Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 1, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215205256
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1215205256.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou vo veci starostlivosti

o maloletého T. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX,
Bratislava a Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, N. L. J., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Ilava na návrh otca o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletému T. U., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 99,58 euro
na 30 % zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa, ktorú sumu je otec povinný platiť
vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky počnúc vykonateľnosťou tohto rozsudku.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXP/XX/XX-XX zo dňa 26.06.2006 v časti
o výške výživného.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 03.03.2015 sa otec maloletého T. U., Y. T. domáhal zníženia
výživného na svojho syna z pôvodne stanovenej sumy 3 000,- Sk/99,58 € na 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

2

27P/27/2015

Vo svojom návrhu uviedol, že od posledného rozhodnutia súdu sa podstatne zmenili jeho schopnosti a
možnosti, keďže bol odsúdený na výkon trestu odňatia slobody od 29.05.2012 do 29.11.2019.
Matka maloletého vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že so znížením výživného nesúhlasí.
Poukázala na to, že od poslednej úpravy výživného k žiadnej zmene pomerov na strane otca nedošlo, čo
jednoznačne vyplýva z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XX-XX v ktorom konaní

otec uviedol: ".... je živnostníkom, zatiaľ nemá žiaden príjem, no má v úmysle otvoriť si predajňu s
motorkami." Z uvedeného je teda zrejmé, že v čase, keď súd schválil rodičovskú dohodu o zvýšení
výživného zo sumy 33,20 euro na sumu 99,58 euro, otec dieťaťa s touto dohodou súhlasil, a ako sám
súdu uviedol, v tom čase nemal žiaden príjem. Nedošlo teda k naplneniu základnej podmienky, ktorú
ukladá Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. 1, podľa ktorého možno výživné zmeniť, len ak sa
zmenia pomery. Podmienky na strane otca sa podľa navrhovateľky nezmenili, jedine ak tak k lepšiemu,
nakoľko vo výkone trestu odňatia slobody má možnosť pracovať. Keďže teda nešlo o zmenu pomerov

v porovnaní so stavom existujúcim v čase vydania rozsudku, ktorým súd vyživovaciu povinnosť otcovi
zvýšil, žiadala matka dieťaťa návrh otca zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca maloletého dieťaťa dožiadaným súdom, výsluchom matky
a kolízneho opatrovníka maloletého, oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XX/XXXX, lustráciou Zboru väzenskej a justičnej stráže, rozúčtovaním pracovnej odmeny otca vo výkone
trestu, potvrdeniami o zárobku matky ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný
skutkový stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXP/XX/XX-XX zo dňa 26.06.2006 bola schválená rodičovská dohoda,
na základe ktorej sa otec mal. T. zaviazal platiť zvýšené výživné zo sumy 1 000 Sk/33,20 € na sumu
3 000 Sk/ 99,58 € mesačne.
Otec maloletého dieťaťa vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom, Okresným súdom v Trenčíne
uviedol, že výživné žiada znížiť z dôvodu, že je vo výkone trestu odňatia slobody a prepustený na

slobodu by mal byť až v roku 2019. Po nastúpení do výkonu trestu mu pomáhala platiť výživné 100,-
euro mesačne jeho matka z dôchodku. Výživné platila asi 2 roky. Nakoľko však stará matka dieťaťa
ochorela, trpí cukrovkou, rakovinou pankreasu nevládze platiť výživné z dôchodku. Napriek tomu, že
otecvovýkonetrestujezaradenýdopracovnéhoprocesu,zosvojhopríjmuniejeschopnýplatiťpôvodnú
výšku výživného. Okrem mal. T. iné vyživovacie povinnosti nemá. Manželstvo neuzavrel. Otec dieťaťa
súhlasil s tým, aby súd vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Matkasapridržiavalasvojhopísomnéhovyjadrenia,snávrhomnesúhlasila,tentožiadalaakonedôvodný
zamietnuť.
Z obsahu oznámenia Zboru väzenskej a justičnej stráže a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a
Ústavu na výkon väzby v Ilave súd zistil, že otec maloletého bol odsúdený pre spáchanie trestného činu
podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov. Predpokladaný koniec

trestu by mal byť dňa 29.11.2019.
Vo výkone trestu odňatia slobody je pracovne zaradený. Z obsahu rozúčtovania pracovnej odmeny súd
zistil, že jeho hrubá pracovná odmena predstavuje 24,61 euro.
Matka pracuje v obchodnej spoločnosti C. O. U. U..G..C.., kde dosahuje mzdu 172,14 euro netto. Na
základe dohody o pracovnej činnosti uzavretou s obchodnou

3
27P/27/2015
spoločnosťou Y. U..G..C... má príjem 44,24 euro netto mesačne. Rovnako má uzavretú dohodu o
pracovnej činnosti s obchodnou spoločnosťou P. S. U..G..C.., kde dosahuje čistý príjem 49,72euro.
Matka dieťaťa je tiež spoločníčkou v obchodnej spoločnosti S. U..G..C.. je vlastníčkou rodinného domu

s dvomi bytovými jednotkami, zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. Rovinka. Matka mal. T. manželstvo
neuzavrela, iné vyživovacie povinnosti okrem T. nemá.
Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov rodičovské práva a
povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

4

27P/27/2015

Na základe zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
návrh otca maloletého na zníženie vyživovacej povinnosti je dôvodný. V súvislosti s uvedeným súd
poukazuje na tú skutočnosť, že v prípade, ak účastníkmi konania je súdu preukázaná taká závažná

zmena ich zárobkových a majetkových pomerov, ktorá sa výraznejším spôsobom odrazí v ich aktuálnej
situácii, môže dôjsť k zmene právoplatného rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti voči mal.
dieťaťu. Za závažnú zmenu pomerov na strane otca vyhodnotil najmä tú skutočnosť, že od posledného
rozhodnutia súdu je otec vo výkone trestu odňatia slobody. I keď je otec dieťaťa pracovne zaradený,
jeho priemerný čistý zárobok predstavuje 24,61 euro.
Súd mal za to, že nie je v jeho súčasných schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletého

súdom pôvodne určenou sumou 99,58 euro.
K námietke matky, že na strane otca v podstate nedošlo k zmene pomerov nástupom do výkonu trestu,
keďže v konaní o zvýšenie výživného uviedol, že nemá žiaden príjem, súd poukazuje na zápisnicu z
pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 26.06.2006 pred Okresným súdom Bratislava II v konaní XXP/
XX/XX, kde otec v tom čase bol živnostníkom, minimálne rok podával daňové priznanie a momentálne

nemal žiaden príjem s tým, že mal v úmysle si otvoriť predajňu na motocykle . Tým, že výživné vo výške
99,58 euro riadne uhrádzal až do momentu nástupu do výkonu trestu odňatia slobody sa dá usudzovať,
že v podnikateľskej činnosti s predajom motocyklov následne príjem dosahoval. Tým, že otec nastúpil
do výkonu trestu odňatia slobody stratil objektívne možnosť dosahovať zárobok, či už z podnikateľskej
činnostialebozpracovnéhopomeru,ktorýbypostačovalnaplatenievýživnéhovdoposiaľurčenejvýške.

Túto skutočnosť súd posúdil ako podstatnú zmenu pomerov na jeho strane.
Súd ešte dodáva, že aj keď zohľadnil tú skutočnosť, že otec si spôsobil zmenu svojich pomerov sám
svojím konaním, nebolo možné podľa názoru súdu ponechať pôvodne stanovenú výšku výživného v
dôsledku ktorej by otec, ktorému aktuálne pomery neumožňujú takto stanovené výživné uhrádzať, by
sa aj do budúcna nevyhnutne stával neplatičom, v dôsledku čoho by opäť napĺňal skutkovú podstatu

trestného činu, keďže by si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným rozhodnutím
súdu. Preto súd vyživovaciu povinnosť znížil vyššie uvedeným spôsobom.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
5
27P/27/2015

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 O. s. p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.