Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 15C/148/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213219917
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Viera Obermanová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7213219917.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II. sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci navrhovateľa: Q. M., H..

X.X.XXXX, R. C. Z. XX, N. H. R., S. C. X N. D., D. Q., E., M. X, Í., zast. JUDr. Jánom Mikuľákom,
advokátom, Františkánska 5, Košice, proti odporkyni: B. M., H.. X.X.XXXX, C. F. X, E., zast. JUDr.
Slávkou Kováčovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, v konaní o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Slávky Kováčovej,
advokátky v Košiciach, trovy konania vo výške 936,03 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal návrhom doručeným tunajšiemu súdu 21.8.2013, aby súd znížil výživné z jeho

strany na odporkyňu zo sumy 250.- € na sumu 150.- € mesačne odo dňa vyhlásenia rozhodnutia súdu,
do 15. dňa tohto ktorého mesiaca vopred, k rukám odporkyne, čím sa zmení rozsudok Okresného
súdu Košice II, sp. zn. 11C/7/2003 zo dňa 23.4.2004 a rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn.
25P/291/2010 zo dňa 6.3.2012.

Návrh odôvodnil na tom skutkovom základe, že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn.
25P/291/2010 zo dňa 6.3.2012 bola schválená rodičovská dohoda, ktorou došlo k zvýšeniu výživného na

odporkyňu na 250.- € mesačne, ktoré sa navrhovateľ zaviazal uhrádzať do 15. dňa toho ktorého mesiaca
vopred, k rukám matky vtedy mal. odporkyne Od schválenia tejto dohody došlo na jeho strane k zmene
pomerov, ktoré spočívajú v narodení ďalšieho dieťaťa a tým k vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti, ako
aj k strate zamestnania. Keďže 1.8.2013 dosiahla odporkyňa plnoletosť, po dohode s navrhovateľom,
vychádzajúc zo zmeny pomerov na jeho strane, súhlasila so znížením výživného na sumu 150.- €
mesačne,počnúcdňomvyhláseniarozhodnutiasúdu,očompredložilprehlásenieodporkynez8.8.2013.

V podaní, doručenom súdu 15.11.2013 navrhovateľ oznámil súdu, že žije dlhodobo v Írsku, pričom je v
súčasnosti nezamestnaný, rovnako ako jeho súčasná manželka. Ich príjem sú dávky vyplácané štátom
vo výške 202,90 € týždenne pre navrhovateľa a 262.- € týždenne, vrátane rodičovského príspevku pre
jeho manželku. Konkretizoval zároveň náklady v domácnosti mesačne: nájom 750.- €, energie 175.- €,
internet 47,23 €, zákonné poplatky za TV a rozhlas 13,30 €, strava a hygienické potreby cca 400.- €,
oblečenie 70.- €, telefón 40.- €. Špecifikoval aj výdavky spojené s najmladším dieťaťom navrhovateľa S.
M. M., H.. X.X.XXXX N. Í.: Prvotné náklady 918,80 €, následná hospitalizácia dieťaťa 150.- €, priemerné

mesačné náklady na oblečenie a detské oblečenie 260.- €, strava (dieťa nemohlo byť dojčené) 101,20
€ mesačne, každá lekárska kontrola mesačne 50.- €. Zároveň uviedol, že z dôvodu, že žije dlhodobo
v Írsku, doklady preukazujúce jeho tvrdenia predkladá v anglickom jazyku, pričom predbežná cena za
preklady bola vyčíslená na sumu 200.- €. Okrem vyživovacej povinnosti k odporkyni a najmladšiemusynovi S. M. má navrhovateľ vyživovaciu povinnosť aj k maloletej dcére Monike a vedie sa konanie o
zníženie výživného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 45 P/164/2013, v ktorom matka a otec
maloletej Moniky pristúpili k uzatvoreniu dohody rodičov o znížení výživného na mal. Moniku v sume

100.- € mesačne.

V písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 5.11.2013 odporkyňa uviedla, že vyjadruje nesúhlas s podaným
návrhom na zníženie výživného. Aj keď podpísala 8.8.2013 dohodu o znížení výživného, vzhľadom na
postoj otca k danej veci a nedodržanie dohody z jeho strany s týmto návrhom už nesúhlasí, nakoľko od

podpísania uvedenej dohody sa jej otec neozval, nevie sa s ním skontaktovať, nedodržal dohodu platiť
pravidelne výživné do 15. dňa v mesiaci, keďže jej zaslal iba výživné za august 2013 a v nasledujúcich
mesiacoch sa tak neudialo. Argumentovala aj tým, že je v maturitnom ročníku, čo predstavuje zvýšené
výdavky,ktorésatýkajústužkovejslávnosti,doučovaniazanglickéhojazyka,podávaniaprihlášoknaVŠ,
atď., preto toto výživné je nepostačujúce, lebo jej výdavky sa zvyšujú a aj zvyšovať budú. Z uvedených
dôvodov navrhla súdu preskúmať finančnú situáciu a príjmy otca, keďže s ním nevie komunikovať

akoukoľvek formou.

Účastnícimalisnahuriešiťvecmimosúdnoucestou,zaktorýmúčelomimbolaposkytnutáviackrátlehota
zo strany súdu. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu predložil súdu potvrdenia o jeho príjme
a jeho manželky spolu s úradným prekladom s tým, že došlo k zmene jeho príjmu na sumu 202,90 €

týždenne od 14.10.2013 do 27.6.2014, kde sa počas tohto obdobia zúčastňuje školiaceho programu,
ktorý prebieha na plný úväzok. V prípade manželky navrhovateľa M. M. došlo k zmene pomerov tým,
že nepoberá žiaden príjem, keďže materský príspevok vo výške 262.- € týždenne jej bol poukazovaný
len od 11.2.2013 do 10.8.2013. Zároveň od 1.1.2014 došlo k navýšeniu nájomného o 100.- € mesačne,
t.j. súčasná výška je 850.- € na mesiac.

Na pojednávaní 5.2.2014 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne
zdôvodňoval svoj návrh tým, že došlo k zmene výdavkov na jeho strane, ktoré zosumarizoval, čiastočne
ich aj predložil súdu s tým, že v apríli 2014 predloží všetky potrebné doklady právnemu zástupcovi. Čo
sa týka samotného príjmu, v priebehu roku 2013 pracoval navrhovateľ ako učiteľ anglického jazyka na

čiastočné úväzky vo viacerých inštitúciách, kde mal dohodnutú mzdu, v máji 2013 bol s ním ukončený
pracovný pomer, kde išlo o prácu na dohodu, následne bol evidovaný úradom práce a od 14.10.2013sa
zúčastňuje rekvalifikačného kurzu, počas ktorého poberá týždenný príspevok 202,90 € ( obdoba práce
zdravotnej sestry). Na strane manželky navrhovateľa došlo k takej zmene pomerov, že od 10.8.2013
nemá žiaden príjem, ktorý mala v období od 11.2. do 10.8.2013 v rámci materskej dovolenky vo výške

262.- € týždenne. Od 10.8.2013 má problém nájsť si prácu a je nezamestnaná, teda nemá žiaden príjem,
takže začiatkom roka 2014 bol príjem celej rodiny 202,90 € týždenne zo strany navrhovateľa a iný
príjem rodina nemá a žije s úspor, pričom navrhovateľ právnemu zástupcovi tvrdil, že výživné platí na
odporkyňu, aj na maloletú dcéru Moniku.

Odporkyňa naopak žiadala zvýšiť výživné na jej osobu zo strany navrhovateľa na sumu 300.- € mesačne
počnúc od 5.2.2014, vzhľadom na jej výdavky, ktoré má v súčasnom období. Spochybnila príjem
navrhovateľa, tak ako ho dokladuje vo výške 202,90 € týždenne, vzhľadom na to, že jeho výdavky sú
oveľa vyššie, preto určite ním tvrdený príjem nie je reálny a zdôraznila, že výživné jej v poslednej dobe
navrhovateľ vôbec neplatí ( od augusta 2013), ona žije v spoločnej domácnosti s matkou a sestrou,

pričom matke odporkyne tak isto sa zníži príjem, pretože prišla o jednu zo živností.

Vo svojej výpovedi pred súdom odporkyňa poukazovala najmä na to, že v auguste 2013 naposledy
komunikovala s navrhovateľom, keď jej oznámil, že má syna a stratil zamestnanie, ale od 11.8.2013 sa
jej otec neozval, ani nevie sa mu dovolať. Od augusta 2013 jej neposlal výživné, ani sľúbený balík na

vianoce, preto nemá vedomosť, či otec pracuje, ani aký má príjem a výdavky. Je študentkou gymnázia
na Poštovej ulici, v maturitnom ročníku, mala výdavky na stužkovú, ktoré hradila len matka cca 500.- €
(za miestnosť, stravu, všetky výdavky spojené so stužkovou slávnosťou, šaty, doplnky). Aj ostatné jej
výdavky hradí len matka (ubytovanie, strava, ošatenie, školské potreby, maturitné potreby, knihy, za
prihlášky na VŠ, aj v Česku, kde má záujem ísť študovať na Karlovú univerzitu v Prahe alebo do Brna

na Masarykovú univerzitu - právo), preto absolvuje doučovanie z angličtiny, ktoré hradí tiež len mama
(od októbra 2013 do marca 2014 2 x do týždňa po 4 hodiny). Odporkyňa nemá ani čas si brigádnicky
privyrobiť vzhľadom na rozvrh v škole a uvedené doučovanie.Podaním, doručeným súdu 14.4.2014 právny zástupca navrhovateľa uviedol okrem iného, že 27.6.2014
má dôjsť k ukončeniu rekvalifikačného kurzu navrhovateľa, čo môže mať vplyv na zmenu pomerov na
jeho strane.

V ďalšom priebehu konania právny zástupca navrhovateľa oznámil súdu na pojednávaní 17.9.2014,
že v súčasnosti sa navrhovateľ zúčastňuje praxe, ktorá nadväzuje na rekvalifikačný kurz, ukončený
navrhovateľom v júni 2014. Táto prax s rekvalifikačným kurzom trvá 14 mesiacov, do júna 2015 a jeho
aktuálny príjem je vo výške cca 220.- € týždenne. Čo sa týka majetkových pomerov, navrhovateľ býva

v nájme, nevlastní motorové vozidlo a sú podporovaní finančne zo strany jeho rodičov, aj rodičov jeho
manželky. Poukázal na písomnú výpoveď navrhovateľa (bez uvedenia dátumu), ktorú zároveň súdu
predložil. Uviedol, že navrhovateľ na Slovensku nemá žiaden majetok, je vysťahovaný natrvalo do Írska,
zomrela mu matka, prebieha dedičské konanie a nie je zrejmé, aký majetok zdedí.

Právna zástupkyňa odporkyne žiadala návrh na zníženie výživného zamietnuť, nakoľko nie sú na

to odôvodnené predpoklady, naopak odporkyňa požiadala súd o zvýšenie výživného. Poukázala na
výdavky na strane odporkyne - náklady na bývanie cca 300.- € mesačne, osobné náklady - mobil,
cestovné, doručovanie AJ, učebnice, preukaz IC cca 120.- € s tým, že jej výdavky sa zvýšili aj s kúpou
povinnejliteratúryponástupenaVŠ,pretožeštudujeprvýročníkUPJŠvKošiciachnaPrávnickejfakulte.
Znovu uviedla, že otec s ňou nekomunikuje, naposledy to bolo po skončení strednej školy v máji 2014,

preto nie je možná dohoda medzi nimi. Odporkyňa sa zúčastňuje aj skúšok na získanie vodičského
oprávnenia, kde výdavky 300.- € hradila jej matka.

Z písomnej výpovede navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľ sa v januári 2005 vysťahoval do Írska.
Opísal bytové podmienky od príchodu do Írska s tým, že za nájom teraz platí 850 € ( čo je nízke nájomné

v porovnaní s bežnými cenami), opísal, kde pracoval do apríla 2013, odkedy je nezamestnaný pre
ukončenie činnosti zamestnávateľa, čo bolo dôvodom podania tohto návrhu. Úrad práce mu ponúkol
štúdium na ošetrovateľa (na 14 mesiacov so začiatkom kurzu v 10/2013), po ktorom sa rekvalifikuje a má
šancu získať prácu s hod. mzdou 11 až 12,50 €, čo činí 26000 € ročne a počas celej doby až do trvalého
zamestnania sa poberá 220 €/týždeň. Od augusta 2010 je ženatý s priateľkou M., ktorá pracovala od

r. 2007 v lekárni do marca 2013 (odchod na materskú dovolenku), pričom jej príjem je podobný príjmu
navrhovateľa (270 €/týždeň), nemohli si dovoliť dať syna Daniela do škôlky vzhľadom na poplatky, od
decembra sa manželka zamestnala na polovičný úväzok s príjmom 240 €/týždeň a museli minimalizovať
životné náklady (zrušili internet, predali auto, meškali po dohode s majiteľom bytu s nájomným, neplatili
zdravotné pripoistenie), 8.2.2014 zomrela navrhovateľovi matka a z finančných dôvodov nebol schopný

pricestovať na pohreb. Požiadali o dostupné dávky zo sociálneho systému, ale nemajú nárok na všetky,
lebo ich príjem je stále vyšší ako minimum nutné na prežitie.

Podaním doručeným súdu 12.10.2015 právny zástupca navrhovateľa oznámil súdu, že aktuálny príjem
navrhovateľa je 780 € za 2 týždne a príjem jeho manželky je 260 €/ týždenne. Okrem už uvedených

výdavkov navrhovateľ hradí týždenný poplatok 185 € za jasle synovi. Na základe osvedčenia o dedičstve
zo dňa 4.9.2014 sp. zn. 4D 45/2014, Notárskeho úradu A.. C. N. N. H., N. M. E. S. S. Z. M., zomrelej
8.2.2014, sa navrhovateľ stal spoluvlastníkom bytu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 a výťažok
z predaja tohto bytu bol na strane navrhovateľa vo výške 5.129 €.

Súd právne posúdil vec najmä podľa týchto ustanovení zákonov:

Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 159 ods. 3 O.s.p., i ust. § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“).

Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s
prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ust. § 163 O.s.p. výslovne umožňuje zmenu
rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenia v splátkach, ak
sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.

Pritomniejerozhodujúce,čiideoplnenievyživovacejpovinnostiurčenejsúdom,alebooplneniedohody.
Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78
ods. 1 ZoR. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou jezmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli
odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď
sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia

predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by
súd nemal
preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o
neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel
súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu na uloženie vyživovacej povinnosti. Právne relevantné

pre rozhodnutie o podanom návrhu je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne
zmenili okolnosti na strane oprávnených, alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre
predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v
čase vydania prvšieho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom
takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa, alebo na strane
rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných
nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie

či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov.
Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy
sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov
konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v
okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho

zmenu.
Na základe uvedeného súd poukazuje na to, že vykonaným dokazovaním porovnal majetkové pomery
oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby odporkyne v čase poslednej úpravy a v súčasnosti, pričom
konštatuje, že naposledy bola vyživovacia povinnosť od 10.8. 2010 (rozsudok Okresného súdu Košice II.
sp. zn. 25P 291/2010-42 zo dňa 6.3.2012), kedy súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej zvýšil výživné

zo strany navrhovateľa na vtedy mal. odporkyňu zo sumy 33,20 eur na sumu 250,- eur mesačne a na
mal. Moniku, nar. 14.1.2000 zo sumy 33,20 eur na sumu 250,- eur mesačne od 10.8.2010. V čase
rozhodovania súdu sa navrhovateľ nachádzal v Írskej republike, kde v roku 2010 jeho ročný príjem činil
16.451,- eur, čiže mesačný príjem činil 1.370,- eur a v roku 2011 za 5 mesiacov jeho mesačný príjem činil
1.988,- eur, v roku 2012 príjem činil cca 2.000,- eur mesačne. Otec mal uzatvorené druhé manželstvo,

okrem mal. Moniky a Alexandry nemal inú vyživovaciu povinnosť. Matka v čase rozhodovania súdu
mala priemerný čistý mesačný zárobok 1.260,- eur, uhrádzala z titulu bývania nájom + inkaso 200,- eur
+ 32,- eur internet. Maloletá Alexandra navštevovala 1. ročník gymnázia na Poštovej, kde jej matka
hradila stravu 20 eur, školné, školské pomôcky v sume 200 eur ročne, za mobil 10 eur mesačne, MHD
10 eur, za hudobnú 60 eur štvrťročne, za fixný strojček 400 eur, návštevu zubára 15 eur mesačne a za

nový fixný aparát 120 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 15. 3.2012.

Súd pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti musí posudzovať všetky zmeny pomerov
účastníkov, ku ktorým došlo od poslednej úpravy komplexne, pričom súd zohľadňuje aj to, ktorý z rodičovsa o dieťa osobne stará, pretože takúto starostlivosť, ako aj starostlivosť o spoločnú domácnosť je
potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti (práca a osobná starostlivosť jedného z rodičov
poskytovaná dieťaťu tak môže vyvážiť platby druhého rodiča). Pri určení výšky vyživovacej povinnosti

súd vychádza aj zo zásady úmernosti, teda zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť
životnej úrovni ostatných členov rodiny.

V tomto prípade navrhovateľ žiadal znížiť jeho vyživovaciu povinnosť určenú právoplatným rozhodnutím
súdu, zo sumy 250,- eur na sumu 150,- eur mesačne, odo dňa vyhlásenia rozhodnutia súdu. Nakoľko

ide o zmenu výživného pre dospelé dieťa, súd je viazaný návrhom, jeho petitom a nemôže ho prekročiť
(§ 78 ods. 1 ZoR).
Ak sa navrhovateľ domáha zmeny vyživovacej povinnosti od vyhlásenia rozhodnutia súdu, nie od
podania návrhu, resp. iného časového obdobia, s poukazom na uvedené súd v tomto konkrétnom
prípade zameral svoje dokazovanie na zistenie a posúdenie skutočností relevantných pre rozhodnutie
o znížení vyživovacej povinnosti navrhovateľa, teda skúmal, či v čase rozhodovania súdu (v čase

vyhlásenia rozsudku) je tu taká zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia
súdu o výživnom na strane niektorého z účastníkov (otca, matky dieťaťa), ktorá by odôvodňovala zmenu
právoplatného rozhodnutia súdu a dospel k tomu názoru, že nedošlo k takejto zmene pomerov, preto
návrh na zníženie výživného zamietol. Je síce pravdou, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene
pomerovnastranepovinnéhorodičavtom,žemupribudlaďalšiavyživovaciapovinnosťaznížilsapríjem

navrhovateľa a v čase podania návrhu na zníženie výživného (21.8.2013) tu existovali predpoklady na
zmenu vyživovacej povinnosti, avšak tieto majetkové a zárobkové pomery navrhovateľa sa postupne
zmenili natoľko, že podľa názoru súdu v súčasnosti už je v schopnostiach a možnostiach navrhovateľa
plniť si vyživovaciu povinnosť voči odporkyni tak, ako mu bola určená v predchádzajúcej úprave, t.j. v
sume 250 eur mesačne a zároveň si plniť aj vyživovaciu povinnosť k synovi Danielovi, aj mal. Monike

( na ktorej sa podieľajú aj ich matky), berúc do úvahy vek odporkyne, jej potreby, zdravotný stav, záujmy,
ako aj vývoj životných nákladov a súčasnú situáciu otca, nie je toto výživné neprimerané. Navyše v
spoločnosti, v ktorej je navrhovateľ zamestnaný ( Nazareth House), podľa jeho vyjadrenia od 1.2.2015
malo dôjsť k pozitívnej zmene, teda mal si nájsť prácu s príjmom minimálne cca 1.300,- eur mesačne a
z predložených dokladov mal súd preukázané, že aj došlo k tejto pozitívnej zmene príjmu navrhovateľa,

dosahuje v súčasnosti 1.560 eur mesačne (780 eur za 2 týždne ) + jeho manželka 1.040 eur mesačne
(260 eur týždenne )+ 130 eur rodinné prídavky= spolu 2.730 eur, ktorú skutočnosť súd pri rozhodovaní
tiež zohľadnil s tým, že príjem navrhovateľa sa zvýšil oproti príjmu v čase predchádzajúcej úpravy
výživného. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že nad rámec výživného otec dcére ničím neprispieva. Je
potrebné poukázať na to, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa bola určená v roku 2012 a od uvedenej

doby uplynuli 3 roky. Za uvedenú dobu maloletá odporkyňa nadobudla plnoletosť, v školskom roku
2014/2015 je študentkou už vyššieho stupňa školy (VŠ), kde má nepochybne vyššie náklady so štúdiom
a školskými potrebami, na ktorých sa majú podieľať obaja rodičia, nielen matka. Aj z tohto pohľadu neboli
splnené podmienky na zníženie výživného.
Pre úplnosť je potrebné dodať, že príjem matky odporkyne 400 eur mesačne v spoločnosti Inflow s.r.o,,

úspory z jej dedičstva a z podnikania cca 20.000 eur ( vyplývajúce z právoplatného rozsudku tunajšieho
súdu zn. 45P 164/2013 zo dňa 5.12.2014), nemajú vplyv na výšku vyživovacej povinnosti zo strany
navrhovateľa. Súd považoval za nevyhnutné zohľadniť aj skutočnosť, že navrhovateľ osvedčením o
dedičstve zn. 4D 45/2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.9.2014, nadobudol dedičstvo po svojej
matke vo všeobecnej hodnote cca 9.333,33 eur, čím sa ešte zvýšil jeho príjem.

Súd zastáva názor, že majetkové pomery navrhovateľa, jeho schopnosti a možnosti sú v takom rozsahu,
že je schopný platiť doposiaľ určené výživné (250 eur mesačne). Nebolo preukázané, aby na jeho
strane od posledného rozhodnutia súdu došlo k takej zmene pomerov, aby nebol schopný plniť výživné
v súčasnosti, t.j. v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu, vo výške určenej pred vyše troma rokmi. V čase

predchádzajúceho rozhodovania súdu boli jeho schopnosti a možnosti rovnaké, keďže pracoval a je
zamestnaný aj v súčasnosti na lepšie platenom mieste. Aj keď vznikla nová vyživovacia povinnosť
navrhovateľovi voči synovi Piri Danielovi, nar. 5.3.2013, zvýšil sa aj jeho príjem, pričom súd bral do úvahy
skutočnosť, že životné náklady sa zvýšili nielen navrhovateľovi, ale aj odporkyni.
Berúc do úvahy výsledky vykonaného dokazovania a všetky hore uvedené skutočnosti, súd návrh

zamietol, pretože neboli v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu splnené zákonné podmienky na zníženie
výživného na odporkyňu.Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Advokátka zastupujúca úspešnú odporkyňu vyčíslila trovy právneho zastúpenia v celkovej výške
1.978,21 eur za 6 úkonov právnej služby. Aj keď advokát zastupujúci účastníka trovy konania vyčísli,
nezbavuje to súd povinnosti preskúmať správnosť vyčíslenia trov a priznať mu ich v prislúchajúcej výške.

Podľa ust. § 10 ods. 1 cit. vyhl. ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je
nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura
+ 9,96 eura
za každých aj začatých 331,94 eura
prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

Podľa ust. § 10 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie,
tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo
o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia.

Nakoľko predmetom konania bolo zníženie výživného o 100 eur, základná sadzba tarifnej odmeny v
danom prípade vychádza zo sumy 6000 eur - 100 eur x 12 mesiacov x 5 rokov), čo činí za úkon 210,81
eur ( nie 320,34 eur, ako si uplatnila právna zástupkyňa odporkyne bez bližšieho zdôvodnenia).

Súd priznal odporkyni odmenu za právne zastúpenie advokátkou JUDr. Kováčovou Slávkou za tieto
uplatnené úkony právnej služby: prevzatie zastúpenia v r. 2013 odmenu 210,81 eur, za účasť na
pojednávaní 27.11.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, odmenu vo výške 1-iny základnej
sadzby tarifnej odmeny, t.j. 52,70 eur, za účasť na pojednávaniach 5.2.2014, 17.9.2014 a 28.10.2015
po 210,81 eur, k týmto úkonom režijný paušál 2x7,81 eur, 2x po 8,04 eur a 1x 8,39 eur, podľa § 10 ods.

1, 3, v spojení s § 13 ods. 3, 13a ods. 1, písm. a/d/, ods. 4, § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. Za úkon - účasť na
pojednávaní 16.4.2014, ktoré sa vôbec nekonalo, odmena nepatrí. Spolu tak trovy právneho zastúpenia
odporkyne predstavujú sumu 936,03 eur.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. neúspešný navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni trovy právneho

zastúpenia v celkovej výške 936,03 eur na účet advokátky JUDr. Slávky Kováčovej ktorá ju v konaní
zastupovala, vedený v SLSP, a.s. Košice, č.ú.0082195875/0900, VS: 46/2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach
na Okresný súd Košice II.

V odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e)

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.