Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/378/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614209148
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Machyniak
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4614209148.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Q. Y., bývajúcej v S., S. XXX/XX, v
dovolacomkonanízastúpenejJUDr.AlenouPečenkárovou,advokátkousosídlomvPartizánskom,Pažiť
188,protižalovanémuA.A.Y.,bývajúcemuvS.,S.XXX/XX,opríspevoknavýživurozvedenejmanželky,
vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6C/228/2014, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 23. apríla 2015, sp. zn. 7Co/312/2015 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Nitre rozsudkom z 23. apríla 2015, sp. zn. 7Co/312/2015 na odvolanie oboch účastníkov
potvrdil rozsudok Okresného súdu Topoľčany z 5. marca 2015 č. k. 6C/228/2014-47 vo výroku, ktorým

okresný súd uložil žalovanému povinnosť prispievať na výživu žalobkyne sumou 100 eur mesačne od
29. októbra 2014 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred najdlhšie na dobu 5 rokov, ktorým vo zvyšku žalobu
zamietol a ktorým rozhodol o súdnom poplatku. Zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku o zročnom
výživnom tak, že zročné výživné v sume 409,69 eura za dobu od 29. októbra 2014 do 28. februára
2015 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni do troch dní a rozhodol o náhrade trov prvostupňového
a odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je vo

výroku určenia výživného vecne správny a že sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti rozsudku doplnil, že súd prvého stupňa správne
posúdildôvodnosťuplatnenéhonároku.Priznaniepríspevkunavýživuniejevdanomprípadevrozpores
dobrými mravmi, vzhľadom na závery uvedené v rozsudku o rozvode manželstva. Za správne považoval
aj určenie výšky príspevku v sume 100 eur mesačne a tiež určenie začiatku povinnosti žalovaného.
Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že žalobkyňa nedosahuje taký príjem, aby mohla

dostatočne zabezpečiť nielen nutné výdavky na svoju výživu, ale aj nevyhnutné výdavky spojené s
bývaním a aj výdavky spojené s jej zdravotným stavom. Odvolania účastníkov preto nepovažoval za
dôvodné. Pokiaľ ide o splatnosť zročného výživného dospel na rozdiel od súdu prvého stupňa k záveru,
že vzhľadom na výšku príjmu žalovaného, nebol daný dôvod povoliť zaplatenie zročného výživného v
splátkach v zmysle § 160 ods. 1 veta druhá O. s. p.. V tejto časti preto rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 220 O. s. p. zmenil a uložil žalovanému povinnosť zročné výživné žalobkyni zaplatiť v lehote

troch dní. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 O.
s. p. a § 142 ods. 2 O. s. p.

2. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie žalobkyňa. Navrhla napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu vo výroku stanovenia výšky mesačného príspevku na rozvedenú manželku zrušiť a
vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie. K prípustnosti dovolania uviedla, že odvolací súd

jej odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., keď vo veci samej rozhodol
bez nariadenia pojednávania s tým, že účastníkom sporu nedal možnosť vyjadriť súhlas s takýmtopostupom. Účasť na pojednávaní považovala za mimoriadne dôležitú, lebo sa chcela na ňom vyjadriť
ku všetkým relevantným skutočnostiam uvedeným v odvolaní a prípadné nejasnosti priamo pred súdom
vysvetliť. Odvolací súd tým, že pojednávanie nenariadil, znemožnil jej v konaní pred odvolacím súdu

robiť prednesy, vysvetliť podstatné skutočnosti, vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany, a teda realizovať jej
procesné práva, ktoré jej dáva Občiansky súdny poriadok. Ňou podaný mimoriadny opravný prostriedok
považovala preto za prípustný a súčasne aj dôvodný. Dovolanie odôvodnila tiež tým, že konajúce súdy
dospeli na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne nesprávne
vec právne posúdili. Trvala naďalej na tom, že primeraný príspevok na jej výživu nepredstavuje sumu

100 eur mesačne.

3. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že s ním nesúhlasí a navrhol, aby dovolací súd dovolanie
ako nedôvodné zamietol.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní [§ 35 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)] po zistení, že dovolanie bolo podané
k tomu oprávneným subjektom, zastúpeným advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p.,
skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, či dovolanie je procesne prípustné a dospel k záveru,
že dovolanie treba odmietnuť.

5. Podmienky prípustnosti dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil podľa právneho stavu
účinného ku dňu jeho podania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (Čl.
2 ods. 1 a ods. 2 a Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).

6.Dovolacísúdsapredovšetkýmzaoberalskutočnosťou,čipodanédovolaniesmerujeprotirozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.).

7. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§
236 ods. 1 O. s. p.).

8. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanovení § 238
O. s. p. a § 237 ods. 1 O. s. p.

9. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto
procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo

rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v
jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.).

10. V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 až 3
O. s. p., pretože nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok vo veci samej. Rozhodnutiu odvolacieho
súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny názor v tejto veci. Nejde ani o
potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné

a nejedná sa ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd
prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie
preto podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.

11. Navyše, v danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým sa rozhodlo

vo veci upravenej Zákonom o rodine (príspevok na výživu rozvedeného manžela), v ktorom prípade je
prípustnosť dovolania v zmysle § 238 ods. 4 O. s. p. výslovne vylúčená.

12. V súlade s ustanovením § 242 ods. 1 O. s. p. ukladajúcim dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť
vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p. (či už to účastník namieta alebo nie),

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal
aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie
pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,
v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi

konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

13. Dovolací súd však nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto
zákonnom ustanovení.

14.Pokiaľžalobkyňaodôvodňovalaprípustnosťdovolaniatým,žeodvolacísúdnaprejednanieodvolania
nenariadil pojednávanie a konal tak bez toho, aby účastníkov sporu vyzval, či s takýmto postupom
súhlasia treba uviesť, že podľa § 214 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie
vždy v prípadoch vymenovaných pod písm. a/ až d/ citovaného zákonného ustanovenia. V ostatných
prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.).

15. Z dikcie ustanovenia § 214 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že na prejednanie odvolania, ktoré smeruje
proti rozhodnutiu vo veci samej musí predseda senátu nariadiť pojednávanie, okrem iného aj vtedy, ak
je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Či v konkrétnom prípade je nevyhnutné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, je však vecou úvahy odvolacieho súdu a nie účastníkov konania. Ak odvolací

súd dospeje k záveru, že súd prvého stupňa náležitým spôsobom zistil skutkový stav veci a preto nie
je potrebné dokazovanie zopakovať alebo doplniť, nič mu nebráni (ak nejde o ostatné tri v zákone
vymenované prípady) o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

16. V posudzovanej veci odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa zistil úplne skutkový stav veci

a že dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Nepovažoval preto za
potrebné súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie zopakovať alebo dokazovanie doplniť, o čom
rozhodnúť je v jeho plnej kompetencii. Nemožno mu preto vyčítať, že jeho postup, keď na prejednanie
odvolania nenariadil pojednávanie, bol v rozpore so zákonom.

17. Postup odvolacieho súdu nebol v rozpore so zákonom ani v tom, že tak konal bez toho, aby
účastníkov sporu vyzval, či s takýmto postupom súhlasia. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho
súdneho priadku v platnom znení totiž nevyplýva, že predpokladom pre prejednanie odvolania bez
nariadenia pojednávania, je súhlas účastníka s takýmto postupom odvolacieho súdu.

18. Žalobkyňa preto neopodstatnene namietala, že odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať
v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.

19. Dovolací súd nezistil ani existenciu žiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte
uvedenom pod písmenami a/ až d/, e/ a g/ § 237 ods. 1 O. s. p. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa

týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon, žalobkyňa vady uvedené v týchto zákonných
ustanoveniach ani nenamietala.

20. Keďže v preskúmavanej veci dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné podľa §
238 ods. 1, 2, 3 O. s. p. a neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p., Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. ako neprípustné
odmietol bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.

21. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo mu
žiadne trovy nevznikli.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.