Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 24, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216200529
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216200529.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: TELERVIS

PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Vratislav Šteffek,
advokát, Bratislava, proti žalovanej: U. X., nar. XX. J. XXXX, bytom T. B. C. XXX, o 1.148 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 768 € s 5,15 % ročným úrokom z omeškania od 31. augusta
2014.
II. V časti o zaplatenie 380 € s 5,15 % ročným úrokom z omeškania od 21. júla 2014 a 5,15 % ročného
úroku zo sumy 768 € od 21. júla 2014 do 30. augusta 2014 sa žaloba zamieta.
III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 23,15 € (v tom len súdny poplatok) do

rúk JUDr. Vratislava Šteffeka, advokáta.
IV. Žalovanej sa povoľuje splácať plnenia uvedené v bodoch I. a III. výroku v mesačných splátkach po
20 € zročných vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca počnúc po právoplatnosti rozsudku
s tým, že omeškanie s plnením čo len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 15. januára 2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených
vo výroku. V žalobe predniesol, že 9. decembra 2013 uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom
úvere na sumu 1.000 € s úrokom 200 € a servisným poplatkom 180 €, ktoré mala žalovaná splatiť v
3 pravidelných splátkach po 5 € a desiatich splátkach po 136,50 €, t. j. spolu 1.380 €. Celkovo však

splatila len 232 €. Vzhľadom na to žalobca žiadal predčasné splatenie zvyšku úveru k 20. júlu 2014 a
od nasledujúceho dňa si nárokuje úrok z omeškania.

2.Žalovanávovyjadreníkžalobenároknespochybnila,vzhľadomnasvojusociálnusituáciuvšakžiadala
o povolenie splátok. Na pojednávaní doplnila, že jej syn trpí chorobou, kvôli čomu zmenila zamestnanie
a klesol jej príjem. Žalobca s navrhnutou výškou splátok 9 € nesúhlasil.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 O. s. p.), na ktoré sa dostavila len
žalovaná.Žalobcasaospravedlnilasúhlasilsprejednanímvecivjejneprítomnosti.vykonaldokazovanie
listinami, a to: zmluva o úvere (č. l. 3), obchodné podmienky (č. l. 3/rub), predžalobná upomienka s
podacím hárkom (č. l. 4 a 5), oznámenie o zosplatnení záväzku s podacím hárkom (č. l. 6 a 7), výplatné
pásky žalovanej z februára až mája 2016 (oboznámené v zápisnici č. l. 27), uznesenie tun. súdu č. k. 9
C 97/2016-29, prehľad veriteľov žalovanej (oboznámený v zápisnici č. l. 27) a v spojení so všeobecne
známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) súd zistil tento

skutkový stav:4. a) Žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov. Žalovaná nekonala v prerokúvanej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania.

b) Žalobca (zastúpený finančným agentom) a žalovaná 9. decembra 2013 podpísali zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (č. l. 3) na formulári žalobcu. V jej čl. I sa deklaruje, že veriteľ
(žalobca) poskytol dlžníkovi (žalovanej) bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver v sume 1.000 € (do
formulára je dopísaná rukou), a to za celkový úrok 20 % istiny a za servisný poplatok 18 % istiny. Dlžník

podpisom zmluvy potvrdil prevzatie istiny v hotovosti. Dlžník sa tak na úroku servisnom poplatku zaviazal
zaplatiť celkovo 380 € (t. j. 38 % z 1.000 €), teda spolu s istinou sumu 1.380 €, čo bolo vyplnené v čl.
II tejto zmluvy. V ďalšom odseku čl. II bolo dohodnuté a rukou vyplnené, že táto suma je splatná v 13
splátkach, a to v troch po 5 € a desiatich po 136,50 € v určených termínoch splatnosti. Zmluva okrem
iného obsahovala ustanovenie, podľa ktorého sú jej súčasťou obchodné podmienky v prílohe zmluvy.
Priložené (predtlačené) obchodné podmienky (č. l. 3/rub), ktoré boli tiež podpísané žalovaným, v bode

1 ustanovovali okrem iného toto:
„1. Veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. ...“
Zhodný text bol obsiahnutý aj na lícnej strane zmluvy. V bode 2 obchodných podmienok bola určená
konečná splatnosť.

c) Žalovaná zaplatila celkovo 232 €, ďalšie splátky nevykonala (nesporná skutočnosť). Úhrada vyššej
sumy nebola dokázaná.

d) Žalobca predžalobnou upomienkou z 23. mája 2014 (č. l. 4) upozornil žalovanú na možnosť

zosplatnenia celého zvyšného plnenia. Následne žalobca listom z 25. augusta 2014 (č. l. 6) podaným
na poštu 26. augusta 2014 (č. l. 7) oznámil žalovanej, že záväzok splatiť celú pôžičku bol zosplatnený
k 20. júlu 2014. Žalovaná však svoje záväzky nesplnila ani potom.

e) Žalovaná je v súčasnosti zamestnaná v U. L., H..U.., s priemerným mesačným hrubým príjmom

približne450až480€mesačne,zktoréhosajejvykonávajúzrážkyvsumepribližne62€(výplatnépásky
v zápisnici č. l. 27). Uznesením č. k. 9 C 97/2016-29 však súd zamestnávateľovi vykonávanie týchto
zrážok zakázal, ten ich však nerešpektuje. Žalovaná žije v dome spolu s maloletým synom, o ktorého sa
v dôsledku jeho choroby aj stará. Náklady na bývanie predstavujú najmenej 240 € mesačne (výpoveď
žalovanej, zápisnica č. l. 28). Okrem bežných výdavkov spláca žalovaná aj 12 ďalších úverov a pôžičiek,

medzi nimi napríklad dlh voči Poštovej banke, a.s., v sume 16.800 € a voči Slovenskej sporiteľni, a.s., v
sume 7.630 €. (prehľad veriteľov z 26. februára 2016, zápisnica č. l. 27)

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.).

Všetky skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou listín, resp. vychádzajú z tvrdení
žalobcu, ktoré žalovaná nijako nepopierala. Závery v písm. e) sú zistené z nespochybnenej výpovede
žalovanej. Súd nemohol prihliadnuť na tvrdenie žalovanej, že 9. mája 2016 bolo uhradených ďalších
3,10 €, keďže z ňou predloženého výpisu sa nedalo zistiť, komu patril účet, na ktorý bola táto suma
poukázaná. Účet žalobcu uvedený v zmluve má totiž iné číslo než účet, na ktorý táto suma bola

poukázaná. Žalovaná pritom ďalšie dôkazy na preukázanie toho, že úhrada došla žalobcovi, nenavrhla.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanej poskytnuté a odovzdané

peňažné prostriedky v hotovosti a tento sa zaviazal vrátiť ich zvýšené o úrok a servisný poplatok.
Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu pôžičky v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Pretože
žalobca ako veriteľ poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaná ju neprijímala na takéto
účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 9. decembru

2013, a zmluva z tohto dňa je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver
ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme pôžičky [§ 1 ods. 2 cit. zákona].7. Obsahom úverovej zmluvy je okrem iného dohodnutá sadzba úroku vo výške 20 % a „servisného
poplatku“vovýške18%.Podľanázorusúdujevšaktakzumiestneniaobochdojednaní(tesnezasebou),
zo spôsobu výpočtu (percentom zo sumy istiny), výšky (takmer rovnaká sadzba servisného poplatku

ako úroku), ako aj zo spôsobu ich splácania (postupne v splátkach) zrejmé, že medzi účelom odmeny
a servisného poplatku nie je žiadne podstatný hospodársky rozdiel. Obe plnenia podľa názoru súdu
sledujú pokryť náklady veriteľa a poskytnúť mu primeraný zisk za prenechanie peňažných prostriedkov
dlžníkovi. Vzhľadom na to podľa názoru súdu treba na obe plnenia pozerať ako na jedno plnenie, teda
na úrok (v širšom zmysle), ktorý je dohodnutý sadzbou 38 % z istiny.

Podľa názoru súdu však takáto výška úroku (odmeny za prenechanie peňažných prostriedkov) odporuje
dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená
žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok
sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa
judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke
konávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrokbezohľadunato,žedlžník

uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom
medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.

Úroková sadzba (odmena) 38 % istiny v priebehu jedného roka je podľa názoru súdu neprijateľná,
pretože predstavuje takmer polovičné zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. V
relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne známych údajov inflácia v Slovenskej republike
pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Takto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená
ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v

slovenskej ekonomike. Okrem toho je v prerokúvanej veci úrok vypočítavaný z celej istiny vopred a
následne splácaný v jednotlivých splátkach, teda efektívna úroková sadzba (zohľadňujúca postupne sa
amortizujúcu istinu) je reálne vyššia a blíži sa výške RMPN (takmer 67 %).
Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe (odmene) je právnym
úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka

neplatná.

8. Dôsledkom neplatnosti dojednania o úroku a servisnom poplatku je však úplná absencia akejkoľvek
úrokovej sadzby v zmluve o pôžičke. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v rozhodnom
znení sa však úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neplatnosť

dohodyoúrokovejsadzbevúverovejzmluvetakmalazanásledok,ževeriteľnemôžepožadovaťodplatu
(úrok, odmenu) z poskytnutého úveru.

9. Vzhľadom na to má veriteľ právo len na zaplatenie istiny 1.000 €. Zo zisteného skutkového stavu
vyplýva, že žalovaná splatila 232 €, preto súd žalobcovi mohol priznať len 768 €. K zosplatneniu

tejto sumy došlo v súlade s prvou vetou bodu 1 obchodných podmienok a § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka potom, čo bola žalovaná na túto možnosť upozornený. Podľa názoru súdu však z ustanovenia
§ 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že tzv. zosplatnenie je v skutočnosti žiadosť (výzva) veriteľa
adresovaná dlžníkovi, ktorou tento žiada, aby bol dlh namiesto v splátkach zaplatený okamžite. Takáto
výzva (žiadosť) je právnym úkonom, ktorého účinky voči neprítomnej osobe pôsobia až okamihom, kedy

príslušný prejav vôle došiel do dispozičnej sféry dlžníka (§ 45 ods. 1 Obč. zák.). Podľa názoru súdu
tak k zosplatneniu nemôže dôjsť na základe interného, nikomu neoznámeného rozhodnutia veriteľa.
Preto nemožno považovať za súladné s § 565 a § 45 ods. 1 Obč. zák. oznámenie veriteľa z25. augusta
2014, že k zosplatneniu došlo 20. augusta 2014. Na druhej strane však práve citované oznámenie z
25. augusta 2014 spĺňa náležitosti výzvy (žiadosti) veriteľa o okamžité splatenie celého úveru a podľa

názoru súdu tak práve táto výzvy vyvolala následky upravené v § 565 Obč. zák., teda splatnosť celého
záväzku žalovanej. Vzhľadom na dátum podania na poštu (26. augusta 2014) na adresu, na ktorej
žalovaná preberá aj písomnosti súdu, možno podať názoru súdu vychádzať z toho, že k jeho doručeniu
do dispozičnej sféry žalovanej v zmysle § 45 ods. 1 Obč. zák. došlo najneskôr 29. augusta 2014 a
záväzok žalovanej sa tak stal splatným najneskôr 30. augusta 2014.

10. Omeškaním žalovanej s platením celej dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania
v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Tento nárok muvšak v zmysle už uvedeného vznikol až od 31. augusta 2014. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel len
čiastočne (výrok I), vo zvyšku ju zamietol (výrok II).

11.Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdpodľa§142ods.2O.s.p.,podľaktoréhomáčiastočneúspešný
žalobca nárok na náhradu (768 : 380, t. j. 66,9 : 33,1=) 33,8 % svojich trov. Účelne vynaložené trovy
konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu v celkovej výške 68,50 €, z
ktorých sa mu po zohľadnení miery úspechu má nahradiť 23,15 €. Náhradu trov je žalovaný povinný
zaplatiť do rúk advokáta (§ 149 O. s. p.).

Súd však nemohol žalobcovi priznať náhradu trov právneho zastúpenia. V prerokúvanej veci bol
rozsudok vyhlásený po pojednávaní 24. júna 2016, o ktorom bol žalobca riadne upovedomený a vo
vyhlásenom rozsudku boli žalobcovi prisúdené trovy; určenie ich výšky bolo vyhradené písomnému
vyhotoveniu (§ 151 ods. 5 O. s. p.). Ustanovenie § 151 ods. 1 a 2 O. s. p. v takom prípade ukladá
účastníkovi vyčísliť náhradu trov konania do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, v opačnom
prípade mu nemožno priznať trovy právneho zastúpenia a iné trovy mu možno priznať, len pokiaľ

vyplývajú zo spisu. Z pojednávania bola žalobcovi zaslaná zápisnica hneď v deň vyhlásenia, no napriek
tomu trovy právneho zastúpenia po vyhlásení rozsudku nevyčíslil. Preto súd v zmysle citovaného
ustanovenia § 151 ods. 2 O. s. p. priznal žalobcovi len náhradu súdnych poplatkov, ktorého úhrada
vyplýva zo spisu, a žiadne iné trovy mu nepriznal.

12. Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. súd povolil žalovanej splácať priznané plnenia v splátkach. Prihliadol pri
tom na majetkové, príjmové a sociálne pomery žalovanej, ktorej jediným príjmom je príjem, z ktorého
jednak podstatnú časť vynakladá na náklady na bývanie, stará sa o chorého syna a ešte sa z neho
beztak vykonávajú zrážky napriek predbežnému opatreniu tunajšieho súdu. Suma 20 € je za daných
okolností maximom toho, čo môže žalovaná vynaložiť na splátku tohto záväzku bez ohrozenia výživy

svojej a svojho maloletého dieťaťa. Hrozba straty výhody splátok by mala byť dostatočnou motiváciou
pre žalovanú, aby určené splátky dodržala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde.

V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak žalovaná dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú právoplatným rozsudkom, môže žalobca podať

návrh na vykonanie exekúcie.