Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 37Cbi/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200959
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3014200959.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v právnej veci žalobcu: Slovenská

konsolidačná a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému:
I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: XX
XXX XXX, správca úpadcu: G. Koš, a.s. v konkurze, so sídlom X. XXX/XX, XXX XX T., W.: XX XXX XXX,
o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajskému súdu v Trenčíne bola dňa 19.11.2014 doručená žaloba právneho predchodcu žalobcu,

Sociálnou poisťovňou, ktorou sa domáhal určenia právneho dôvodu, výšky a poradia pohľadávky
žalobcu vo výške 16.308,52 eur ako pohľadávky proti podstate za mesiac 10/2013. Žalobu odôvodnil
tým, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 29R/2/2013 zo dňa 08.11.2013 zverejnenom v
Obchodnom vestníku č. 216/2013 rozhodol súd o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka G. T., a.s. v
konkurze, so sídlom X. XXX/XX, XXX XX T., W.: XX XXX XXX, bol ustanovený za správcu konkurznej
podstaty I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom
09.11.2013. Žalobca si v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších

predpisov(ďalejlen„ZoKR“),zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) svojím podaním č. 13407-12/2014-BA zo dňa 09.09.2014
prihlásil pohľadávku proti podstate, v celkovej sume 70.637,98 eur, a to za obdobie mesiacov 10/2013,
11/2013, 12/2013, 1/2014-8/2014. Správca konkurzu v sume 16.308,52 eur neuznal čo do právneho
dôvodu, výšky pohľadávky vrátane jej poradia z dôvodu, že podľa § 87 ods. 2 písm. i/ a k/ ZoKR
pohľadávky proti všeobecnej podstate sa uspokojujú zo všeobecnej podstaty, uvedená pohľadávky sa

mala podľa § 28 ods. 1 ZoKR uplatniť v konkurze prihláškou. Žalobca sa s neuznaním uplatnenej
pohľadávky ako pohľadávky proti podstate a s odôvodnením správcu nestotožňuje. Pre určenie, či
pohľadávku neprihlásiť do konkurzu, ale je pohľadávkou proti podstate, je rozhodujúci deň vyhlásenia
konkurzu, kedy nastávajú tak hmotnoprávne ako aj procesné účinky spojené s vyhlásením konkurzu.
V tomto prípade to bol deň 09.11.2013. K uvedenému dňu bol úpadca v Sociálnej poisťovni evidovaný
ako aktívny zamestnávateľ, ktorý bol z toho dôvodu povinný v zákonnej lehote predložiť mesačný výkaz
poistného a príspevkov s uvedením výšky poistného na sociálne poistenie a v lehote splatnosti uvedenú

sumu uhradiť. Sociálna poisťovňa pri prihlasovaní svojich pohľadávok a uplatňovaní pohľadávok proti
podstate vychádza v zmysle vyššie uvedených právnych noriem z opatrení Ministerstva financií SR.
Pohľadávka ako právo Sociálnej poisťovne požadovať plnenie poistného od platiteľa poistného je
tak pojmom právnym, ako aj pojmom ekonomickým a účtovným. Podľa § 169 zákona o sociálnompoistení Sociálna poisťovňa vedie účtovníctvo podľa osobitného predpisu. Týmto predpisom je zákon
č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a s ním súvisiace právne normy /
OpatrenieMinisterstvafinanciíSRč.MF/24035/2005-74z30.11.2005,ktorýmsaustanovujúpodrobnosti

o postupoch účtovania a účtovnej osnove pre Sociálnu poisťovňu v znení neskorších zmien a doplnkov/.
V zmysle § 33 ods. 5 citovaného opatrenia pohľadávka na poistnom a príspevkoch na starobné
dôchodkové sporenie sa účtuje podľa výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie
alebo iného účtovného dokladu, ak je známa jeho suma. Evidenciu pohľadávky v účtovníctve Sociálnej
poisťovne, od ktorého je Sociálna poisťovňa oprávnená požadovať od platiteľa poistného konkrétne

plnenie, viaže uvedené opatrenie MF na výkaz poistného a príspevkov. Predložením mesačného
výkazu poistného a príspevkov sa stáva známa presná suma pohľadávky Sociálnej poisťovne, ktorú
je Sociálna poisťovňa povinná zúčtovať do svojho účtovníctva a pre účely prihlásenia do konkurzu
môže vyhlásiť, že ju eviduje v účtovníctve. Toto ustanovenie nadväzuje na povinnosť zamestnávateľa,
v tomto prípade úpadcu, v zmysle zákona o sociálnom poistení, ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. f/.
Za pohľadávku sa považuje právo Sociálnej poisťovne na zaplatenie dlžnej sumy poistného na sociálne

poistene vyplývajúcej z právnej skutočnosti, na základe ktorej pohľadávka vzniká. Vznik pohľadávky
na poistnom v zmysle vyššie citovaných právnych noriem sa viaže na moment splnenia zákonnej
povinnosti, a to predloženie mesačného výkazu poistného a príspevkov, kedy Sociálna poisťovňa
sa dozvie o výške odvodu za konkrétne časové obdobie, a teda vzniká jej právo na plnenie vo
vykázanej výške. Z predložených dôkazov je zrejmé, že ku dňu vyhlásenia konkurzu, v tomto prípade

určeného dňom 09.11.2013, sa uvedená pohľadávka v účtovníctve oprávneného nemohla nachádzať,
nakoľko mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac 10/2013 predložený k tomuto dňu nebol
a nebola známa výška pohľadávky, ktorá mala byť prihlásená do konkurzu. Úpadca mesačný výkaz
poistného a príspevkov za 10/2013 predložil Sociálnej poisťovni dňa 12.11.2013 vo výške 16.308,52 eur,
splatnosť poistného vyplýva zo zákona o sociálnom poistení nastala dňa 02.12.2013. Obe skutočnosti,

predloženie výkazu ako aj splatnosť poistného, nastali jednoznačne po vyhlásení konkurzu a keďže
úpadca bol a stále je aktívnym zamestnávateľom, má za to, že toto poistné je pohľadávkou súvisiacou
s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, a teda je pohľadávkou proti podstate. Žalobca poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/2/2010 zo dňa 27.05.2010, ktorý riešil vznik pohľadávky
až predložením mesačného výkazu a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoKR/27/2013,

ktorý riešil otázku vzniku pohľadávky, riešil otázku dôvodnosti prihlásenia pohľadávky proti podstate,
ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a nemohla byť prihlásená riadnou prihláškou aj napriek tomu, že v
čase predloženia mesačného výkazu ešte neuplynula lehota na prihlasovanie pohľadávok. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti a z dôvodu, že správca konkurznej podstaty poprel prihlásenú pohľadávku
proti podstate vo výške 16.308,52 eur, žalobca má naliehavý právny záujme na určení tejto spornej

pohľadávky.

Uznesením Krajského súdu v Trenčín č. k. 13S/275/2014-21 zo dňa 20.11.2014 bola žaloba žalobcu
postúpená Okresnému súdu Trenčín. Podaním zo dňa 19.08.2015 navrhla Sociálna poisťovňa, ktorá
žalobu pôvodne podala, aby súd pripustil vstup do konania namiesto pôvodného žalobcu, spoločnosti

Slovenská konsolidačná, a.s.. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cbi/2/2015-75 zo dňa
23.11.2015 súd tomuto návrhu vyhovel.

Žalovanémubolažalobaspolusprílohamiapoučenímdoručenádňa09.03.2015.Žalovanýsakpodanej
žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.08.2015, v ktorom uviedol, že po dôkladnom preskúmaní žaloby

aj naďalej trvá na neuznaní pohľadávky proti podstate žalobcu v sume 16.308,52 eur čo do právneho
dôvodu a výšky istiny, vrátane jej poradia v zmysle oznámenia o neuznaní. Správca sa v celom rozsahu
nestotožňuje s argumentáciou žalobcu prezentovanou v žalobe. Žalobca pri odvodzovaní svojho nároku
poukazujenaustanoveniazákonač.431/2002Z.z.oúčtovníctvevzneníneskoršíchpredpisovaspôsob
účtovania pohľadávok, ktoré sú však pri posudzovaní otázky, či danú pohľadávku, ktorej uznania sa

žalobca v žalobe domáha, nemožno považovať za pohľadávku proti podstate v zmysle ustanovenia 87
ZoKR, v danom prípade právne bezvýznamné. Nemožno súhlasiť ani s právnym názorom žalobcom
prezentovanýmvžalobetýkajúcimsaaplikácieustanovenízákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZoSP") na posudzovanie vzniku pohľadávky na poistnom, a
to „že vznik pohľadávky na poistnom v zmysle vyššie citovaných právnych noriem sa viaže na moment

splnenia zákonnej povinnosti, a to predloženie mesačného výkazu poistného a príspevkov, kedy sa
Sociálna poisťovňa dozvie o výške odvodu za konkrétne časové obdobie, a teda vzniká jej právo
na plnenie vo vykázanej výške.“ Ostatne týmto ustanovením sú len definované zákonné povinnosti
zamestnávateľa vyplývajúce mu zo ZoSP, a nie vznik pohľadávky predstavujúcejnezaplatené poistné. Z uvedeného dôvodu žalobcom prezentovaná argumentácia, ako aj ustanovenia
ZoSP, na ktoré žalobca v žalobe poukazuje tak nie sú a ani nemôžu byť žiadnym spôsobom relevantným
podkladompreurčenietoho,čisajednáopohľadávku,ktorásamáuplatniťprihláškoupodľaustanovenia

§ 28 ZKR alebo o pohľadávku proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 ZKR. Je nad mieru
akýchkoľvek pochybností zrejmé, že pre posúdenie tejto otázky je rozhodný okamih vzniku pohľadávky,
ktorý však žalobca v žalobe odvodzuje z nesprávnej úvahy a za použitia ustanovení zákonov, ktoré
sú však pre daný prípad irelevantné. Pohľadávka žalobcu voči úpadcovi vznikla dňom, kedy vznikla
odvodová povinnosť úpadcu, t.j. pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok, v dôsledku čoho nemožno

popretú pohľadávku žalobcu považovať za pohľadávku proti podstate; pritom splatnosť záväzkov
úpadcu spočívajúcich v nezaplatenom poistnom nastala v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1 ZKR
okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, čo žalobcovi umožnilo prihlásiť si svoje nesplatné
záväzky, ktorých splatnosť nastala vyhlásením konkurzu, do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu.
Pohľadávky proti podstate upravuje ustanovenie § 87 ods. 2 písm. i) a k) ZoKR. Vychádzajúc z
citovaných ustanovení ZKR možno dospieť k záveru, že za pohľadávku proti podstate podľa ustanovenia

§ 87 ods. 2 písm. i) alebo písm. k) ZKR možno považovať pohľadávku na nezaplatenom poistnom za
kumulatívneho splnenia dvoch nasledovných predpokladov: a) pohľadávka na nezaplatenom poistnom
vznikla po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. t.j. po dátume 09.11.20 l 3; a súčasne b) pohľadávka
na nezaplatenom poistnom súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu alebo pohľadávka na
nezaplatenom poistnom súvisí so správou a speňažovaním majetku. Z vyššie uvedeného jednoznačne

vyplýva, že nárok na predmetnú pohľadávku Žalobcu vecne súvisí s obdobím pred vyhlásením konkurzu
na majetok úpadcu. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.09.2014, sp. zn.
21CoKR/14/2013, ktorým súd potvrdil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 19.04.2013,
sp. zn. 15Cbi/I/2011, v zmysle ktorého sa „súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že pohľadávka Sociálnej
poisťovne vzniká až momentom predloženia mesačného výkazu poistného a príspevkov, zo žiadneho

ustanovenia zákona CZoSP) nevyplýva, že pohľadávka na poistnom vzniká až momentom predloženia
tohto výkazu poistného Sociálnej poisťovni, predložením mesačného výkazu sa
stáva známou len presná suma pohľadávky Sociálnej poisťovne, ktorú pohľadávku potom možno na
základepredloženéhovýkazupoistnéhoavsúlades§33ods.5opatreniač.MF/24035/2005-74účtovať,
nemožno stotožňovať okamih vzniku pohľadávky s povinnosťou predkladať výkaz poistného, nakoľko

s touto povinnosťou zamestnávateľa zákon nespája takýto účinok ani to iným spôsobom zo zákona
CZoSP nevyplýva.“ Súd sa v rozsudku zaoberal aj s momentom splatnosti pohľadávok spočívajúcich
v nezaplatenom poistnom, pričom jednoznačne odkázal na ustanovenie § 46 ods. 1 ZKR, prvá veta, v
zmysle ktorého sa nesplatné pohľadávky na poistnom, ktoré vznikli úpadcovi pred vyhlásením konkurzu,
považujúdňomvyhláseniakonkurzunamajetokúpadcuzasplatné.Sohľadomnauvedenétakneobstojí

argumentácia žalobcu v žalobe týkajúca sa skutočnosti, že mesačný výkaz za poistné za obdobie
mesiaca október 2013 bol predložený správcom úpadcu až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu
a preto predmetná pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu.
Pri posudzovaní charakteru pohľadávky je pritom potrebné dôsledne rozlišovať moment vzniku a
moment splatnosti pohľadávky, t.j. okamih vzniku pohľadávky (povinnosti, ktorá vzniká okamihom, kedy

nastali skutočnosti zakladajúce povinnosť podľa príslušného právneho predpisu) od jej splatnosti. Vznik
pohľadávok na poistnom je upravený v ustanoveniach § 20 a nasl. ZoSP,na ktoré mal žalobca v žalobe
pri odôvodňovaní svojho nároku poukazovať, pretože „zároveň so vznikom týchto vzťahov vzniká aj
povinnosť platiť poistné, a to bez ohľadu na jeho splatnosť. Povinnosť platiť poistné vzniká osobitne za
každý deň trvania pracovného pomeru, preto je pohľadávka žalobcu uplatnená z titulu poistného

opodstatnená ako pohľadávka proti podstate len za obdobie po vyhlásení konkurzu,“ t.j. po 09.11.2013.
Tomuto právnemu názoru zodpovedá aj ustanovenie § 142 ods. 1 ZOSP, podľa ktorého sa poistné
na sociálne poistenie platí mesačne pozadu. Pohľadávka však vzniká už v predchádzajúcom mesiaci,
len jej úhrada sa realizuje s jednomesačným odstupom. Ak by sa žalobca nestotožnil s uvedenou
argumentáciou dprávca si súčasne dovoľuje poukázať aj na rozhodnutie súdu, podľa ktorého"

pohľadávka na poistnom vzniká v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 ZoSP uplynutím príslušného
kalendárneho mesiaca, t. j. prvý deň nasledujúci po príslušnom kalendárnom mesiaci. V danom
prípade pohľadávka žalobcu na poistnom za obdobie mesiaca október 2013 vznikla dňa 01.11.2013,
čo znamená, že vznikla v období pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Úpadca ako
zamestnávateľ' je podľa ZoSP povinný platiť' poistné za rozhodné obdobie, ktorým je kalendárny mesiac.

Ak je teda žalobcom uplatnená pohľadávka pohľadávkou, ktorá vznikla z titulu neuhradeného poistného
za mesiac október 2013, logicky musela táto pohľadávka vzniknúť v mesiaci október, t.j. ešte pred
vyhlásenímkonkurzunamajetokúpadcu(pred09.11.2013),pretožesámžalobcajuvosvojompodanízo
dňa 09.09.2014 uplatňuje za kalendárny mesiac, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom bolna majetok Úpadcu vyhlásený konkurz. Nepochybne ak by súd pripustil, že pohľadávka na poistnom na
sociálne poistenie vzniká až predložením mesačného výkaz u príslušnej organizačnej zložke Sociálnej
poisťovne, tak ako to tvrdí žalobca, potom nepredloženie takéhoto výkazu by nevyhnutne muselo

mať za následok to, že pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie nijako nevznikne, čo je zrejme
nezmyselné. Vzhľadom na skutočnosť. že ZoSP neobsahuje ustanovenie. v ktorom by bola definovaná
pohľadávka proti podstate z titulu nezaplateného poistného. Čím vzhľadom na túto absenciu možno
na daný prípad aplikovať jedine relevantné ustanovenia ZKR, ktorý je k ZoSP lex specialis, a to
tak ustanovenia tykajúce sa časových a vecných kritérií, za kumulatívneho splnenia ktorých možno

pohľadávky na poistnom považovať za pohľadávky proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ZKR, ako aj
ustanovenia upravujúce okamih nadobudnutia splatnosti týchto pohľadávok v zmysle ustanovenia § 46
ods. 1 ZKR. Pri určení splatnosti pohľadávky na poistnom, ktorá vznikla žalobcovi ešte pred vyhlásením
konkurzu na majetok úpadcu, sa takáto pohľadávka považuje za splatnú v zmysle ustanovenia § 46 ods.
1 ZKR. S ohľadom na vyššie uvedené vznikla pohľadávka, určenia ktorej sa žalobca domáha v tomto
konaní preukázateľne a nepochybne v období pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, a teda

vecne aj časovo súvisí s týmto obdobím. Z dôvodu absencie splnenia predpokladov uvedených v písm.
a) a b) vyššie si ju v žiadnom prípade nemožno nesprávne zamieňať s pohľadávkami proti podstate v
zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i) alebo písm. k) ZKR.
Pohľadávkami proti podstate nie sú automaticky všetky pohľadávky, ktoré vznikli veriteľom úpadcu po
vyhlásení konkurzu. Podľa právnej úpravy účinnej od 01.01.2012 ustanovenie § 87 ods. 2 v písm.

a) až m) ZKR taxatívne vymenúva pohľadávky proti podstate s poradím ich uspokojovania. Ostatné
pohľadávky neuvedené v tomto ustanovení, nemožno za pohľadávky
preli podstate považovať ak ZKR neustanovuje inak), avšak v konkurze si ich možno uplatniť prihláškou
pohľadávky v súlade s ustanovením § 28 ods. 3 ZKR. Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 ZKR sa
„pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, v konkurze uplatňuje prihláškou.“ pričom sa

prihláškou v konkurze uplatňujú pohľadávky bez ohľadu na to, či boli splatné pred vyhlásením konkurzu
alebo po jeho vyhlásení, keďže okamihom vyhlásenia konkurzu sa nesplatné pohľadávky stávajú
splatnými. V dôsledku uvedeného by bol nárok žalobcu uspokojovaný v konkurze pomerne v súlade so
zásadou kolektívneho uspokojovania.
Nemožnosastotožňovaťanisrozhodnutímsúdu,naktoréžalobcavžalobepoukazujeaktorýmsasnaží

preukázať dôvodnosť ním uplatnenej pohľadávky, určenia ktorej sa v tomto súdnom konaní domáha,
nakoľko predmetom súdneho konania, v ktorom bolo predmetné rozhodnutie súdu vydané, bolo určenie,
či pohľadávky, ktoré boli do konkurzu prihlásené titulom vyplatených dávok z garančného poistenia pre
prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojenie nároku zamestnancov sú pohľadávkami
proti podstate; v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 písm. l) ZKR sa však nepochybne jedná o pohľadávky

proti podstate; z uvedeného dôvodu je predložené súdne rozhodnutie na daný prípad neaplikovateľné.
Správca sa pritom nestotožňuje ani s ďalším rozhodnutím súdu, nakoľko predmetom tohto konania bolo
primárne riešenie otázky splatnosti pohľadávok predstavujúcich poistné, ktoré je podľa ZoSP povinný
platiť a odviesť zamestnávateľ za svojich zamestnancov; súd sa však v tomto konaní žiadnym spôsobom
sa nevysporiadal s otázkou okamihu vzniku pohľadávok na poistnom, ktorá je v tomto súdnom konaní

sporná. Ostatne ak povinnosť zaplatiť poistné vznikla úpadcovi pred dátumom vyhlásenia konkurzu na
majetok Úpadcu a v danom prípade sa nejedná o pohľadávku proti podstate v zmysle ustanovenia
§ 87 ods. 2 ZKR, žalobca má jedinú možnosť uplatniť si svoj nárok titulom nezaplateného poistného
úpadcom za obdobie mesiaca október 2013 v konkurze vedenom voči úpadcovi prihláškou pohľadávky
doručenej správcovi v súlade so skôr v texte uvádzaným ustanovením § 28 ods. 3 ZKR ako prihlášku

doručenú po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, a to najneskôr do
zverejnenia zámeru správcu zostaviť rozvrh výťažku zo všeobecnej podstaty v Obchodnom vestníku.
Správca zároveň zdôrazňuje, že v konkurze uznal prihlásené pohľadávky žalobcu titulom nezaplateného
poistného v celkovej výške 54.329,46 Eur, ktoré preukázateľne vznikli žalobcovi za obdobie po vyhlásení
konkurzu na majetok úpadcu, a zároveň aj v súvislosti so správou a speňažovaním majetku v konkurze

v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 písm. k) ZKR, čím boli splnené všetky predpoklady stanovené ZKR na
to, aby sa jednalo o pohľadávku proti podstate. S ohľadom na dôvody uvedené v oznámení o neuznaní,
správca aj naďalej trvá na neuznaní pohľadávky žalobcu v sume 16.308,52 Eur čo do právneho dôvodu
a výšky istiny ako pohľadávok proti podstate, vrátane jej poradia, a z tohto dôvodu. Žalovaný žiada súd,
aby žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil za prítomnosti oboch
účastníkov konania.Žalobca na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol, že sa
v plnom rozsahu pridržiava predmetnej žaloby, má za to, že skutkové okolnosti predmetnej veci medzi
účastníkmi nie sú sporné, sporné je právne posúdenie, ktoré je na posúdení a rozhodnutí súdu.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia, ako
aj dôvodov, ktoré boli uvedené v oznámení o popretí pohľadávok žalobcu a podrobnejšie rozpísané
vo vyjadrení žalovaného. V celom rozsahu neuznáva žalobcom uplatnenú pohľadávku proti podstate
vo výške 16.308,52 eur, nakoľko má za to, že z uvedených dôvodov sa nejedná o pohľadávku proti

podstate, ale o pohľadávku, ktorú si mal žalobca prihlásiť do konkurzu prihláškou.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných
dôkazov a to: oznámenie správcu z 05.11.2014, výpis z Obchodného vestníka č. 216/2013, prihláška
pohľadávky proti podstate z 09.09.2014, výkaz poistného a príspevkov, rozsudok Krajského súdu
v Košiciach č. k. 4CoKr/27/2013-90, výpis z obchodného vestníka č. 15/2015, zmluva o postúpení

pohľadávok č. BA-101572/2014, dodatok č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. BA-101572/2014,
príloha č. 1 k dodatku č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. BA-101572/2014, výpis z obchodného
registra na žalovaného z 25.05.2016, výpis z obchodného vestníka č. 216/2013, výpis z registra
organizácií na právneho predchodcu žalobcu, výpis z obchodného registra na žalovaného z 30.06.2016,
výpis z obchodného registra na úpadcu z 30.06.2016 a výpis z obchodného registra na žalobcu z

30.06.2016.

Po takto vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný
skutkový stav:

A. M. súdu Trenčín sp. zn. 29R/2/2013 zo dňa 04.11.2013 bolo zastavené reštruktutralizačné konanie
voči dlžníkovi G. T., a.s. v reštrukturalizácii, začaté konkurzné konanie , bol vyhlásený konkurz na
majetok dlžníka G. T., a.s., do funkcie správcu bol ustanovený I.. E. E., súd uložil správcovi vypracovať
podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečenie majetku úpadcu, rovnako súd uložil
správcovi povinnosť bez zbytočného odkladu informovať známych veriteľov, veritelia boli vyzvaní na

prihlásenie svojich pohľadávok v lehote 45 dní a bolo uskutočnené poučenie pre veriteľov. Uznesenie
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 2013/216 dňa 08.11.2013 a nadobudlo právoplatnosť dňa
09.11.2013. Právny predchodca žalobcu, Sociálna poisťovňa, si do konkurzného konania prihlásil ako
pohľadávku proti podstate, pohľadávku vo výške 70.637,98 eur a to z titulu nezaplateného poistného
a príspevkov za mesiace október 2013 až august 2014. Žalovaný žalobcovi písomne dňa 07.11.2014

oznámil, že prihlásenú pohľadávka v časti 16.308,52 eur, ktorá predstavuje poistné za október 2013
neuznáva ako pohľadávku proti podstate a vyzval žalobcu na podanie určovacej žaloby v lehote 15 dní
od doručenia výzvy.

Právnemu predchodcovi žalobcu bola oznámenie žalovaného doručené dňa 07.11.2014 a právny

predchodca žalobcu podal na súd žalobu o určenie prihlásenej pohľadávky ako pohľadávky proti
podstatedňa19.11.2014.Zmluvouopostúpenípohľadávokč.BA-133635/2013vstúpildoprávprávneho
predchodcu žalobcu, žalobca spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s..

Podľa § 1 ZoKR tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a

kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom
dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a
oddĺženie fyzickej osoby.

Podľa § 23 ods.1 ZoKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený

zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník
stáva úpadcom.

Podľa § 24 ods.1 ZoKR účastníkmi konkurzného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí
spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

Podľa § 28 ods.1 ZoKR pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje
prihláškou.Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení za zamestnanca odvádza poistné
na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti
zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na
dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení , poistné sa platí na účet Sociálnej
poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistné sa platí na účet Sociálnej
poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistné je splatné do ôsmeho dňa
kalendárneho mesiaca po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

Podľa § 87 ods. 1 ZoKR pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a

pohľadávky proti oddelenej podstate.

Podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZoKR, pohľadávky proti všeobecnej podstate sú pohľadávky na daniach,
poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na
starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po

vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu.

Podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZoKR, pohľadávky proti všeobecnej podstate sú pohľadávky na daniach,
poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na
starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po

vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku.

Podľa § 87 ods. 7 ZoKR, pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca
oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

Podľa § 87 ods. 8 ZoKR, ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate,
bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou
podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate
s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti
podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom

dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej
právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec
právne posúdil takto:

Súd posudzoval aktívnu a pasívnu legitimácia žalobcu a žalovaného, pričom zistil, že v uvedenom
prípade aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného je daná. Žalobca má postavenie
veriteľa v konkurze podľa § 24 ods.1 ZoKR. Žalovaný má postavenie správcu majetku úpadcu podľa
§ 40 ods.1 ZoKR.

Žalobca (ktorý vstúpil do práv jeho právneho predchodcu, ďalej iba žalobca) si prihláškou zo dňa
19.11.2014 do konkurzu na majetok úpadcu prihlásil ako pohľadávku proti podstate svoju pohľadávku
proti podstate vo výške 16.308,52 eur. Išlo o pohľadávku, ktorá vznikla žalobcovi z titulu poistného na
sociálne poistenie za mesiac október 2013. Žalovaný po preskúmaní prihlásenej pohľadávky žalobcovi

podaním zo dňa 05.11.2014, doručeným právnemu predchodcovi žalobcu dňa 07.11.2014 oznámil, že
uplatnenú pohľadávku ako pohľadávky proti podstate z titulu poistného na sociálne poistenie v zmysle
§ 87 ods. 2 písm. i/ a k/ ZoKR neuznáva, keďže uplatnený nárok súvisí s obdobím pred vyhlásením
konkurzu a zároveň vyzval žalobcu na podanie žaloby o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávkyprotipodstatevlehote15dníoddoručeniavýzvy,spoučením,ževprípade,akkpodaniužalobynedôjde,
na pohľadávku sa prihliadať nebude.

Žalobca podal žalobu o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate dňa 19.11.2014 t.
zn. v lehote 15 dní od doručenia výzvy správcu na podanie predmetnej žaloby, t. zn. žaloba bola podaná
včas. Na uvedené je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že uplatnená pohľadávka vo výške 16.308,52 eur

je pohľadávkou proti podstate, pričom konkrétny typ pohľadávky, pod ktorý by uvedená pohľadávka
mala spadať v petite žaloby neuviedol. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca poukazoval na znenie
podľa § 87 ods. 2 písm. i/ a písm. k/ ZoKR, t. zn. poukazoval, že ide o pohľadávku na sociálnom
poistení, príspevkoch na starobné dôchodcovské sporenie, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a súvisí
s prevádzkovaním podniku počas konkurzu resp. so správou s speňažovaním majetku.

Žaloba o určenie pohľadávky proti podstate je určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Naliehavý
právny záujem mal súd preukázaný tou skutočnosťou, že žalovaný ako správca úpadcu poprel
prihlásenú pohľadávku, a žalobca sa určovacou žalobou domáha jej určenia, pričom práve podanie tejto
žaloby je jediným spôsobom odstránenia právnej neistoty, ktorá u žalobcu nastala po popretí prihlásenej
pohľadávky žalovaným ako správcom úpadcu.

ZoKR v § 87 špecifikuje pohľadávky proti podstate, pričom rozdeľuje pohľadávky proti všeobecnej
podstate a oddelenej podstate, s tým, že následne v odsek 2 klasifikuje aké sú pohľadávky proti
všeobecnej podstate a v akom poradí sa uspokojujú. ZoKR klasifikáciu pohľadávok po novele účinnej
od 01.01.2012 nastavil taxatívnym spôsobom, t. zn. presne s určitosťou, s nemožnosťou zaradenia

iných než taxatívne vymedzených pohľadávok ako pohľadávok proti podstate. V rámci jednotlivých
pohľadávok vymedzených v § 87 ods. 2 ZoKR, zákon ďalej uvádza aj pri jednotlivých pohľadávkach
časové hľadisko vzniku pohľadávky, t. zn. musí ísť o pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu a
určitý druh pohľadávky.

Čo sa týka časového hľadiska vzniku pohľadávky, ktorá bola do konkurzu prihlásená, v uvedenom
prípade ide o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžso/5/2011, ktorý sa zaoberal momentom vzniku pohľadávok
žalobcu, v rámci ktorého uviedol, že je potrebné rozlišovať vznik a zánik povinného sociálneho
poistenia podľa §20 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. ako právneho vzťahu medzi poisteným - fyzickou

osobou -zamestnancom a poisťovňou a právneho vzťahu medzi platiteľom poistného a poisťovňou,
pričom platiteľom poistného je jednak zamestnávateľ zamestnanca ako aj samotný zamestnanec (okrem
poistného na úrazové poistenie). Podľa § 141 ods. 2 zákona za zamestnanca však odvádza poistné
zamestnávateľ, ktorý aj vykonáva zo mzdy zamestnanca zákonom predpísané zrážky na jednotlivé
zákonom stanovené druhy poistenia ak je ich zamestnanec povinný platiť. Povinnosť zamestnávateľa

platiť poistné a stanoviť jeho výšku (ako zamestnávateľ zamestnanca - poisteného i ako zamestnávateľ
pri úrazovom poistení) a odviesť poistné za zamestnanca je povinnosťou, ktorá sa viaže nielen na
existenciu vzniku a zániku samotného pracovného pomeru, ale na okolnosti podmieňujúce vznik nároku
na mzdu, jej výšku a osobný status zamestnanca ako platiteľa poistného (napr. či sa nejedná o
starobného dôchodcu, na ktorého sa zákonné poistenie pre prípad invalidity nevzťahuje, alebo osobu v

stave práceneschopnosti). Poistné je zamestnávateľ povinný odviesť v sumách uvedených vo výkaze
poistného, ktorý je súhrnom všetkých odvodov poistného zaťažujúcich mzdy všetkých zamestnancov
(jednotlivo i v súhrne) za príslušné mesačné obdobie v lehotách stanovených zákonom. Poistné, ktoré
platí a odvádza zamestnávateľ je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím
základom zamestnanca. Podľa § 142 ods. 1 zákona poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v štátnej

pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zamestnávateľ sa teda
nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr,
než sa na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazov poistného nestane zrejmým,
za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy
poistného. Naviac túto výšku je oprávnená stanoviť aj poisťovňa predpísaním dlžného poistného (§ 178

ods. 1 písm. a) bod 8 zák. č. 461/2003 Z. z.). Vo vzťahu poisťovňa - zamestnávateľ nie je záväzkový
vzťah dlžníka a veriteľa, ale ide o vzťah verejnoprávny, založený na zákonnom oprávnení Sociálnej
poisťovne na poistné a zákonnej povinnosti zamestnávateľa poistné zaplatiť a odviesť. Ak je pohľadávka
charakterizovaná ako právo veriteľa požadovať od dlžníka určitú majetkovú hodnotu, vznik a zánikpohľadávkypoisťovnevočizamestnávateľovijepretomožnéposudzovaťlennazákladeustanovenízák.
č. 461/2003 Z. z., t.j. na základe tých ustanovení zákona, ktoré zamestnávateľovi ukladajú povinnosť
platiť(zaplatiť) a odviesť poistné v zákonom stanovenom čase a výške.

Vychádzajúc aj z uvedeného rozhodnutia, ako aj z vykonaného dokazovania, ktorým mal súd
preukázané a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že výkaz poistného a príspevkov bol predložený
žalobcovi až 12.11.2013 t. zn. až v uvedenom prípade vznikla žalobcovi pohľadávka voči úpadcovi ako
zamestnávateľovi. Vzhľadom k tomu, že konkurz na úpadcu bol vyhlásený dňa 09.11.2013, pohľadávka

vznikla po vyhlásení konkurzu, preto podmienku jej vzniku po vyhlásení konkurzu táto pohľadávka spĺňa
v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ako aj písm. k) ZoKR.

Žalobca ďalej poukazoval na znenie ZoKR, ktoré upravuje pohľadávky proti podstate na poistnom na
sociálne poistenie ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu alebo ak súvisia so správou
a speňažovaním majetku. Uvedenú skutočnosť súd v konaní však preukázanú nemal.

Z ustanovenia § 87 ods. 2 ZoKR vyplýva, že pohľadávky na poistnom na sociálnom poistení, sú
pohľadávkami proti podstate za splnenia predpokladov (a to všetkých) uvedených v písmene i/ resp.
písmene k/. Podľa § 87 ods. 2 písm. i/ o pohľadávku proti podstate ide vtedy, ak vznikla po vyhlásení
konkurzu a súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu a o pohľadávku proti podstate podľa § 87

ods. 2 písm. k/ ide vtedy, ak vznikla po vyhlásení konkurzu a súvisí so správou a speňažovaním majetku.
V zmysle tohto ustanovenia, sú preto pohľadávkami proti podstate iba tie pohľadávky z titulu sociálneho
poistenia, dôchodkového sporenia, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu vo vzťahu k zamestnancom,
ktorým správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu. Pohľadávky, ktoré vznikli
po vyhlásení konkurzu z titulu sociálneho poistenia, dôchodkového sporenia, ktoré sa týkajú ostatných

zamestnancov t. zn. zamestnancov, ktorým správca žiadnu prácu neprideľuje, ktorí nevykonávajú
činnosť v súvislosti s prevádzkovaním podniku, správou a speňažovaním majetku úpadcu, nie sú
pohľadávkami proti podstate. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu, súd nemal preukázané, že v
uvedenomprípadeideopohľadávkuprotipodstatevzmysleuvedenýchustanovení.Súdvtejtosúvislosti
poukazuje aj na právny názor vyslovený K.. I.. C.A., G.. v rámci komentára k ZoKR k § 87 ods. 2 písm.

i/ str. 616, rok 2012 v rámci ktorého uvádza: „v deviatom poradí sú v taxatívnom výpočte uvedené
pohľadávky proti podstate, ktoré sa uhrádzajú v tomto poradí, ak majú väzbu na prevádzkovanie
podniku. Sem patria dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie,
príspevok na starobné dôchodkové sporenie a príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, ak súvisia
s prevádzkovaním podniku. Rozlišovanie spojitosti s prevádzkovaním podniku bude potrebné najmä

vtedy, ak pohľadávky rovnakého druhu vznikajú aj bez prevádzkovania podniku. Napr. daň z pridanej
hodnoty a daň z príjmu, ktoré vznikajú v súvislosti s prevádzkovaním podniku, sa uhradia v deviatom
poradí. Nebude to tak napr. pri dani z nehnuteľností, aj keď v budove sa bude vykonávať podnikateľská
činnosť, pretože táto daň by vznikla, aj keby sa podnik neprevádzkoval. To isté platí o poistnom na
zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie zamestnancov, ktorí zabezpečujú prevádzkovanie

podniku a ostatných zamestnancov, ktorí sa na prevádzkovaní podniku nepodieľajú.“

Súd v tomto smere sa stotožňuje aj s argumentom žalovaného, že keďže aj keď pohľadávka samotná
žalobcovi vznikla po vyhlásení konkurzu, týkala sa zamestnancov a ich činnosti ako zamestnancov
pred vyhlásením konkurzu, t. zn. v čase kedy im žiadne úlohy v súvislosti s prevádzkovaním podniku

ani správou a speňažovaním majetku zadávané neboli, preto neboli ani nemohli byť naplnené všetky
predpoklady vzniku pohľadávky proti podstate.

Záverom súd uvádza, že pokiaľ by mali byť pohľadávkami proti podstate všetky pohľadávky subjektov
verejného práva, t. zn. napr. aj Sociálnej poisťovne teda právneho predchodcu žalobcu, museli by byť

tieto pohľadávky všeobecne, bez akéhokoľvek obmedzenia ako pohľadávky proti podstate v zákone
uvedené. Súčasné taxatívne vymedzenie však nastavuje pevné pravidlá rozdelenia pohľadávok a tým
aj určenia pohľadávok proti podstate. Preto, aj v prípade týchto subjektov, treba rozlišovať medzi
jednotlivými pohľadávkami, a len pohľadávky, ktoré splnenia všetky zákonné kritériá, možno považovať
za pohľadávky proti podstate. Ak by tomu tak nebolo, dodatok „súvisí s prevádzkovaním podniku“ by

nemal reálny zmysel, ak by pod tento pojem mali spadať všetky pohľadávky subjektov verejného práva.
Predmetná pohľadávka by súvisela s prevádzkovaním podniku, keby správca zamestnancom konkrétne
úlohy v súvislosti s touto prevádzkou ukladal. Vzhľadom k tomu, že súd z vykonaného dokazovania
nezistil, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie adôchodkové sporenie za mesiac august 2014, súvisí ako s prevádzkovaním podniku (§ 87 ods. 2 písm.
i/ ZoKR), tak so správou a speňažovaním majetku (§ 87 ods. 2 písm. i/ ZoKR) uzavrel, že v uvedenom
prípade sa nejedná o pohľadávku proti podstate, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

K úplnosti súd uvádza, že žalobca má možnosť si uplatniť predmetnú pohľadávku v konkurze na majetok
úpadcu prihláškou v zmysle § 28 ods.1, § 28 ods. 3 ZoKR.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a to tak že, hoci žalovanému vznikol nárok na
náhradu trov konania ako úspešnému účastníkovi konania, žalovaný si nárok na náhradu trov konania
neuplatnil, súd mu ho nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť ,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.