Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513210839
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7513210839.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky K. O.
nar. XX.X.XXXX bývajúcej na B. Č.. XX v V. zastúpenej advokátkou JUDr. Darinou Horváthovou so
sídlom na Hlavnej č. 8 v Moldave nad Bodvou proti odporcom v 1. rade X. O. nar. XX.XX.XXXX a
v 2. rade X. O. nar. X.X.XXXX bývajúcim na X. T.. Č.. XX v S. na V. zastúpeným advokátom JUDr.
Andrejom Molnárom so sídlom na Ul. Majlátha č. 2518/14 v Kráľovskom Chlmci v konaní o určenie
výživnéhooodvolaníodporcovv1.a2.radeprotirozsudkuOkresnéhosúduKošice-okoliezo7.10.2015
č.k.14C/206/2013-129 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcov v 1. a 2. rade prispievať na výživu
navrhovateľky po 100 eur mesačne od 3.7.2013, ktoré sú povinní zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci
dopredu navrhovateľke. Dlžné výživné 2700 eur za obdobie od 3.7.2013 do 7.10.2015 od odporcu v
1. rade mu povolil splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou
straty výhod splátok. Dlžné výživné 2700 eur za obdobie od 3.7.2013 do 7.10.2015 od odporkyne v 2.
rade jej povolil splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty
výhod splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľke trovy konania 1.541,44 eur na účet jej právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia v 1. a 2. rade s návrhom, aby
odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh navrhovateľky zamietne a náhradu trov
konania jej neprizná, eventuálne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Uviedli, že podľa ich názoru konajúci súd neprávne vec právne posúdil, pretože riadne

nevyhodnotil vykonané dôkazy. Vyslovili presvedčenie, že určeniu výživného bráni rozpor s dobrými
mravmi. Poukázali na to, že navrhovateľka na nich podala trestné oznámenie a krivo ich obvinila zo
zločinu týrania blízkej osoby. Poukázali na závery znaleckého posudku, v ktorom znalec konštatoval,
že navrhovateľka má sklony k prehnanému afektívnemu správaniu, výbuchom zlosti a manipulácii,
že v rodine vládla nervózna menej láskavá nálada, na ktorej mala podiel aj navrhovateľka, ktorá v
dôsledku vývoja v detskom domove v rannom detstve, má hraničnú organizáciu osobnosti, je citovo
plochá a prežíva emočný konflikt. Zdôraznili, že navrhovateľka v čase vyšetrenia znalcom vyslovila,

že cíti motív pomsty. Vyslovili presvedčenie, že trestné oznámenie podala z pomsty a konajúci súd
náležite nevyhodnotil možné závažné dôsledky tohto krivého obvinenia. Odporcovia dospeli k záveru,
že konanie navrhovateľky, ktorým ich krivo obvinila zo zločinu, za ktorý im hrozil trest odňatia slobody od
3 do 8 rokov, bolo v rozpore s dobrými mravmi. Uviedli, že podľa ich názoru slušné správanie dieťaťa krodičom je základnou podmienkou vzťahu medzi rodičmi a deťmi. V závere dodali, že odporca v 1. rade
v predchádzajúcom zamestnaní ukončil pracovný pomer dohodou, pretože sa z dôvodu prebiehajúceho
súdneho konania a správania navrhovateľky nevedel sústrediť na prácu.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcov uviedla, že podľa jej názoru konajúci súd náležite
zistil skutkový stav, dôsledne vykonal dokazovanie a vykonané dôkazy správne vyhodnotil, v dôsledku
čoho je napadnuté rozhodnutie zákonné, preto ho navrhla ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na
to, že rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť k deťom do času, kým nie sú schopné živiť sa

samé. Konštatovala, že odporcovia o ňu neprejavujú žiadny záujem. Zdôraznila, že k odporcom sa nikdy
nesprávala v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa
odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156

ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa

vysporiadalsnámietkamiodporcovuplatnenýmivodvolaní,ktorétvoriliichobranuužvpriebehukonania
na súde prvého stupňa a odporcovia ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne relevantné
skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou
povinnosťou rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Taktiež prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa. Na tieto skutočnosti
prihliada aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku
alebo majetkového prospechu. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne
mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred

princípom fakticity. K odvolacím námietkam odporcov ohľadom straty zamestnania odporcu dodáva, že
odporca sa dobrovoľne vzdal predchádzajúceho zamestnania, v dôsledku čoho sa dobrovoľne vzdal
príjmu bez toho, aby si zabezpečil iný príjem. Zdôrazňuje, že navrhovateľka v čase, kedy sa odporca
v prvom rade dobrovoľne vzdal predchádzajúceho zamestnania, nebývala doma, odporcovia na jej
výživu ničím neprispievali ani nemali o jej živote vedomosti, rovnako tak prebiehajúce súdne konanie

nemalo zásadný bezprostredný vplyv na ich život v podobe predbežného zákazu, príkazu resp, iného
súdneho opatrenia, ktoré by mu bránili vo výkone pracovnej činnosti, preto neobstojí jeho tvrdenie,
že sa zamestnania vzdal z dôvodu, že nebol schopný znášať správanie navrhovateľky a prebiehajúce
súdne konanie. V tejto súvislosti dodáva, že trestné stíhanie voči odporcom bolo zastavené v roku 2013,
pričom odporca v prvom rade sa dobrovoľne vzdal zamestnania v roku 2015, preto ani ťarcha trestného

stíhania nemohla byť objektívnym dôvodom dobrovoľného ukončenia pracovného pomeru. K odvolacím
námietkam odporcov ohľadom správania sa navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi konštatuje, že
dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti a tolerancie založené na poctivosti a dôvere.
Zákon presne nešpecifikuje, kedy ide o rozpor s dobrými mravmi a je len na posúdení súdu, či vzhľadom
na všetky objektívne okolnosti došlo k porušeniu dobrých mravov. Z judikatúry súdov Slovenskej

republiky vyplýva, že nestačí len obyčajná nevďačnosť, prípadne nezáujem dieťaťa o rodiča, ale sa
vyžaduje také správanie, ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné objektívne posúdiť
ako porušovanie dobrých mravov. Odvolací súd zdôrazňuje, že správanie dieťaťa je v prvom rade
podmienené správaním, výchovou a prístupom rodičov k nemu, ktorí sú za jeho zdravie, výchovu a vývin
zodpovední. Bez ohľadu na povahu dieťaťa, v prvom rade za charakter a kvalitu vzťahov v rodine nesú

zodpovednosťrodičia,ktorímajúrodičovsképrávaapovinnostikdieťaťuzaúčelomjehoriadnejvýchovy.
Z predloženého spisu nepochybne vyplýva, že nie len navrhovateľka je zodpovedná za negatívne vzťahy
medzi ňou a odporcami, ale aj výchovné zlyhanie rodičov, ktorí v čase, kedy bola navrhovateľka ešte
maloletá, ju odmietli prevziať od polície a sociálnych pracovníkov a vziať ju domov, v dôsledku čoho saocitla v domácnosti sestry odporkyne v 2. rade. Odvolací súd je toho názoru, že nie je možné od dieťaťa
automaticky jednostranne vyžadovať slušné a úctivé správanie k rodičom, len na základe existencie
vzťahu rodič dieťaťa ale je nevyhnutné, aby k takému správaniu bolo vedené rodičmi, videlo príklad v ich

slušnom a úctivom správaní k nemu a vnímalo ho ako bežné správanie medzi ľudskými bytosťami bez
ohľadu na hierarchické postavenie v spoločnosti. Vzhľadom na všetky objektívne okolnosti odvolací súd
dospel k záveru, že negatívne zážitky z detstva maloletej, akými sú dočasné umiestnenie v detskom
domove, nezhody s rodičmi a vzájomné nepochopenie mohli mať za následok vytvorenie jej negatívneho
postoja a pocitu krivdy, ktorý vyústil do podania trestného oznámenia. Samotné podanie trestného

oznámenia však bolo výsledkom zlyhaní výchovy a medziľudských vzťahov tak na strane odporcov ako
ajnavrhovateľky,pretohoniejemožnéjednostranneposudzovaťakosprávanienavrhovateľkyvrozpore
s dobrými mravmi bez zavinenia odporcov a sankcionovať ho nepriznaním zákonného práva na výživu
dieťaťa od rodičov. Odvolací súd zdôrazňuje, že s pojmom krivé obvinenie zákon spája trestnoprávne
následky, preto iba obvinenie, o ktorom bolo v trestnom konaní preukázané, že bolo podané úmyselne
s cieľom vedome nepravdivo obviniť dotknuté osoby, možno označiť sa krivé obvinenie. Dodáva, že

každý, kto nadobudol pocit, že voči nemu bol spáchaný trestný čin, má právo podať trestné oznámenie,
bez toho, aby bol za takéto konanie sankcionovaný obmedzením jeho iných práv, akým je napr. právo na
výživu. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na vzájomné negatívne vzťahy medzi navrhovateľkou
a odporcami, ktoré vznikli zapríčinením oboch strán, s dôrazom na to, že ich vzájomné konflikty vyústili
do odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti s odporcami v čase, kedy bola maloletá a za jej

osobu niesli zodpovednosť odporcovia, nie je možné jej správanie voči odporcom vyhodnotiť ako v
rozpore s dobrými mravmi a na základe toho jej nepriznať výživné v zmysle Zákona o rodine. Pretože
konajúci súd správne rozhodol aj o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ust. §
219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.