Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316200680
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:1316200680.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: TELERVIS

PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Vratislav Šteffek,
advokát, Bratislava, proti žalovanej: A. D., nar. XX. F. XXXX, bytom B. X. XXX, O.Á. X., o 478,18 € s
prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 231,18 € s 5,05 %
ročným úrokom z omeškania od 4. októbra 2014.
II. V časti o zaplatenie 247 € s 5,15 % ročným úrokom z omeškania od 17. júla 2014, ako aj o zaplatenie
5,15 % ročného úroku z omeškania zo sumy 231,18 € od 17. júla 2014 do 3. októbra 2014 a 0,1 %

ročného úroku z omeškania z tejto sumy od 4. októbra 2014 sa žaloba zamieta.
III. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou Okresnému súdu Bratislava 18. januára 2016 a postúpenou tunajšiemu
súdu 29. marca 2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol,
že 9. júna 2013 uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 650 € za odplatu 247
€, ktoré mala žalovaná splatiť v 3 pravidelných splátkach po 3,25 € a desiatich splátkach po 88,73 €, t.
j. spolu 897 €. Celkovo však splatila len 418,82 €. Vzhľadom na to žalobca žiadal predčasné splatenie
zvyšku úveru k 16. júlu 2014 a od nasledujúceho dňa si nárokuje úrok z omeškania.

2. Žalovaná sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 19. mája 2016 nevyjadrila.

3. Pretože ide o drobný spor (nárok pod 100 €, porov. § 200ea ods. 1 O. s. p.), súd mimo pojednávania (§
115a ods. 2 O. s. p.) vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o úvere (č. l. 3), obchodné podmienky
(č. l. 3/rub), predžalobná upomienka s podacím hárkom (č. l. 4 a 5), oznámenie o zosplatnení záväzku
s podacím hárkom (č. l. 6 a 7) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§

121, § 153 ods. 1 O. s. p.) súd zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov. Žalovaná nekonala v prerokúvanej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania.

b) Žalobca (zastúpený finančným agentom) a žalovaná 6. septembra 2013 podpísali zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (č. l. 3) na formulári žalobcu. V jej čl. I sa deklaruje, že veriteľ
(žalobca) poskytol dlžníkovi (žalovanej) bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver v sume 650 € (doformulára je dopísaná rukou), a to za celkový úrok 20 % istiny a za odmenu 18 % istiny. Dlžník podpisom
zmluvy potvrdil prevzatie istiny v hotovosti. Dlžník sa tak na úroku a odmene (spolu označované ako
„odplata“) zaviazal zaplatiť celkovo 247 € (t. j. 38 % zo 650 €), teda spolu s istinou sumu 897 €, čo bolo

vyplnené v čl. II tejto zmluvy. V ďalšom odseku čl. II bolo dohodnuté a rukou vyplnené, že táto suma je
splatná v 13 splátkach, a to v troch po 3,25 € a desiatich po 88,73 € v určených termínoch splatnosti.
Zmluva okrem iného obsahovala ustanovenie, podľa ktorého sú jej súčasťou obchodné podmienky v
prílohe zmluvy.
Priložené (predtlačené) obchodné podmienky (č. l. 3/rub), ktoré boli tiež podpísané žalovaným, v bode

1 ustanovovali okrem iného toto:
„1. Veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. ...“
Bod 1 obchodných podmienok obsahoval okrem iného určenie RPMN, v bode 2 bola určená konečná
splatnosť. Bod 3 obchodných podmienok znel takto:
„3. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník... nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je

veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka... zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % istiny
pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov..., a to za každý aj začatý mesiac omeškania...“

c) Žalovaná zaplatila celkovo 418,82 €, ďalšie splátky nevykonala (nesporná skutočnosť).

d) Žalobca predžalobnou upomienkou z 23. apríla 2014 (č. l. 4) upozornil žalovanú na možnosť
zosplatnenia celého zvyšného plnenia. Následne žalobca listom z 26. septembra 2014 (č. l. 6) podaným
na poštu 29. septembra 2014 (č. l. 7) oznámil žalovanej, že záväzok splatiť celú pôžičku bol zosplatnený
k 16. júlu 2014. Žalovaná však svoje záväzky nesplnila ani potom.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.).

Všetky skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou listín, resp. vychádzajú z tvrdení
žalobcu, ktoré žalovaná nijako nepopierala.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanej poskytnuté a odovzdané
peňažné prostriedky v hotovosti a tento sa zaviazal vrátiť ich zvýšené o tzv. odplatu. Takáto právna

konštrukcianapĺňadefiníciupôžičkyvzmysle§657Občianskehozákonníka.Pretožežalobcaakoveriteľ
poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaná ju neprijímala na takéto účely, spĺňajú
definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 6. septembru 2013, a zmluva
z tohto dňa je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je

spotrebiteľským úverom v právnej forme pôžičky [§ 1 ods. 2 cit. zákona].

7. Obsahom úverovej zmluvy je okrem iného dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 38 %. Podľa
názoru súdu však takáto výška úroku odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka
na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že

je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou
sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5
Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len
ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v
situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri

peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou
odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“
obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník
poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
Úroková sadzba 38 % je podľa názoru súdu neprijateľná, pretože predstavuje takmer polovičné

zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne
známych údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Takto
vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka,
ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike. Okrem toho je v prerokúvanej veci úrokvypočítavaný z celej istiny vopred a následne splácaný v jednotlivých splátkach, teda efektívna úroková
sadzba (zohľadňujúca postupne sa amortizujúcu istinu) je reálne vyššia a blíži sa výške RMPN (takmer
67 %).

Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý
sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

8. Dôsledkom neplatnosti dojednania o úrokovej sadzbe je však úplná absencia akejkoľvek úrokovej
sadzby v zmluve o pôžičke. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v rozhodnom znení sa

však úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neplatnosť dohody o
úrokovej sadzbe v úverovej zmluve tak mala za následok, že veriteľ nemôže požadovať odplatu (úrok,
odmenu) z poskytnutého úveru.

9. Vzhľadom na to má veriteľ právo len na zaplatenie istiny 650 €. Zo zisteného skutkového stavu
vyplýva, že žalovaná splatila 418,82 €, preto súd žalobcovi mohol priznať len 231,18 €. K zosplatneniu

tejto sumy došlo v súlade s prvou vetou bodu 1 obchodných podmienok a § 53 ods. 8 Občianskeho
zákonníka potom, čo bol žalovaný na túto možnosť upozornený. Podľa názoru súdu však z ustanovenia
§ 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že tzv. zosplatnenie je v skutočnosti žiadosť (výzva) veriteľa
adresovaná dlžníkovi, ktorou tento žiada, aby bol dlh namiesto v splátkach zaplatený okamžite. Takáto
výzva (žiadosť) je právnym úkonom, ktorého účinky voči neprítomnej osobe pôsobia až okamihom, kedy

príslušný prejav vôle došiel do dispozičnej sféry dlžníka (§ 45 ods. 1 Obč. zák.). Podľa názoru súdu tak
k zosplatneniu nemôže dôjsť na základe interného, nikomu neoznámeného rozhodnutia veriteľa. Preto
nemožno považovať za súladné s § 565 a § 45 ods. 1 Obč. zák. oznámenie veriteľa zo 26. septembra
2014, že k zosplatneniu došlo 16. júla 2014. Na druhej strane však práve citované oznámenie z 26.
septembra 2014 spĺňa náležitosti výzvy (žiadosti) veriteľa o okamžité splatenie celého úveru a podľa

názoru súdu tak práve táto výzvy vyvolala následky upravené v § 565 Obč. zák., teda splatnosť celého
záväzku žalovanej. Vzhľadom na dátum podania na poštu (29. septembra 2014) na adresu, na ktorej
žalovaná preberá aj písomnosti súdu, možno podať názoru súdu vychádzať z toho, že k jeho doručeniu
do dispozičnej sféry žalovanej v zmysle § 45 ods. 1 Obč. zák. došlo najneskôr 2. októbra 2014 a záväzok
žalovanej sa tak stal splatným najneskôr 3. októbra 2014.

10. Omeškaním žalovanej s platením celej dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania
v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške o 5 %
vyššej než základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania. Tento nárok mu však v zmysle
už uvedeného vznikol až od 4. októbra 2014, kedy bola základná sadzba 0,05 %, nie 0,15 %, preto

žalobcovi patrí úrok z omeškania len 5,05 % ročne. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel len čiastočne
(výrok I), vo zvyšku ju zamietol (výrok II).

11. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého by väčšinovo
úspešnej žalovanej patrila náhrada pomerne časti trov konania. Žalovaná však žiadne trovy nežiadala,

žiadal ich žalobca, no ten na ne nemá nárok, preto súd o jeho návrhu (§ 151 ods. 1 O. s. p.) musel
rozhodnúť tak, že mu náhradu trov nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde.

V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak žalovaná dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú právoplatným rozsudkom, môže žalobca podať

návrh na vykonanie exekúcie.