Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 3, 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 5C/192/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714217160
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Štefanič
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7714217160.2

Uznesenie

Okresný súd Michalovce, v právnej veci žalobcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad
č. 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 proti žalovanému N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XXX, Y.,
zastúpenému h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., Mäsiarska 6, Košice, IČO: 44 323 760, v
konaní o povolenie obnovy konania t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd obnovu konania Okresného súdu Michalovce 16C 169/2013 povoľuje.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na trovách konania 130,73 eur, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom doručeným súdu 31.10.2014 žiadal, aby súd povolil obnovu konania vedeného
pred Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 16C 169/2013, a to na tom základe, že sú splnené

podmienky pre obnovu konania v zmysle § 228 ods. 1 O.s.p., a to v tom, že žalobca nemohol dôkaz
bez vlastnej viny použiť v pôvodnom konaní, pričom sa jedná o zásadné rozhodnutie Okresného
súdu Michalovce 8T 1/2012 zo dňa 18.03.2014, ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach a na základe ktorého bol pôvodný obžalovaný - vodič autobusu spoločnosti ARRIVA
Michalovce R. F. oslobodený spod obžaloby v citovanom konaní 8T 1/2012, pričom Okresný súd
Michalovce v konaní 16C 169/2013 rozhodoval o uplatnenom nároku N. N. v konaní o náhradu škody

z ublíženia na zdraví a sťaženia spoločenského uplatnenia práve z rozhodnutia Okresného súdu
Michalovce 8T 40/2008 a naň nadväzujúceho rozsudku Krajského súdu v Košiciach 8To 84/2010,
ktorým bol obžalovaný R. F. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák.
s tým, že dopravnú nehodu dňa 09.07.2007 spôsobil on a práve na základe týchto odsudzujúcich
rozhodnutí si žalovaný uplatnil nárok na náhradu škody v konaní 16C 169/2013, pričom v tomto konaní
argumentoval práve znaleckými posudkami vypracovanými v trestnom konaní, čo sa týka priebehu

dopravnej nehody, zavinenia dopravnej nehody ako aj výšky náhrady škody. R. F. podal voči vyššie
uvedeným rozhodnutiam Okresného súdu Michalovce 8T 40/2008 a Krajského súdu v Košiciach 8To
84/2010 dovolanie, ktoré bolo najvyšším súdom prijaté a Najvyšší súd SR svojim rozsudkom zo dňa
27.11.2012 v konaní 4Tdo 20/2012 rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach ako aj Okresného súdu
Michalovce ako sú vyššie uvedené zrušil a vec vrátil na nové prejednanie. Po zrušení rozsudku
Okresného súdu Michalovce 8T 40/2008 bolo vo veci vytýčené nové pojednávanie, a to 31.05.2013

už pod novou sp. zn. 8T 1/2012 na ktorom boli nariadené nové znalecké dokazovania, ktoré súd
nariadil vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu SR. Do konania bol pribratý znalec Ústav
súdneho inžinierstva v Žiline a bolo vykonané znalecké dokazovanie, za účasti znalca bol vykonaný aj
vyšetrovací pokus. V zmysle záverov tohto nového znaleckého posudku bolo preukázané, že pôvodne
obžalovaný R. F. nijakým spôsobom nezavinil dopravnú nehodu dňa 09.07.2012 a rozsudkom 8T 1/2012
zo dňa 18.03.2014 bol R. F. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce

pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť práve
dňa 09.07.2007. Voči tomuto rozsudku podal prokurátor odvolanie a Krajský súd v Košiciach dňa16.09.2014 napadnutý rozsudok potvrdil. Počas celého trestného konania vedeného pred Okresným
súdom Michalovce bol poškodený N. N. zastúpený splnomocnencom Dr. Tomášom Husovským a počas
celého konania mu prostredníctvom tohto splnomocnenca boli doručované listiny o priebehu trestného

konania, keďže N. N. sa pripojil v trestnom konaní v rámci adhézneho konania so svojim nárokom na
náhradu škody. N. N. boli známe takto výsledky nového dokazovania, a to znalecký posudok Ústavu
súdneho inžinierstva v Žiline ako aj výsledky vyšetrovacieho pokusu z ktorých vyplynulo, že R. F.
nijakým spôsobom nezavinil dopravnú nehodu dňa 09.07.2007, avšak ani N. N. ani Dr. Husovský počas
celého konania 16C 169/2013 tieto skutočnosti konajúcej sudkyni v tomto konaní neoznámili. N. N.

mal tiež vedomosť o vytýčenom pojednávaní na deň 16.09.2014, ktorého sa však jeho zástupca ani
žalovaný nezúčastnili a na tomto pojednávaní bolo rozhodnutie 8T 1/2012 zo dňa 18.03.2014 potvrdené.
Ani žalovaný ani jeho právny zástupca neinformovali súd v konaní 16C 84/2012 o oslobodzujúcom
rozsudku 8T 1/2012 zo dňa 18.03.2014 i keď tento nebol ešte právoplatný. Ďalej žalobca uviedol, že
nedisponoval ani oslobodzujúcim rozsudkom 8T 1/2012 zo dňa 18.03.2014 ani rozhodnutím Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 16.09.2014, ktorým bolo odmietnuté odvolanie prokurátora voči tomuto

prvostupňovému rozsudku. Okresný súd Michalovce v konaní 16C 84/2012 dňa 03.04.2013 zaviazal
Slovenskú autobusovú dopravu Michalovce, a.s. so sídlom Lastomírska 1, Michalovce a označenú
žalovanú v 2. rade Allianz - Slovenskú poisťovňu, a.s. so sídlom Dostojevského rad č. 4, Bratislava
zaplatiť N. N. titulom bolestného 8.373,12 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti nárok N. N. na náhradu bolestného zamietol. Na samostatné konanie vylúčil nárok na sťaženie

spoločenského uplatnenia. Voči tomuto rozsudku bolo podané odvolanie a počas odvolacieho konania
dňa 24.09.2014 účastníci konania 16C 169/2013 uzavreli zmier, ktorý súd schválil a v zmysle tohto
zmieru sa označení žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali spoločne a nerozdielne zaplatiť N. N. 15.000,- eur
bez príslušenstva a náhradu trov konania 8.000,- eur. Podľa názoru žalobcu v danom prípade sú dané
podmienky pre obnovu konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. a/ a b/ ako aj ods. 2 O.s.p. a preto žiadal, aby

súd podľa § 234 ods. 1 O.s.p. obnovu konania povolil, keďže rozsudkom Okresného súdu Michalovce
8T 1/2012 zo dňa 18.03.2014 nebola preukázaná vina vodiča autobusu R. F. na vzniku dopravnej
nehody a tým ani jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu a ani zodpovednosť prevádzkovateľa autobusu
označeného žalovaného v 1. rade v konaní 16C 169/2013 Slovenskej autobusovej dopravy Michalovce,
a.s., ktorý sa medzičasom transformoval na ARRIVA Michalovce a.s. v zmysle § 427 Občianskeho

zákonníka a preto nie je ani daný základ nároku žalobcu o ktorom súd rozhodol jednak rozsudkom
16C 169/2013 zo dňa 03.04.2013 ako aj uznesením o schválení zmieru 24.09.2014, keďže nebolo
preukázané zavinenie vodiča a tým aj zodpovednosť za škodu v zmysle § 420, § 427 Občianskeho
zákonníka a pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade s poukazom na ust. § 4 a § 15 zák. č. 381/2001 Z.
z. nebola splnená. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobca návrhu na povolenie obnovy konania vyhovieť.

Žalovaný uplatnený nárok neuznal ani čo do základu. Podľa jeho názoru neboli splnené podmienky v
zmysle § 228 ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p. vzhľadom na to, že rozhodnutie v trestnom konaní na ktoré
sa žalobca odvoláva tento poznal a mal legislatívne vytvorené všetky predpoklady na to, aby priebeh
trestného konania sledoval. Podľa názoru žalovaného neexistujú skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy,

ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, keďže o priebehu trestného konania Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s. vedel, sledoval toto konanie a mal možnosť sa o ňom informovať. Podľa jeho
názoru neobstojí ani protiargument, že trestný rozsudok bol zrušený prostredníctvom mimoriadneho
opravného prostriedku v trestnom konaní, keďže aj mimoriadne opravné prostriedky sú legitímnou
procesnou obranou v konaní a ich aplikácia je v dnešnej právnej praxi častá. Z uvedeného vyvodil

záver, že nie je možné sankcionovať žalovaného za nekonanie žalobcu, pričom poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 4Tdo 20/2012 zo dňa 27.11.2013. Vzhľadom
na povahu zásady kontradiktórnosti, ktorá je typická pre civilné sporové konanie bolo úlohou žalobcu
argumentáciuzmenouvtrestnomkonaníponúknuť.Podľajehonázoruoslobodeniespodvinyvtrestnom
konaní neznamená neodôvodnenosť nároku na náhradu škody v civilnom konaní. Keďže takto neboli

splnené zákonné podmienky uvedené v § 228 a nasledujúcich O.s.p. žiadal návrh ako nedôvodný
zamietnuť.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 16C 115/2009 zo žalobného návrhu zo dňa 08.07.2009 súd zistil,
že žalovaný v pôvodnom konaní sa domáhal priznať náhradu škody na zdraví, a to titulom bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 247.856,- eur ako aj trov konania, a to na tom
skutkovom základe, že dňa 09.07.2007 o 10:20 hod. viedol motocykel zn. Yamaha 1000, Ev. č. MI
616AY v obci Podhoroď a bol účastníkom dopravnej nehody pri ktorej utrpel ťažké zranenia. K nehode
malo dôjsť tak, že vodič autobusu R. F. obiehal v jeho jazdnom pruhu odstavené vozidlo, pričom prešieldo protismeru, kde narazil do oproti premávajúceho motocyklu, ktoré viedol žalovaný a ktoré po náraze
do autobusu odhodilo do priekopy. Vzhľadom na utrpené ťažké zranenia sa žalovaný podrobil operácii,
ktorá mala komplikovaný priebeh ako aj celá liečba a následky, ktoré podľa ošetrujúcich lekárov úraz

zanechal, a to aj rozhodnutím Sociálnej poisťovne bol žalovaný uznaný za invalidného, pričom súčet
náhrad predstavoval vyššie uvedenú sumu. V priebehu konania dňa 19.09.2011 zobral svoj návrh
čiastočne späť, avšak trval na zaplatení sumy 45.105,20 eur. Konajúci súd dňa 14.10.2011 konanie k
sume 202.750,- eur zastavil a nárok žalovaného na zaplatenie sumy 45.105,20 eur s príslušenstvom
vylúčil na samostatné konanie, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 16C 84/2012. Celý svoj nárok uplatnený

jednak v konaní 16C 115/2009 ako aj vylúčený nárok 16C 84/2012 oprel o závery konania 8T 40/2008
v ktorom konaní bol R. F. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného
zákona, pričom tento rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 8To 84/2010 potvrdený. V
samotnom žalobnom návrhu argumentoval práve závermi znaleckých posudkov, ktoré boli obsiahnuté
v konaní 8T 40/2008 s tým, že vodič autobusu R. F. dňa 09.07.2007 riadil autobus v obci Podhoroď,
pričom obchádzal pri pravom okraji vozovky stojace vozidlo a následne neskoro zbadal z protismeru

prichádzajúci motocykel, ktorý viedol N. N. v dôsledku čoho došlo k zrážke autobusu s motocyklom
pri ktorej žalovaný išiel nedovolenou rýchlosťou od 79,4 - 97 km/hod. a utrpel ťažké zranenia. Trestný
súd hlavne žalovaný v tomto konaní poukázal na znalecký posudok K.. K. J., znalca z odboru cestnej
dopravy zo záverov ktorého vyplýva, že k dopravnej nehode došlo v dôsledku nesprávnej techniky jazdy
vodiča autobusu, ktorý pri obchádzaní stojaceho automobilu obmedzil vodiča motocykla jazdiaceho

oproti a ohrozil ho vo vzťahu k jeho skutočnej rýchlosti. Z takto preukázaného skutkového stavu mal
aj súd v konaniach 16C 115/2009, 16C 84/2012 a 16C 169/2013 za nepochybné, že Slovenská
autobusová doprava, a.s. Michalovce ako prevádzkovateľ autobusu zodpovedá za škodu na zdraví
žalovaného a zodpovednosť označeného žalovaného v 2. rade Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s.
vyvodil konajúci súd na základe ust. § 15 zák. č. 381/2001 Z. z. ako poisťovateľa zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou autobusu v čase vzniku škody. V uvedenom konaní 16C 84/2012 súd v
zmysle § 441 Občianskeho zákonníka určil, že žalovaný N. N. sa na škode ku ktorej došlo 08.07.2009
podieľal 30 % mierou. Rozhodujúcou skutočnosťou pre priznanie nároku N. N. vo výške 70 % boli závery
trestného konania v zmysle ktorých príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča
autobusu, ktorý nedal prednosť v jazde motocyklu, ktoré viedol N. N. a miera zodpovednosti Slovenskej

autobusovej dopravy a.s. bola určená v rozsahu 70 %. Tieto argumenty použil žalovaný práve vo svojom
žalobnom návrhu v konaniach 16C 115/2009, 16C 84/2012 a 16C 169/2013.

Z rozsudku Okresného súdu Michalovce 16C 84/2012- 61 zo dňa 03.04.2013 súd zistil, že Okresný
súd Michalovce v tomto konaní zaviazal Slovenskú autobusovú dopravu Michalovce, a.s. a Allianz -

Slovenskú poisťovňu, a.s. zaplatiť N. N. 8.373,12 eur titulom bolestného, pričom v prevyšujúcej časti
jeho nárok zamietol a nárok N. N. na sťaženie spoločenského uplatnenia vylúčil na samostatné konanie.
Okresný súd na tretej strane citovaného rozsudku práve zavinenie Slovenskej autobusovej dopravy
Michalovce, a.s. a tým aj určenie jej pasívnej legitimácie v konaní odôvodnil znaleckým posudkom, ktorý
bol vykonaný v konaní 8T 40/2008 znalcom z odboru cestnej dopravy K.. K. J. zo záverov ktorého

znalec zhodnotil, že vodič autobusu z technického hľadiska mohol motocyklistu spozorovať skôr ešte
pred začiatkom predchádzania stojaceho vozidla a vodič autobusu z technického hľadiska ohrozil aj
obmedzil vodiča motocykla a príčinou dopravnej nehody podľa znalca bola nesprávna technika jazdy
vodiča autobusu pri obchádzaní stojaceho automobilu.

Z uznesenia tunajšieho súdu 16C 169/2013-77 zo dňa 24.09.2014 súd zistil, že týmto uznesením
bol schválený zmier medzi navrhovateľom N.E. N. a odporcami Slovenskou autobusovou dopravou
Michalovce, a.s. a Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. na základe ktorého sa odporcovia v 1. a 2.
rade zaviazali spoločne zaplatiť N. N. 15.000,- eur bez príslušenstva, a to titulom náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia a na trovách konania 8.000,- eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti

uznesenia o schválení zmieru s tým, že všetky nároky z predmetného sporu takto medzi účastníkmi
boli vyrovnané.

ZrozsudkuOkresnéhosúduMichalovce8T40/2008-340zodňa11.10.2010súdzistil,žeR.F.boluznaný
vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, a to na tom skutkovom

základe, že dňa 09.07.2007 o 10:20 hod. v obci Podhoroď viedol autobus SAD a.s. Michalovce, Ev. č. MI
758AR s ktorým obchádzal pri pravom okraji vozovky stojace motorové vozidlo zn. Volkswagen Multivan,
keď z protismeru prichádzal motocykel zn. Yamaha FZR 1000, Ev. č. MI 616AY, ktorý viedol vodič N. N.
a ktorého vodič autobusu neskoro zbadal, v dôsledku čoho došlo k zrážke autobusu s motocyklom priktorej N. N. utrpel ťažké zranenia. Zavinenie R. F. v tomto rozhodnutí bolo práve odôvodnené znaleckým
posudkom znalca z odboru dopravy K.. K. J., ktorý v závere konštatoval, že príčinou vzniku dopravnej
nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča autobusu, ktorý pri obchádzaní stojaceho automobilu

obmedzil vodiča motocykla jazdiaceho oproti a ohrozil ho vo vzťahu k jeho skutočnej rýchlosti. V závere
znalec konštatuje, že vodič autobusu R. F. mohol nehode zabrániť, ak by nezačal obchádzať pri pravom
okraji stojaci automobil v čase, keď oproti nemu v protismere išiel motocyklista N. N.. Proti tomuto
rozsudku sa R. F. odvolal a Krajský súd v Košiciach rozsudkom 8To 84/2010 zo dňa 21.02.2011 zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a uložil R. F. peňažný trest vo výške 200,-

eur a zároveň mu uložil aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Z rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Tdo 20/2012 zo dňa 27.11.2012 súd zistil, že Najvyšší súd SR
rozsudok Krajského súdu v Košiciach 8To 84/2010 zo dňa 21.02.2011 zrušil, nakoľko v neprospech
obvineného R. F. bol porušený zákon v ustanoveniach § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3, § 322 ods. 3 Tr.
por., § 157 ods. 1 Tr. zák.. Zároveň zrušil aj rozsudok Okresného súdu Michalovce 8T 40/2008 zo dňa

11.10.2010. Okresnému súdu Michalovce prikázal, aby v zmysle § 147 Tr. por. pribral do konania iného
znalca z odboru cestnej premávky za účelom vypracovania nového znaleckého posudku, prípadne ak
to bude potrebné Ústav súdneho inžinierstva v Žiline. Ďalej nariadil za účasti znalca vykonať podľa
§ 159 Tr. por. rekonštrukciu dopravnej nehody v čase približne zhodnom, kedy k dopravnej nehode
došlo, a to za približne rovnakých poveternostných podmienok, a to za účelom zodpovedania otázky pre

posúdenie zavinenia obvineného R. F. na spôsobení dopravnej nehody, a to či výhľadové pomery R. F.
v inkriminovanej konkrétnej dopravnej situácii boli také, že dovoľovali bezpečné obchádzanie stojacej
prekážky - auta pri pravej krajnici vozovky pri dodržaní dovolenej a primeranej rýchlosti oproti idúcich
vozidiel, ktorý ako účastník cestnej premávky bol oprávnený predpokladať. Najvyšší súd ďalej zdôraznil,
že dodržiavanie pravidiel cestnej premávky všetkými účastníkmi je základným predpokladom pre jazdu

na pozemných komunikáciách a R. F. nebol povinný predpokladať a tomu prispôsobiť jazdu autobusom s
tým,žeoprotiidúciúčastníkhruboporušilpravidlácestnejpremávky.Ďalejkonštatoval,žeužzasúčasne
zisteného skutkového stavu, ak by sa aj preukázalo zavinenie R. F. na spôsobenej dopravnej nehode je
nepochybné, že na tomto následku mal významný podiel oproti jazdiaci motocyklista.

ZrozsudkuOkresnéhosúduMichalovce8T1/2012zodňa18.03.2014súdzistil,žesúdtýmtorozsudkom
R. F. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce pre skutok kvalifikovaný ako
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť 09.07.2007
v obci Podhoroď, keď ako vodič autobusu Slovenskej autobusovej dopravy Michalovce, a.s. obchádzal
pri pravom okraji vozovky stojace motorové vozidlo zn. Volkswagen Multivan v čase, keď z protismeru

prichádzal motocykel zn. Yamaha FZR 1000, Ev. č. MI 616AY vedený N. N.. Svoj záver odôvodnil
tým, že dňa 07.06.2013 pribral do konania Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline a
následne dňa 11.07.2013 vykonal za prítomnosti znalca doc. K.. T. V., T.. vyšetrovací pokus. Z citovaných
znaleckých dokazovaní vyplýva, že jedinou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy
poškodenéhoN.N.,atopredovšetkýmrýchlosťjazdy,ktorájepredanýúsekpovolená,keďžetentojazdil

rýchlosťou v rozpätí od 76 do 90 km/hod., ako aj nesprávna technika brzdenia, keďže tento brzdil iba
zadnou brzdou. Vykonaným dokazovaním v citovanom spise 8T 1/2012 teda nebol preukázaný skutok,
že obžalovaný R. F. pri obchádzaní motorového vozidla stojaceho pri pravom okraji vozovky neskoro
zbadal oproti prichádzajúce motocyklistu, hoci tohto podľa pôvodných výsledkov dokazovania mohol
spozorovať ešte pred začiatkom obchádzania a teda neurobil žiadnu chybu techniky jazdy, keď stojace

vozidlo obchádzal, naopak dopravnú nehodu spôsobil vyššie uvedeným spôsobom odporca N. N.. Na
základe týchto záverov Okresný súd Michalovce v konaní 8T 1/2012 rozsudkom zo dňa 18.03.2014
obžalovaného R. F. spod obžaloby okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. oslobodil. Voči tomuto rozsudku sa odvolal prokurátor
a Krajský súd v Košiciach na verejnom zasadnutí dňa 16.09.2014 odvolanie prokurátora voči vyššie

uvedenému oslobodzujúcemu rozsudku odmietol.

Podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

Podľa písm. b/ citovanej normy právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre
neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.Podľa § 234 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania
povolí.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh žalobcu je dôvodný. Už označený
žalovaný v tomto konaní N. N. celý svoj nárok na náhradu škody ku ktorej škodovej udalosti došlo
dňa 09.07.2007 pri dopravnej nehode motocykla, ktorý viedol žalovaný s autobusom v obci Podhoroď
odôvodnil v žalobnom návrhu v konaní 16C 115/2009 dňa 08.07.2009 a aj v konaní 16C 84/2012

práve závermi trestného konania, a to konkrétne rozsudkom Okresného súdu Michalovce 8T 40/2008
z 30. januára 2009 ako aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 8To 84/2010 zo dňa 21. februára
2011, nakoľko v citovaných konaniach bol R. F. ako pracovník Slovenskej autobusovej dopravy a.s.
Michalovce uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., pričom trestný
súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca K.. K. J., ktorý bol v tomto konaní vypracovaný
a z ktorého znaleckého posudku vyplýva, že k dopravnej nehode došlo tak, že R. F. pri obchádzaní

vozidla stojaceho pri pravom okraji vozovky neskoro zbadal oproti prichádzajúceho motocyklistu, hoci
ho mohol spozorovať ešte pred začiatkom obchádzania a vošiel mu do jazdnej dráhy. Zavinenie R.
F. a tým aj označenej žalovanej v 1. rade v konaniach 16C 115/2009, 16C 84/2012 a 16C 169/2013
Slovenskej autobusovej dopravy Michalovce a.s. videl N. N. práve v tomto skutku jej vodiča R. F. a
v týchto konaniach označil Slovenskú autobusovú dopravu Michalovce a.s. ako žalovanú v 1. rade a

aj v samotnom žalobnom návrhu zo dňa 08.07.2009 práve argumentoval, že pasívne legitimovanou
žalovanou v 1. rade je Slovenská autobusová doprava Michalovce a.s. práve na tomto skutkovom
základe a ako aj na odsudzujúcom rozsudku Okresného súdu Michalovce 8T 1/2012 zo dňa 11.10.2010,
ktorý sa stal právoplatným. Žalovaný N. N. bol účastníkom konania 8T 1/2012, keďže sa so svojim
nárokom na náhradu škody pripojil v tomto konaní v rámci adhézneho konania, pričom žalobca Allianz

- Slovenská poisťovňa, a.s., ktorý bol v konaní 16C 115/2009, 16C 84/2012 a 16C 169/2013 označený
ako žalovaný v 2. rade nebol účastníkom tohto konania, naopak N. N. mal vedomosť o tom, že R. F.
bol v konaní 8T 1/2012 dňa 18.03.2014 oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Michalovcepreskutokkvalifikovanýakoprečinublíženianazdravípodľa§157ods.1Tr.zák.,ktoréhosa
mal dopustiť 09.07.2007. Je tiež pravdou, že toto rozhodnutie nebolo právoplatné a že právoplatným sa

stalo až rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach dňa 16.09.2014, kedy tento súd odvolanie prokurátora
odmietol. Okresný súd Michalovce v konaní 16C 84/2012 vyhlásil rozsudok dňa 03. apríla 2013, kedy
zaviazal označených žalovaných Slovenská autobusová doprava Michalovce a.s. a Allianz - Slovenská
poisťovňaa.s.zaplatiťN.N.8.323,12eurtitulombolestného.Oslobodzujúcirozsudokvkonaní8T1/2012
bol vyhlásený 18.03.2014. Ani N. N. ani jeho právny zástupca túto skutočnosť v civilnom konaní 16C

84/2012 súdu neoznámili. Následne bol v konaní 16C 169/2013 uzavretý zmier medzi účastníkmi dňa
24.09.2014 na základe ktorého sa opäť označení žalovaní v 1. a 2. rade ako sú vyššie uvedení zaviazali
zaplatiť N. N. 15.000,- eur bez príslušenstva ako aj trovy konania vo výške 8.000,- eur. Tento zmier
bol uzavretý 24.09.2014, teda v čase kedy už bol oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Michalovce
8T 1/2012 zo dňa 18.03.2014 právoplatný, keďže Krajský súd v Košiciach vo vyššie uvedenom konaní

odvolanie prokurátora odmietol 16.09.2014 a k uzavretiu zmieru došlo 24.09.2014. Podľa názoru súdu
boli splnené zákonné predpoklady pre povolenie obnovy konania, keďže už vo vyššie citovanom ust.
§ 228 ods. 1 písm. a/ je uvedené, že právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na
obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť
v pôvodnom konaní a môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podľa názoru súdu

práve po vyhlásení rozsudku v civilnom konaní 16C 84/2012 bolo vydané trestné rozhodnutie 8T 1/2012
dňa 18.03.2014, ktoré sa stalo právoplatným dňa 16.09.2014, ktoré malo zásadný vplyv pre uplatnenie
nároku žalobcu v citovanom konaní 16C 169/2013, lebo z vyššie uvedeného trestného rozhodnutia
jednoznačne vyplýva, že označený žalovaný v 1. rade nie je v tomto spore pasívne legitimovaným
účastníkom a na tomto základe nie je pasívne legitimovaným ani označený žalovaný v 2. rade Allianz

- Slovenská poisťovňa a.s.. Podľa názoru súdu žalovaný N. N. tieto skutočnosti v pôvodnom konaní
16C 169/2013 zamlčal, hoci podľa § 131 ods. 1 O.s.p. tento mal povinnosť oznámiť súdu v konaní 16C
169/2013 tieto skutočnosti, keďže bol v citovanom konaní poučený o následkoch krivej výpovede, avšak
túto podstatnú skutočnosť súdu dodatočne neoznámil, naopak podľa názoru súdu bol z jeho strany aj
účelovo uzavretý zmier dňa 24.09.2014.

Súd sa zaoberal aj obranou žalovaného N. N. a vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam táto
bola podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vyvrátená. Súd na tomto mieste dáva do pozornosti
znenie § 1 O.s.p. v ktorom sa hovorí, že Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkovv občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu
k právam iných osôb. Žalovaný svojou argumentáciou v podstate túto základnú zásadu Občianskeho

súdnehoporiadku,tedaspravodlivýprocesaspravodlivérozhodnutiepopieraúčelovoacelájehoobrana
spočívalennatvrdení,žeformálnemalžalobcamožnosťsakvýsledkomtohtotrestnéhokonaniadostať,
s týmito sa oboznámiť a mohol túto argumentáciu ešte použiť pred samotným vyhlásením rozsudku
18.03.2014, resp. 24.09.2014. Takúto obranu žalovaného nemohol súd akceptovať. Vzhľadom k vyššie
uvedeným skutočnostiam súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O trovách konania súd rozhodol tak, že ich náhradu úspešnému žalobcovi priznal. Jeho trovy
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 99,50 eur a z cestovných výdavkov za cestu na
pojednávanie dňa 03.08.2015 motorovým vozidlom zn. Škoda Fábia, Ev. č. BL 526EN Košice -
Michalovce a späť ( t. j. 122 km ) pri priemernej spotrebe 5,3 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,384
eur/l činí 31,23 eur - priemerná spotreba x cena PHM/100 = 5,3 x 1,384/100 = 1,073 ( 0,073 + 0,183 )

x počet km = 0,256 x 122 km = 31,23 eur, spolu 130,73 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho
súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa
odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.