Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213212970
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213212970.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu

JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: I. X. a.s.., F. 7, W., IČO:
XX XXX XXX, zast. U.. M. X., usadená euroadvokátka, M. 7, P., proti žalovanému: U. U. nar. X.X. lXXX,
Q. XX, D., o zaplatenie 805,64 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice
II č.k. 18C/154/2014-110 z 22.10.2014 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 805,64
eur s príslušenstvom titulom neuhradených splátok spotrebiteľského úveru uzavretého 24.4.2006.
Žalobca uviedol, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanému poskytnutý formou
jednorazového financovania úver vo výške 4.979,09 eur, ktorý mal žalovaný uhradiť v 72 mesačných
splátkach po 97,32 eur počnúc 15.5.2006. Žalovaný tak mal vrátiť celkom 7.007,04 eur, pričom táto
suma zodpovedala úveru vo výške 4.979,09 eur, zmluvne dohodnutým úrokom v rozsahu 1.824,91 eur a

poplatku za poistenie úveru vo výške 203,04 eur. Úver bol poskytnutý na účet žalovaného po odpočítaní
poplatku za uzavretie úverovej zmluvy dohodnutého v sume 99,58 eur. Žalovaný poukázal na úhradu
dlhu v celkovej výške 6.240,10 eur, ktorá bola započítaná na úverovú istinu v rozsahu 4.267,26 eur, na
zmluvné úroky v rozsahu 1.795,18 eur a na poplatky za poistenie úveru vo výške 177,66 eur. Zostatok
neuhradeného dlhu predstavoval neuhradené splátky splatné od 15.8.2011 do 15.4.2012, čo na istine
zodpovedalo sume 711,71 eur na úrokoch sume 29,85 eur a na poplatku za poistenie v sume 25,38 eur.

Žalovaný s nárokom žalobcu nesúhlasil. Poukazujúc na žalovanú sumu mal za to, že si splnil svoj
záväzok v celom rozsahu, čo dokladoval výpisom z účtu ako aj poštovými peňažnými poukážkami, z
ktorých vyplýva rozsah úhrady vo výške 6.240,25 eur. Zároveň poukázal na skutočnosť, že po úhrade
záväzku v mesiaci apríl 2009. Listom oznamoval žalobcovi zmenu bydliska a žiadal o potvrdenie úhrady
záväzku, pričom žalobca nereagoval. Konštatoval, že pokiaľ mu žalobca zasielal zásielky na adresu, na
ktorej nebýval, to dosvedčuje nekorektné správanie žalobcu, ktorý až po uplynutí viacerých rokov od
úhrady záväzku, sa domáhal práva na plnenie na súde.

Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania ( listinnými dôkazmi - Zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru z 24.4.2006, listami žalobcu z 15.5.2006 a 29.4.2006) a s poukazom na ust. §23a zák.č. 634/1992 Zb., § 2 zák.č. 258/01 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona
o spotrebiteľských úveroch konštatoval, že z charakteru zmluvného vzťahu a spôsobu jeho vzniku
žalobca v konaní vystupoval ako podnikateľský subjekt uzatvárajúci zmluvu v rámci svojej obchodnej a

podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zo zmluvy
nekonala v rámci podnikateľskej činnosti, teda bol v pozícii spotrebiteľa. Z obsahu zmluvy uzavretej
sporovými stranami, ktorá má formu vopred pripraveného predtlačeného formulára vyplýva, že žalobca
vyžadoval, aby žalovaný uvedenú zmluvu podpísal na všetkých príslušných miestach. To znamenalo, že
žalovaný žiadnym spôsobom obsah zmluvy neovplyvňoval, teda nemal ani žiadny vplyv na rozsahu práv

a povinností, ktoré žalobca v zmluve stanovil, a ak mal záujem o poskytnutie finančných prostriedkov, bol
nútený akceptovať zmluvu ako celok. V zmluve je síce údaj o ročnej priemernej miere nákladov (RPMN),
v hodnote 5,86%, údaje o poplatku spojeného s poskytnutím úveru v hodnote 99,58 eur, zmluva však
neobsahuje žiadne údaje o nákladoch spojených s poistením, nevyplýva z nej ani dohoda o poistení
(spotrebiteľovi sú v časti zmluvy obsahovo nesúvisiacej s predmetom zmluvy podsúvané informácie
o poistnej zmluve, ktorú uzavrel žalobca), absentujú tiež údaje o úrokoch z úveru. Ani z oznámenie

doručeného žalovanému po poskytnutí úveru nevyplývajú údaje o úrokoch z úveru, v akej sume a z
akých dôvodov, by mal platiť náklady spojené s poistením.

Z uvedeného súd vyvodil, že žalovanému boli poukázané finančné prostriedky oproti dohodnutej sumy

4.979,04 eur, len vo výške 4.879,51 eur, napriek tejto skutočnosti úroky si žalobca uplatnil z celej
sumy 4.979,04 eur. Spôsob úpravy zmluvných vzťahov v porovnaní s nárokmi, ktoré si žalobca na
základe zmluvy voči žalovanému uplatnil, javí snahu o zavádzanie žalovaného ako spotrebiteľa, pretože
spotrebiteľ nie je vopred a zrozumiteľne informovaný o všetkých požiadavkách veriteľa a nárokoch, ktoré
mu v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru vznikajú. Nároky veriteľa sú skryté do ustanovení

zmluvy nesúvisiacich s predmetom zmluvy a tým, o čo mal skutočne žalovaný záujem - požičanie
finančných prostriedkov.

Vychádzajúc zo zásady ochrany slabšej zmluvnej strany, ktorou je v dodávateľsko-spotrebiteľskom

vzťahu práve menej odborne zdatný spotrebiteľ, zákonodarca v právnej úprave o spotrebiteľských
úveroch stanovil, že v prípade, ak nie sú v zmluve uvedené úroky a poplatky, ktoré si veriteľ uplatnil,
nemôže ich od spotrebiteľa požadovať. Z obsahu zmluvy ani ďalších listín odosielaných žalovanému
nie je možné vyvodiť podmienky úročenia úveru, nie sú dohodnuté ani poplatky za poistenie, ani ich
právny dôvod, zmluva je koncipovaná spôsobom, keď núti spotrebiteľa, aby svojim podpisom potvrdil,

aj tie jej časti, o ktoré by inak nemal záujme, keď bez akéhokoľvek súvisu so záujmom spotrebiteľa,
súčasne spotrebiteľ žiada o vydanie úverovej karty, súhlasí s dohodou o zrážkach zo mzdy a veriteľ
výslovne vyžaduje, aby spotrebiteľ žiadne údaje v zmluve neškrtal a neprepisoval. Uvedenie rozsahu
poplatkov, úrokov RPMN, nie je samoúčelnou požiadavkou, nakoľko ide o kritériá, na základe ktorých
sa spotrebiteľ môže rozhodovať o tom, či do zväzkového vzťahu s daným veriteľom vstúpi alebo je pre

neho výhodnejšia iná ponuka.

Pretože zmluva neobsahuje údaje vyžadované zákonom č. 258/2001 Z.z., je v zmysle jeho ustanovení
veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka len vrátenie toho, čo mu skutočne poskytol. Z rozsahu

poskytnutých finančných prostriedkov žalovanému a finančných prostriedkov žalobcovi vrátených je
zrejmé, že záväzok žalovaného zo zmluvy zanikol splnením (§ 559 Občianskeho zákonníka), a preto
súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže v danom prípade žalobcovi ako
procesne neúspešnej strane náhrada trov konania nepatrí, žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil,
súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd zrušil
rozsudok v napadnutej časti a vec vrátil prvostupňovému súdu k novému prerokovaniu veci.Uviedol, že súd žalobu zamietol s odôvodnením, že spôsob úpravy zmluvných vzťahov v porovnaní
s nárokmi, ktoré si žalobca na základe zmluvy voči žalovanému uplatnil, javí snahu o zavádzanie
žalovanéhoakospotrebiteľa,pretožespotrebiteľniejevopredazrozumiteľneinformovaný.Podľanázoru

súdu sú nároky veriteľa skryté do ustanovení zmluvy nesúvisiacich s predmetom zmluvy, pretože z
obsahu zmluvy ani ďalších listín nie je možné vyvodiť podmienky úročení úveru, nie sú dohodnuté ani
poplatky za poistenie ani ich právny dôvod, zmluva je koncipovaná spôsobom, keď núti spotrebiteľa,
aby svojim podpisom potvrdil aj tie časti, o ktoré by inak nemal záujem - vydanie úverovej karty, dohodu
o zrážkach zo mzdy a zmluva podľa názoru súdu neobsahuje údaje vyžadované zákonom č. 258/2001

Z.z..

Žalobca s takýmto názorom súdu nesúhlasí. V zmluve z 24.4.2006 je uvedená RPMN 5,86%, výška
úveru, počet mesačných splátok a výška mesačnej splátky, poplatok za uzavretie zmluvy. V danom
prípade sa žaloba nevzťahuje na úverovú kartu, jedná sa o klasický spotrebiteľský úver a podmienky v

zmluve sú uvedené jednoznačne a jasne. Zmluva podľa žalobcu obsahuje všetky náležitosti stanovené
zák.č. 258/2001 Z.z. Ak súd poukázal na poistenie úveru, toto bolo dobrovoľným záväzkom žalovaného.
Ak by súd dospel k záveru, že na postenie nemá žalobca nárok, nečiní to neplatným celú zmluvu.

Preto v danom prípade neprichádza do úvahy posúdenie bezdôvodného obohatenia, ale posúdenie
nárokov zo zmluvy, ktorá je platná.

Navyše podľa § 4 ods. 3 zák.č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Vzhľadom na uvedené, mal žalobca za to, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko súd
prvého stupňa vo svojom rozhodnutí presne neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých
skutočností vychádzal, pričom súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho
rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, tzn., že závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre
adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. Teda súd prvého

stupňa sa v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. nevysporiadal dostatočne so skutkovým ani s právnym
posúdením veci.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods.

1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého
rozsudku a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov

napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

Aj podľa názoru odvolacieho súdu zmluva, na základe ktorej uplatňuje žalobca svoju pohľadávku
neobsahuje údaje vyžadované zák.č. 258/2001 Zb., a preto je žalobca oprávnený od žalovaného

požadovať vrátenie len toho, čo mu poskytol, a žalovaný to aj splnil.

Dôvody uvedené v odvolaní sú len názorom odvolateľa, ktorý však pre rozhodnutie odvolacieho súdu
nemá právny význam.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne
správny.Žalobca v odvolacom konaní nemal úspech, žalovanému trovy nevznikli, a preto odvolací súd podľa §

142 ods. 1 O.s.p. vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.