Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/165/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415204506
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415204506.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobkyne: I. J., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom M. N. Č.. XXX, zastúpená advokátom Dr. Miroslav Králik,
so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanému: C.. C. D., nar. X.X.XXXX, trvalo bytom M. N.
Č.. XXX, o návrhu na ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia zverejniť na internetovej
sociálnej sieti facebook, v skupine Ostrý Grúň, nasledujúce ospravedlnenie: „C.. C. D. sa týmto verejne
ospravedlňuje I. J. za to, že ju krivo obvinil z udávania občanov obce M. N. a uvádzanými klamlivými
tvrdeniami ohrozil jej česť, dôstojnosť a vážnosť u spoluobčanov“.

Súd čo do zvyšku návrh žalobkyne z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom upraveným v priebehu
konania domáhala ochrany osobnosti, s poukazom na vyjadrenia žalovaného jednak na sociálnej sieti
facebook ako aj na zasadaní Obecného zastupiteľstva obce M. N.. Vyjadrenia žalovaného zasiahli
do jej osobnostných práv, značnou mierou ohrozili jej vážnosť u spoluobčanov a oznamovaním na

sociálnej sieti nepravdivých údajov ju poškodzuje. Žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému v
lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku dať na vlastné náklady jednorázovo vyhlásiť v miestnom
rozhlase obce M. N. v doobedňajšom čase medzi 09:00-10:00 hod., v poobedňajšom čase medzi 15:00
- 15:30 hod. a zverejniť po dobu jedného mesiaca na webovej stránke obce M. N. ( www.ostrygrun.sk
)anainternetovejsociálnejsietiFACEBOOKvskupineM.N.ospravedlnenie,
podľa ktorého sa jej žalovaný verejne ospravedlňuje, za to, že ju krivo obvinil z udávania občanov obce
M. N., a že ju neprávom obvinil z boja proti otvoreniu a skolaudovaniu multifunkčného ihriska. Ďalej

sa jej má žalovaný ospravedlniť, že nepravdivo uviedol, že dala podnet na prokuratúru na preverenie
zákonnostipostupulegalizáciemultifunkčnéhoihriskaazvolávaniaobecnýchzastupiteľstievvroku2014
- 2015 a uvádzanými klamlivými tvrdeniami ohrozil, jej česť, dôstojnosť a vážnosť u spoluobčanov.

Žalovaný s podaným návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť. Poukázal na to, že na sociálnych sieťach
prebieha komunikácia a polemika a každý má právo vysloviť svoj názor, vyjadriť svoje stanovisko a
návštevníksietesipotomsámurobínapolemikunázor.Žalobkyňuneohováral, nenapádaljuzudávania.

Poukázal na to, že na zasadnutiach obecného zastupiteľstva sa zúčastňuje maximálne 6-7 ľudí a on
si tie výroky presne už nepamätá. Zverejnenie tej skutočnosti, že žalobkyňa podala oznámenia na
prokuratúru nie sú ohováraním a ani urážkou, nakoľko žalobkyňa takéto oznámenie podala. Konštatoval,
že veľakrát bolo ťažké odlíšiť, kedy žalobkyňa podávala podania a vystupovala sama za seba, kedyza svojho zamestnávateľa. Pokiaľ sa týka legalizácie multifunkčného ihriska, výroky žalobkyne boli v
rámci predvolebnej kampane, a preto on k nej pristupoval ako ku kandidátke na poslankyňu a nie ako
k občianke.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, facebookovou
komunikáciou, z oznámením Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom, s kandidátnou listinou pre voľby
do obecného zastupiteľstva, s rozhodnutím miestnej volebnej komisie s ostatným spisovým materiálom.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť nielen veci, práva, tvorivé výsledky ľudskej činnosti,
ale aj určité imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka. K týmto imateriálnym hodnotám
(stránkam) ľudskej osobnosti (akými sú napr. meno, česť, dôstojnosť, telesná integrita a pod.) sa v
občianskoprávnych vzťahoch upínajú osobitné práva. Vzhľadom na to, že ide o výsostne osobnostné

stránky patriace každej fyzickej osobe, nazývame ich osobnostnými právami (niekedy sa používa aj
označenie všeobecné osobnostné práva alebo práva späté s osobnosťou človeka).

Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky zákonník pod názvom

Ochrana osobnosti v ustanoveniach § 11 až 16.

Občianskoprávna úprava v tejto oblasti vychádza z druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, najmä z
článkov 14, 15, 16, 19, 20 a 21, a je konkretizovaná v právnych vzťahoch subjektov s rovnakým právnym
postavením.

Špecifickosť osobnostných práv spočíva v ich predmete (objekte), ktorým nie je hmotná vec, ale priamo
osobnosťčloveka.Predmetomochranyjeosobnosťfyzickejosobyvjejcelistvosti.Čiastkovéosobnostné
práva sú preto chránené len v rámci celkovej osobnosti. Preto aj výpočet jednotlivých čiastkových
osobnostných práv v § 11, ktoré vytvárajú jednotné, základné osobnostné práva, je len demonštratívny.

K aspektom ochrany osobnosti v občianskom práve patrí aj právo na česť a dôstojnosť. Predmetom
práva na česť a dôstojnosť tak, ako je to zvýraznené v dikcii zákona (arg. "občianska česť") a ako
navyše vyplýva z dôvodovej správy, je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak
vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom.

Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je
neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z
hľadiska jej postavenia v spoločnosti.

Občianskoprávna ochrana osobnosti (na rozdiel od administratívnoprávnej a trestnoprávnej ochrany)

je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Z toho vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa
nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného
práva vykonal. Pokiaľ by však v dôsledku neoprávneného zásahu vznikla škoda, uplatnenie ďalšieho
druhu občianskoprávnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl., je viazané na
existenciu zavinenia subjektu zásahu.

Ochrana osobnosti prináleží každej fyzickej osobe ako subjektu práva. Z povahy veci vyplýva, že sa týka
iba fyzických osôb. Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná vždy tá fyzická
osoba, voči osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval.

Predmetom ochrany podľa § 11 OZ sú také rýdzo osobné práva občana, ktoré ovplyvňujú rozvoj jeho
osobnosti a sú s ním úzko späté. Všestranný rozvoj a uplatnenie osobnosti človeka je hlavným zmyslom
a cieľom tejto občianskoprávnej ochrany. Toto hľadisko je určujúce pri posudzovaní otázky, či a ktoré
práva sú chránené ustanovením § 11 OZ. Z III (s. 171) .Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka obsahuje významné prostriedky ochrany osobnostných práv.
Ich použitie nie je viazané na podmienku zavinenia pôvodcu zásahu, pretože ide o prípad objektívnej

zodpovednosti. Všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany podľa tohto ustanovenia je, že ide o
závažnejší zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý fyzickej
osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti.

Občiansky zákonník ustanovením § 13 poskytuje ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia

občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne
spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúce
jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom
ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Treba však rozlišovať medzi kritikou a
neoprávneným zásahom, pričom rozdiel medzi nimi musí spočívať v pravdivosti, objektívnosti prejavu a
v cieli, ktorý sa ním sleduje. Nemožno totiž priznať právo na ochranu osobnosti v zmysle ustanovenia

§ 13 OZ, ak niekto konal protispoločensky, a teda ak prejav o tejto skutočnosti je kritikou tohto konania
a zásahom proti spoločenským nešvárom. ( R 103/1967 ).

Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje práva

chránené ustanovením § 11 a nasl. OZ. Skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti
svojho tvrdenia, alebo či išlo iba o nedbalé preberanie poznatkov a ich rozširovanie, je bezvýznamná.
Z III (s. 172 a 173). Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah
bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ. Nevyžaduje sa
vyvolanie následkov. Z III (s. 176, ods. 6).

V prípade zásahu do práva na súkromie nie je zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v
značnej miere jedinou relevantnou formou závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na chránených
právach. Ak došlo k zásahu do súkromia, nie je procesnou povinnosťou dotknutej osoby preukazovať,
že neoprávnený zásah pôsobil difamačne a mal za následok zníženie jej vážnosti a dôstojnosti v

spoločnosti. ( R 53/2010 ).

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný
v časti, v zmysle výroku rozhodnutia.

Z vykonaného dokazovania sú má za preukázané, že žalobkyňa predložila kandidátnu listinu pre voľby
poslancov Obecného zastupiteľstva v obci Ostrý Grúň dňa 12.9.2014. Súčasťou kandidátnej listiny
bola petícia podpísaná 112 voličmi podporujúcimi kandidatúru nezávislého kandidáta ( žalobkyne ).
Miestna volebná komisia rozhodla dňa 26.9.2014 o zaregistrovaní žalobkyne dňom 24.8.2014. Funkciu
poslankyne obecného zastupiteľstva vykonávala v zmysle Osvedčenia miestnej volebnej komisie zo

dňa 15.12.2014 odo dňa 15.11.2014. Žalovaný bol zvolený za poslanca Obecného zastupiteľstva v
obci Ostrý Grúň dňa 4.1.2011, ktorá skutočnosť je zrejmá z Osvedčenia miestnej volebnej komisie. Tým
istým dňom bol písomne poverený zastupovaním starostky obce. Žalovaný bol poslancom a aj v zmysle
písomného poverenia aj zástupcom starostky obce aj ďalšom volebnom období, v zmysle Osvedčenia
zo dňa 15.12.2014 počnúc dňom 15.11.2014.

Návrh žalobkyni je dôvodný v časti, kde sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zverejniť na
internetovej sociálnej sieti facebook v skupine M. N. ospravedlnenie žalovaného, v zmysle ktorého
sa jej verejne ospravedlní za to, že ju krivo obvinil z udávania občanov obce M. N.. Z vykonaného
dokazovania súd má za preukázané, že dňa 26.8.2014 sa konalo zasadnutie Obecného zastupiteľstva

obce M. N., na ktorom bola prítomný žalobkyňa ako aj žalovaný. Z výpovedi žalobkyni vyplynulo, že
na uvedenom zasadnutí obecného zastupiteľstva ju žalovaný obvinil, okrem iného z toho, že udáva
všetkých občanov za čierne stavby. Žalobkyňa konštatovala, že je pravdou, že odfotila rodinný dom
žalovaného, avšak na žiadosť jej zamestnávateľa. Žalovaný uvedené vyjadrenie nepoprel, poukázal
však na to, že je ťažké odlíšiť, kedy vystupovala žalobkyňa za seba a kedy za svojho zamestnávateľa. Z

výpovede svedka W.. I. B. ( zamestnávateľa žalobkyne ) vyplynulo, že je pravdou, že požiadaj žalobkyňu
o odfotenie stavby žalovaného a aj starostky, čo aj žalobkyňa urobila. Uvedený svedok bol prítomný
aj na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 26.8.2014, ktoré viedlo žalovaný ako zástupca starostky.
Potvrdil, že žalovaný na uvedenom zasadnutí povedal žalobkyni, že chodí po obci a fotí čierne stavbya že udáva občanov. To, že žalovaný povedal žalobkyni na uvedenom zasadnutí, že je udavačka
potvrdila aj svedkyňa C. E.. Následne sa jej ľudia v dedine vypytovali, či je to pravda, prečo to povedal.
Konštatovala, že to čo sa udialo na obecnom zastupiteľstve sa šírilo dedinou. Svedkyňa vypovedala, že

bola aj svedkom, keď najstaršia dcéra žalobkyne pre to plakala. V konaní bola vypočutá aj svedkyňa
C. C. ( matka žalobkyne), ktorá bola tiež prítomná na uvedenom zasadnutí obecného zastupiteľstva.
Potvrdila, že žalovaný povedal jej dcére ( žalobkyni) ,že chodí po dedine, fotí čierne stavby, a že udáva
občanov. Poukázala na to, že to bolo veľmi nepríjemné. Ona ( svedkyňa) sa preto veľa naplakala, ľudia
v dedine sa jej vypytovali , čo to jej dcéra robí, či udáva aj ich. Svedkovia W.. E. E. a C. Š. sa na

priebeh obecného zastupiteľstva konaného dňa 26.8.2014 nepamätali. Na zastupiteľstve bol prítomná
aj svedkyňa C.. B. S., ktorá uviedla, že urážlivé vyjadrenie žalovaného voči žalobkyni si nepamätá.
Konštatovala, že medzi účastníkmi konania prebehla určitá konfrontácia, ťažko sa rozpamätáva, ktorá
podľa nej sa týkala okien materskej škôlky. Nepamätala si, či žalovaný povedal žalobkyni, že niekoho
udáva.

Žalovaný na sociálnej sieti facebook dňa 10.11.2014 napísal, že „ poslancovanie nie je udávanie
občanov na všetky možné úrady, v čom si jednoznačne z kandidátov najlepšia“. Z kontextu facebookovej
komunikácie vyplynulo, že tým žalovaný myslel žalobkyňu. V čase konania obecného zastupiteľstva
dňa 26.8.2014 žalobkyňa nebola zaregistrovaná ako kandidát za poslanca obecného zastupiteľstva a
na jeho zasadnutí bola prítomná ako občan obce. Súd je toho názoru, že vyššie uvedené vyjadrenie

žalovaného, či už na zasadnutí obecného zastupiteľstva daň 26.8.2014 alebo na sociálnej sieti
facebook dňa 10.11.2014 bolo takého charakteru, že predstavuje zásah so osobnosti žalobkyne.
Tento zásah bol objektívne spôsobilý takúto ujmu žalobkyni spôsobiť. Ide o konanie žalovaného proti
osobnej integrite žalobkyni, ktoré znížilo jej dôstojnosť a vážnosť k ostatým spoluobčanom, pričom
uvedené konanie z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jej postavenia a

uplatnenievspoločnosti.Súdpoukazujenato,ženeoprávnenýmzásahomjezásadnekaždénepravdivé
tvrdenie alebo obvinenie, ktoré, zasahuje práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka.
Skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomí nepravdivosti svojho tvrdenia, alebo či išlo, iba o nedbalé
preberanie poznatkov a ich rozširovanie je bezvýznamná. Súd poukazuje na to, že uplatnenie práva na
ochranuosobnostistačízistenie,žezásahbolobjektívnespôsobilýnarušiťaleboohroziťprávachránené

zákonom. Súd uložil povinnosť žalovanému ospravedlniť sa žalobkyni len na internetovej sociálnej sieti
facebook, v skupine M. N., nakoľko uvedené vyjadrenie žalovaného odznelo na tejto sociálnej sieti,
a preto aj jeho ospravedlnenie by mal by v možnosti rovnakého pôsobenia. Na zasadnutí obecného
zastupiteľstva bolo minimum ľudí. Súd považoval nad rámec ospravedlnenie žalovaného aj formou
vyhlásenia v miestom rozhlase a na webovej stránky obce a preto súd v tejto časti návrh žalobkyne

zamietol.

Súd návrh žalobkyne zamietol aj čo časti, kde sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému, aby sa jej
ospravedlnil za to, že ju neprávom obvinil z boja proti otvoreniu a skolaudovaniu multifunkčného ihriska
a že nepravdivo uviedol, že dala podnet na prokuratúru na preverenie zákonnosti postupu legalizácie

multifunkčného ihriska a zvolávania obecných zastupiteľstiev v roku 2014 - 2015 a uvádzanými
klamlivými tvrdeniami ohrozil, jej česť, dôstojnosť a vážnosť u spoluobčanov.

Žalovaný na sociálnej sieti facebook dňa 9.11.2014 napísal, že „ Kandidátka na poslankyňu najskôr
3 mesiace bojuje proti otvoreniu a skolaudovaniu ihriska a následne má v programe pomôcť

legalizovať multifunkčné ihrisko“. Z kontextu facebookovej komunikácie jednoznačne nevyplýva, že sa
toto vyjadrenie týka jednoznačne a osobne žalobkyne. V tomto období žalobkyňa síce ešte nebola
poslankyňou, ale bola kandidátkou za poslanca a odo dňa 15.11.2014 mandát poslanca aj vykonávala.
Žalobkyňa uviedla, že nebojovala proti tomu, avšak poukazovala na to, že nie je stavebné povolenie,
nemôže dôjsť k jeho kolaudácii a ani k jeho užívaniu. Mala záujem , aby ihrisko bolo stavané na základe

stavebného povolenia, riadne skolaudované a mohlo sa užívať. V prípade, pokiaľ by si z uvedeného
konštatovania na sociálnej sieti vydedukovala ( alebo niekto iný), že by sa to mohlo týkať žalobkyni, súd
poukazuje na to, že v tomto čase už žalobkyňa kandidovala na post poslanca obecného zastupiteľstva,
a v tejto súvislosti si musela byť vedomá, že určitý rozsah kritiky alebo rozdielnych názorov ( podaných v
rôznej forme ) musí zdržať. Uvedený výrok žalovaného podľa názoru súdu nebol spôsobilý vyvolať také

porušenie občianskej cti žalobkyne, ktoré by bolo zásahom do osobnosti žalobkyne a bolo by spôsobilé
znížiť česť, dôstojnosť a vážnosť žalobkyne u ostatných spoluobčanov.Žalovaný na sociálnej sieti facebook dňa 14.4.2015 napísal, že „Dala podnet na prokuratúru na
preverenie zákonnosti postupu legalizácie multifunkčného ihriska a zvolávania obecných zastupiteľstiev
v roku 2014 - 2015“ . V uvedenom období už žalobkyňa mandát poslankyne vykonávala. Z oznámenia

Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom súd zistil, že žalobkyňa podala na prokuratúru viac podnetov.
Dňa 23.3.2015 podala podnet ( sp.zn. Pd 46/15/6613 ) z obsahu, ktorého vyplývalo, že okrem iných
skutočností žiadala preskúmať postup obce M. N. pri stavbe viacúčelového ihriska ( č.l.156). Toho istého
dňapodalaajpodnet (sp.zn.Pd26/15/6613)napreskúmaniezákonitostipostupuobceM.N.vsúvislosti
s jej postupom pri zvolávaní zasadnutí obecného zastupiteľstva obce M. N. v rokoch 2014-2015. Z

uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa takéto podnety dala a vyjadrenia žalovaného na sociálnej sieti
neboli spôsobilé znížiť jej česť, dôstojnosť a vážnosť u ostatných spoluobčanov. Pokiaľ v súvislosti s
ihriskom bol daný podnet na prešetrenie postupu pri stavbe a žalovaný uviedol, že pri legalizácii ihriska,
súd poukazuje na vnímanie danej veci bežného občana, s tým, že žalovaný sa vyjadroval k podstate veci
a to k multifunkčnému ihrisku. V prípade pokiaľ by súd posudzoval výrok žalovaného a obsah podnetu
doslovne, súd poukazuje na to, že výrok žalovaného nebol takého obsahu, ktorý by bol spôsobilý znížiť

jej česť, dôstojnosť a vážnosť u ostatných spoluobčanov a bol by dôvodom na poskytnutie ochrany
osobnosti žalobkyne.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Účastníci konania mali vo veci úspech čiastočný, preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. rozhodlo sa vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodlo sa

bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také
dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.), t.j. týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
účastníkkonaniaichbezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa,f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).