dve spoločnosti nemajú prečo zamieňať. Podľa jeho názoru štandardné
používanie obchodného mena žalovaným v zmluvných obchodných vzťahoch nie je spôsobilé privodiť

ujmu žalobcovi a takéto používanie je plne v súlade s dobrými mravmi. Poukázal na rozhodnutie
NajvyššiehosúduČR23Cdo4384/2008vzmyslektoréhoniejepreposúdenienekalosúťažnéhokonania
rozhodujúci zápis činnosti v obchodnom registri, ale či sa žalovaný zúčastňuje na trhu s rovnakou
ponukou služieb, oslovuje rovnaký okruh klientov a podobne, teda či žalovaný koná tak, že toto konanie
jemotivovanésúťažnýmzámerom.Kporušovaniuprávkochrannejznámkežalobcuuviedol,žesajedná

o ochrannú známku kombinovanú, ktorá vznikla spojením slova „W.“ a grafického prvku umiestneného
tesnepredtýmtoslovom.Samotnázhodavtom,žekombinovanáznámkaaobchodnémenožalovaného
obsahuje slovo „W.“ neznamená automaticky, že tieto označenia spotrebitelia vnímajú ako zameniteľné.
Poukázal na znenie ust. § 14 zák. č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v zmysle ktorého majiteľ
ochrannej známky nie je oprávnený zakázať tretím osobám používať v obchodnom styku ich vlastné

meno, priezvisko, obchodné meno alebo adresu, údaje týkajúce sa druhu kvality, množstva, účelu,
hodnoty zemepisného pôvodu, času výroby, alebo iných vlastností tovarov alebo služieb a označenie
potrebné na určenie účelu tovarov, najmä ich príslušenstva, alebo náhradných dielov alebo na určenie
účelu služieb za predpokladu, že tretia osoba ich používa v súlade s obchodnými zvyklosťami, dobrýmimravmi a pravidlami hospodárskej súťaže. Podľa jeho názoru žiadnym spôsobom žalovaný nevyužíva
toto označenie tak, že by to bolo spôsobilé privodiť žalobcovi nejakú ujmu, nakoľko sa neprezentuje
na trhu žiadnou činnosťou, službami alebo tovarom. K porušovaniu práv k obchodnému menu uviedol,

že poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 23CdO 4384/2008, týkajúceho sa nekalosúťažného
konania a porušovania práv k ochrannej známke a má za to, že právne závery tohto rozhodnutia sú
použiteľné aj pre posúdenie ochrany obchodného mena podľa
§ 10 Obch. zákonníka a teda nie je daný dôvod k zmene obchodného mena žalovaného. Z uvedených
dôvodov navrhol aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ustanovenia
§ 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté
rozhodnutie podľa ustanovenia § 221 ods. 1, písmeno h) O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žalobu o ochranu
práv k obchodnému menu, k ochrannej známe a ochranu proti nekalej súťaži.

Odvolacísúdzpredloženéhospisuzistil,žežalobcasiuplatnilprotižalovanémuprávonaochranusvojho
obchodného mena podľa ust. § 10 Obch. zákonníka, ďalej právo k ochrannej známke podľa ust. § 8 ods.

2 písm. b) a ods. 4 Zákona o ochranných známkach a právo na ochranu proti nekalosúťažnému konaniu
žalovaného podľa ust. § 44 ods. 1 až § 47 Obch. zákonníka, pričom prioritnú a dominantnú predstavuje
rovina ochrany práv žalobcu k obchodnému menu.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania ohľadom nekalosúťažného konania (§ 44 -

47 Obch. zákonníka) dospel k záveru, že v danej veci účastníci sporu začali podnikať nezávisle na
sebe a to v rôznych regiónoch, pričom každý z nich si samostatne vytváral povesť a okruh zákazníkov.
Súd zistil, že nepoužívajú rovnaké služby, ale služby obdobného charakteru. Ochranná známka žalobcu
č. OZ XXXXXX je zapísaná pre služby v triede 35 medzinárodného triedenia tovarov a služieb pre
účely zápisu ochranných známok - ekonomické poradenstvo, účtovníctvo, daňové poradenstvo, audit

vedenie mzdovej agendy. Predmetom podnikania žalobcu je okrem iného poskytovanie softvéru, činnosť
účtovných poradcov, činnosť organizačných a ekonomických poradcov, reklamná činnosť. Predmetom
podnikania žalovaného podľa výpisu z Obchodného registra je kúpa tovaru na účely jeho predaja
konečnému spotrebiteľovi, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a administratívne služby. Z
uvedeného je zrejmé, že žalobca a žalovaný majú rozdielne predmety podnikania, a preto k nekalej

súťaži nedochádza.

Ďalejsúdprvéhostupňadospelkzáveru,ženeexistujenebezpečenstvozámenyoznačeniaobchodného
mena žalovaného s obchodným menom žalobcu, nakoľko žalovaný v konaní nepôsobí na trhu
konkurenčne. Čo sa týka tovarov a služieb svoje obchodné meno používa so zásadami poctivého

obchodného styku. Hlavným predmetom podnikania žalovaného je investovanie do nehnuteľností a
vykonávanie úkonov s tým súvisiacich. Ustálil, že nakoľko žalovaný na trhu nepôsobí nekalosúťažne,
nie je daný dôvod na to aby žalobca zakazoval žalovanému používanie obchodného mena v
obchodnom styku. Podľa názoru súdu prvého stupňa označenia žalobcu a žalovaného nie sú totožné,
pretože žalovaný ponúka služby rozdielne ako žalobca a na odlišnom územnom trhu. Z toho dôvodu

neexistuje potenciálne nebezpečenstvo zámeny, pretože každý zo súťažiteľov oslovuje rozdielny okruh
spotrebiteľov v rozdielnych regiónoch.

Súd prvého stupňa ďalej po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že porušenie práva k ochrannej
známkevzmyslemožnejzameniteľnostivovzťahukširokejverejnosti(§8ods.2písm.b),ods.4Zákona

o ochranných známkach) nebolo v konaní žalobcom preukázané. Uviedol, že slovo „W.“ má všeobecný
charakter a žalobca nepreukázal, že toto slovo sa stalo príznačným iba pre jeho podnikanie. Žalovaný
používa vo svojom označení okrem slova „W.“ doplnkové slovo „C.“, evokujúce v spotrebiteľskej
verejnosti predmet činnosti - investovanie. Súd zdôraznil, že investovanie nie je predmetom činnosti
žalobcu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný odlíšil rámec svojich služieb od služieb žalobcu,

svoje sídlo založil v oblasti odlišnej od miesta podnikania žalobcu a do názvu obchodného mena
použil od žalobcovej ochrannej známky odlišný slovný prvok poukazujúci práve na jeho predmet
podnikania - investovanie. Súd prvého stupňa preto uzavrel, že k nekalosúťažnému konaniu a zásahom
do obchodného mena zo strany žalobcu nedochádza z dôvodu rozdielnosti ponúkaných služieb arozdielneho miesta podnikania, a tiež nedochádza k zásahom do kombinovanej obchodnej známky
žalobcu, a preto žalobu zamietol.

Podľa ust. § 10 ods. 1 Obch. zákonníka obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným
menom iného podnikateľa a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete
podnikania.

Podľa ust. § 10 ods. 2 Obch. zákonníka obchodné mená viacerých právnických osôb môžu vyjadrovať

spoločnú majetkovú účasť spoločníkov, ak sú navzájom odlíšiteľné.

Z právnej úpravy citovaného ustanovenia (§ 10 ods. 1 Obch. zákonníka) vyplýva zásada, a
to nezameniteľnosť obchodného mena s obchodným menom iného podnikateľa. Z požiadavky
nezameniteľnosti obchodného mena s inými obchodnými menami automaticky vyplýva, že je vylúčené
označenie rovnakým názvom pod akým už vystupuje iný podnikateľ. To znamená, že zákon ustanovuje

zásadu, že obchodné meno podnikateľa nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o
predmetepodnikania.Zákonodarcatýmchcelzamedziťtakýmobchodnýmmenám,ktorébynaznačovali
príbuznosť s iným podnikateľom len z hľadiska príbuznosti alebo podobnosti obchodného mena,
prípadnektorébyvyvolávalidojempodnikaniavoblasti,ktorúdanýsubjektnemávpredmetepodnikania.

Zákon dovoľuje, aby podnikatelia patriaci do jednej ekonomickej skupiny mali také obchodné mená, z
ktorých je zrejmá príslušnosť ku skupine. Najčastejšie to pravdepodobne bude výskyt slova, ktoré je
silným prvkom v obchodnom mene a ktoré identifikuje celú ekonomickú skupinu, v obchodných menách
všetkých subjektov patriacich do skupiny´, avšak na odlíšenie súčasťou obchodného mena každého
člena skupiny bude aj ďalšie slovo alebo slová, ktoré môžu identifikovať zameranie toho - ktorého

subjektu v podnikaní.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že v danej veci sa súd prvého stupňa dostatočným spôsobom nevysporiadal

s existenciou zameniteľnosti obchodných mien žalobcu a žalovaného v náväznosti na registráciu ich
predmetu podnikania v Obchodnom registri, ako aj k ochrannej známke žalobcu. Teda aj s právom
prednosti na základe ktorej právo na jeho ochranu má ten, v ktorého prospech svedčí časová priorita.

Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné na daný prípad aplikovať rozhodnutie NS SR 23Cdo

4384/2008, pretože tak ako už uviedol žalobca v tejto veci bola posudzovaná ochrana práv z ochrannej
známky a právo proti nekalosúťažnému konaniu a preto sa nejedná o analogické posudzovanie nárokov
na ochranu obchodného mena.

Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že slovo „C.“ je pri obchodnom mene žalovaného jediným

rozlišujúcim kritériom od obchodného mena žalobcu, pričom súd prvého stupňa by mal skúmať, či
takéto označenie nevyvoláva u verejnosti určitú spojitosť s označením žalobcu v zmysle známkového
radu patriaceho žalobcovi. Aj v prípade keď úplné znenie obchodných mien účastníkov sa líši, je
preukázateľné, že zákazníkom utkvie v pamäti určitá výrazná dominujúca časť takéhoto obchodného
mena. Touto časťou je v oboch obchodných menách účastníkov označenie „W.“. Rozlíšenie obchodných

mien žalobcu a žalovaného slovom „C.“, pričom právna forma oboch týchto účastníkov je zhodná, sa
javí odvolaciemu súdu za nedostatočné a to i vzhľadom ku skutočnosti, že predmet činnosti oboch
účastníkov sa prekrýva. Z toho dôvodu je potrebné skúmať, či obchodné meno žalovaného v dnešnej
podobe vyhovuje uvedenej požiadavke nezameniteľnosti, vyslovenej v ust. § 10 ods. 1 Obch. zákonníka.

Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné sa zaoberať aj otázkou vyplývajúcou z ust. § 10 ods. 2 O.
s. p. Žalobca správne poukázal na skutočnosť, že keď tá istá skupina spoločníkov alebo akcionárov
zakladá na každý samostatný projekt alebo nosnú podnikateľskú činnosť samostatnú spoločnosť, ktorá
nepochybne svojim obchodným menom deklaruje svoju príslušnosť k všetkým spoločníkom všetkých
týchto spoločností (pričom týmto postupom samotný žalobca založil spoločnosť Equilibrium Plus, s.r.o.),

že v prípade narušenia tohto radu obchodných mien žalovaným, ktorý nemá žiadne reálne ekonomické
ani personálne prepojenie so žalobcom, je v rozpore s ust. § 10 ods. 2 Obch. zákonníka. Z uvedeného
ustanovenia teda podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že zákonodarca citovaným ustanovenímpráve chcel zamedziť, tak ako bolo zakotvené v právnej úprave § 10 ods. 2 Obch. zákonníka, takým
obchodným menám, ktoré by naznačovali príbuznosť s iným podnikateľom.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa riadne neskúmal hľadiská vyplývajúce z ust. § 10 ods. 1 a § 10
ods. 2 Obch. zákonníka, ktoré ako už bolo uvedené v zrušujúcom rozhodnutí predstavujú nosnú rovinu
podanej žaloby, odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie v ktorom vykoná dokazovanie v naznačenom smere a opätovne vo veci rozhodne.

O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci podľa ust. § 224 ods.
3 O. s. p.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.