Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 25, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/124/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115207584
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115207584.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpený spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho č. 16, proti
odporcom: 1/ E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. nad R., F. H.. XXXX/X, 2/ E. A., nar. X.X.XXXX, bytom
W., P. č. XXXX/X o zaplatenie 1.069,62 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/142/2015-28 zo dňa 10. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 17C/142/2015-28 zo dňa 10. februára 2016 potvrdzuje.

Odporcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu. Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov
konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi
účastníkmi neobsahovala zákonom požadované náležitosti (termín konečnej splatnosti úveru a údaj o
výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), ktorá skutočnosť znamenala, že treba úver považovať

za bezúročný a bez poplatkov. Výška poskytnutého úveru predstavovala sumu 1.080,- Eur, odporcovia
splatili celkom 1.476,66 Eur, z čoho je zrejmé, že dlh je aktuálne splatený. Okresný súd v odôvodnení
rozhodnutia zaujal stanovisko aj k uplatnenej zmluvnej pokute, ktorá nebola dojednaná písomne, a preto
bol návrh aj v tejto časti zamietnutý.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia na ďalšie konanie. Uviedol, že zmluvu o revolvingovom úvere uzavretú medzi

účastníkmi netvorila len jej lícna strana, ale aj jej ustanovenia na rube listiny a tiež prílohy. V tomto
smere poukázal na Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré neznamenalo len potvrdenie
uzavretia zmluvy, ale je súčasťou zmluvy ako takej. Z ustanovenia článku 4 ods. 4.6 zmluvných
dojednaní vyplýva, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára,
s ktorým bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa
posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej
splátky vyplýva pritom nielen zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o

schválení úveru dlžníkovi. Zmluva teda údaj o konečnej splatnosti úveru obsahuje. K ďalšej argumentácii
okresného súdu odvolateľ uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy
o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných
poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne apraktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch
splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. Význam osobitného rozpisovania jednotlivých položiek
spočíva, resp. súvisí s otázkou plnenia záväzku. Ak sa jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom

záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa. Ak by uskutočnená úhrada nepostačovala
na ich úplné splatenie (teda celej splátky), potom v zmysle zákonného pravidla sa platba použije najskôr
na úhradu istiny a následne na úrok. To znamená, že v prípade, ak sa splátkou uhrádza aj istina a
úrok, nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam. K
uvedenému naviac navrhovateľ poukázal, že v prípade diferencovaného údaja o výške splátok by bolo

znemožnené vypočítať výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, keďže by nebolo jasné, či do vzorca
sa má použiť výška splátky istiny, splátky úroku alebo iných poplatkov. Nakoľko ustanovenia zákona č.
129/2010 Z. z. sú výsledkom implementácie smernice Rady 2008/48, je dôležité a podstatné vychádzať
pri výklade § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. aj z jej ustanovení. Osobitne to ako povinnosť
určuje aj článok 22 ods. 1 smernice. Podľa článku 10 ods. 1 písm. h/ smernice má zmluva obsahovať
výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k

jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamiúverunaúčelysplatenia.Predmetná
smernica má v rámci únijného práva povahu plnej harmonizácie. Členské štáty preto nie sú oprávnené
legislatívne ani aplikačne prijímať odchylné ustanovenia.

4. Odporcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

6. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia

okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

7. Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že základný program sporového konania

je formulovaný petitom návrhu na začatie konania, ktorým navrhovateľ požaduje ochranu jeho práv.
Je výlučne na ňom, aby na účely úspešného uplatnenia žalovaného nároku prezentoval konzistentné
skutkové tvrdenia, ktoré zároveň podporí sumárom príslušných dôkazov. Navrhovanie dôkazov má
priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Dôkaznú povinnosť môže
účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci

prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia
dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti
je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi
konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva

v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa
vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu
nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil

svoju dôkaznú povinnosť.

8. V posudzovanej veci bola žaloba zamietnutá s odôvodnením, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uzavretej medzi účastníkmi absentovali údaje o konečnej splatnosti úveru a o výške, počte a termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo malo za následok vznik domnienky, že úver je bezúročný a

bez poplatkov. Zároveň okresný súd poukazoval na rozpor oznámenia veriteľa týkajúceho sa parametrov
úveru s obsahom zmluvy, ktorý dôkaz nemohol zhojiť nedostatky zmluvy uzavretej medzi účastníkmi.
Prvostupňový súd vyčerpávajúco a logicky vysvetlil vo svojom rozhodnutí, v čom spočívali nedostatky
predloženej zmluvy, pričom s jeho argumentáciou sa druhostupňový súd stotožnil.9. Údaje určujúce základné parametre poskytnutého spotrebiteľského úveru požadované kogentnými
ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch musia byť v zmluve definované

jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom tak, aby mal spotrebiteľ možnosť jednoducho zistiť,
aká je výška úveru, prípadne aj dojednaného revolvingu, výška úrokovej sadzby, odmeny, ročnej
percentuálnej miery nákladov atď.
10. Pokiaľ podstatné náležitosti zmluvy (a teda aj namietanú konečnú splatnosť úveru) obsahovalo
až neskôr doručené oznámenie veriteľa o schválení úveru a toto nebolo podpísané aj dlžníkom,

nejednalo sa o dvojstranný právny úkon a nebolo ho možné považovať za súčasť zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi. Ak odvolateľ argumentoval, že spomínané oznámenie je súčasťou zmluvy o úvere,
s uvedeným sa nemožno stotožniť. Vzniku zmluvy predchádza ponuka, následná akceptácia znamená
uzavretie zmluvy. Ak však táto akceptácia obsahuje nové podmienky, treba ju považovať za nový návrh
na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pretože predstavuje (nový) jednostranný
prejav vôle účastníka zmluvy. Krajský súd vyhodnotil oznámenie veriteľa zaslané dlžníkovi až následne

po uzavretí zmluvy ako jednostranný prejav vôle, ktorý sa mohol stať súčasťou zmluvy až jeho
akceptovaním zo strany odporcov. Oznámenie veriteľa obsahovalo dokonca v porovnaní so samotnou
zmluvou odlišné údaje týkajúce sa výšky revolvingu (v zmluve sa uvádzala suma 569,44 Eur, v oznámení
to bolo 650,08 Eur).
11. Pokiaľ pri uzatváraní zmluvy nedošlo k obsahovo zhodnému prejavu vôle v otázke výšky revolvingu

či prípadne ďalších skutočností a zmluva zároveň neobsahovala podstatné náležitosti podľa zákona č.
129/2010 Z. z., potom nemal odvolací súd možnosť posúdiť vec inak, ako to učinil okresný súd. Za
zavádzajúci považoval krajský súd aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedený v zmluve,
ktorý bol síce totožný s údajom uvádzaným v neskôr doručenom oznámení veriteľa, avšak vzhľadom
na vyššie spomínané rozdielne parametre úveru jednostranne určené veriteľom v oznámení bol zjavne

vypočítaný nesprávne. Ak totiž veriteľ v oznámení o schválení úveru stanovil vyššiu sumu revolvingu
(ktorá pri výpočte RPMN musí byť zohľadnená), musela byť aj ročná percentuálna miera nákladov
vyššia.
12. Rovnako druhostupňový súd súhlasil s tvrdením okresného súdu, že zmluva musí obsahovať aj
rozpis splátok nielen istiny, ale aj ostatných splácaných súm - úrokov a poplatkov. Uvedená požiadavka

vyjadruje snahu informovať dlžníka o výške finančných prostriedkov, ktoré si požičiava, ako aj o
prostriedkoch, ktoré splatí veriteľovi na úrokoch a poplatkoch.
13. K tvrdeniam odvolateľa o potrebe dodržania európskej harmonizačnej legislatívy treba uviesť, že
smernice ako právne nástroje EÚ znamenajú snahu o priblíženie jednotlivých právnych poriadok štátov
EÚ a zabezpečenie istého minimálneho štandardu ochrany v jednotlivých regulovaných oblastiach, čo

však neznamená nemožnosť zavedenia aj prísnejších pravidiel podľa individuálnych potrieb každého
štátu. Zámer vyslovený smernicou, na ktorú poukazoval navrhovateľ, Slovenská republika dodržala
prijatím úpravy spotrebiteľských úverov, pričom európsky predpis nijako nemohol obmedziť štát pri
úprave prísnejších pravidiel v rámci legislatívy a následnej súdnej praxe.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 (v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p.), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom
konaní nebol navrhovateľ úspešný, odporcovia si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, preto
im táto nebola priznaná.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)