Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/386/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314220588
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2314220588.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom 921 22 Piešťany, Teplická č. 7434/147, IČO: 36 234
176, proti žalovanému: Z. V., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX Š., H. XXX, o zaplatenie 3533,- eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2576,44 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,15 % ročne od 16. 8. 2014 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 96,95 eura titulom
súdneho poplatku, a to v mesačných splátkach po 50,- eur, kde splátky sú splatné vždy do 20-teho dňa
toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, a to až do úplného zaplatenia dlžnej

sumy s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 26. 8. 2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 3533,- eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa
8. 8. 2011 úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, ktorou sa zaviazal žalovanému poskytnúť dohodnutý
bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 3574,07 eura a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a
zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky.

Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška
atermínsplatnostijeurčenývzmluve.Vjednotlivýchsplátkachjezahrnutápríslušnáčasťúverovejistiny,
poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, a prípadne úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva
inak. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej
lehote nevrátil. Dňa 27. 11. 2012 žalobca vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru spolu
s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou. Ku dňu podania žaloby predstavuje dlh žalovaného
sumu 3533,- eur a to nasledovne:

- istina: 129,12 eura;
- úrok: 225,65 eura;
- zosplatnená istina: 3144,48 eura;
- poistenie Bill protection: 32,55 eura;
- poplatok za možnosť zmeny splátky: 1,20 eura.

Okrem istiny si žalobca svojou žalobou uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z.

2. Žalovaný sa k návrhu vyjadril tak, že potvrdil uzatvorenie zmluvy o úvere, avšak nemá možnosť splatiť
žalovanú sumu jednorazovo, nakoľko poberá len dôchodok.3. Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30. 6. 2016), účastníci (strany) sú povinní prispieť k tomu, aby
sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia

dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Ustanovenie ukladá účastníkovi (strane) tzv. povinnosť
tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský
vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o
návrhové konanie a žalobca nesie dôkazné bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže
žalobca je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária

musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti má návrh obsahovať
a rovnako musí vedieť, že k návrhu je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení
uvedených v návrhu. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie
zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania - strán sporu, účastníka konania (stranu)
na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník
(strana) v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy

predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. S poukazom na nález Ústavného súdu SR
pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti
konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti
práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť
zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už

protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie
alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek,
M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740).
Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu (strany), resp. rokovací
spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa

môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania.)

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania (strán sporu), urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre
rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, §

29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája
1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd

nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

4. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - úverová zmluva číslo

XXXXXXXXXX, úverové podmienky, výzva k splateniu celého úveru z 27. 11. 2012, rekapitulácia splátok
a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené. Dňa 8. 8. 2011 uzavrel žalobca
so žalovaným úverovú zmluvu pod č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového

spotrebiteľského úveru v celkovej výške 3574,07 eura, s mesačnými splátkami vo výške 92,41 eura,
počet splátok 72, ročná úroková sadzba 19,72 %, RPMN od 21,7 % do 22,5 %, priemerná RPMN 17,62
%, prvá splátka bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, splatnosť jednotlivých ďalších
splátok bola určená na 15. deň toho - ktorého kalendárneho mesiaca, lehota konečnej splatnosti 72
mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa posledného mesiaca. Poistenie v zmluve nie je dohodnuté.

Žalobca je spoločnosť m.i. s predmetom činnosti - poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým
spôsobom. Žalovaný uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ.

6. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinného k 8. 8. 2011), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (účinného k 8. 8. 2011), (1) Tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. f/, k/ cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ cit. zák., (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti

podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

7. Po preštudovaní úverovej zmluvy, v zmysle citovaného § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. súd musí

konštatovať, že úverovú zmluvu je nutné považovať ako zmluvu uzatvorenú bezúročne a bez poplatkov.
V zmluve absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmena f/, j/, k/ citovaného zákona, a to termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, výška a počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a
údaj o RPMN. Nie je možné zákon vykladať tak, že sa v zmluve uvedie jedna splátka, ktorá zahŕňa
istinu, poplatky a úroky, nakoľko z nej nie je možné učiť, ktorá časť splátky sa započítava na istinu,

ktorá na úroky a ktorá na iné poplatky. Takto uvedená splátka je nepreskúmateľná. V zmluve sa uvádza
len výška súhrnnej splátky 92,41 eura bez bližšej špecifikácie. Rovnako v zmluve je uvedená lehota
splatnosti, nie však termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď podľa súdu uvedené nemôže
plniť údaj o splatnosti prvej splátky, počte splátok a lehote splatnosti. Konečná splatnosť musí byť
určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým

zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Je neprípustné, aby sa účastník
zmluvy k tomuto údaju dopracovával výkladom či výpočtom. Zmluva ďalej obsahuje údaj o RPMN
určený neprijateľným spôsobom - od 21,7 % do 22,5 %, teda nie dostatočne konkrétnym spôsobom
zohľadňujúcim konkrétne podmienky úveru žalovaného.

8. Podľa názoru súdu všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického,
spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy,
ktorou je aj riadne dojednanie výšky úroku za poskytnutý úver alebo výšky jednotlivých poplatkov. Pri
vyhotovení úverových zmluvných podmienok žalobca ako dodávateľ postupoval v rozpore so zásadoudobromyseľnosti a v rozpore s dobrými mravmi, pretože úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. vyhotovil tak drobným písmom, že tým vlastne využil omyl spotrebiteľa, ktorý
takýmto drobným písmenám ani nevenoval pozornosť. Ďalšie dojednania ohľadne úveru ako podstatné

náležitosti úverovej zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch sú zapracované len v úverových
zmluvných podmienkach s názvom Podmienky splácania úveru, a nie priamo v zmluve, sú napísané
drobným skoro nečitateľným písmom. Takéto konanie žalobcu ako dodávateľa je nutné vyhodnotiť ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca takýmto
spôsobom využil svoje postavenie ako dodávateľa a porušil zmluvnú slobodu žalovaného, keď mu

nanútil podpisom zmluvy prijatie zmluvných podmienok týkajúcich sa splátok úveru bližšie v zmluve
nešpecifikovaných, iba s odkazom na úverové zmluvné podmienky. Vzhľadom na vyššie uvedené súd
považoval dojednania o zmluvne dohodnutých úrokoch, pravidelných a nepravidelných poplatkoch a
zmluvných sankciách, ktoré navrhovateľ špecifikoval len v úverových zmluvných podmienkach, ktoré
žalovaný ani nepodpísal, za absolútne neplatné, a to z dôvodu, že takýto právny úkon v rozpore s ust.
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebol urobený určite a zrozumiteľne ako aj vzhľadom na rozpor s

dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

9. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové
náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného

vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

10. Pre absenciu uvedených náležitostí podľa 9 ods. 2 písm. f/, j/, k/ cit. zákona, ktoré musia byť v
zmluve uvedené, je nutné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného teda vyplýva, že
žalovaný je povinný žalobcovi vrátiť len to, čo mu poskytol, t. j. 3574,07 eura. Zo splátkového kalendára,

ktorý predložil sám žalobca k podanej žalobe vyplýva, že žalovaný žalobcovi uhradil celkovo 997,63
eura a teda je povinný mu doplatiť ešte 2576,44 eura.

11. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe žalobcu v časti istiny 2576,44 eura a vo zvyšku žalovanej
sumy žalobu zamietol (istina 956,56 eura s príslušenstvom).

12. Podľa § 3 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako
spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej

zmluvy. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie
úveru, ktorý sa odporca zaviazal žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o
dočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeúveru
(§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa
(§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol

v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak
tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah
sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o

ochrane spotrebiteľa) účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy.

14. Keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť splatiť úver riadne a včas, je zo zákona povinný platiť aj
úroky z omeškania postupom podľa § 517 ods. 2 OZ.Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, účinného k 8. 8. 2011, Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 16. 12. 2012 (úver mal žalovaný splatiť do 15. 12. 2012 na
základe zosplatnenie úveru z 27. 11. 2012 - čl. 17 spisu) určená vo výške 0,15 % ročne, potom úrok z
omeškania predstavuje výšku 8,15 % ročne.

Keďže sa žalovaný dostal do omeškania tým, že nesplácal poskytnutý úver, je povinný platiť aj úrok z
omeškania z dlžnej sumy, na ktorú povinnosť ho zaviazal súd. Vychádzajúc z toho, že úver je bezúčelový
abezpoplatkov,odporcajepovinný zaplatiť2576,44eura.Úrokyzomeškaniajepovinnýzaplatiťpočnúc
dňom 16. 8. 2014, ako to žalobca požadoval v žalobe, hoci k omeškaniu došlo preukázateľne už skôr,
súd však nemôže prekročiť návrh (§ 153 ods. 2 O.s.p. účinného do 30. 6. 2016).

15. Súd žalobcovi nepriznal ani (mimo istiny) sumu 483,10 eura titulom úrokov z omeškania, nakoľko
táto bola zo strany súdu nepreskúmateľná (čl. IV žalobného návrhu).

16. Vzhľadom na uvedené odôvodnenie tohto rozsudku, potom súd zamietol žalobu v časti žalovanej

sumy presahujúcej výšku 2576,44 eura z titulu poskytnutého úveru ako aj príslušenstvo - úroky z
omeškania presahujúce priznané príslušenstvo.

17. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

18. Podľa § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. (účinného do 30. 6. 2016) je žalovaný povinný plniť podľa
výroku prvého tohto rozsudku v mesačných splátkach po 50,- eur, kde splátky sú splatné vždy do 20-teho
dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, a to až do úplného zaplatenia
dlžnej sumy s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žalovaný požiadal o možnosť splatenia dlhu v splátkach, pričom súdu preukázal, že je poberateľom
starobného dôchodku vo výške 351,30 eura a jeho manželka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti,
je taktiež poberateľkou starobného dôchodku vo výške 288,- eur mesačne. Takýto príjem odôvodňuje
postup súdu, ktorý rozhodol o plnení v splátkach, nakoľko iné rozhodnutie by bolo ohrozením postavenia
žalovaného, ktorý z uvedeného príjmu musí hradiť pravidelné mesačné poplatky na bývanie, povinné

poplatky za služby spojené s bývaním a, samozrejme, mu musí zostať aj príjem na zabezpečenie aspoň
základných životných potrieb (strava, hygiena a pod.).

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30. 6. 2016), podľa
ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok
na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu
právneho dôvodu žaloby, t. j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila
pri rozhodovaní vo veci samej.

Uplatnené trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 211,50 eura.

Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný v časti 72,12 % a žalobca v časti 27,08 %, súd rozhodol o
náhrade trov konania tak, ako to vyplýva z výroku rozsudku. V časti súdneho poplatku potom predstavuje

povinnosťžalovanéhonanáhraduvovýške96,95eura(72,12%-27,08%,t.j.45,84%,teda96,95eura).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.