Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/303/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114217157
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114217157.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu PhD. a JUDr. Klaudie Koskovej v právnej veci navrhovateľa
Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 174, právne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou, Goliašová Gabriela, s.r.o., so sídlom Teplická 7434/147, 921
22 Piešťany, proti odporcovi Z. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. O. XXX, XXX XX G. G., t. č.
na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou L. H., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Banská
Bystrica, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr.

Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, v konaní
o zaplatenie 339,69 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 14C/168/2014-78 zo dňa 20. 02. 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh v prevyšujúcej časti zamietol (druhý výrok) a v
súvisiacich výrokoch o trovách prvostupňového konania (tretí, štvrtý výrok)
p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho
konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 37,96 Eur na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Andreja Cifru, advokáta, vedený v Y. G. a.s., G., K. X. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX,
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdBanskáBystrica(ďalej aj„okresnýsúd“, resp.„prvostupňovýsúd“)odvolanímnapadnutým
rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 71,63 Eur v lehote 3 dní

odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). Návrh v prevyšujúcej časti zamietol (druhý výrok).
Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, trovy právneho
zastúpenia vo výške 48,16 Eur na špecifikovaný účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (tretí výrok). Odporcovi náhradu trov konania nepriznal
(štvrtý výrok).

V odôvodnení okresný súd uviedol, že účastníci uzatvorili dňa 02. 02. 2010 úverovú zmluvu, na základe
ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 320,-Eur. Úverová zmluva obsahovala údaje o výške
mesačnej splátky 4% z dlžnej sumy, o ročnej úrokovej sadzbe vo výške 26,28% priemernej hodnote
úrokovej miery pre kreditné karty 19,33 %. Podľa názoru okresného súdu úverová zmluva neobsahovalaobligatórne náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného
v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej aj „ZoSU“). Okresný súd uviedol, že ročná úroková sadzba
bola dojednaná variabilne, v neprospech spotrebiteľa, úverová zmluva neobsahuje výšku mesačnej

splátky (táto bola určená percentuálne), počet splátok, termín splátok, úroky, iné poplatky, údaj o
RPMN, o priemernej RPMN, ani konečnú splatnosť úveru. Z uvedených dôvodov okresný súd
považoval poskytnutý úver podľa § 4 ods. 3 ZoSU za bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 71,63 Eur (rozdiel medzi výškou úveru reálne čerpaného odporcom
1 896,41 Eur a sumou 1 824,78 Eur, ktorú odporca zaplatil navrhovateľovi). Zároveň poukázal na

formálnu nedostupnosť úverovej zmluvy spôsobenú drobným, len ťažko čitateľným písmom, množstvom
neprehľadných povinností ukladaných odporcovi ako úverovému dlžníkovi, ktorú považoval za nekalú
praktiku.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu okresný súd priznal náhradu trov konania podľa pomeru
úspechu a neúspechu. Úspech na strane odporcu bol vo výške 58% a preto v uvedenej výške mu

priznal uplatnené trovy v sume 48,16 Eur za dva úkony právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia,
vyjadrenie vo veci samej, hodnota jedného úkonu 26,56 Eur x 2 X režijný paušál á 8,04 Eur + 20 % DPH
podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších právnych predpisov.
Odporca si trovy konania neuplatnil a ani zo spisu trovy konania okresný súd nezistil, preto odporcovi

okresný súd náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.

Navrhovateľ podal odvolanie formálne do celého rozsudku okresného súdu. Z obsahu jeho odvolania
vyplýva, že de facto podal odvolanie do výroku, ktorým okresný súd návrh v prevyšujúcej časti

zamietol(druhývýrok).Navrhovateľžiadal,abyodvolacísúdrozsudokzrušilavecvrátilprvostupňovému
súdu na ďalšie konanie, eventuálne aby zmenil rozsudok tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovuje.
V odvolaní poukázal na to, že držiteľ revolvingového úveru má k dispozícii finančné prostriedky vo
výške dohodnutého úverového rámca. Termín „revolvingový“ znamená po slovensky „obnovujúci sa“.
Pri tomto type úveru, je obnoviteľná finančná rezerva, a teda s každou uhradenou mesačnou splátkou

odporca „sporí“ čiastku, ktorú si v prípade potreby môže opäť požičať bez akýchkoľvek zbytočných
„papierovačiek“. Úverová karta je nákupná úverová karta, ktorá je nositeľom časovo neobmedzeného,
opakovaného, revolvingového úveru, ktorú ponúka spolu s revolvingovým úverom. Podľa jeho názoru
v tomto prípade sa ročná percentuálna miera nákladov nedá určiť, preto sa okresný súd nemal
kategoricky pridržiavať zákonných ustanovení, ale využiť moderačné právo. Uviedol, že revolvingový

úver má určité špecifické vlastnosti, na ktoré treba prihliadať. Revolvingová zmluva bola uzavretá
na dobu neurčitú. Revolvingový úver nemôže obsahovať dobu, ani trvanie predmetného zmluvného
vzťahu, a teda pri podpise zmluvy navrhovateľ ani odporca s takýmito údajmi nedisponuje. Ak by v
zmluve uviedol nepravdivý údaj, nepostupoval by v súlade so zákonom. Výška splátky bola jasne
špecifikovaná percentuálnym vyjadrením na lícnej strane zmluvy. Táto výška sa nedá pri podpise zmluvy

takéhoto typu jasne a zreteľne určiť, pretože čerpanie závisí len od klienta. Ďalej namietal neúčelnosť
trov vedľajšieho účastníka. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. 03. 2014 sp. zn. 6
MCdo 5/2013, z ktorého vyplýva: „trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných
(skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní vyhotovených
advokátom mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej ktorej veci, nemožno považovať za trovy

nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie, alebo bránenie práva na súde.“ Uviedol, že
poslaním občianskeho združenia je naplnenie cieľa a to ochrana spotrebiteľa. Občianske združenie na
ochranu spotrebiteľa by malo mať schopnosť hájiť práva spotrebiteľa samo bez zastúpenia advokátom.
Ministerstvo hospodárstva poskytuje dotácie spotrebiteľským združeniam na zastupovanie spotrebiteľov
v konaní pred súdmi (napr. združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS bola dňa 29. 02. 2012 udelená

dotácia vo výške 4 000 Eur).

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo vyjadrení k odvolaniu u navrhovateľa žiadal, aby odvolací

súd rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho
konania. Uviedol, že sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, v zmysle ktorého zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti podľa ustanovenia § 4 ods. 2 ZoSÚ, a preto
posúdil poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. V predmetnej zmluve je výška mesačnej splátkyvyjadrená percentuálne (4% z dlžnej čiastky). Podľa jeho názoru takto dojednaná výška mesačnej
splátky je nepresná, nejasná a nie je z nej zrejmé, akú cenu odporca za poskytnutie služby, t.j. na
čerpanie peňažných prostriedkov (úveru) v skutočnosti platí. Spotrebiteľ na základe takto dodávateľom

sformulovanej úverovej zmluvy v čase podpisu zmluvy, ako aj v čase reálneho čerpania peňažných
prostriedkov (napr. platba kartou, výbery z bankomatu) nemá vedomosť o tom, za akú cenu (odplatu)
si peňažné prostriedky požičiava. Predmetná úverová zmluva po formálnej stránke síce špecifikuje
výšku mesačnej splátky, avšak takáto špecifikácia je spotrebiteľa nepresná, nejasná a má za následok,
že spotrebiteľ pri reálnom čerpaní peňažných prostriedkov objektívne nemôže mať prehľad za akú

cenu (odplatu) „kupuje" poskytované peňažné prostriedky. Spotrebiteľ má voči dodávateľovi služby
postavenie tzv. slabšej zmluvnej strany. Dodávateľ v zmysle § 5 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa platného a účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy nesmie klamať spotrebiteľa,
najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné, alebo dvojzmyselné údaje, alebo
zamlčovať údaje o vlastnostiach výrobku, alebo služby, alebo o nákupných podmienkach. Pokiaľ
poskytovateľ spotrebiteľského úveru cielene nastaví svoj produkt tak, že nemožno vopred zistiť za

akých podmienok ho klient kupuje, t.j. aké náklady mu budú vznikať, potom je potrebné hodnotiť takéto
dojednanie ako odporujúce zákonu. Zdôraznil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
ako obligatórnu náležitosť - údaj o RPMN, ktorú v tomto prípade zmluva neobsahuje. Taktiež zmluva
neobsahuje ani ďalšie obligatórne náležitosti, a to konečnú splatnosť poskytnutého úveru, ktorá musí
byť presne datovaná, teda uvedená presným konkrétnym dátumom. Ďalej nie je uvedený konkrétny

dátum predstavujúci termín konečnej splatnosti úveru, výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Je nevyhnutné, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy informovaný v akej výške,
ako dlho a v akých termínoch je povinný splácať istinu, úroky a iné poplatky. Z uvedeného vyplýva,
že spotrebiteľ má už pri podpise zmluvy vedieť, aká pomerná časť z každej uhradenej splátky bude
pripísaná na úhradu istiny, aká časť na úroky a aká časť bude pripísaná na úhradu poplatkov, čo sa v

tomto prípade nestalo. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená len výška mesačných splátok (aj po
neurčitú)aniejezrejmé,akáčasťsapriúhradekaždejmesačnejsplátkyzapočítavanaistinu,úrokyresp.
iné poplatky. Navrhovateľ v úverovej zmluve neuviedol ani údaj o priemernej hodnote RPMN. Pretože
úverová zmluva neobsahovala obligatórne náležitosti, okresný súd vyhodnotil zmluvu ako bezúročnú a
bez poplatkov. Aj keď je v úverovej zmluve uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy

sú úverové podmienky, tieto sa nachádzajú až za podpisom klienta, čo nasvedčuje skutočnosti, že nebol
s takýmito podmienkami oboznámený a neboli s ním individuálne vyjednané. Všeobecný odkaz na to, že
úverové podmienky sú súčasťou zmluvy, nie je akceptovateľný. Podľa jeho názoru nepostačuje ani text,
ktorý drobným písmom odkazuje na to, že klient potvrdzuje oboznámenie s úverovými podmienkami
spoločnosti vzhľadom na písmo, obsah, právnu zložitosť, ktorá robí zmluvu vo všeobecnosti chaotickú

a neprehľadnú. Klient takúto zmluvu nie je schopný bez problémov prečítať a porozumieť. Ohľadne trov
konania uviedol, že zdanlivá rutinnosť jeho podaní vyplýva, len z reakcie na formulárové a obsahovo
takmer totožné úkony navrhovateľa. Jeho podania nie je možné vypracovať bez kvalifikovanej analýzy
vecibezvysokoškolskéhoprávnickéhovzdelania.Okresnýsúdpri priznaníjehotrovpostupovalvsúlade
s legislatívou Európskej únie, judikatúrou súdneho dvora EÚ, v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou,

ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. Uviedol, že ak by nemajetnému združeniu bolo
odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany
spotrebiteľov združením na súdoch. Ďalej poukázal na rozhodnutia všeobecných súdoch. Uviedol,
že občianske združenie je založené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne
presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov. Má právo v súdnom

konaní vystupovať proti dodávateľom, na základe princípu „rovnosti zbraní“, preto je právne zastúpený
advokátmi.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj „O. s. p.“),
vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1, bez nariadenia pojednávania podľa

ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku (druhý
výrok) a v súvisiacich výrokoch o trovách prvostupňového konania (tretí, štvrtý výrok) ako vecne správne
podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil z týchto dôvodov:

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,
že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho
dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia

vyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymi
závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces,
pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť.
Naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite
vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé.

Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá

kritériám uvedeným v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 2
O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty navrhovateľa v odvolaní.

Je potrebné zdôrazniť, že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako
slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že sporná zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 02. 02. 2010

je zmluvou spotrebiteľskou a keďže neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a nie
sú v nej uvedené ani úroky z úveru a poplatky, zákonným dôsledkom potom je, že úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov - § 4 ods. 3 ZoSÚ. S týmto záverom súhlasí aj odvolací súd.
Predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (tzv. „RPMN“) ako to
vyžaduje Zákon o spotrebiteľských úveroch a nie je v nej obsiahnutá ani dohoda o úrokoch z úveru a ani

prípadne poplatky s úverom spojené. Aj s prihliadnutím na špecifiká revolvingového úveru podľa názoru
odvolacieho súdu nič nebránilo navrhovateľovi uviesť v zmluve nielen výšku úrokov z úveru a poplatky
ale aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov s možnosťou čerpania celkového úverového rámca, a
pretonemožnovprejednávanejvecihovoriťoprípadespotrebiteľskéhoúveru,kedynemožnourčiťročnú
percentuálnu mieru nákladov (§ 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia

spornej zmluvy), za ktorý je potrebné považovať prípad, kedy údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
nie je možné určiť za žiadnych okolností (t.j. absolútne), pretože iný výklad by podľa názoru odvolacieho
súdu umožňoval veriteľovi obchádzať svoju povinnosť uviesť v zmluve tento zákonom požadovaný údaj.

Z doslovného znenia ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ je možné vyvodiť, že v zmluve o

spotrebiteľskom úvere musí byť rozpísaná splátka úveru na časť istiny, časť úrokov a iných poplatkov,
aby bol spotrebiteľ zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, kedy, v akej výške a ako dlho je povinný
plniť si povinnosti - splácať istinu, úroky a iné poplatky vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, preto považuje odvolací súd za správny taký výklad citovaného ustanovenia, že priamo v
spotrebiteľskej zmluve musí byť každá jednotlivá splátka rozpísaná, aká čiastka z nej pripadá na istinu,

na úroky a iné poplatky, aby mohol spotrebiteľ už pri vstupe do úverového vzťahu a výbere dodávateľa
zohľadniť rozloženie jednotlivých splátok úveru, eventuálne vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá
na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu umožní náležitým spôsobom zorientovať sa v danej situácii.
Uvedené nie je možné nahradiť uvedením celkovej výšky splátky. Cieľom citovaného ustanovenia je
totiž v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude so splátkou úveru naložené a najmä, aká

časť úveru bude ňou splatená.
Uvedené údaje Zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje, t. j. vyčíslenie výšky splátok istiny, výšky
splátok úrokov a výšky iných poplatkov (pri každej čiastkovej položke), a teda ide o absenciu podstatnej
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú zákon sankcionuje bezplatnosťou a bezúročnosťou
úveru. Odvolací súd dodáva, že neprijateľné z hľadiska spotrebiteľskej ochrany je aj neuvedenie výšky

poslednej splátky. Takáto situácia na strane spotrebiteľa vyvoláva neistotu, keď nevie určiť súhrnnú
sumu splátok, ktoré má dodávateľovi zaplatiť, čo prehlbuje jeho nerovné postavenie v právnom vzťahu s
dodávateľom a môže byť zdrojom svojvôle dodávateľa. Už len samo neuvedenie výšky poslednej splátkyistiny, úrokov a iných poplatkov spôsobuje absenciu náležitostí v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm.
g) ZoSÚ.
Pretože prvostupňový súd posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov, postupoval v

súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že po splnení podmienok uvedených v § 93 O.s.p. sa
vedľajší účastník (intervenient) zúčastňuje na konaní popri navrhovateľovi alebo odporcovi. Nemá však
priame právo na predmet konania. Jeho účasť na konaní je závislá od príslušného účastníka, ktorému
pomáha v konaní (v danom prípade vedľajší účastník poskytoval pomoc odporcovi - spotrebiteľovi pri

ochranejejspotrebiteľskýchpráv).Ustanovenie§93ods.2O.s.p.umožňuje,abyprávnickáosoba,ktorej
predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
v znení neskorších právnych predpisov, vstúpila do súdneho konania na strane účastníka (spotrebiteľa),
ktorému chce svojimi procesnými úkonmi pomáhať.

Odvolací súd trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považuje za účelne vynaložené, pretože

vedľajší účastník vo vyjadrení k návrhu namietal absenciu konkrétnych obligatórnych náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorú prvostupňový súd akceptoval.

Keďže odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a navrhovateľ
v odvolaní nenamietal, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu

vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, odvolací súd sa touto
otázkou (výškou priznaných trov konania) nezaoberal.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku (druhý
výrok) a v súvisiacich výrokoch o trovách prvostupňového konania (tretí, štvrtý výrok) ako vecne správne

podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku (prvý výrok) okresného súdu zostal nedotknutý (§ 206 ods. 2,
3 O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu proti navrhovateľovi právo na náhradu
trov odvolacieho konania. Keďže si však žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu

ich nepriznal.

Odvolací súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania,
ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia, a to z odmeny za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie
k odvolaniu vo výške 23,24 Eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), z paušálnej náhrady vo výške 8,39 Eur podľa § 16
ods. 3 vyhlášky a z dane z priadnej hodnoty vo výške 6,33 Eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky), spolu vo výške
37,96 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. je navrhovateľ povinný zaplatiť uvedené trovy odvolacieho konania na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.