Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 27, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/149/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215202815
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215202815.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Quantum Credit, a.s. so sídlom Ružová dolina 25,
Bratislava, IČO: 47248980, v konaní zastúpený PERSPECTA Legal s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25,
Bratislava, IČO: 36668745, proti žalovanej : I. A., D.. X.X.XXXX, H. N. G., R. XXXX/X, o zaplatenie
133,04 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

1/ Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 85,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške

9% ročne zo súm :
3,70 Eur od 26.3.2012 do zaplatenia,
11,90 Eur od 26.4.2012 do zaplatenia,
11,90 Eur od 26.5.2012 do zaplatenia,
54,24 Eur od 26.6.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75% ročne zo sumy 3,50 Eur od 26.7.2012 do zaplatenia
a náhradu trov konania do rúk právneho zástupcu žalobcu v sume 21,52 Eur, z toho titulom súdneho

poplatku 4,64 Eur a z titulu trov právneho zastúpenia 16,88 Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
2/ Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 2.3.2015 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie 133,04 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3,70 Eur od 26.3.2012 do zaplatenia, zo
sumy 11,90 Eur od 26.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 11,90 Eur od 26.5.2012 do zaplatenia, zo sumy

54,24 Eur od 26.6.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3,50 Eur od 26.7.2012 do
zaplatenia a zo sumy 47,80 Eur od 26.4.2013 do zaplatenia, ako aj trov konania, ktoré pozostávajú zo
súdneho poplatku 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia 59,98 Eur. V žalobe uviedol, že predmetnú
pohľadávku nadobudol od postupcu Slovak Telekom a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 9.6.2014. Jeho právny predchodca uzavrel so žalovanou dňa 24.2.2012 Zmluvu o pripojení
podľa § 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Predmetom tejto zmluvy bolo poskytovanie mobilných hlasových služieb, Program Relax 60+(120) a

dňa 27.2.2012 Dodatok k tejto zmluve, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby
v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe Zmluvy poskytoval Slovak Telekom a.s. žalovanej plnenie
riadne a včas, za služby riadne vyfakturoval, preto mu vznikol nárok na úhradu faktúr. Podľa účtovných
dokladov bolo zistené, že žalovaná faktúry jeho právneho predchodcu neuhradila. Vzhľadom na to, že
si svoj zmluvný záväzok nesplnila, porušila zmluvnú povinnosť, z čoho jej následne vyplýva povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu.

2/ Súd podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu a žalovanej, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila, o odročenie pojednávania z vážneho dôvodunepožiadala. Nepodala ani písomné vyjadrenie k žalobe. Právny zástupca žalobcu navrhol konať v jeho
neprítomnosti.

3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o poskytovaní verejných služieb uzavretej medzi
Slovak Telekom a.s. a žalovanou dňa 24.2.2012, Dodatkom k tejto zmluve z toho istého dňa,
oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 1.7.2014, faktúrami postupcu, Zmluvou o
postúpení pohľadávok uzavretej dňa 9.6.2014 medzi Slovak Telekom, a.s. a žalobcom,
protokolom o odovzdaní postúpených pohľadávok, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných

elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti
Slovak Telekom a.s. (ďalej len VP), Programom Relax. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný
skutkový a právny stav veci :

4/ Slovak Telekom a.s. a žalovaná uzatvorili dňa 24.2.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb
podľa Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. V ten

istý deň uzatvorili Dodatok k tejto zmluve, ktorým sa žalovaná zaviazala využívať dohodnuté služby
spoločnosti po dobu 24 mesiacov, riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb, po dobu
viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 Dodatku nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky a nedopustiť
sa takého konania, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej, alebo
právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka. V bode 4. Dodatku sa

zaviazala pre prípad porušenia záväzku uvedeného v bode 1. písm. b) Dodatku, v dôsledku čoho dôjde
k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1,
t.j. 47,80 Eur.

5/ Slovak Telekom a.s. fakturoval žalovanej za poskytované služby nasledovne :

-faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.3.2012 sumu 3,70 Eur splatnú 25.3.2012 za obdobie od 8.2.2012
do 7.3.2012,
-faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.4.2012 sumu 11,90 Eur splatnú 25.4.2012 za obdobie od 8.3.2012
do 7.4.2012,
-faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.5.2012 sumu 11,90 Eur splatnú 25.5.2012 za obdobie od 8.4.2012

do 7.5.2012,
-faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.6.2012 sumu 54,24 Eur splatnú 25.6.2012 za obdobie od 8.5.2012
do 7.6.2012,
-faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.7.2012 sumu 3,50 Eur splatnú 25.7.2012 za upomienku
oneskorenej platby,

-faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.4.2013 zmluvnú pokutu v sume 47,80 Eur splatnú 25.4.2013.

6/ Túto pohľadávku voči žalovanej žalobca nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej s
postupcom Slovak Telekom a.s. dňa 9.6.2014. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené listom
postupcu zo dňa 1.7.2014.

7/ Podľa § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

8/ Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí

pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

9/Podľa§44ods.8písm.b)citovanéhozákonapodnikmôžeodstúpiťodzmluvyoposkytovaníverejných
služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.10/ Podľa § 43 ods. 1 písm.a) citovaného zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

11/ Podľa § 43 ods. 12 písm. a,b) citovaného zákona (a) účastník je povinný používať verejnú službu v
súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, (b) platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry,

12/ Podľa § 52 ods.1-3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o poskytovaní
verejných služieb spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13/ Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14/ Podľa § 544 ods.1-3 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o
zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom

(penále).

15/ Súd s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia na právny vzťah založený Zmluvou o
poskytovaní verejných služieb v spojení s Dodatkom k tejto Zmluve aplikoval ustanovenia Zákona č.
251/2011 Z.z. a Občianskeho zákonníka nakoľko zmluvu považoval za spotrebiteľskú zmluvu podľa §

23a Zákona o ochrane spotrebiteľa.

16/ Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná
uzatvorili platnú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb ako aj Dodatok k tejto Zmluve, z ktorých
žalovanej vyplýva povinnosť platiť dohodnutý mesačný poplatok za zvolený program a zaplatiť cenu

služieb uvedených v Cenníku. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná faktúry jeho právneho predchodcu tvoriace
predmet tohto konania riadne a včas neuhradila, vykonaným dokazovaním vyvrátené nebolo. Preto súd
právny nárok žalobcu na zaplatenie sumy 85,24 Eur (faktúry vystavené na sumy 3,70 Eur, 11,90 Eur,
11,90 Eur, 54,24 Eur, 3,50 Eur) považoval za opodstatnený a v tejto časti žalobe s poukazom na citované
zákonné ustanovenia vyhovel. Žalobca v tomto konaní sa domáha aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo

výške 47,80 Eur pre porušenie zmluvných povinností žalovanou v zmysle bodu 4. Dodatku k Zmluve
o poskytovaní verejných služieb a tabuľky č. 1.

17/ Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie

o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou
je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky
pokuty zásadne je vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak občiansky zákonník,
ako aj obchodný zákonník nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej
výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými

požiadavkami zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho
úkonu s dobrými mravmi. Na rozdiel od zmluvnej pokuty, výšku ktorej si strany musia dohodnúť,
úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky je majetkovou sankciou ustanovenou zákonom. Ide
o dva rôzne právne inštitúty (zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a úrok z omeškaniazákonným dôsledkom omeškania), z čoho vyplýva, že ak si účastníci záväzkového vzťahu pre prípad
omeškaniasosplnenímpeňažnéhočinepeňažnéhozáväzkudohodnúzmluvnúpokutu,dlžníkjepovinný
v prípade omeškania so splnením uvedeného záväzku zaplatiť veriteľovi dohodnutú zmluvnú pokutu

a okrem toho aj úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka resp. v
zmysle ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka. Porušenie tej istej povinnosti je tak sankcionované
dvakrát. V Dodatku dojednaná zmluvná pokuta zaväzuje žalovanú na zaplatenie pokuty v prípade
porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov, a to aj v prípade, že by si plnila svoju
povinnosť odoberať služby dodávateľa, riadne platila ich úhradu a k ukončeniu zmluvy by došlo iba pár

mesiacov pred uplynutím doby viazanosti. To znamená, že aj v prípade nezaplatenia čo len poslednej
úhrady má povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Právny predchodca žalobcu pri dojednaní
zmluvnej pokuty nerozlišoval medzi prípadmi, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu krátko pred uplynutím
doby viazanosti alebo hneď na jej začiatku. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou
zmluvnej pokuty, čo podľa názoru súdu je potrebné považovať za neprijateľné, nakoľko nezahrňuje
intenzitu porušenia povinností a vyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených

strán. Preto žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Vo výroku rozsudku súd nevyslovil
neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky, nakoľko je mu známe, že neprijateľnosť danej dohody o
zmluvnej pokute súdy už vo viacerých právoplatných rozsudkoch vyslovili.

18/ Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne
nariadenie č. 87/95 Z. z.) .

19/ Výška úrokov z omeškania podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. (v znení účinnom od
1.1.2009) je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov

z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21/ Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná

úroková sadzba ECB. Nakoľko žalovaná faktúry dodávateľa včas neuhradila, odo dňa nesledujúceho po
lehote splatnosti jednotlivých faktúr bola v omeškaní s plnením peňažného dlhu a preto žalobcovi popri
samotnom plnení prináležia podľa § 517 ods.l,2 Občianskeho zákonníka aj úroky z omeškania vo výške
určenej ustanovením § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. Diskontná sadzba od 14.12.2011
do 10.7.2012 bola 1 %, od 11.7.2012 do 7.5.2013 bola 0,75%. Súd s poukazom na uvedené uložil

žalovanej povinnosť platiť žalobcovi úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

22/ Podľa § 142 ods. 1, 2 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

23/ Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára

za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

24/ Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý

v konaní uspel, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za
výsledok ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom
dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak
plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlovo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady
trov konania podľa tohto ustanovenia O.s.p. musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže
len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie

práva. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o
prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte
suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o
pomerne nepatrnú časť predmetu konania ( súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom
úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%.

25/ Žalobca si uplatnil trovy konania sumou 76,48 Eur, z toho titulom súdneho poplatku vyrubeného
vo výške 6% z ceny predmetu konania podľa položky 1 písm.a) Sadzobníka súdnych poplatkov sumu
16,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 59,98 Eur za tieto úkony:
-prevzatie veci a vyhotovenie žaloby po 16,60 Eur podľa § 10 ods.1 a § 13a ods.1 písm. a, c)

-režijný paušál ku 2 úkonom po 8,39 Eur podľa § 16 ods.3,
-20%-ný DPH zo sumy 49,98 Eur podľa § 18 ods.3, t.j. 10,- Eur,
Žalovanej žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnila. Žalobca mal vo veci 77,01%-ný úspech, žalovaná
22,99%-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní žalobcovi prináleží náhrada trov
konania podľa § 142 ods.2 O.s.p. vo výške 54,02% (77,01% - 22,99% = 54,02%), čomu z účelne

vynaložených trov 76,48 Eur zodpovedá suma 21,52 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne vo dvoch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa
osobitného zákona.