Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 6, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515200015
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8515200015.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci navrhovateľa: D.. B.

J., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX/XX, XXX XX Q. K., občan SR proti odporkyni: Q. J., nar. XX.X.XXXX, B.
XXX, občianka SR v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa B. J., nar. XX.XX.XXXX k odporkyni Q. J., nar.
XX.X.XXXX určenú rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/8/2009 zo dňa 3.6.2009, počnúc
dňom 1.9.2014.

Žiadnemu z účastníkov súd nepriznáva náhradu trov tohto konania.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom dožadoval zrušenia jeho vyživovaciu povinnosti voči odporkyni - jeho
dcére, určenú rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5C/8/2009 zo dňa 3.06.2009, ktorým mu bola uložená
povinnosť prispievať na výživu odporkyni sumou vo výške 130,- eur mesačne.

Svoj návrh odôvodnil tým, že podľa jeho vedomosti odporkyňa v roku 2013 z jemu neznámych dôvodov
zanechala štúdium na Masarykovej univerzite v Brne a až do súčasnosti sa v prevažnej miere zdržiava

v mieste bydliska. Skutočnosti týkajúce sa prípadného ukončenia štúdia mu však neoznámila a ani s
ním nekomunikuje. Do tohto času odporkyňa nepožiadala o zmenu platenia výživného a preto on aj
naďalej platí výživné k rukám jej matky. Má vedomosť o tom, že odporkyňa t.č. pracuje externe ako
lektorka anglického jazyka v jazykovej škole v Poprade s pracoviskom v Centre voľného času v Starej
Ľubovni a má vlastný finančný príjem. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal vyživovaciu povinnosť
k odporkyni zrušiť.

.
Vzhľadom na neurčitosť petitu podaného návrhu súd uznesením zo dňa 20.2.2015 vyzval navrhovateľa
na doplnenie návrhu a spresnenie petitu podaného návrhu tak, aby bol presný, určitý a vykonateľný.

Na túto výzvu súdu navrhovateľ spresnil petit tak, že žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť s účinnosťou
od 1.1.2014. Taktiež spresnil miesto bydliska odporkyne.

Súd doručil účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, odporkyni spolu
s návrhom na začatie konania na vyjadrenie.Odporkyňa v písomnom stanovisku k podanému návrhu, ktoré bolo súdu doručené 7.5.2015 uviedla, že
po dovŕšení plnoletosti sa sústavne pripravovala na povolanie formou denného štúdia na Masarykovej
univerzitevBrneod20.8.2011do15.9.2013,následnezmenilaškoluavčaseod18.9.2013do18.9.2014

bola študentkou denného štúdia na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Potom štúdium, po zvážení,
zanechala predovšetkým z rodinných a ekonomických dôvodov. Po zanechaní štúdia sa nahlásila na
úrad práce, kde bola evidovaná ako nezamestnaná, bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Ďalej
poukázala nato, že v jazykovej škole, na ktorú poukazuje otec v návrhu pracuje iba príležitostne ako
výpomoc a jej najvyšší mesačný príjem z tohto titulu bol cca 60 eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

odporkyňa je toho názoru, že jej schopnosť živiť sa sama nie je úplná ale čiastočná, a preto žiadala, aby
súd výživné nezrušil ale iba znížil na sumu 100 eur mesačne.

Súd následne vo veci vytýčil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne,
oboznámil sa s písomným stanoviskom odporkyne ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi doloženými
do spisu a to potvrdením o návšteve školy od Katolíckej univerzity v Ružomberku zo dňa 27.8.2015

ako aj ďalším potvrdením od Katolíckej univerzity v Ružomberku zo dňa 20.10.2015, osvedčením o
živnostenskom oprávnení zo 16.10.2015, potvrdením ÚPSVaR Prešov zo dňa 16.11.2015 o evidovaní
v evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdením od Katolíckej univerzity v Ružomberku o zanechaní
štúdia dňom 1.9.2015, kontrolným preukazom ÚPSVaR v Starej Ľubovni, potvrdením o dĺžke štúdia
od Masarykovej univerzity Filozofickej fakulty zo dňa 11.3.2016, prehlásením obchodnej spoločnosti

job&fun, s.r.o., Letná 33, Stará Ľubovňa, prehlásením obchodnej spoločnosti A&A Solar, s.r.o., Obrancov
mieru 19, Stará Ľubovňa a zistil tento skutkový stav.

Na pojednávaní konanom dňa 20.04.2016 navrhovateľ trval na podanom návrhu v celom rozsahu a v
znení tak, ako bol podaný. Poukázal na skutočnosť, že odporkyňa sa sústavne nepripravovala na ďalšie

povolanie a žiadal zrušiť výživné od doby, kedy sa odporkyňa prestala pripravovať na ďalšie povolanie.
Odporkyňa predovšetkým na poslednom pojednávaní uviedla, že súhlasí so zrušením vyživovacej
povinnosti, avšak žiadala, aby toto bolo zrušené ku dňu pojednávania t.j. k 6.6.2016. Poukázala na tú
skutočnosť, že aj naďalej nie je schopná sama sa živiť, pretože aj keď aktuálne realizuje živnostenskú
činnosť, nie je schopná vyživiť sama seba, je závislá na matke, a preto je toho názoru, že aj otec je

povinný určitým spôsobom podieľať na jej výžive. Ďalej poukázala na tú skutočnosť, že keby sa takto
zachovala aj matka ako otec, t.j. navrhovateľ, tak by v podstate nemala ani kde bývať.

.
Odporkyňa je dcérou navrhovateľa. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5C/8/2009-51 zo dňa 3.6.2009

bolo manželstvo rodičov odporkyne rozvedené a zároveň bola schválená rodičovská dohoda medzi
účastníkmi konania, na základe ktorej maloleté deti na čas po rozvode manželstva boli zverené do
osobnej starostlivosti matke, t.j. aj odporkyňa a zo strany otca bola určená vyživovacia povinnosť k vtedy
maloletej Q. J. mesačne vo výške 130 eur. Tak, ako to vyplynulo aj z vyjadrenia samotnej odporkyne, táto
po dovŕšení plnoletosti ďalej pokračovala v štúdiu na Masarykovej univerzite v Brne, podľa jej tvrdenia

od augusta 2011 do 15.9.2013, následne však školu zmenila a pokračovala v štúdiu dennou formou
na Katolíckej univerzite v Ružomberku, kde študovala do 31.8.2014. Následne štúdium prerušila do
31.8.2015 a od októbra 2015 do novembra 2015 bola v evidencii na úrade práce. Od novembra 2015
si otvorila živnosť v oblasti jazykového vzdelávania, ktorú realizuje doposiaľ. Podľa tvrdenia odporkyne
bola študentkou do 31.8.2014.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel
k názoru, že návrh je dôvodný. Z predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že od poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni došlo k podstatnej zmene pomerov a to

tým, že odporkyňa sa od 1.9.2014 prestala sústavne pripravovať štúdiom na ďalšie povolanie. Z
predložených listinných dôkazov, predovšetkým potvrdení jednotlivých vysokých škôl a úradu práce
mal súd preukázané, že odporkyňa bola študentkou Masarykovej univerzity v Brne od 20.7.2011 do
26.11.2013. Od 7.11.2013 do 26.11.2014 mala toto štúdium prerušené. Od 18.9.2013 do 31.8.2014bola študentkou 1. ročníka Katolíckej univerzity v Ružomberku, konkrétne pedagogickej fakulty. Od
1.9.2014 do 31.8.2015 mala toto štúdium prerušené a od 22.10.2014 do 31.10.2015 bola v evidencii na
úrade práce. Od 1.9.2015 štúdium zanechala. Následne od 1.11.2015 realizuje živnostenskú činnosť na

základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení.

Z vykonaného dokazovania je zrejme, že odporkyňa bola študentkou a teda pripravovala sa na svoje
ďalšie povolanie do 31.8.2014, keďže následne od 1.9.2014 štúdium prerušila a v tomto štúdiu už
ďalej vôbec nepokračovala a hneď 22.10.2014 sa zaevidovala na úrade práce ako uchádzačka o

zamestnanie. Z uvedeného teda vyplýva, že od 1.9.2014 získala schopnosť živiť sa sama, čím boli
naplnené zákonom stanovené podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nej.
Teda odporkyňa aj napriek prerušenému štúdiu ďalej v tomto štúdiu nepokračovala, ale štúdium
zanechala a o tom, že nemala záujem ani ďalej pokračovať v štúdiu svedčí jej zaevidovanie sa na úrade
práce ako uchádzačky o zamestnanie. Súd zároveň poukazuje aj nato, že odporkyňa na poslednom
pojednávaní súhlasila so zrušením vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nej, avšak toto podmienila

ukončením ku dňu posledného pojednávania, ktoré bolo 6.6.2016.

.
V zmysle cit. § 62 zákona o rodine je vyživovacia povinnosť rodičov k deťom ich zákonnou povinnosťou,
ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa

živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné
náklady. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené
potreby z odmeny za vlastnú prácu, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a
potrebám spoločnosti. Povinnosť rodiča vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na svoje budúce
povolanie, trvá do času, kým dieťa neukončí štúdium. Myslí sa tým základné, stredoškolské, bakalárske

alebo magisterské denné štúdium. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom nie je časovo obmedzená.
Môže však byť podmienená určitými skutočnosťami, ktoré majú za následok jej zánik.
Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne
sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa a z toho dôvodu nepovažovala
za relevantné napr. ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Dôraz

sa kladie aj na sústavnosť prípravy na budúce povolanie.

Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že odporkyňa skončila štúdium a je teda schopná sama
sa živiť, čo naviac aktuálne potvrdzuje aj tá skutočnosť, že jej bolo vydané živnostenské oprávnenie
a aktuálne od 1.11.2015 realizuje živnostenskú činnosť. Čo sa týka tvrdenia odporkyne, že prerušiť

štúdium musela z finančných dôvodov a rodinných dôvodov je potrebné podľa názoru súdu poukázať
na to, že v danom prípade pre posúdenie trvania vyživovacej povinnosti je podstatná danosť samotnej
schopnosti odporkyne samostatne sa živiť, čo je samo o sebe dôvodom na zrušenie vyživovacej
povinnosti.

Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa, že odporkyňa mala pracovať ako lektorka anglického jazyka v roku
2013, tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal.
Z prehlásení obchodných spoločnosti job&fun s.r.o. Stará Ľubovňa a tiež A&A Solar, s.r.o. Stará Ľubovňa
vyplýva, že odporkyňa nikdy nebola zamestnankyňou týchto spoločnosti a nikdy jej nebol vyplatený
žiadny finančný príjem. Pred otvorením svojej vlastnej živnosti určitý čas vykonávala niektoré aktivity pre

ich spoločnosti, avšak bez finančného príjmu. Jej odmenou bolo získanie know-how týkajúce sa vedenia
marketingu v jazykovej škole.

Navrhovateľ požadoval zrušenie vyživovacej povinnosti od 1.1.2014, čo však žiadnym spôsobom
nepreukázal. Ako bolo hore uvedené odporkyňa bola študentkou vysokej školy Katolíckej univerzity do

31.8.2014 a po prerušené štúdia v tomto ďalej nepokračovala.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že odporkyňa nadobudla schopnosť
samostatne sa živiť tým, že prerušila svoje štúdium od 1.9.2014, následne 22.10.2014 sa zaevidovala
na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a tak, ako to vyplýva z potvrdenia Katolíckej univerzity

v Ružomberku, v prerušenom štúdiu naďalej nepokračovala a štúdium zanechala.

Súd preto dospel k záveru, že je dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni
počnúc dňom 1.9.2014..
V prevyšujúcej časti, čiže v časti zrušenia vyživovacej povinnosti od 1.1.2014 súd návrh zamietol ako

nedôvodný.

O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bol úspešným účastníkom
navrhovateľ, nakoľko súd jeho návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti vyhovel, tento si však trovy
konania neuplatnil, preto súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.