Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 15, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/139/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611217860
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6611217860.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcov: v 1/ rade O. T., nar. XX. XX.
XXXX, bytom XXX XX A., R. XXX/XX, v 2/ rade P. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A., R. XXX/
XX, v 3/ rade D. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A., R. 1. E. XX/X, v 4/ rade maloletá J. A., nar.
XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A., R. XXX/XX, zastúpená ustanoveným kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny, 984 01 Lučenec, Petöfiho 29, v 5/ rade P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom

XXX XX A., R. XXX/XX, v 6/ rade G. P., nar. nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A., R. XXX/XX, v 7/ rade
maloletá C. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A., R. XXX/XX, zastúpená ustanoveným kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, 984 01 Lučenec, Petöfiho 29, proti žalovanej: W.
T., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX T., H. 9, o určenie dedičského práva, na odvolanie žalobcov v 1/
- 7/ rade, zo dňa 31. 12. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/181/2011-111 zo dňa
18. 12. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcov v 1/ - 7/ rade o určenie, že sú dedičia po
poručiteľovi Mgr. C. T., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX, proti žalovanej W. T. zamietol. W.
náhradu trov konania nepriznal. Žalobcom v 1/ - 7/ rade uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu
Lučenec spoločne a nerozdielne trovy konania - svedočné v sume 16,80 € do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Vo veci samej po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že z výpovede žalobcu v 1/ rade
ako aj predloženej pracovnej zmluvy vyplýva, že rok pred smrťou poručiteľa nežil s ním v spoločnej
domácnosti napriek tomu, že evidenčne mal trvalé bydlisko na adreseM. R. XXX/XX. W. v 1. rade
vypovedal, že žil a pracoval v Českej republike. Žil v pomere druh a družka s inou ženou, do A. sa
vrátil bývať potom, ako zomrel manžel matky. Nebol odkázaný výživou na poručiteľa. Neuniesol dôkazné
bremeno o skutočnosti, že najmenej po dobu jedného roka pred smrťou poručiteľa žil s ním v spoločnej

domácnosti prípadne, že sa o spoločnú domácnosť staral alebo bol odkázaný výživou na poručiteľa.

Žalobkyňa v 2/ rade uzavrela manželstvo so žalobcom v 3/ rade dňa 30. 11. 2002, títo si založili vlastnú
domácnosť. Obidvaja podnikajú ako živnostníci, majú vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletej J. A.,
žalobkyni v 4/ rade. Mali vlastnú domácnosť, vzťahy medzi žalobcami v 2/, 3/, a 4/ rade sa spravovali
príslušnými ustanoveniami zákona o rodine.

Žalobkyňa v 5/ rade uzavrela manželstvo so žalobcom v 6/ rade. Z manželstva pochádza dcéra C. P.,
žalobkyňa v 7/ rade. Žalobkyňa v 5/ rade a žalobca v 6/ rade si časť rodinného domu, ktorá slúžila ako
hospodárska budova prestavali na bývanie. Tiež neboli výživou odkázaní na poručiteľa. Vo vzťahu k
maloletej dcére C. P., žalobkyne v 7/ rade majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa § 62 a nasl. zákona
o rodine. Pokiaľ sa aj žalobcovia podieľali na výdavkoch spojených s bývaním platbami za elektrinu,

kúrenie, prípadne prispievali na stravu, pretože žili v inom spotrebnom spoločenstve, platili výdavky z
toho dôvodu, že bývali v nehnuteľnosti, ktorá nebola ich vlastníctvom. Žalobcovia v 2/ až 7/ rade neboliodkázaní výživou na poručiteľa, keďže manželia voči sebe majú navzájom vyživovaciu povinnosť a ich
deti sú odkázané výživným na svojich rodičov.

Žalovaná bola v konaní úspešná, trovy konania jej ale nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Žalobcom v 1/ až 7/ rade uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu trovy, ktoré vznikli v súvislosti
s vyplatením znalečného. Postupoval tak podľa ust. § 148 ods. 1 OSP.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobcovia v 1/ až

7/ rade. Uviedli, že žili s poručiteľom nepretržite pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, o ktorej
chod sa dennodenne osobne aj finančne (pokiaľ boli zárobkovo činní) starali. Podieľali sa na úprave,
údržbe, opravách a prístavbe nehnuteľnosti - rodinného domu, ktorá je predmetom dedičského konania.
Spoločne uhrádzali spoločné náklady na bývanie. Mali zavedenú spoločnú kuchyňu, to znamená vždy
varil jeden a všetci ostatní sa stravovali. Napriek tomu, že si založili vlastné rodiny, žili naďalej všetci
spolu so svojimi partnermi a deťmi v jednom rodinnom dome. Uvedená situácia trvala minimálne do roku

2012, žalobkyňa v 5/ rade doteraz žije s celou svojou rodinou v prístavbe starého domu, ktorý vlastnícky
patrí poručiteľovi a jeho manželke I. T.. Žalobca v 1/ rade síce prechodne žil v Českej republike, ale
mal trvalý pobyt nepretržite v rodinnom dome. Tu má svoju izbu a všetky veci. Domov sa vracal počas
dovolenky, sviatkov, na víkendy. Žalovaná neudržiavala s poručiteľom takmer 30 rokov žiadny vzťah.

Žiadali rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a podľa ust. § 221 ods. 2 OSP
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov.

V dedičskom konaní po poručiteľovi E.. C. T. nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom A., ktorý zomrel
XX. XX. XXXX, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9D/476/2010 sa zistilo, že poručiteľ
zomrel bez zanechania závetu a ako dedičia zo zákona prichádzajú do úvahy I. T., nar. XX. XX. XXXX -
manželkaporučiteľaaW.T.,nar.XX.XX.XXXX-matkaporučiteľa.Uvedenéosobysúdedičmipodľaust.

§ 474 ods. 1 OZ, to znamená ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi
rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej
domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na
poručiteľa.

Povinnosťou súdu prejednávajúceho dedičstvo poručiteľa a povereného notára ako súdneho komisára
(§ 38 ods. 1 OSP) je najmä zistiť okruh dedičov poručiteľa. Ak v priebehu dedičského konania medzi
osobami, „o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi“ (§ 175b prvá veta
OSP), vznikne spor o dedičské právo (o práve dediť), ide o spornú právnu skutočnosť, o ktorej sporový
súd (nie dedičský súd) môže rozhodnúť len na základe odkazu dedičského súdu (§ 175k ods. 2 OSP).

Odkaz v zmysle ust. § 175k ods. 2 OSP je osobitnou právnou skutočnosťou danou práve len týmto
ustanovením a nemožno ju stotožňovať s určovacou žalobou podľa ust. § 80 písm. c) OSP Sporový
súd je preto právomocný konať len vtedy, ak existuje takýto odkaz (vo forme uznesenia dedičského
súdu), pričom už neskúma existenciu „naliehavého právneho záujmu“ (nejde o žalobu podľa ust. § 80
písm. c) OSP). V súdenej veci takýto odkaz dedičským súdom bol vydaný. Týmto odkazom je uznesenie

dedičského súdu č. k. 9D/476/2010-80 zo dňa 29. 09. 2011. Dedičský súd odkázal žalobcov v 1/ až 7/
radeXX. T. nar. XXXX,, AXX. XX. XXXX,nar. P., XX. XXXX, nar. G., XX.KXXX, nar. J., maloletú XX. nar.
C., maloletú XX. nar. J., aby proti XX T., nar. XX. XX. XXXX - matke poručiteľa podali žalobu na určenie,
že sú dedičmi po poručiteľovi podľa § 474 Z. zákonníka ako osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej po
dobu jedného roka pred smrťou v spoločnej domácnosti, a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú

domácnosť, alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Súd určil, aby žaloba bola podaná do 20 dní od
právoplatnosti uznesenia.

V konaní o dedičstve ide o to, aby rozhodnutím súdu boli deklarované právne vzťahy vzniknuté v
dôsledku smrti poručiteľa. Vecou samou sú teda práva a povinnosti majetkovej povahy, v súhrne tvoria

dedičstvo po poručiteľovi. Podľa ust. § 175b prvá veta OSP účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa
možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát. Účastníkmi
konania o dedičstve sú tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Zákon za účastníkov konania o
dedičstve označuje osoby uvedené v § 175b OSP. Účastníctvo v dedičskom konaní v tomto prípadeodráža hmotné dedičské právo a smeruje k tomu, aby bola zistená osoba, ktorá skutočne vstúpi do
práv a povinnosti poručiteľa, prípadne, aby bolo zistené, že poručiteľ nemá dedičov, ktorí by dedičstvo
nadobudli a potom dedičstvo v zmysle ust. § 462 OZ pripadne štátu. Podľa ust. § 175k ods. 1 OSP ak

niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom a popiera právo iného dediča, ktorý
dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa
domnieva, že je dedičom. Uznesením vydaným podľa tohto ustanovenia môže byť rozhodnuté iba o tom,
s kým (to znamená s ktorým z doterajších účastníkov konania, medzi ktorými vznikol spor o dedičské
právo) bude naďalej konané ako s osobou, o ktorej sa možno dôvodne domnievať, že je dedičom

poručiteľa a ak je to potrebné, aký je dedičský titul tejto osoby (pri pozitívnom vymedzení), poprípade
s kým (to znamená s ktorým z doterajších účastníkov konania, medzi ktorými vznikol spor o dedičské
právo) sa nebude naďalej konať, pretože treba mať dôvodne za to, že nie je dedičom (pri negatívnom
vymedzení). Postupom podľa ust. § 175k ods. 2 OSP sa teda riešia podmienky dedičského práva pre
účely priebehu konania o dedičstve, čo má význam pre vymedzenie účastníkov konania o dedičstve.

Pre sporové konanie, začaté na základe návrhu podaného odkázanými dedičmi (§ 175k ods. 2 OSP; v
súdenej veci uznesenia dedičského súdu č. k. 9D/476/2010-80 zo dňa 29. 09. 2011) treba považovať
všetkých účastníkov konania o dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle ust. § 91 ods. 2 OSP, a
to tak na strane žalobcov, ako aj na strane žalovaných. Postavenie žalobcov je pritom určené obsahom
rozhodnutia súdu v dedičskom konaní, potom ostatní dedičia musia v súdnom konaní vystupovať

ako žalovaní, aj keď v dedičskom konaní sa niektorý z nich k spornej otázke nestaval odmietavo,
či vystupoval pasívne alebo vôbec nevystupoval. Preto pre konanie pred sporovým súdom vyvolané
postupompodľaust.§175kods.2OSPpodľapovahyvecitrebapovažovaťzanerozlučnýchspoločníkov
všetkých zákonných dedičov, to znamená v súdenej veci nielen zákonnú dedičku T. nar. XX., matku
poručiteľa, ale aj ďalšiu zákonnú dedičkuT., nar.XXXX manželku poručiteľa. Dedičský súd uznesením

č. k. 9D/476/2010- 80 zo dňa 29. 09. 2011 určil okruh žalobcov, potom ostatní zákonní dedičia mali v
konaní vystupovať ako žalovaní.

Platí, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním
rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Uvedené potom znamená,

že ak výrok právoplatného rozsudku o určení dedičského práva má byť záväzný pre zákonnú dedičkuT.-
manželku poručiteľa, táto mala byť účastníčkou konania.

S poukazom na ust. § 5 OSP poučenie žalobcov o tom, koho by mali podľa hmotného práva žalovať,
by presahovalo poučovaciu povinnosť prvostupňového súdu, bolo by to v rozpore so zásadou rovnosti

účastníkov konania. Išlo by totiž o poučenie, koho má žalobca podľa hmotného práva žalovať, teda
o otázku takzvanej pasívnej vecnej legitimácie v sporových konaniach, ku ktorým patrí aj žalobcami
uplatnený nárok a ktorý možno začať iba na základe žaloby.

Obsahom rozhodnutia dedičského súdu vydaného postupom podľa § 175k ods. 2 OSP je určené

postavenie žalobcov. Podľa ust. § 175k ods. 2 OSP ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia
sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého
dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby
určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
Uvedené ustanovenie OSP nepojednáva o tom, že dedičský súd má povinnosť uviesť voči komu má

svoje právo uplatniť žalobca žalobou. Poučenie dedičského súdu by bolo nadbytočné, nezaväzujúce,
bez procesných dôsledkov. Ak potom žalobcovia nesprávne označili okruh žalovaných, bolo potrebné
z tohto dôvodu žalobu zamietnuť. Konania sa nezúčastnili všetci nerozluční spoločníci, a to na strane
žalovaných, potom nemôže byť žalobe vyhovené pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Žalobcovia
teda v lehote určenej dedičským súdom na podanie žaloby nepodali žalobu voči obom dedičkám zo

zákona ako nerozlučným spoločníčkam na strane žalovaných.

Tým, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, treba dať stranám sporu možnosť vyjadriť sa k
inému právnemu posúdeniu veci, a tým aj k uvedeniu prípadne iných tvrdení či dôkazov. Zrušením
rozsudku sa tak predchádza aj takzvanému prekvapivému rozhodnutiu vo veci.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.