Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 10, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204191
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5616204191.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: S. N., nar. X.X.XXXX, t.č. Detský domov Liptovský Hrádok, so sídlom H. X. XX, v konaní
zastúpená kolíznym opatrovníkom Mestom Liptovský Mikuláš, so sídlom Liptovský Mikuláš, Štúrova
1989/41, dieťa rodičov: matka - S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Y. XX, t.č. Y., E. XX, a otec - I. N.,

bytom X. Y. XX, o nariadenie predbežného opatrenia - o odovzdanie maloletej do starostlivosti Detského
domova Liptovský Hrádok na základe podnetu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš,
na základe odvolania matky proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1P/137/2016-13 zo
dňa 20.6.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým:
maloletú S. N., nar. X.X.XXXX, odovzdáva do starostlivosti matke S. N., nar. XX.XX.XXXX;

otcovi I. N., nar. XX.X.XXXX, ukladá povinnosť prispievať na výživu maloletej S. N., nar. X.X.XXXX, v
rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, vždy do 15-teho
dňa kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po doručení tohto uznesenia, a to do rúk
matky S. N., nar. XX.XX.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým odovzdal maloletú do

starostlivosti Detského domov Liptovský Hrádok, so sídlom Kráľova Lehota 85, a to do právoplatného
skončenia konania o nariadení ústavnej starostlivosti. Zároveň uložil matke a otcovi maloletej, aby
každý z nich prispieval na výživu maloletej v minimálnom rozsahu 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa, t.j. sumou 27,13 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa každého mesiaca,
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti uznesenia, na účet Detského domova Liptovský
Hrádok, so sídlom H. X. XX.

2. Súd I. inštancie vychádzal zo záverov, že rodičia maloletej aktuálne nie sú schopní a ani ochotní
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú, čo vyplynulo z prípadovej konferencie uskutočnenej
na ÚPSVaR Liptovský Mikuláš dňa 26.5.2016. Samotná maloletá odmietla akékoľvek pobyty u matky,
pobyt u otca jej nebol ponúknutý, vzhľadom k nevhodnému výchovnému prostrediu u otca, ktorý požíva
alkoholickénápoje.Nakoľkodňa6.7.2016skončídobrovoľnýpobytmaloletejvCentresociálnychslužieb

ANIMA Liptovský Mikuláš, je nevyhnutné zabezpečiť pokračovanie (osobnej) starostlivosti o maloletú.
O osobnú starostlivosť o maloletú neprejavil záujem ani žiaden z jej dospelých súrodencov.
Vzhľadom na formu rozhodnutia - predbežné opatrenie, nakoľko obaja rodičia majú k maloletej
vyživovaciu povinnosť, okresný súd určil jej výšku na minimálnej dolnej hranici v zmysle § 62 ods.
3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pričom hradené bude na účet zariadenia, ktorému bola maloletá
odovzdaná do starostlivosti.3. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka, ktorá žiadala, aby maloletá bola zverená do jej
starostlivosti, nakoľko sa maloletej nikdy nevzdala a ani sa nevzdáva. Uviedla, že v minulosti, po tom, čo
sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti do Trnavy, maloletej u nej nič nechýbalo, riadne sa o ňu starala,

mala dokonca vybavenú aj základnú školu, do ktorej mala nastúpiť. K otcovi sa pokúsila utiecť kvôli
tomu, že u neho mala veľa voľnosti a nebola kontrolovaná, keďže bol stále v stave opitosti. Po vyliečení
po úraze, ktorý utrpela pri úteku, maloletá odišla k otcovi, do ktorého starostlivosti bola neskôr zverená.
Maloletá sa následne opakovane túlala mimo domova, preto bola umiestnená do Centra sociálnych
služieb ANIMA v Liptovskom Mikuláši.

S označeným centrom odvolateľka podľa svojich možností spolupracovala, začala brať maloletú k sebe
do Trnavy na prázdniny, okrem pravidelného prispievania jej kupovala oblečenie, kozmetiku, školské
potreby, dávala jej vreckové. Čiže nie je pravdou, že sa o maloletú nestarala, že žila ľahostajne, ako
uviedla sociálna kuratela. Pravdou je, že do výchovy maloletej zasahovali aj súrodenci maloletej, ktorí ju
neustále niečím ohurovali, sľubovali jej niečo, čo nesplnili. Maloletá bola ovplyvnená najmä sestrou Z.,
ktorá jej sľubovala, že si ju vezme k sebe; nakoniec jej povedala, že má priateľa a má svoj život. Maloletá

postupné na každého akoby zanevrela, prestala mať záujem o rodinu a z trucu si zvolila detský domov.
Na prípadovej konferencii jej bolo vytknuté, že za 2 roky nespravila nič, aby maloletá odišla k nej. Nie
je to celkom pravda, lebo jej matka (matka matky), u ktorej býva a mala sa tam vrátiť aj maloletá, jej
nakoniec povedala, že u nej bývať nemôžu, lebo sa jej zhoršuje zdravotný stav a aj vzhľadom na vyšší
vek potrebuje pokoj. Aby si maloletú mohla k sebe vziať, začala hľadať bývanie, čo sa jej do prepustenia

maloletej nepodarilo, avšak podarilo sa jej to od 1.7.2016. Kópiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú
prikladá k odvolaniu.

4. ÚPSVaR Liptovský Mikuláš v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté uznesenie
potvrdiť. Uviedol, že na prípadovej konferencii dňa 26.5.2016 rodičia maloletej uprednostnili ústavnú

starostlivosť, nakoľko nie sú v súčasnosti schopní a ochotní sa o maloletú postarať. Samotná
maloletá súhlasila s umiestnením do ústavného zariadenia. Dňa 21.6.2016 bola maloletá odovzdaná do
starostlivosti Detského domova Liptovský Hrádok na základe napadnutého uznesenia o predbežnom
opatrení. V súvislosti s umiestnením maloletej do zariadenia na výkon rozhodnutia súdu sa dňa 7.7.2016
uskutočnila ďalšia prípadová konferencia. Na nej sa maloletá vyjadrila, že chce v detskom domove ostať

nejaký čas.
Z vyjadrenia matky vyplynulo, že jej to je všetko ľúto a chcela by, aby sa maloletá k nej vrátila. Matka
si našla nové bývanie, má k dispozícii garzónku, v ktorej býva sama. V súvislosti s novým bývaním
matky bol ÚPSVaR Trnava požiadaný o súčinnosť - o prešetrenie aktuálnych pomerov matka na jej novej
adrese; správa však doposiaľ nebola doručená. ÚPSVaR Liptovský Mikuláš uzavrel, že obaja rodičia

mali od roku 2014 dostatok času upraviť svoje pomery, okrem iných, aj bytové, čo neurobili. V čase
podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z jeho pohľadu výchova maloletej bola vážne
ohrozená, keďže rodičia maloletej dlhodobo zanedbávali svoje rodičovské povinnosti.

5. Kolízny opatrovník (Mesto Liptovský Mikuláš) v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že

nemá vedomosť o spôsobe života otca maloletej, ktorý je obyvateľom Liptovského Trnovca, ani nepozná
rodinné pomery matky maloletej, ktorá žije a pracuje v Trnave. Dodal, že rozhodnutie ponecháva na
úvahe súdu.

6. Ostatní účastníci zostali v odvolacom konaní nečinní.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávnenou osobou, v
zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, podrobil vec odvolaciemu
prieskumu v zmysle § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozhodnutie okresného
súdu zmenil podľa § 388 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

8.Vzhľadomnaprincípokamžitejaplikability(§395a396CMP)novejprocesnejúpravypristúpilodvolací
súd k aplikácii procesnoprávnych ustanovení CMP účinných od 1.7.2016 a to inštitútu neodkladných
opatrení vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti (§ 367 CMP), ktorý nahradil inštitút predbežných
opatrení upravený Občianskym súdnym poriadkom do 30.6.2016 (keď okresný súd rozhodoval o návrhu

ÚPSVaR Liptovský Mikuláš na nariadenie predbežného opatrenia) a dospel k záveru, že aktuálne je
namieste dočasná úprava pomerov účastníkov, aj keď odlišná od rozhodnutia okresného súdu.9. Výchova a osobná starostlivosť o dieťa je právom (a zároveň povinnosťou) rodiča. V zmysle ust. § 44
ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine je náhradná starostlivosť namieste v prípade, ak rodičia osobnú
starostlivosť o dieťa nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

V súdenom prípade krajský súd z obsahu spisu nemal osvedčené, že by matka nemohla zabezpečiť
osobnú starostlivosť o maloletú, resp., že by bola nejako diskvalifikovaná v oblasti osobnej starostlivosti
o maloletú.
Ako uvádza ÚPSVaR Liptovský Mikuláš v stanovisku k odvolaniu matky, z vyjadrení matky na poslednej
prípadovej konferencii konanej dňa 7.7.2016 na ÚPSVaR Liptovský Mikuláš vyplynulo, že jej vzniknutej

situácie ľúto a chce, aby sa maloletá ku nej vrátila. Z toho, podľa krajského súdu, vyplýva, že matka
má záujem riešiť svoj vzťah s maloletou tak, aby maloletá mohla byť trvale zverená do jej osobnej
starostlivosti.
Matka zároveň k odvolaniu predložila fotokópiu zmluvy o nájme bytu zo dňa 30.6.2016, ktorú uzavrela
ako nájomca. Nájomný vzťah vznikol od 1.7.2016, zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Teda matka
nielen verbálne deklarovala, ale aj reálnym konaním vyjadrila vôľu vytvoriť podmienky pre to, aby

maloletá mohla byť zverená do jej osobnej starostlivosti.
V rámci prípadovej konferencie konanej dňa 26.5.2016 na ÚPSVaR Liptovský Mikuláš matka vyjadrila
isté obavy spojené so zverením maloletej do jej osobnej starostlivosti. Ako neskôr - v odvolaní - uviedla,
ku dňu konania prípadovej konferencie 26.5.2016 sa jej nepodarilo nájsť vyhovujúce bývanie, aby
maloletú mohla vziať k sebe, hoci ho hľadala. Uvedené tiež mohlo byť dôvodom vyššie uvedených obáv

matky. V odvolaní proti napadnutému uzneseniu však matka už jednoznačne vyjadrila vôľu, aby maloletá
bolazverenádojejosobnejstarostlivosti,atoajspoukazomnazabezpečeniebývaniapreňuamaloletú.

10. Maloletá žije dlhodobo, už vyše 2 roky, mimo osobnej starostlivosti svojich rodičov. Prípadné
predĺženie tohto stavu v dôsledku nariadeného predbežného/neodkladného opatrenia by zrejme

nespôsobilo maloletej nejakú vážnejšiu ujmu, resp. traumu (z uvedeného hľadiska inou by bola situácia,
keby doposiaľ žila maloletá s matkou a až predbežným opatrením by malo dôjsť k ich rozdeleniu; vtedy
by bolo nevyhnutné viac sa zaoberať možnými negatívnymi následkami rozdelenia matky a maloletej,
resp.odovzdaniamaloletejzostarostlivostimatkydostarostlivostidetskéhodomova);nakoniecsamotná
maloletá na prípadovej konferencii konanej dňa 7.7.2016 na ÚPSVaR Liptovský Mikuláš vyjadrila vôľu

určitý čas zostať v detskom domove.
Pokiaľ však nebol svedčený žiadny dôvod brániaci matke v osobnej starostlivosti o maloletú, potom
bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti nie je opodstatnené udržiavanie vyššie opísaného stavu.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa - ako určujúcom hľadisku
- je, aby osobnú starostlivosť oň vykonávali jeho rodičia. Do úvahy pritom krajský súd vzal i nesúhlasné

stanovisko maloletej, v tejto spojitosti je však zjavné, že motívom postoja maloletej je primárne reakcia
(zodpovedajúca aktuálnemu veku maloletej) na minulosť - keď nechcela byť v novom bydlisku matky,
pretože tam nemal a okruh priateľov a „voľnosť“ ako u otca, ktoré okolnosti (prostredie maloletej) sa
však v konečnom dôsledku ukázali ako nehodné z hľadiska jej ďalšieho vývoja. Žiadne iné (relevantné)
dôvody nesúhlasu s pobytom u matky v konaní nevyšli najavo. Za takýchto okolností považoval odvolací

súd za žiaduce (a tiež/predovšetkým zodpovedajúce zákonným hľadiskám) uprednostniť upevnenie
rodinných väzieb pred pobytom dieťaťa v detskom domove.

11. Nakoľko odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a maloletú dočasne odovzdal do osobnej
starostlivosti matky, zaviazal otca (ako toho z rodičov, ktorému maloletá nebola zverená do osobnej

starostlivosti) prispievať na výživu maloletej, a to do rúk matky. Nakoľko ide len o predbežnú a dočasnú
úpravu (do rozhodnutia vo veci samej), krajský súd stanovil výživné v minimálnej zákonom stanovenej
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré aktuálne (v roku 2016)
predstavuje sumu 90,42 eur; teda výška výživného je 27,13 eur.

12.Krajskýsúdkonštatuje,ženeodkladnéopatreniebolonariadenépredzačatímkonaniavovecisamej.
V zmysle ust. § 360 ods. 2 CMP v takom prípade okresný súd začne konanie vo veci samej, prípadne
návrh na začatie konania vo veci samej môžu podať aj účastníci konania (súd o tejto možnosti súd
účastníkov konania poučí). Žiada sa dodať, že predmetné rozhodnutie krajského súdu je len predbežné
a dočasné; nijako neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.

13. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e dovolanie prípustné