Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. František Kováč
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/62/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010635
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116010635.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. augusta 2016
prejednal odvolanie obžalovaného
G. L.
nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., D. XXX/X, t.č. vo väzbe v ÚVV Ilava,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/44/2016 zo dňa 07.06.2016 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/44/2016 zo dňa 07.06.2016 bol obžalovaný G.
L. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, písm. c),
písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Tr. zák., pretože v
období od mesiaca január 2015 až do 09.12.2015 na rôznych miestach v meste Trenčín opakovane po
predchádzajúcom dohodnutí si miesta a času predaja predával za sumu 10.- Eur za jednu papierovú
skladačku pervitín (metamfetamín) viacerým konzumentom tejto látky a to konkrétne G. A., trvale
bytom F., T. XXXX/XX a N. R., trvale bytom F., L., ktorým predal pervitín viackrát minimálne v období
od septembra 2015 do 09.12.2015, G. R., trvale bytom F., T. H. XXXX/X a C. H., trvale bytom
F., R. XXX/X, ktorým pervitín predal opakovane v období od leta 2015 do 09.12.2015 a minimálne
ešte A. U., trvale bytom F., L. XXXX/XX, ktorému pervitín predal viackrát v priebehu prvej polovice
roka 2015, pričom obvinený G. L. si metamfetamín za účelom jeho predaja konečným užívateľom
zadovažoval v uvedenom období od nezistených osôb nezisteným spôsobom v územnom obvode
mesta Trenčín a neskôr aj v meste M. a tento u seba naposledy prechovával až do 00.30 hod. dňa
10.12.2015, kedy bola u neho vykonaná osobná prehliadka príslušníkmi polície, ktorým obvinený po
jeho zákonnom poučení dobrovoľne vydal 2 ks papierových skladačiek, ktoré podľa znaleckého posudku
Kriminalisticko-expertiznehoústavuPZBratislavaČ.PPZ-KEU-BA-EXP-2015/18351obsahovali139mg
kryštalického materiálu - metamfetamínu, ktorý obsahoval viac ako 20 mg účinnej látky metamfetamínu,
ktoré množstvo zodpovedá minimálne dvom bežným jednotlivým dávkam drogy, pričom metamfetamín
je zaradený v zmysle zákona Č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.
Bol za to odsúdený podľa § 172 odsek 2 Tr. zákona za použitia § 39 odsek 1 Tr. zákona s prihliadnutím
na § 38 odsek 2, 3, 8 Tr. zákona, § 36 písmeno l), § 36 písm. n) Tr. zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 odsek 1Tr. zákona a § 78 odsek 1 Tr. zákona súd obžalovanému zároveň uložil ochranný dohľad vo výmere 2
rokov. Podľa § 60 odsek 1 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanému zároveň uložil trest prepadnutia veci a
to, 1 kus plastovej striekačky, 4 kusy balenia liekov Zaldiar a 5 kusov nepoužitých injekčných striekačiek.
Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý
odvolaním obžalovaného. Odvolanie smerovalo proti výroku o treste. Obžalovaný namietal, že výška
trestu odňatia slobody je neprimeraná. Obhajkyňa obžalovaného písomne zdôvodnila odvolanie tým,
že obžalovaný podrobne popísal dôvody, ktoré ho k páchaniu trestnej činnosti viedli, neuvedomoval si
v plnom rozsahu závažnosť dosahu tejto trestnej činnosti a nezískal tým žiadny majetkový prospech.
Opísal celý distribučný tok drog v meste s uvedením mien a adries, ktorý doručil orgánom činným v
trestnom konaní. Žil v spoločnej domácnosti s nezamestnaným otcom a priateľkou, ktorá je epileptička.
Obaja boli na ňom finančne závislí, pričom podnikal a pracoval brigádnicky. Doposiaľ páchal najmä
majetkovú trestnú činnosť, bolo to ovplyvnené vždy prítomnosťou alkoholu alebo drog. Pokúsil sa aj
liečiť, avšak neúspešne. Chápe, že mu priťažila jeho trestná minulosť a spáchanie skutku v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia, avšak s ohľadom na jeho rodinné pomery sa mu trest javí ako
neprimerane prísny. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám vo veci
rozhodol.
Prokurátor sa k odvolacím námietkam obžalovaného písomne vyjadril tak, že rozsudok považuje za
zákonný, trest uložený obžalovanému za dostatočný k jeho náprave a ochrane spoločnosti pred osobou
páchateľa. Dopustil sa obzvlášť závažného zločinu drogového charakteru, na potieraní ktorého je
prvoradý záujem spoločnosti. Trest mu bol ukladaný za použitia moderačného oprávnenia v zmysle §
39 ods. 1 Tr. zák. a to 18 mesiacov pod zákonom stanovenú spodnú hranicu trestnej sadzby napriek
skutočnosti, že u obžalovaného ide o osobu napriek mladému veku už v poradí deviatykrát odsúdenú.
Žalovanej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu
pre inú trestnú činnosť. Uloženie akéhokoľvek trestu nižšieho, ako ho uložil prvostupňový súd, by bolo
nedôvodné, nedostatočné a v rozpore s účelom ukladania trestov v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Navrhol
preto odvolanie obžalovaného zamietnuť.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, tento na písomných dôvodoch odvolania
zotrval a prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné
podľa § 319 Tr. por.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316
ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie. Postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vydal vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal,
odvolací súd tento výrok preskúmal iba z hľadiska chýb odôvodňujúcich podanie dovolania v zmysle
§ 371 ods. 1 Tr. por., pričom v tomto smere žiadne pochybenie nezistil.
K odvolaním napadnutému výroku o treste uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. V prvom rade
súd prvého stupňa nesprávne zistil a ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd prvého
stupňa totiž priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť uvedenej v § 36 písm. n/ Tr. zák., teda že
vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní napomáhal súdu ale zároveň z tohto dôvodu pri ukladaní
trestu aplikoval aj ustanovenie § 39 ods.1 Tr. zák., čo je dvojnásobným vyhodnotením tejto okolnosti.
Na druhej strane mu prvostupňový súd nepriznal priťažujúcu okolnosť uvedenú pod § 37 písm. m) Tr.
zák., hoc je osobou viackrát súdne trestanou a všetky odsúdenia nemá zahladené. Správne mal byť
teda pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ustálený ako vyrovnaný a trest následne ukladaný v
rámci trestnej sadzby. Odvolací súd však uvedené pochybenie prvostupňového súdu nemohol napraviť,
keďže odvolanie nepodal prokurátor.
Ďalej odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že trestná sadzba zločinu podľa § 172 ods. 2 Tr.
zák. je v rozmedzí od 10 rokov do 15 rokov. Zohľadniac u obžalovaného súdom prvého stupňa
skonštatovanú prevahu poľahčujúcich okolností, bola mu potom správne podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. táto
trestná sadzba upravená na 10 rokov až 13 rokov a 4 mesiace.Obžalovaný G. L. je osobou osemkrát súdne trestanou, pre trestnú činnosť rôznorodého charakteru. V
minulostimuboliukladanéajnepodmienečnétrestyodňatiaslobody.Napríkladajzatrestnýčinublíženia
na zdraví, či výtržníctva, teda nielen za majetkovú trestnú činnosť, z čoho je zrejmé, že ani násilné
konanie mu nie je cudzie a nemožno ani v tomto prisvedčiť odvolacím námietkam obžalovaného.
Tresty mu v minulosti uložené ako je zrejmé, nemali na neho žiaden prevýchovný vplyv, a neodradili
ho od páchania závažnej vysoko spoločensky nebezpečnej drogovej trestnej činnosti s rozsiahlymi a
ťažko napraviteľnými následkami. Taktiež bol 4-rát uznaný vinným za priestupky rôzneho charakteru.
Skutku, ktorý je predmetom tohto konania sa dopustil v skúšobnej dobe, po podmienečnom
prepustení z posledného výkonu trestu odňatia slobody. Z uvedeného je zrejmé, že ani tento výkon
nepodmienečného trestu odňatia slobody u obžalovaného nesplnil svoj účel. Je teda potrebné, s
poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, na jeho prevýchovu pôsobiť opätovne, a to trestom
odňatia slobody nepodmienečným a zároveň aj dostatočne prevýchovným.
Prvostupňovým súdom mu ukladaný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov, teda v
zmysle § 39 ods.1 Tr. zák. znížený o 18 mesiacov pod dolnú hranicu, so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, sa javí odvolaciemu súdu ako správny, zákonný, zodpovedajúci
závažnosti skutku kladenému mu za vinu, a zároveň aj ako trest spravodlivý. Takýto trest odňatia
slobody mu bol ukladaný práve s poukazom na vyhlásenie o vine, ktoré dal pred súdom a s ohľadom na
prevažujúce poľahčujúce okolnosti, pretože je zrejmé, že osobe s takou trestnou minulosťou hrozil pre
závažnú drogovú trestnú činnosť spáchanú navyše v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, trest
podstatne vyšší ako je spodná hranica trestnej sadzby. V tomto treste je okrem toho daný dostatočný
výraz aj okolnosti spolupráce obžalovaného s objasňovaním inej drogovej trestnej činnosti. Zároveň
tento trest zodpovedá aj všetkým zásadám uvedeným v § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., ako aj zásadám
generálnej a individuálnej prevencie.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval odvolací súd trest odňatia slobody uložený
obžalovanému za primeraný a zároveň aj potrebný. A tu treba prisvedčiť vyjadreniu prokurátora, že by
uloženie kratšieho trestu odňatia slobody, tak ako sa toho domáhal obžalovaný, bolo neprimerane
mierne a nezodpovedalo by zásadám ukladania trestov vyžadovanými príslušnými ustanoveniami
Trestného zákona.
Odvolací súd neakceptoval ani námietky obžalovaného s poukazom na odkázanosť ostatných členov
rodiny na jeho osobu. Aj obžalovanému muselo byť zrejmé, aké následky bude mať nevedenie riadneho
životapočasskúšobnejdobypodmienečnéhoprepustenia,t.j. páchanieďalšejtrestnejčinnosti,ažetoto
bude viesť v ďalšom k nepodmienečnému trestu. Pokiaľ obžalovaný zvaľuje vinu na požívanie alkoholu,
či drog, bolo jeho prvoradou povinnosťou sa z uvedených závislostí liečiť a zaradiť sa do života.
Napokon odvolací súd nezistil ani pochybenie zo strany súdu prvého stupňa, pokiaľ tento na výkon
uloženého trestu zaradil obžalovaného do ústavu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný totiž bol
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený pre úmyselný trestný čin.
Taktiež v prípade uloženia ochranného dohľadu, či trestu prepadnutia veci odvolací súd nezistil žiadne
pochybenie zo strany prvostupňového súdu a v celom rozsahu preto v ďalšom poukazuje na podrobné
zdôvodnenie uvedené v rozhodnutí prvostupňového súdu.
Z uvedených dôvodov nepovažoval preto odvolací súd odvolanie obžalovaného za dôvodné a toto
potom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.