Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 30, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/28/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210205098
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210205098.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu G.. P. R. Q., F.., S., F. XX/X, správcu konkurznej podstaty úpadcu
DK - S. s.r.o., P. M. XXX, IČO: 35 808 021 proti žalovaným 1/ S. F., s.r.o., O., P. XX/A, G.: XX XXX XXX,
2/ C. O., bytom O., P. 3, 3/ P. P. X. s.r.o., F., T. XX, IČO: 36 501 891, o určenie neplatnosti kúpnych
zmlúv a o zaplatenie 1.060.595,40 €, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 18C 42/2010-134 z 26.10.2011
Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zamietol návrh žalobcu zo dňa 19.10.2011 na prerušenie konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca, správca konkurznej podstaty úpadcu DK-S., s.r.o. žalobou
žiada o ochranu práv úpadcu a jeho veriteľov, ktorí mali byť ukrátení na uspokojení svojich pohľadávok

prevodmi nehnuteľností z majetku úpadcu na žalovaných tak, že navrhuje vysloviť neplatnosť kúpnych
zmlúv uzavretých dňa 30.5.2005 medzi spoločnosťou úpadcu a žalovaným v 2. rade, dňa 11.7.2005
medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 1. rade a dňa 18.7.2005 medzi žalovaným v 1. rade a
žalovaným v 1. rade, pričom súčasne navrhuje žalovaného v 1. rade zaviazať na zaplatenie sumy
1.060.595,40 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia, pričom neplatnosť týchto právnych úkonov
odvodzuje z ich rozporu s dobrými mravmi, predovšetkým s prihliadnutím na konanie štatutárneho

orgánu úpadcu G.. H. F. (štatutárneho orgánu úpadcu a tiež žalovaného v 1. rade), ktorý nehnuteľnosti
previedol na žalovaného v 2. rade (svojho svokra) a na žalovaného v 1. rade, za cenu podstatne
nižšiu, než bola obvyklá trhová cena veci. Podľa žalobcu predmetné právne úkony sú neplatné v zmysle
§ 39 OZ a pri konaní G.. H. F. došlo aj k porušeniu povinností vyplývajúcich z ust. 135a zák. č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Návrh na prerušenie konania žalobca odôvodnil tým, že na
základe obžaloby Okresnej prokuratúry Košice II je proti G.. H. F. vedené pod sp. zn. 4T 96/10 Okresným

súdom Košice II trestné konanie pre trestný čin zavineného úpadku a marenia konkurzného konania,
ktoré sa týka aj sporných zmlúv a v tomto konaní budú posudzované skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce
aj pre konanie občianskoprávne, pretože v prípade, ak konanie G.. H. F. bude klasifikované ako trestný
čin, je možné nepochybne ustáliť, že sa jedná o právne úkony, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi
a sú tak dané dôvody pre postup podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Súd prvého stupňa citoval § 57
ods. 1,2,4 a § 60 ods. 1,2 a 3 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a poukázal na to,

že zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorých neplatnosti sa žalobca dovoláva boli predmetom konania
medzi totožnými sporovými stranami o vyslovení neúčinnosti týchto právnych úkonov voči veriteľom
úpadcu pred Okresným súdom v Trnave, pod sp. zn. 25Cbi 7/2007 a rozsudkom z 2.2.2010 bola
žaloba zamietnutá z dôvodu zmeškania lehoty na uplatnenie odporovateľnosti právnych úkonov a toto
rozhodnutie bolo potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.5.2010 v konaní sp.
zn. 21CoKR 6/2010. Uviedol, že jedným z predpokladov úspešného odporovania právnemu úkonu

je preukázanie, že právny úkon, ktorý vykazuje znaky odporovateľného právneho úkonu, je právnym
úkonom platným a dôvody, pre ktoré žalobca považuje právne úkony žalovaných za neplatné sú zhodnés tými, ktoré zákon vymedzuje ako dôvody odporovateľnosti právneho úkonu. Vychádzajúc z § 109 ods.
2 písm. c/ O.s.p. mal za to, že v trestnom konaní môže byť prijatý záver, že odporovateľnými právnymi
úkonmi G.. H. F., ako štatutárneho zástupcu došlo aj k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu,

čo však nemá vplyv na vyhodnotenie týchto úkonov ako úkonov odporovateľných a nie neplatných pre
rozpor s dobrými mravmi a preto návrh na prerušenie konania zamietol.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť a konanie vedené na súde
prvého stupňa prerušiť až do doby právoplatného ukončenia trestného konania vedeného na Okresnom

súde Košice II sp. zn. 4T 96/2010. Uviedol, že neplatnosti troch kúpnych zmlúv, ktoré sú predmetom
konania sa domáha pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 39 OZ a tieto právne úkony sú aj
predmetom trestného konania, za ktoré skutky je trestne stíhaný G.. H. F., a ak by preto v trestnom
konaní bol uznaný vinným, tak toto rozhodnutie trestného súdu by malo viac ako podstatný vplyv na
prebiehajúce konanie, nakoľko ak bol uvedenými právnymi úkonmi spáchaný trestný čin, tak takýto
právny úkon je nesporne v rozpore s dobrými mravmi, keďže dobré mravy sú širší pojem ako trestný

čin a zahŕňajú všetky úmyselné trestné činy. Nesúhlasil so závermi súdu prvého stupňa týkajúcimi sa
vzťahu neplatných a odporovateľných právnych úkonov a upozornil, že správca konkurznej podstaty má
povinnosť využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich
konkurzu, teda aj odporovateľnosť, ale aj žalobu o neplatnosť právnych úkonov. Žaloba vedená pod sp.
zn. 25Cbi 7/2007 Okresným súdom v Trnave bola zamietnutá len z dôvodu zmeškania lehoty a súd sa

v konaní nezaoberal hmotnoprávnym posúdením predmetných kúpnych zmlúv. Upozornil tiež na to, že
môže nastať situácia, kedy v trestnom konaní sa dospeje k záveru, že predmetnými kúpnymi zmluvami
bol spáchaný trestný čin, ale v tomto konaní budú kúpne zmluvy vyhodnotené ako platné právne úkony.

Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu bol toho názoru, že neboli splnené podmienky na

prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie
prvostupňového súdu ako správne. Súhlasil s tým, ako súd prvého stupňa posúdil vzťah neplatnosti a
neúčinnosti právneho úkonu a mal za to, že ak zákon určité konanie dlžníka za stanovených podmienok
sankcionuje odporovateľnosťou právneho úkonu, nemôže byť to isté konanie za tých istých podmienok
sankcionované neplatnosťou právneho úkonu.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto
napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

K prerušeniu konania podľa cit. ust. pristúpi súd - pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, vtedy, keď

prebieha iné konanie, alebo keď dal podnet na začatie iného konania, v ktorom sa rieši (má byť riešená)
taká otázka, ktorá môže mať význam pre jeho rozhodnutie a ktorú by si inak mohol riešiť sám (§ 135
ods. 2 O.s.p.). Z ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. vyplýva, že prerušenie konania podľa tohto zák.
ustanovenia závisí od úvahy súdu a je v zákone upravené len ako procesná možnosť súdu, nie však jeho
povinnosť, čo znamená, že súd v tomto prípade (na rozdiel od situácie upravenej v § 109 ods. 1 písm.

b/ prvá veta O.s.p., kedy súd je povinný prerušiť konanie, lebo jeho rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
v tomto konaní nie je oprávnený riešiť) nemusí (nie je povinný) konanie prerušiť ani vtedy, ak prebieha
iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre výsledok jeho konania. Predmetné
ustanovenie sa teda týka takých procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí
tak urobiť. Pri úvahe, či konanie preruší alebo urobí iné vhodné opatrenia, postupuje súd podľa okolností

konkrétneho prípadu. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú,
môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu
pri vedení príslušného konania musí súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany
práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a spomedzi viacerých opatrení má použiť také opatrenie,
ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim

hľadiskom je hospodárnosť konania a s prihliadnutím na túto zásadu prerušenie konania predstavuje vo
všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.V trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 4T 96/10 proti obžalovanému G.. H.
F. (štatutárnemu zástupcovi spoločnosti DK-S. s.r.o. i žalovaného v 1. rade) pre podozrenie zo spáchania
trestného činu zavineného úpadku podľa § 250f ods. 1 písm. c/, ods. 6 písm. b/ Tr. zák. a prečinu marenia

konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 243 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. je G.. H. F. okrem
iného kladené za vinu, že viacerými kúpnymi zmluvami (ktoré sú aj predmetom prejednávanej veci)
spôsobil úpadok spoločnosti T.-S. s.r.o. a zmaril tak uspokojenie jej veriteľov. Je zrejmé, že v trestnom
konaní sa neriešia priamo otázky platnosti zmlúv z 30.5.2005, 11.7.2005 a 18.7.2005, uzavretých medzi
účastníkmi, čo je predmetom preskúmavanej veci a teda sa neriešia otázky, ktoré by súd v tomto konaní

nemal (nemohol) riešiť sám a vykonať o nich potrebné dokazovanie.

Námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú opodstatnené, lebo v občianskom súdnom konaní je súd
viazaný iba rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný
správnydeliktaktohospáchal(§135ods.1tretiavetaO.s.p.)avšetkyostatnéotázkyjeoprávnenýriešiť
prejudiciálne, súd vykonáva a hodnotí dôkazy a rozhoduje na základe všetkých vykonaných dôkazov,

po ich vyhodnotení podľa svojej úvahy v súlade so zásadami ustanovenými v § 132 a nasl. O.s.p. Aj keď
je nepochybné, že súd pri svojom rozhodnutí v tomto konaní (môže) musí zohľadniť aj skutočnosti, ktoré
vyjdú najavo v trestnom konaní Okresného súdu Košice II sp. zn. 4T 96/10 a to, či obžalovaný Ing. H. F.
budeprávoplatneuznanývinnýmzospáchaniavyššieuvedenýchtrestnýchčinov,samotnátátookolnosť
podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvodom na prerušenie konania, ktoré za daných okolností by

bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a ústavným právom účastníkov na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov ustanoveným v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Bude vecou
prvostupňového súdu, aby v konaní postupoval tak, aby jeho rozhodnutie reflektovalo závery uvedeného
trestného konania, majúce dopad na posúdenie (ne) platnosti predmetných právnych úkonov.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa, ktorý napadnutým
uznesením zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, preto z uvedených dôvodov bolo napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdené.

Žiada sa dodať, že úvahy súdu prvého stupňa obsiahnuté v napadnutom uznesení o vzťahu

odporovateľného a neplatného právneho úkonu sú v štádiu rozhodovania o návrhu na prerušenie
konania nadbytočné a môžu mať význam pri rozhodovaní vo veci samej.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.